Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613206821
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5613206821.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu W. F. F. C. X., so

sídlom W. M. X, XXX XX F., C. H., konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava,
IČO: 47 258 713, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.
r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, proti žalovanému P. N., nar. X. X. XXXX,
bytom Š. XXXX/X, D. M., v spore o zaplatenie 5540,83 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi plnenie, ktoré bolo žalobcovi priznané v prvej vete výroku
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 1. 4. 2014, č. k. 7C/190/2013-104, v spojení s

uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 11. 2. 2015, č. k. 6Co/638/2014-144, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1262,30 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 1262,30 eura od 18. 2. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28. 6. 2013, sa pôvodný žalobca
(CETELEM Slovensko, a. s.) domáhal voči žalovanému zaplatenia 5540,83 eura, spolu s úrokom vo
výške 14,49 % ročne zo sumy 4456,91 eura od 5. 12. 2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 4686,12 eura od 18. 2. 2013 do zaplatenia, úrokom vo výške 26,28 %
ročne zo sumy 715,23 eura od 21. 12. 2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 801,01 eura od 3. 3. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že

so žalovaným uzavrel dňa 18. 6. 2010 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej
mu poskytol úver vo výške 5000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach vo
výške 83,06 eura, so splatnosťou prvej splátky 15. 7. 2010. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý
úver riadne a včas neplnil a zaplatil len 2076,50 eura, preto dňa 7. 12. 2012 vypovedal úverovú zmluvu.
Výpoveďnadobudlaúčinnosťdňom17.2.2013,kedysadlhstalsplatnýmvcelomrozsahu.Zuvedeného
dôvodu mu prislúcha voči žalovanému nárok na zaplatenie 4712,92 eura, pozostávajúcich z úverovej
istiny vo výške 4456,91 eura, úrokov vo výške 213,41 eura, poistného vo výške 15,80 eura a nákladov

spojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške26,80eura.Dňa18.6.2010uzatvorilsožalovanýmzmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom na základe písomnej žiadosti, obsiahnutej v časti C) zmluvy,
uzavrel úverovú zmluvu, vydal úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 400 eur. Žalovaný
vyčerpal z uvedeného úverového rámca 953,49 eura. Žalovaný si svoj záväzok splácať poskytnutý úverriadne a včas neplnil a doposiaľ mu zaplatil len 532 eur. Preto dňa 20. 12. 2012 vypovedal úverovú
zmluvu. Výpoveď nadobudla účinnosť dňa 2. 3. 2013, kedy sa dlh stal splatným. Žalovaná suma v
celkovej výške 827,91 eura pozostáva z úverovej istiny vo výške 715,23 eura, úrokov vo výške 78,88

eura, poistného vo výške 7 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 26,80 eura.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 9. 1. 2014, žalobca uviedol, že žalovaným uhradená suma

vo výške 2076,50 eura bola použitá na zaplatenie 25 mesačných splátok vo výške 83,06 eura, splatných
od 15. 7. 2010 do 15. 7. 2012. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 26,80 eura účtoval
dňa 3. 9. 2012 vo výške 6,90 eura a dňa 14. 9. 2012 vo výške 19,90 eura, čo vyplýva z výpisu
z úverového účtu žalovaného. Uvedené náklady predstavujú poštovné, administratívne, personálne
náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS
správ. V čase výpovede mal žalovaný uhradené záväzky vo výške 332,24 eura, a to 4 mesačné splátky

vo výške 83,06 eura, splatné od 15. 8. 2012 do 15. 11. 2012. Z uvedených splátok pripadala suma vo
výške103,03euranaistinu,213,41euranaúrokya15,80euranapoistné.Dlžnásumavovýške4712,92
eura potom pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 4456,91 eura, ktorá predstavuje istinu
zahrnutú v dlžných mesačných splátkach úveru vo výške 103,03 eura a istinu vo výške 4353,88 eura,
ktorá sa stala zročnou v dôsledku výpovede úverovej zmluvy, úroku, zahrnutého v dlžných mesačných

splátkach úveru, vo výške 213,41 eura, poistného, zahrnutého v mesačných splátkach úveru vo výške
15,80 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 26,80 eura. Na základe písomnej
žiadosti, obsiahnutej v časti C) úverovej zmluvy zo dňa 18. 6. 2010, poskytol žalovanému úverový rámec,
ktorý bol pri uzavretí zmluvy dohodnutý vo výške 700 eur. Žalovaný vyčerpal z úverového rámca 870
eur, pričom dátum a výška čerpania je zrejmá z potvrdenia o odfinancovaní finančných prostriedkov,

ako aj z výpisu z úverového účtu žalovaného. Poplatky spojené s užívaním kreditnej karty účtoval v
súlade so všeobecnými úverovými podmienkami vo výške 83,49 eura, a to 2 x poplatok za spracovanie
platby poštovou poukážkou vo výške 0,50 eura, 12 x poplatok za správu úveru vo výške 2,70 eura, 3
x poplatok za výber hotovosti z bankomatu vo výške 2,29 eura, poplatok za opätovného vyhotovenie
výpisu vo výške 3,32 eura, 2 x poplatok za dotaz na disponibilnú čiastku cez bankomat vo výške 0,50

eura. 11 x poplatok za správu úveru vo výške 2,90 eura, 2 x poplatok za výber v hotovosti z bankomatu vo
výške 3,50 eura. Žalovaný tak vyčerpal z úverového rámca sumu vo výške 953,49 eura, pozostávajúcu
z vyčerpaných peňažných prostriedkov vo výške 870 eur a poplatkov spojených s užívaním kreditnej
karty vo výške 83,49 eura. Žalovaným uhradená suma vo výške 532 eur bola použitá na splatenie
19 mesačných splátok vo výške 28 eur, splatných od 15. 1. 2011 do 10. 7. 2012. Náklady spojené s

uplatnením pohľadávky účtoval žalovanému dňa 14. 9. 2012 vo výške 8,90 eura a dňa 1. 10. 2012
vo výške 17,90 eura a predstavujú náklady, ktoré vynakladal na to, aby žalovaného upozorňoval na
omeškanie so splácaním pred podaním samotnej žaloby. V čase výpovede mal žalovaný neuhradené
záväzkypolehotesplatnostititulomdlžnýchmesačnýchsplátokúveruvovýške140eur,ato5xmesačnú
splátku vo výške 28 eur, splatné od 10. 8. 2012 do 10. 12. 2012, pričom z uvedených dlžných splátok

pripadala suma vo výške 54,12 eura na istinu, suma vo výške 78,88 eura na úrok a suma vo výške 7
eur na poistné. Dlh žalovaného vo výške 827,91 eura potom pozostával zo zvyšku úverovej istiny vo
výške 715,23 eura, pozostávajúcej z istiny zahrnutej v dlžných mesačných splátkach vo výške 54,12
eura a istiny vo výške 661,11 eura, ktorá sa stala zročnou v dôsledku výpovede úverovej zmluvy, úroku
z úveru zahrnutého v dlžných mesačných splátkach vo výške 78,88 eura, dlžného poistného zahrnutého

v dlžných mesačných splátkach úveru vo výške 7 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 26,80 eura.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 1. 4. 2014, č. k. 7C/190/2013-104, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2221,20 eur, úroky z omeškania vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 269,15 eur od 18. 2. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 83,06 eur od 16. 2. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 83,06
eur od 16. 3. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 83,06 eur od 16.
4. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 83,06 eur od 16. 5. 2013 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 83,06 eur od 16. 6. 2013 do zaplatenia,

úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 83,06 eur od 16. 7. 2013 do zaplatenia, úroky z
omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 83,06 eur od 16. 8. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo
výške 8,50% ročne zo sumy 83,06 eur od 16. 9. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50%
ročne zo sumy 83,06 eur od 16. 10. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zosumy 83,06 eur od 16. 11. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 83,06
eur od 16. 12. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 83,06 eur od 16.
1. 2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 83,06 eur od 16. 2. 2014 do

zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 83,06 eur od 16. 3. 2014 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 110,12 eur od 3. 3. 2013 do zaplatenia, úroky z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 28 eur od 11. 3. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 28 eur od 11. 4. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50%
ročne zo sumy 28 eur od 11. 5. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy

28 eur od 11. 6. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 28 eur od 11.
7. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 28 eur od 11. 8. 2013 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 28 eur od 11. 9. 2013 do zaplatenia, úroky
z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 28 eur od 11. 10. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania
vo výške 8,25% ročne zo sumy 28 eur od 11. 12. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške
8,25% ročne zo sumy 28 eur od 11. 1. 2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne

zo sumy 28 eur od 11. 2. 2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 28
eur od 11. 3. 2014 do zaplatenia, a to mesačnými splátkami vo výške 30 eur, splatné vždy do 20. dňa
kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, v zostávajúcej
časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania žalobcu

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 11. 2. 2015, č. k. 6Co/638/2014-144, rozsudok
súdu prvej inštancie v časti o povolení žalovanému splácať priznanú žalovanú istinu s príslušenstvom v
splátkach vo výške 30 eur, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia, v druhej vete výroku, ktorým súd v zostávajúcej časti žalobu

zamietol a vo výroku o trovách konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti zostal
rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že pokiaľ
súd povolil žalovanému splácať žalovanú istinu s príslušenstvom v splátkach, vychádzal len z výsluchu
žalovaného, ktorý svoje tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Takéto rozhodnutie súdu je
preto predčasné. Poukázal na zákonné ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

sú neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách neplatné, pričom o takúto situáciu sa
jedná i v prejednávanej veci. Prvostupňový súd pri rozhodovaní opomenul prihliadnuť na fakt, že text,
uvedený v úverovej zmluve zo dňa 18. 6. 2010 a v úverových zmluvných podmienkach, ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že
je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom,

nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Za týchto
okolností mal prvostupňový súd vyhodnotiť aj nároky žalobcu uplatnené žalobou, teda i v časti, v ktorej
žalobu zamietol. Uložil súdu prvej inštancie skúmať zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi aj s
poukazom na znenie ustanovenia § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka, s poukazom na nečitateľnosť
textu úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej

zmluvy a z tohto hľadiska následne opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu v časti, v ktorej jeho návrh
zamietol. Zároveň bude potrebné, aby žalovaný preukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup
súdu v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorého by určil
žalovanému splátkový harmonogram na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. V prípade, že
žalovaný svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplní, okresný súd nebude mať dostatočný podklad

na to, aby mu poskytol dlhšiu lehotu ako 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na zaplatenie priznanej
istiny s príslušenstvom.

5. Uznesením zo dňa 24. 2. 2017 súd rozhodol o pokračovaní v spore s právnym nástupcom pôvodného
žalobcu, ktorým je W. F. F. C. X., z dôvodu cezhraničného zlúčenia pôvodného žalobcu s uvedenou

obchodnou spoločnosťou, ku dňu 30. 6. 2016.

6. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v
neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na skutočnostiach, uvedených v žalobe a jej písomnom
doplnení. Nevedel sa vyjadriť k existencii zmluvného dojednania o možnosti výpovede zmluvy. Nevedel
sa bližšie vyjadriť ani ku špecifikácii nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 26,80 eura.Na pojednávaní dňa 30. 4. 2018 právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že pokiaľ ide o náležitosť
veľkosť písma v zmluve, táto bola stanovená až právnou úpravou účinnou od 1. 5. 2015. V čase podpisu
zmluvy dodávateľ konal v dobrej viere, že zmluva spĺňa všetky obsahové, aj právne náležitosti. Formy

zmluvy sa týka len zákonné ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka, ktoré je platné od 1. 5. 2015.
Predmet plnenia, teda výška úveru, ako aj cena zaň, teda úrok, sú v zmluve vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne. Nárok je preto dôvodný. Navrhla podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázala na
ochranu dobrej viery dodávateľa a zákaz retroaktivity právnych predpisov.

8. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že suma vo výške 5000 eur mu vyplatená bola. Úver
sa zaviazal splácať mesačnými splátkami dojednanými v zmluve. Nespochybnil tvrdenie, že čerpal
na základe kreditnej karty finančné prostriedky, úverový limit bol približne 700 eur. Nenamietal výšku
dlhu. Navrhol na splácanie dlhu povoliť splátky vo výške 20 eur. Jeho priemerný čistý mesačný príjem
predstavuje 500 eur mesačne. Má 1 vyživovaciu povinnosť, výživné bolo určené v sume 125 eur
mesačne. Býva v prenajatom byte, nájomné platí vo výške 170 eur mesačne, elektriku 153 eur mesačne.

Vznikajú mu aj výdavky na cestovné v sume 30 eur.

9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Obchodná spoločnosť CETELEM Slovensko, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa

18. 6. 2010 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V časti B) zmluvy, označenej ako „Klasický úver
bezúčelový - Pôžička na čokoľvek“ si dojednali poskytnutie úveru vo výške 5000 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 83,06 eura, so splatnosťou prvej splátky k 15. dňu
v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru, s ročnou úrokovou sadzbou 14,49 %. Ročná percentuálna
miera nákladov predstavovala 16,97 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 18,59

%. Zmluvné strany si taktiež dojednali, že žalovaný prijíma súbor poistenia „Štandardné poistenie“ (4,99
%). Podľa výpisu z účtu obchodnej spoločnosti CETELEM Slovensko, a. s. bola na účet žalovaného dňa
21. 6. 2010 poukázaná suma vo výške 5000 eur. Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti CETELEM
Slovensko, a. s. zo dňa 8. 1. 2014 boli na úverovom prípade 42685512339001 žalovaného prijaté
spolu splátky úveru v celkovej výške 2076,50 eura. Dňa 7. 12. 2012 obchodná spoločnosť CETELEM

Slovensko, a. s. oznámila žalovanému, že vypovedá úverovú zmluvu zo dňa 10. 6. 2010, na základe
ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 5000 eur, s účinnosťou ku dňu doručenia a vyzvala ho na
úhradu dlžnej sumy vo výške 4712,92 eura. Uvedená zásielka bola doručená žalovanému 17. 12. 2012.

11. V časti C) zmluvy, označenej ako „Kreditná karta“, žalovaný požiadal, aby ho spoločnosť CETELEM

Slovensko, a. s. zaradila do zoznamu žiadateľov o revolvingový úver a poskytla mu úverový rámec v
minimálnej výške 400 eur, pričom čerpaný úver a príslušné náklady sa zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške minimálne 4 % z úverového rámca alebo z dlžnej sumy, ak nebude
dohodnuté inak. Úroková sadzba mala byť poskytovaná od 1,77 % mesačne, aktuálna výška mala
byť oznámená listom na adresu klienta po vydaní karty. Ročná úroková sadzba bola poskytovaná

od 21,24 %, pričom bol uvedený aj príklad výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov pri ročnej
úrokovej sadzbe 21,24 %, úverovom rámci 700 eur a výške prvého čerpania 700 eur, pri pravidelnom
mesačnom splácaní splátky vo výške 5 % z úverového rámca a bez poistenia, ktorá potom činila
29,25 %. Dňa 5. 11. 2010 bolo žalovanému oznámené akceptovanie návrhu na uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a zaslaná kreditná karta CETELEM Master card, spolu so základnými údajmi

ku karte. Žalovaný uvedenú kartu prevzal dňa 1. 12. 2010. Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti
CETELEM Slovensko, a. s. na úverom prípade 42685512339100 boli evidované výbery z automatu
v celkovej výške 870 eur a platby v celkovej výške 532 eur. Dňa 20. 12. 2012 obchodná spoločnosť
CETELEM Slovensko, a. s. oznámila žalovanému, že vypovedáva zmluvu o poskytnutí revolvingového
spotrebiteľského úveru prostredníctvom kreditnej karty s úverovým rámcom vo výške 953,49 eura s

účinnosťou ku dňu doručenia výpovede a súčasne ho vyzvala na úhradu dlžnej sumy vo výške 827,91
eura. Uvedenú výpoveď žalovaný prevzal dňa 2. 1. 2013.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 18. 6. 2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch),spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.13. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu (zohľadniac, že
po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 1. 4. 2014 v časti o zaplatenie
2221,20 eura s príslušenstvom zostalo predmetom sporu zaplatenie 3319,63 eura s príslušenstvom)
čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku

domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5000 eur ako aj revolvingový úver čerpaný
prostredníctvom kreditnej karty vo výške 870 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie zmluvy
o spotrebiteľských úveroch, výška žalovaným čerpaných úverov, výška žalovaným vykonaných úhrad,
ani výška dlžnej sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Pôvodný žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal ako
fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva
najmä z označenia žalovaného v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvuo spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť, že po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa
1. 4. 2014 v časti, bol súd prvej inštancie, v zmysle zákonného ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd preto, v súlade

s právnym názorom odvolacieho súdu, skúmal zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným, s ohľadom na ne/čitateľnosť textu samotnej zmluvy a úverových zmluvných podmienok,
ktoré tvorili jej neoddeliteľnú súčasť, za účelom jej posúdenia v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú, v zmysle zákonného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
neplatné. Pokiaľ ide o veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve a jej vzťah k posúdeniu prípadnej
neprijateľnosti podmienok, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/320/2013,
podľa ktorého „Neprijateľné podmienky sú v § 53 ods. 4 OZ vymedzené len príkladmo. Dovolací súd
tiež zdôrazňuje, že neprijateľnou podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného

dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). O takúto situáciu ide aj v prerokovávanej veci.
Jednoznačne možno súhlasiť s odvolacím súdom, že text uvedený v úverovej zmluve a v úverových
zmluvnýchpodmienkach,ktorétvorilineoddeliteľnúsúčasťúverovejzmluvy,jevoľnýmokomnečitateľný.

Veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i
len oboznámiť s dotknutým textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúceho
na neho ako spotrebiteľa. Žalovanému nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu
možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú
a dôležitú informáciu, akou je odkaz na úverové zmluvné podmienky, mali byť minimálne uvedené

zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom jej
rozsahu.“ Obdobný právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 6Co/139/2013 a
KrajskýsúdvPrešovevrozsudkusp.zn.14Co/6/2017.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,
žetextzmluvyospotrebiteľskýchúveroch,uzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným,
a to nielen fotokópia, ale aj žalobcom predložený originál, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma

je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť
s dotknutým textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť dôsledky na neho dopadajúce, najmä z
ohľadom na povinnosti, ktoré mu zo zmluvy vyplývajú. Nakoľko, v súlade s vyššie uvedenou ustálenou
súdnou praxou, neprijateľnou podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného
dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé

praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy (keďže pôvodnému veriteľovi ako
dodávateľovi nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby žalovaný ako spotrebiteľ získal reálnu možnosť
oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy), je uzavretá zmluva
ako neprijateľná zmluvná podmienka absolútne neplatným právnym úkonom. Už len okrajom súd
uvádza, že argumentácia právnej zástupkyne žalobcu, že veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách

bola výslovne určená až s účinnosťou od 1. 1. 2015, bola bez vplyvu na právne posúdenie veci,
keďže zmluva, vzhľadom na jej nečitateľnosť a z toho vyplývajúcu nemožnosť spotrebiteľa oboznámiť
sa s jej obsahom, predstavovala neprijateľnú podmienku. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy,
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, prislúchalo žalobcovi právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka, keďže každý z účastníkov neplatnej

zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5000 eur, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, rovnako
ako ani celková výška úhrad žalovaným v sume 2076,50 eura. Nakoľko rozsudkom súdu prvej inštancie
zo dňa 1. 4. 2014 už bolo žalobcovi z uvedeného vzťahu priznané plnenie vo výške 1661,20 eura,
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1262,30 eura (suma vyplatená žalovanému

5000 eur - výška vykonaných úhrad 2076,50 eura - výška už priznaného plnenia 1661,20 eura). V
zostávajúcej časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením pôvodného
žalobcu z neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd podanú žalobu zamietol. Žalovaný čerpal
kreditnou kartou z revolvingového úveru 870 eur, čo vyplynulo tak zo skutkových tvrdení žalobcu, ako
aj z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a zaplatil spolu 532 eur. Žalobcovi by potom

prislúchalo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 338 eur. Nakoľko však rozsudkom súdu
prvej inštancie zo dňa 1. 4. 2014 už bolo žalobcovi priznané z uvedeného vzťahu plnenie vo výške 560
eur, na strane žalovaného aktuálne bezdôvodné obohatenie neexistovalo. Súd preto nepriznal žalobcovi
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením pôvodného žalobcu z neplatnejzmluvy o revolvingovom úvere. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči
žalobcovi do omeškania, prislúchali žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške 8,75
% ročne z priznaného plnenia, t. j. zo sumy 1262,30 eura, a to od 18. 2. 2013 do zaplatenia. Vzhľadom na

druhpriznanéhonároku,priktoromčassplnenianiejedohodnutý,ustanovenýprávnympredpisomalebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Keďže za kvalifikovanú výzvu na plnenie súd považoval výpoveď zo dňa 7. 12. 2012, ktorú žalovaný
prevzal dňa 17. 12. 2012, žalovaný bol povinný dlh splniť dňa 18. 12. 2012 a dňom 19. 12. 2012 sa dostal
s plnením záväzku do omeškania. Súd však nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený v žalobe, preto

žalobcovi priznal úroky z omeškania od 18. 2. 2013. Výška úrokov z omeškania, uplatnená v žalobe,
bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov. V zostávajúcej časti
uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť priznané plnenie ako aj plnenie priznané v prvej vete
výroku rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 1. 4. 2014, č. k. 7C/190/2013-104, v spojení

s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 11. 2. 2015, č. k. 6Co/638/2014-144, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd v rozhodnutí zo dňa 11. 2. 2015 uložil súdu prvej inštancie
vo vzťahu k povoleniu splácania dlhu v splátkach vykonať ďalšie dokazovanie, keďže rozhodnutie
súdu prvej inštancie považoval za predčasné. Poukázal na to, že žalovaný svoje tvrdenia, ktoré
by odôvodňovali povolenie splácania priznaného plnenia v splátkach, nepreukázal. Žalovaný ani

v ďalšom konaní, a to napriek tomu, že bol súdom vyzvaný na preukázanie svojich príjmových a
výdavkových pomerov, nepreukázal dôvody pre povolenie splácania priznaného plnenia v splátkach,
keďže nepreukázal svoje aktuálne príjmy a výdavky, resp. majetkové pomery.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore
úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %. Úspech

žalobcu v spore predstavoval 3483,50 eura (plnenie priznané rozsudkom zo dňa 1. 4. 2014 vo výške
2221,20 eura + plnenie priznané týmto rozsudkom vo výške 1262,30 eura), čo percentuálne činí 63 %,
jeho neúspech 2057,33 eura, čo percentuálne činí 37 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom
predstavoval 26 % (63 % - 37 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 26 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.