Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. január 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204728
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116204728.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobcu U. F., A.. XX.XX.XXXX, Š.Á. E.

X. H., W. M. XXX, zastúpeného Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16, Bánovce
nad Bebravou proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 903,19 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 903,19 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 903,19 € od 08.01.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia 903,19 € s 5,05 % ročným úrokom

zo sumy 903,19 € od 08.01.2016 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci. Uviedol, že mu vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ Trenčín,
Odbor kriminálnej polície Trenčín uznesením ČVS: ORP-341/1-OVK-TN-2013 zo dňa 20.05.2013 podľa
§ 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín uznesením sp.zn. PV
685/12-28zodňa19.07.2013jehosťažnosťprotiuvedenémuuzneseniuovzneseníobvineniazamietlaa
podsp.zn.2Pv865/12/3309-43zodňa03.03.2014podalanaOkresnýsúdTrenčínnanehoobžalobupre

uvedený prečin. Okresný súd Trenčín ho rozsudkom sp.zn. 8T 35/2014 zo dňa 21.05.2014 podľa § 285
písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry
Trenčín ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Proti
uvedenému rozsudku podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín odvolanie, ktoré odôvodnila
podaním zo dňa 19.07.2014, pričom následne žalobca zaslal dňa 04.08.2014 vyjadrenie k tomuto
odvolaniu. Odvolanie proti uvedenému rozsudku podal aj poškodený P. O.. Krajský súd v Trenčíne
uznesením č.k. 3To/54/2014-217 zo dňa 05.05.2015 podľa § 319 odvolania okresného prokurátora a

poškodeného P. O. zamietol, pretože nie sú dôvodné. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8T
35/2014 zo dňa 21.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 3To/54/2014-217
zo dňa 05.05.2015 nadobudol právoplatnosť 05.05.2015. V trestnom konaní vedenom voči žalobcovi
pre uvedený trestný čin žalobca vyhľadal právnu pomoc advokáta Pavla Trnku. V príčinnej súvislosti
s nezákonným rozhodnutím a následným nezákonným postupom žalobcovi vznikla škoda vo výške
903,19 €, ktorá predstavuje vynaložené náklady na právne zastupovanie advokátom vzniknuté v
predmetnomtrestnomkonaní.Opredbežnéprerokovanievzniknutéhonárokunanáhraduškodyžalobca

požiadal žalovaného žiadosťou zo dňa 09.10.2015, pričom žalovaný listom zo dňa 29.12.2015 sp.zn.
VI/4Gc98/15/1000-6 oznámil žalobcovi, že žiadosť nepovažuje za dôvodnú a túto odložil. Z uvedených
dôvodov si uplatnil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkoneverejnej moci náhradu škody vo výške 903,19 € titulom nákladov vynaložených na právne zastupovanie
v predmetnom trestnom konaní spolu s príslušným úrokom z omeškania od 08.01.2016 do zaplatenia.

2. Žalovaný v podaní zo dňa 07.09.2016 uviedol, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí uzavrel, že
podozrenie zo spáchania skutku žalobcom existuje, nie je však možné jednoznačne bez akýchkoľvek
pochybností uzavrieť príčinnú súvislosť jeho konania so spôsobenými následkami. Naďalej podľa
súdu zostáva nezodpovedaná otázka vzájomnej polohy oboch vozidiel v jednotlivých fázach pred
vzájomným míňaním a z toho vyplývajúca nemožnosť posúdenia, akým spôsobom a či vôbec žalobca

ohrozil alebo obmedzil poškodeného a napokon aj nemožnosť posúdenia ich správnych reakcií na
vzniknutú situáciu z pohľadu možnosti zabránenia vzniknutej dopravnej nehody. Dvaja svedkovia
navyše jednoznačne usvedčujú žalobcu ako páchateľa skutku, tieto výpovede vzhľadom na nie celkom
jednoznačné stanovisko znalca z odboru cestnej dopravy vyhodnotili súdy ako nedostačujúce na
prijatie záveru o spáchaní skutku. Podľa žalovaného výsledky prípravného konania jednoznačne
odôvodňovali postavenie žalobcu pred súd, sú podporené aj tým, že Okresný súd obžalobu prijal, o tejto

nerozhodol zastavením trestného stíhania a ani ju z procesných dôvodov neodmietol ako nezákonnú.
Navyše žalobca vo svojej výpovedi v procesnom postavení svedka zo dňa 12.10.2012 uviedol, že pri
predchádzaní cyklistu prešiel do protismeru zhruba 1 meter za stredovú čiaru. Cyklistu predchádzal na
rovnomúsekumedzidvomizákrutami.Ažnáslednýmdokazovanímbolžalobcanahlavnompojednávaní
oslobodený spod obžaloby nakoľko Okresný súd vyslovil právny názor, že nebolo dokázané, že sa

stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný. Tým, že Okresný súd po podaní obžaloby trestné stíhanie
nezastavil a ani obžalobu neodmietol je zrejmé, že všetky úkony prípravného konania boli vykonané
v súlade s procesnými predpismi, ktoré sa naň vzťahujú. Vzhľadom na zistenú dôkaznú situáciu
neexistoval žiaden zákonný dôvod na aplikáciu § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátorom
v predmetnej trestnej veci v rámci prípravného konania. Mal zato, že konštrukcia uvádzaná žalobcom

o tom, že je nezákonné uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia proti ktorému podal žalobca
sťažnosť, ktorá bola okresnou prokuratúrou zamietnutá, prokurátorka podala na žalobcu obžalobu a
následne bol žalobca spod obžaloby oslobodený rozsudkom Okresného súdu Trenčín neobstojí, lebo
ide o zákonný postup upravený Trestným poriadkom, pričom v trestnom konaní boli už v čase začatia
trestného stíhania produkované dôkazy, ktoré žalobcu zo spáchania skutku usvedčovali ako aj tie,

ktoré ho vyviňovali. Vzhľadom na oslobodenie nie je uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným
rozhodnutím, a uvedené nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.. Tento zákon
neupravuje takúto konštrukciu a nepriznáva jej status nezákonného rozhodnutia. Uznesenie o vznesení
obvinenia nepredpokladá istotu, že skutok sa stal, že je trestným činom alebo prečinom a že ho
spáchal žalobca. Pravdepodobnosť spáchania skutku bola preukázaná v čase vznesenia obvinenia, v

čase rozhodovania prokurátorky o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, tiež v čase podania
obžaloby prokurátorkou. V trestnej veci až ďalšie súdne konanie realizované počas celého trestného
konania, a najmä realizovanie zásady in dubio pro reo v konaní pred súdom, viedlo k oslobodeniu
žalobcu spod obžaloby. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody je potrebné kumulatívne splnenie
všetkých zákonných podmienok ako je existencia namietaného nezákonného rozhodnutia alebo

nesprávneho úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím, pričom v danom prípade nie je splnená už podstatná a
základná podmienka - existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda
nie je daný prvotný právny základ žaloby. Mal zato, že trestné stíhanie proti žalobcovi bolo v mene štátu
vedené legitímne, pričom štátu nie je možné uprieť legitímny záujem na vedení trestného konania proti

konkrétnej osobe, ak je tu dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Názor, že oslobodenie
žalobcu spod obžaloby má automaticky za následok nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia
nepovažoval za správny a poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.11.2013
sp.zn. II ÚS 163/2013-50, z ktorého vyplynulo, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého
boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady, nemožno bez ďalšieho považovať za

nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť
o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Ohľadom
náhradytrovobhajobyuviedol,žeúkonyadvokátaposkytnutéžalobcovizodpovedajúreálnemupriebehu
trestného konania. Nakoľko v danom prípade podľa žalovaného neexistuje právny titul, t.j. právny základ
pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalovaný uplatnený nárok žalobcu v celom

rozsahu neuznal.

3. Súd vytýčil pojednávanie na termín 20.01.2017, ktorého sa žalobca i zástupkyňa žalovaného
zúčastnili.4. Žalobca na pojednávaní dňa 20.01.2017 uviedol, že bol neprávom obvinený a musel požiadať o
právnu pomoc. Poškodenému nezavinil ublíženie na zdraví. Bolo mu vznesené obvinenie, a keďže bol

presvedčený o svojej nevine, obrátil sa na advokáta, ktorý ho v trestnom konaní riadne zastupoval.
Všetky financie mu riadne vyplatil.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s podanou žalobou, žiadosťou
o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 09.10.2015, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa

28.05.2013, 20.08.2013, 28.02.2014, 23.05.2014, 13.08.2014, 04.05.2015, odpoveďou Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky na žiadosť žalobcu zo dňa 29.12.2015, vyjadrením žalovaného zo dňa
07.09.2016, vyúčtovaním odmeny advokáta zo dňa 10.07.2015, podstatným obsahom spisu Okresného
súdu Trenčín sp.zn. 8T/35/2014, a to najmä uznesením o vznesení obvinenia ČVS: ORP-341/1-OVK-
TN-2013 zo dňa 20.05.2013, sťažnosťou žalobcu zo dňa 30.05.2013, uznesením Okresnej prokuratúry
Trenčín 2Pv 865/12-28 zo dňa 19.07.2013, zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 13.08.2013,

zápisnicami o výsluchu svedkov S. J. Y. Q. F. zo dňa 20.08.2013, splnomocnením žalobcu pre
zástupcu zo dňa 27.05.2013, záznamom o preštudovaní spisu zo dňa 17.02.2014, obžalobou Okresnej
prokuratúryTrenčín2Pv865/12/3309-43zodňa03.03.2014,zápisnicouzhlavnéhopojednávaniazodňa
21.05.2014, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 8T 35/2014-194 zo dňa 21.05.2014, odvolaním
Okresnej prokuratúry Trenčín 2Pv 865/12/3309-57 zo dňa 19.07.2014, odvolaním poškodeného zo

dňa 02.06.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.08.2014, zápisnicou o verejnom zasadnutí zo dňa
05.05.2015, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/54/2014-217 zo dňa 05.05.2015 a zistil tento
skutkový stav:

6. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Trenčín, Odbor kriminálnej polície Trenčín

ČVS: ORP-341/1-OVK-TN-2013 zo dňa 20.05.2013 bolo vznesené proti žalobcovi obvinenie pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 23.08.2012 v čase o 17:55 hod. došlo na ceste
II/516, km 12,4 k.ú. Motešice k dopravnej nehode, pri ktorej vodič P. O.B., A.. XX.XX.XXXX, S. W. G. F. T.,
X. Č.. XXXX/XX, viedol osobné motorové vozidlo VW Golf Variant, ev.č. XZXXXXX so spolujazdkyňou D.

P.D.,A..XX.XX.XXXX,W.X.Č..XXXsediacouvpredunasedadlespolujazdcapocesteII/516vsmereod
obceMotešicenaTrenčianskeTepliceavmiestedopravnejnehodyvprotismernejčastivozovkyvsmere
od Trenčianskych Teplíc na Motešice začal predchádzať obvinený U. F., na modrom linkovom autobuse
Crosway ev.č. S. patriaci SAD Trenčín, v tom čase po krajnici jazdiaceho cyklistu S. J., A.. XX.XX.XXXX,
S. W. O., M. J. Č.. XX, pričom tento autobus pri predchádzaní prešiel do protismernej časti vozovky,

teda do jazdného pruhu, v ktorom sa v tom čase nachádzal s vozidlom vodič O., ktorý na vzniknutú
situáciu reagoval vyhýbacím manévrom vpravo, kde sa so svojím vozidlom dostal mimo vozovku na
nespevnenú krajnicu vpravo v jeho smere jazdy, kde následne už nedokázal riadiť svoje vozidlo a v
šmykuľavoubočnoučasťounarazildostromu,načovozidlovodičaO.zostalopodcestoumimovozovku
vpravo v smere jeho jazdy, po čom utrpel vodič O. otras mozgu, ľahký opuch mozgu vyznačený najmä v

spánkovej oblasti obojstranne, minimálne zakrvácanie po cievnatku mozgu, zlomeninu spodiny očnice
vľavo charakteru Blow-out, zlomeninu zygomatikomaximilárneho komplexu vľavo, zlomeninu II. Až VI.
rebra vľavo, zlomeninu kľúčnej kosti s posunom úlomkov vľavo, zmliaždenie pľúc vľavo, zakrvácanie do
hrudnej dutiny vľavo, prasklina hrudnej kosti, zlomeninu dolného ramena lonovej kosti vpravo, tržné rany
chrbta ruky vpravo, odreniny tváre, hrudníka, brucha a paže vľavo, poúrazový mediastinálny a podkožný

emfyzám, tržnú ranu ušnice vľavo, pričom uvedené zranenia spôsobili poškodenému obmedzenie na
bežnom spôsobe života v trvaní 5 týždňov a majú charakter ťažkej ujmy na zdraví.

7. Žalobca podal v zastúpení advokátom dňa 30.05.2013 sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
OkresnéhoriaditeľstvaPZTrenčín,OdborkriminálnejpolícieTrenčínČVS:ORP-341/1-OVK-TN-2013zo

dňa 20.05.2013, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 865/12-28
zo dňa 19.07.2013 zamietnutá ako nedôvodná.

8. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal dňa 03.03.2014 na žalobcu sp. zn. 2Pv
865/12/3309-43 obžalobu.

9. Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 8T 35/2014-194 zo dňa 21.05.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/54/2014-217 zo dňa 05.05.2015, právoplatným dňa 05.05.2015,
rozhodol, že žalobca sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje spod skutku právneposúdeného obžalobou ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je žalobca stíhaný. Advokát JUDr. Pavol Trnka poskytoval žalobcovi úkony právnej služby

počas celého trvania trestného konania.

10.Žalobcavtrestnomkonanídňa27.05.2013splnomocnilnazastupovanieadvokátaPavlaTrnku,ktorý
poskytoval žalobcovi úkony právnej služby počas celého trvania trestného konania. Konkrétne vykonal
nasledujúce úkony: príprava a prevzatie zastúpenia dňa 27.05.2013, podanie sťažnosti proti uzneseniu

o vznesení obvinenia zo dňa 30.05.2013, účasť na výsluch žalobcu ako obvineného v Trenčíne dňa
13.08.2013, účasť na výsluchoch svedkov S. J. Y. Q. F. v Trenčíne dňa 20.08.2013, preštudovanie
vyšetrovacieho spisu v Trenčíne dňa 17.02.2014, účasť na hlavnom pojednávaní súdu dňa 21.05.2014
od 09:00 hod. do 12:25 hod., podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 04.08.2014, účasť na verejnom
zasadnutísúdudňa05.05.2015.PodľavyčísleniavystavenéhoJUDr.PavlomTrnkomzodňa10.07.2015
predstavovali trovy obhajoby v trestnej veci žalobcu sumu 903,19 €.

11. Z predložených príjmových pokladničných dokladov zo dňa 28.05.2013, 20.08.2013, 28.02.2014,
23.05.2014,13.08.2014,04.05.2015vyplýva,žežalobcaJUDr.PavloviTrnkovizaplatilcelkovo919,06€.

12. Žalobca podaním zo dňa 09.10.2015 podal Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona
č. 514/2003 Z.z..

13. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 29.12.2015, doručeným žalobcovi dňa
08.01.2016, oznámila, že mu nebolo nezákonne vznesené obvinenie a žiadosť žalobcu považovala za

nedôvodnú.

14. Po právnej stránke súd posúdil spor v súlade s právnou úpravou účinnou v deň vydania uznesenia
o vznesení obvinenia, t.j. dňa 20.05.2013.

15. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len
"Ústava SR") Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú
ideológiu ani náboženstvo.

16. Podľa čl. 19 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej

cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života.

17. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným

postupom.

18. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

19. Podľa článku 50 ods. 3 Ústavy SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na
prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,

koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

22. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok

podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

24. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

26. Podľa § 18 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a

inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

27. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. korým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou
sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje

trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového
základu.

30. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2013 výpočtovým základom
na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o

priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrokkalendárnehoroka,ktorýoštyrirokypredchádzarokuurčujúcemuvýpočtovýzákladpodľaodseku
3.31. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena

za každé dve skončené hodiny.

32. Podľa § 15 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 17).

33. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade

s klientom osobitne nedohodol.

34. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

35. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.

36. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci

pri jej výkone, ak sú splnené podmienky zodpovednosti podľa tohto zákona. Vznik zodpovednosti štátu
predpokladá: a/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, b/ existenciu škody, c/ príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a existenciou škody.
Predpokladom zodpovednosti štátu je príčinná súvislosť medzi ujmou poškodeného, ako i následkom a
rozhodnutím,ktorébolozrušenéprenezákonnosť,niemedziujmouaskutočnosťou,ktoráboladôvodom

zrušenia rozhodnutia. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu
objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon nepozná ani žiadny
liberačný dôvod, na základe ktorého by bolo možné tejto zodpovednosti sa zbaviť.

37. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je

okolnosť, že toto rozhodnutie bolo príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť. Aj v tomto prípade
všaktrebamaťnazreteli,žezmysluprávnejúpravyzodpovednostištátuzaškoduzodpovedá,abykaždá
majetková ujma spôsobená nezákonným zásahom štátu bola odčinená.

38. V danej veci uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Trenčín, Odbor kriminálnej polície

Trenčín ČVS: ORP-341/1-OVK-TN-2013 zo dňa 20.05.2013 bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi z
prečinu ublíženia na zdraví podľa podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas sťažnosť, ktorá
bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 865/12-28 zo dňa 19.07.2013
zamietnutá ako nedôvodná. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín následne podal dňa 03.03.2014

na žalobcu pod sp. zn. 2Pv 865/12/3309-43 obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
odsek 2, písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h) Trestného zákona. Okresný súd
Trenčín rozsudkom č.k. 8T 35/2014-194 zo dňa 21.05.2014 obžalovaného žalobcu spod obžaloby pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, odsek 2, písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ust. §
138 písm. h/ Trestného zákona oslobodil. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací prejednal odvolanie

prokurátora proti tomuto rozsudku a uznesením č.k. 3To/54/2014-217 zo dňa 05.05.2015 rozhodol, že
odvolanie Okresného prokurátora v Trenčíne ako nedôvodné zamieta.39. Žalobca si v danej veci uplatnil žalovaný nárok u žalovaného, keď si podal dňa 09.10.2015 žiadosť
o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody v sume 9103,19 € titulom zaplatenej odmeny a
nákladov obhajoby v trestnej veci vedenej proti nemu na základe uznesenia o vznesení obvinenia pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, odsek 2, písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ust. § 138 písm. h) Trestného zákona. Žalovaný žiadosť žalobcu prejednal a žalobcovi oznámil listom
zo dňa 29.12.2015, doručeným žalobcovi dňa 08.01.2016, že žiadosť nepovažuje za dôvodnú, a teda
jeho nárok na náhradu škody neuspokojí. Žalobca sa preto nároku na náhradu škody domáhal žalobou
podanou na tunajšom súde dňa 21.03.2016.

40. Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. V tomto smere súd vychádzal z ustálenej judikatúry vyšších súdov,
zaoberajúcej sa otázkou zodpovednosti za škodu v prípade oslobodenia spod obžaloby. Rozhodovanie
súdov sa ustálilo medziiným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo
ten, kto bol oslobodený spod žaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o

vznesení obvinenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1CZ/6/1990, publikovaný
ako Rc/35/1991, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 53/ 1993 zo dňa
08.06.1993, aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod číslom R 35/1991).
Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za
účinnosti predchádzajúceho zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj naďalej, aj po prijatí zákona

č. 514/2003 Z.z.. Judikatúra totiž jednoznačne dospela k záveru, že rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má tiež
oslobodenie spod obžaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Cdo/194/2010 zo
dňa 30.03.2011 ustálil, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a
vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z

úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia,
ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v
tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného

stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Uvedený právny názor kontinuálne nadväzuje na
predchádzajúcu súdnu prax, keď napríklad v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4MCdo/15/2009 zo dňa 18.08.2010 bolo zaujaté stanovisko, že za ústavne konformný treba považovať
výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o
začatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvinenia,zastavenietrestnéhostíhania,akktakémutorozhodnutiu

došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako
zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania.

41. Žalovaný poukazoval na stanovisko vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR č.
k. II. ÚS 163/2013 -50, v ktorom bolo okrem iného vyslovené, že
uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné
predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno
bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho

vydaniaexistujúcapravdepodobnosťospáchaníurčitéhoskutkukonkrétnouosobousaneskôrzrôznych
dôvodov nepotvrdila. Do istej miery sa rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2013-50
zo dňa 13.11.2013 môže javiť ako zásadne revidujúce vyššie citovanú dlhodobú konzistentnú judikatúru
Najvyššieho súdu SR. Ak by tomu tak bolo, nepochybne by sa muselo bližšie vyrovnať s doposiaľ vyššie
citovanou konzistentnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, nevynímajúc aj iné rozhodnutie Ústavného

súdu SR č. k. II. ÚS 25/2011 -33 zo dňa 24.03.2011,
ktoré v plnej miere reflektuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR reprezentovanú v citovanom
uznesením sp.zn. 4 MCdo/15/2009. V tomto náleze Ústavný súd uviedol,
že zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto,

že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť, ale rovnaké dôsledky
má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. V citovanom Náleze č. k.II. ÚS 163/2013-50 napokonÚstavný súd SR udáva, že dotknutá judikatúry Najvyššieho súdu SR neprešla testom ústavnosti, avšak
takýto test Ústavný súd SR zjavne ani v tomto rozhodnutí nevykonal. Z týchto dôvodov vyslovenú právnu
úvahu v predmetnom náleze nemožno chápať absolutizujúco a je ju nutné vykladať hlavne v kontexte

s individuálnymi okolnosťami konkrétnej veci. Napokon Najvyšší súd SR v rozsahu svojej pôsobnosti
podľa článku 142 ods. 1 Ústavy SR zverejnil v roku 2014 Uznesenie sp. zn. 4 MCdo/15/2009
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a v rozhodnutí súdov SR č. 2/2014 pod publikačným číslom
37, ktoré rozhodnutie z hľadiska jeho právneho významu je nutné považovať za rozhodnutie zásadného
významu.

42. V danom prípade žalobcovi vznikla skutočná škoda tým, že zaplatil svojmu právnemu zástupcovi,
ktorý ho zastupoval počas celého trestného konania, trovy právneho zastúpenia v celkovej výške
919,06 €, pričom podanou žalobou si uplatňoval sumu 903,19 € s príslušenstvom. Čo do príčinnej
súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami a škodou je potrebné uviesť, že žalobca využil svoje
ústavné právo na kvalifikovanú obhajobu, nakoľko sám nemá právnické vzdelanie. Podľa názoru súdu

je nespochybniteľná nevyhnutnosť takéhoto postupu v súvislosti s tak závažnou a pre laika zložitou
skutočnosťou, ako je vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania a je irelevantné, či ide o prípady
nutnej obhajoby, alebo zvoleného advokáta. To znamená, že práve vznesenie obvinenia a následné
pokračovanie v trestnom konaní po podaní obžaloby súdom, boli výlučnou príčinou vzniku trov spätých s
obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná. Všetky uskutočnené úkony obhajoby súd považoval

za účelné aj v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci; podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by tieto trovy
neboli vznikli.

43. Trovy právneho zastúpenia boli určené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") v znení účinnom ku
dňu vykonania toho - ktorého úkonu. Podľa § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky pri obhajobe v trestnom
konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina
výpočtového základu, čo za rok 2013 do dňa 30.06.2013 predstavuje sumu 65,08 €, za rok 2013 od

01.07.2013 sumu 57,95 €, za rok 2014 60,11 €, za rok 2015 sumu 61,75 €. Žalobca si za rok 2013
uplatnil odmenu advokáta za 4 úkonov právnej služby (2 úkony á 65,08 € a 2 úkony á 57,95 €: príprava a
prevzatie zastúpenia dňa 27.05.2013; sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 30.05.2013, účasť na výsluchu
žalobcu dňa 13.08.2013; účasť na výsluchu svedkov - dňa 20.08.2013). V roku 2014 vykonal zástupca
žalobcu 3 úkony právnej služby á 60,11 €, ktoré si uplatnil: preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa

17.02.2014, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2014 (2 začaté dvojhodiny), vyjadrenie
na odvolanie prokurátora dňa 04.08.2014. V roku 2015 vykonal zástupca žalobcu 1 úkon právnej služby
á 61,75 €, ktorý si uplatnil: účasť na verejnom zasadnutí dňa 05.05.2015. Spolu špecifikovaná odmena
predstavuje sumu 548,25 €. Okrem toho si uplatnil podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 4 x režijný paušál á 7,81€
za úkony v roku 2013, 3 x režijný paušál á 8,04 € za úkony v roku 2014, 1 x režijný paušál á 8,39 € za

úkon v roku 2015. Ďalej si uplatnil náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu za trasu
Bánovce nad Bebravou - Trenčín a späť na výsluch obvineného žalobcu dňa 13.08.2013 a svedkov dňa
20.08.2013 za 4 polhodiny á 13,01 €, na preštudovanie spisu dňa 17.02.2014, na účasť na hlavnom
pojednávaní dňa 21.05.2014 za 4 polhodiny á 13,40 €, na účasť na verejnom zasadnutí dňa 05.05.2015
za 2 polhodiny á 13,98 €, a náhradu cestovných výdavkov (paušálna náhrada 0,183 €/l a náhrada za

PHM) podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za tieto cesty spolu 85,06 € (dňa 13.08.2013 a 2.08.2013 cesta 2 x
62 km pri cene PHM 1,295 €/l a spotrebe 6,6 l/100km, dňa 17.02.2014, 21.05.2014 cesta 2 x 62 km pri
cene PHM 1,479 €/l a spotrebe 6,6 l/100km, dňa 05.05.2015 cesta 1 x 62 km pri cene PHM 1,375 €/l a
spotrebe 6,6 l/100km). Taktiež zástupcovi žalobcu ako platiteľovi DPH do 01.01.2014 patrí DPH v sume
72,53 € (20 % zo sumy 362,63 €). Spolu uplatnené trovy obhajoby žalobcu sú 903,19 €. Z predložených

príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobca uhradil svojmu právnemu zástupcovi vyššiu
sumu, konkrétne sumu 919,06 €. Súd je však viazaný podanou žalobou a nemôže ísť nad jej rámec, a
preto konštatoval, že titulom náhrady škody, spočívajúcej vo vynaložených trovách obhajoby v trestnom
konaní, patrí žalobcovi len uhradená suma 903,19 €.

44. Za dôvodný považoval súd aj nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z priznanej sumy 903,19 €, a to od 08.01.2016 do zaplatenia, kedy sa žalovaný dostal podľa
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (t.j. dňom oznámenia žalovaného žalobcovi, že neuspokojí jehouplatnený nárok na náhradu škody) do omeškania v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

45. Súd sa zaoberal i otázkou, či si žalobca trestné stíhanie neprivodil sám. Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu ČSR sp. zn. 1Cz/6/90, publikovaného pod R 35/1991 totiž ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie
zastavené alebo kto bol oslobodený spod obžaloby právo na náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia nemá, ak si vznesenie obvinenia zavinil sám a bol oslobodený spod obžaloby
alebo proti nemu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne

zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný.

46. V tejto veci nebolo vykonaným dokazovaním zistené, že by si žalobca privodil vznesenia obvinenia
sám, svojim konaním. Žalobca bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo preukázané, že
by sa stal skutok, z ktorého bol obvinený a neskôr i obžalovaný. Žalobca v trestnom konaní v plnom
rozsahu spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, trestného konania sa riadne

zúčastňoval, od počiatku až dokonca zotrval na svojom tvrdení, že je v danej veci nevinný a riadne
využíval všetky dostupné právne prostriedky svojej obrany. Podľa názoru súdu si žalobca svoje trestné
stíhanie a vznesenia obvinenia nezavinil.

47. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

48. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca
bol v konaní účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, preto mu patrí náhrada trov konania v celom
rozsahu. Súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.