Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416211066
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416211066.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka, Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31575951, proti žalovaným: 1. A.. C.. E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. B., G. L. XX/XX a 2. H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. B., G. L. XX/XX, o zaplatenie 6.041,30 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. 02. 2017 č.

k.4C/244/2016-58vspojenísjehoopravnýmuznesenímzodňa27.06.2017č.k.4C/244/2016-80,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa 5% úroku z
omeškania ročne zo sumy 232,01 eura od 01. 09. 2015 do zaplatenia, sumy 7,62 eura, plnenia v
splátkach a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením žalovaným v 1. a

v 2. rade (ďalej len žalovaní) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.991,80
eura, úrok 232,01 eura, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 6.226,30 eura od 01. 09. 2015 do 15. 04.
2016, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 6.138,80 eura od 16. 04. 2016 do 24. 05. 2016, 5% úrok z
omeškania ročne zo sumy 6.041,30 eura od 25. 05. 2016 do 31. 08. 2016, 5% úrok z omeškania ročne
zo sumy 5.991,80 eura od 01. 09. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,60 eura, to všetko v
mesačných splátkach po 100 eur počnúc mesiacom apríl 2017 do zaplatenia vždy do 25. dňa v mesiaci

pod stratou výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie sumy 49,50 eura
zastavil a vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že dňa 18. 02. 2014 strany sporu uzavreli zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 6.700 eur, ktorý
sa zaviazali splácať v 120 mesačných splátkach v sume 103,55 eura vždy k 27. dňu v mesiaci, pri
úrokovej sadzbe v dobe uzavretia zmluvy 13,9 % ročne a v prípade omeškania so splátkou úveru bol

v zmluve dohodnutý úrok z omeškania vo výške 5% z nesplatenej splátky. Žalovaní boli vyzvaní listom
zo dňa 07. 04. 2015 na zaplatenie dlžnej splátky, následne listom z 31. 08. 2015 žalobca žalovaným
oznámil, že rozhodol o predčasnej splatnosti úveru k 10. 09. 2015, pričom dlžná čiastka činila 6 531,53
eura a pozostávala z istiny vo výške 6 226,30 eura, úrokov 232,01 eura, úrokov z omeškania vo výške
5,60 eura, poplatku 60 eur, ktorý si žalobca v konaní už neuplatnil a z poplatku za poistenie splácať
úver vo výške 7,62 eura. Žalovaní po zosplatnení úveru zaplatili úhradu vo výške 185 eura, o čo bola

znížená istina úveru. Právne vec oprel o ust. § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinného k 18. 02. 2014; § 53 ods. § 53a, § 53b, § 53c, § 54 ods. 1 až 3
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Konštatoval, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, v zmysle ktorej bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý
úver žalovaní prestali splácať. Z predložených listinných dôkazov zistil, že ku dňu zosplatnenia úveru,
t. j. ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru k 10. 09. 2015, bol celkový nedoplatok žalovaných

vo výške 6.226,31 eura, z tejto sumy žalovaní uhradili po zosplatnení úveru sumu 185 eur a dňa 31. 08.
2016 sumu 49,50 eura, teda žalobca si uplatňoval sumu 5.991,80 eura titulom istiny a sumu 232,01 euratitulom úrokov z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, ako aj úroky z omeškania
vo výške 5,60 eura z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru. Konštatoval, že
predmetná úverová zmluva neobsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami Zákona

o spotrebiteľskom úvere, keď žalobca si uplatnil len splátky úveru splatné do 10. 09. 2015, pričom si
neuplatnil žiadne zmluvné pokuty ani iné sankcie voči žalovaným, žalovaní obdržali peňažné prostriedky
zo strany žalobcu, tieto boli povinní v lehote splatnosti vrátiť, svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o
úvere si nesplnili a žiadnym spôsobom nerozporovali nárok, ani výšku žalobcom uplatneného nároku.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobcovi priznal sumu vo výške 5.991,80 eura, úrok z neuhradených

splátok do dátumu predčasnej splatnosti vo výške 232,01 eura a úrok z omeškania vo výške 5,60 eura
do dátumu predčasnej splatnosti úveru, ktorý bol zakotvený v článku 4, bod 4.1 úverovej zmluvy vo
výške 5% ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. S poukazom na finančnú situáciu
žalovaných im umožnil podľa § 232 ods. 4 CSP splácať priznané plnenie v mesačných splátkach po
100 eur, čo odôvodnil konštatovaním, že žalovaný v 1. rade mal príjem za rok 2015 vo výške 5.600 eur
a žalovaná v 2. rade pracuje na dohodu za minimálnu mzdu, pričom iný príjem nemajú. K žalobcom

uplatnenému poplatku za poistenie vo výške 7,62 eura uviedol, že tento nebol podstatnou náležitosťou
zmluvy o úvere, išlo len o dojednanie medzi stranami, jeho vyčíslenie, ktorého výška mala predstavovať
2,54 eura mesačne nebolo zo strany žalobcu špecifikované, keď žalobca v žalobe uviedol, že táto suma
predstavuje súčet omeškaných poplatkov za poistenie. Keďže zo žaloby a ani z pripojených dôkazov
mu nebolo zrejmé, na základe akých výpočtov dospel žalobca k uplatnenej výške poplatku, považoval

žalobu v tejto časti za nepreskúmateľnú, a preto ju v tejto časti zamietol. Žalobcovi nepriznal tiež úrok
z omeškania vo výške 5% zo sumy 232,01 eura od 01. 09. 2015 do zaplatenia, a to na základe čl.
4 bodu 4.3 zmluvy o úvere. V tomto smere argumentoval, že žalobca úver zosplatnil k 10. 09. 2015
a splatnosť úrokov bola dohodnutá medzi stranami sporu do zaplatenia úveru. Prezentoval názor, že
žalobca nemôže požadovať od žalovaných úroky z úveru po jeho splatnosti, ale len úroky z omeškania.

V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak
v podobe úrokov z omeškania, ako aj úrokov z úveru, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi stranami sporu. V čase vyhlásenia úveru za predčasne splatný bolo treba považovať
celý dlh za splatný, čím nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru, preto nebolo
možné žalobcovi priznať úroky z úrokov úveru v čase po splatnosti celého úveru (žalobca požadoval

úrok z omeškania z úrokov úveru, čo považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, navyše v zmluve
o úvere nebola takáto povinnosť pre žalovaných zakotvená), z ktorého dôvodu aj v tejto časti žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy do zaplatenia
podľa jednotlivých čiastkových úhrad zo strany žalovaných, postupujúc podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a vyhlášky č. 87/1995 Z. z. s tým, že od 01. 02. 2013 úroková sadzba sa určuje podľa

úrokovej sadzby ECB (ktorá činila k 15.11.2013 - 0,5% + 5 percentuálnych bodov). Rozhodnutie o
trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%. V zastavujúcej časti v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby postupoval
podľa § 144 a nasl. CSP.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol žalobca odvolaním v jeho zamietajúcej časti týkajúcej sa
sumy 7,62 eura ako poplatku za poistenie, 5% úroku z omeškania zo sumy 232,01 eura od 01. 09.
2015 do zaplatenia a povolenia žalovaným splácať priznaný nárok v splátkach. V týchto častiach žiadal
rozsudokzmeniťažalobevyhovieť.Kpoplatkuzapoistenieuviedol,žežalovanísivybralisúborpoistenia
A, ktorého výška bola určená v časti 7. Sadzobníka poplatkov I. časť a predstavovala 2,45 % výšky

mesačnej splátky, teda 2,53 eura mesačne. Mal za to, že pokiaľ súd považoval jeho žalobu za neúplnú,
mal ho vyzvať v zmysle ust. § 129 CSP na jej doplnenie, čo neučinil, čím mu odňal možnosť konať
pred súdom. Ide tak o vadu konania, vymedzenú v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, predstavujúcu porušenie
základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo na rozhodnutie,
ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zákonom, v danom prípade s Civilným sporovým

poriadkom. V súvislosti s nepriznaním mu úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 232,01 eura
od 01. 09. 2015 poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/62/2007, ako aj na ust.
§ 497, § 503 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. Argumentoval, že splácanie úveru bolo dohodnuté v
anuitných splátkach, teda v rovnomerných splátkach zahŕňajúcich splácanie príslušnej časti istiny i úroku
mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve, a preto riadnym plnením je zaplatenie celej

splátky v termíne splatnosti. V prípade, že dlžník neuhradí splátku v dohodnutej výške a v dohodnutom
termíne splatnosti, ocitá sa v omeškaní, pričom omeškanie je sanckionové povinnosťou platiť úrok z
omeškania. Mal za to, že bolo by v rozpore s logikou veci, ak od momentu omeškania dlžníka by bol
dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky úroku zo zmluvne dohodnutej výšky na výškusankčného úroku z omeškania. Vytkol prvoinštančnému súdu, že pri povolení žalovaným splatiť dlh v
splátkach postupoval podľa neplatnej právnej úpravy a to § 160 ods. 1 OSP, pričom platná právna úprava
v ust. § 232 ods. 3 CSP umožňuje súdu v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie ako

3 dni. Mal za to, že prvoinštančný súd v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav, týkajúci sa
možnosti žalovaných uhradiť dlžnú pohľadávku, vôbec sa nezaoberal majetkovými pomermi žalovaných
a jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní písomne nevyjadrili.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. V prejednávanej veci sa žalobca svojou žalobou voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 6.041,30
eura, úroku 232,01 eura, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 6.226,30 eura od 01. 09. 2015 do 15. 04.
2016, 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 6.138,80 eura od 16. 04. 2016 do 24. 05. 2016, 5% úroku
z omeškania ročne zo sumy 6.041,30 eura od 25. 05. 2016 do zaplatenia, 5% úroku z omeškania ročne
z nezaplatených úrokov 232,01 eura od 01. 09. 2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,60

eura a nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 7,62 eura. Preskúmavaným rozsudkom v spojení
s jeho opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 5.991,80 eura, úrok 232,01 eura, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 6.226,30
eura od 01. 09. 2015 do 15. 04. 2016, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 6.138,80 eura od 16. 04.
2016 do 24. 05. 2016, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 6. 041,30 eura od 25. 05. 2016 do 31.

08. 2016, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 5.991,80 eura od 01. 09. 2016 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5,60 eura a to všetko v mesačných splátkach po 100 eur počnúc mesiacom
apríl 2017 do zaplatenia vždy do 25. dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok, vo zvyšku súd žalobu
zamietol a konanie v časti o zaplatenie sumy 49,50 eura zastavil. Pre absenciu odvolania strán sporu a
s ohľadom na rozsah odvolania žalobcu, predmetom odvolacieho konania je zamietajúca časť rozsudku

týkajúca sa zaplatenia 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 232,01 eura od 01. 09. 2015 do zaplatenia,
nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 7,62 eura a povolenia prisúdeného plnenia žalovanými
splatiť v splátkach, ako i súvisiaci výrok o náhrade trov konania. V ostatných častiach rozsudok súdu
prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.

7. Žalobca vo svojom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
ako i nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje
na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

9. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane sporu spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces
a odnímajú jej možnosť konať pred súdom. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje
právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou

garantovaného práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na
spravodlivýprocestrebarozumieťtakýzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmstranevkonaníznemožní
realizáciujejprocesnýchpráv,priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolacieho
dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo máza následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie

vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým
doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní

rozhodnutia.

10. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci niet sporu o tom, že stranami sporu bola dňa 18. 02. 2014
uzavretá Úverová zmluva č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške
6.700 eur, s dohodnutou úrokovou sadzbou 13,9 % ročne, pri výške RPMN 16,62 %, priemernej RPMN
ku dňu podpisu úverovej zmluvy 13,34 %, ktorý sa žalovaní zaviazali zaplatiť v 120 mesačných splátkach

po 103,55 eura počnúc dňom 27. 02. 2014 a s konečnom splatnosťou úveru dňa 21. 01. 2024. Celková
suma, ktorú mali žalovaní zaplatiť z titulu poskytnutého úveru žalobcovi, vrátane celkových nákladov
spojených s úverom, bola 12.761 eur. Žalobca pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy žalovanými
vyhlásilpredčasnúsplatnosťúveru,čooznámilžalovanýmpísomnelistomzodňa31.08.2015azároveň
ich vyzval na úhradu celého dlhu vo výške 6. 531,53 eura s príslušenstvom najneskôr do 10. 09. 2015.

11. Je nepochybné a v konaní to žiaden z účastníkov ani nerozporoval, že predmetná úverová
zmluva uzatvorená stranami sporu je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca
vystupovalvpostavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Za danej situácie na ňu dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, ale tiež pri jej
posudzovanítrebaaplikovať normyspotrebiteľskéhopráva,atozák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch, Smernicu rady č. 93/13/EH z 05. 04. 1993, Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a
všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

12. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie vo vzťahu k žalobcom požadovanému úroku z
omeškania vo výške 5% zo sumy 232,01 eura od 01. 09. 2015 do zaplatenia, predstavujúcu nezaplatené
úroky do zosplatnenia úveru, založil na konštatácii, že žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný k
10. 09. 2015, teda už nemôže požadovať od žalovaných úroky z úveru po jeho splatnosti, len úroky

z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z omeškania, ako aj v podobe úrokov z úveru, čo by spôsobovalo
značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Akcentoval, že v čase vyhlásenia úveru
za predčasne splatný bolo treba považovať celý dlh za splatný, nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania a nie úrokov z úveru, preto nebolo možné žalobcovi priznať úroky z úrokov úveru v čase

po splatnosti celého úveru. Takéto odôvodnenie pre svoj vnútorný logický rozpor a nezrozumiteľnosť je
nepreskúmateľné. Je tomu tak za situácie, že súd prvej inštancie vo svojej argumentácii nedôsledne
diferencuje pojmy „úroky“ a „úroky z omeškania“. Na jednej strane konštatuje, že po zosplatení úveru
žalobca už nemôže od žalovaných požadovať úroky z úveru, ale len úroky z omeškania, a zároveň ale
uvádza, že v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a

to jednak v podobe úrokov z omeškania, ako aj v podobe úrokov z úveru, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch strán sporu. Nie je tak absolútne jasné, aký záver súd prvej inštancie prijal
vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku, ktorým žalobca jednoznačne požaduje len 5 % úrok z
omeškania (nie úrok) zo sumy 232,01 od 01. 09. 2015 do zaplatenia, pričom práve suma 232,01 eura
predstavuje úrok z úveru do jeho zosplatnenia. Záver prvoinštančného súdu, že žalobcovi nebolo možné

priznať úroky z úrokov úveru v čase po jeho splatnosti tak nemá žiaden súvis s požadovaným úrokom
z omeškania. Naviac z odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti nie je vôbec zrejmé, ako sa súd prvej
inštancie vysporiadal i s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 497, § 369 v spojení s § 502 Obchodného
zákonníka a § 517 ods. 2 OZ, a preto jeho záver o nedôvodnosti žaloby v tejto časti je neprípustne
zjednodušujúci. Zvlášť pokiaľ dôsledok omeškania s platením úrokov bol riešený už v rozhodnutí NS

SR sp. zn. 4 Obo/143/1998, podľa ktorého zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, ktoré preto nie sú sankciami za porušenie povinnosti, ale stávajú sa
súčasťou peňažného záväzku dlžníka, z ktorého dôvodu aj omeškanie s ich platením zákon sakcionuje,
pričom dôsledkom omeškania s ich platením je povinnosť platiť úroky z omeškania.13. Taktiež v zamietajúcej časti nároku na zaplatenie sumy 7,62 eura z titulu poplatkov za poistenie je
potrebné považovať rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, keď v jeho odôvodnení bolo

poukázané na to, že vyčíslenie tohto poplatku nebolo zo strany žalobcu špecifikované, nebolo zrejmé,
na základe akých výpočtov k nemu žalobca dospel, pričom tiež neboli podstatnými náležitosťami zmluvy
o úvere. V tomto smere si odvolací súd plne osvojil odvolacie námietky žalobcu ako dôvodné. Obsah
spisu totiž v spojení so žalobcom predloženými listinami, najmä vyjadrením zo dňa 05. 01. 2017 (č.l.
38-40 spisu) sú dostatočnými dôkazmi, na základe ktorých žalobca v potrebnom rozsahu preukazoval

skutkový stav a súd prvej inštancie tak mohol oprávnenosť nároku posúdiť po právnej stránke. I keď je
namieste podotknúť, že je to práve žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno tvrdiť a preukázať ním
uvádzané skutočnosti, nemožno poprieť, že odôvodnenie rozsudku ani v tejto časti nespĺňa základné
požiadavky naň kladené, ktoré by umožňovali uskutočniť odvolací prieskum. Súd prvej inštancie sa tak
dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale
aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. K uplatneniu práva na spravodlivý proces preto mohlo dôjsť len kasačným

rozhodnutím odvolacieho súdu v napadnutých častiach.

14. Rovnaký záver dopadá i na rozhodnutie v časti, v ktorej bolo žalovaným povolené priznané plnenie
zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne počnúc mesiacom apríl 2017 do zaplatenia, vždy do 25-teho
dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok.

15. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

17. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehota na plnenie je 3-dňová a len v

odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu alebo povolť plnenie v splátkach. Ak má súd za
to, že je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu, alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach,
táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré
by presvedčivo zdôvodnili takýto záver súdu. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého
platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná

schopnosťžalovanéhoaajvkonaníprejavenájehosnahaoplneniezáväzku,možnosťžalobcudomáhať
sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, povaha prejednávanej veci, osobné pomery
strán sporu a pod.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie svojim rozhodnutím povolil žalovaným zaplatiť dlh v splátkach, ktorých

výšku a podmienky zároveň určil, musel tak v zmysle vyššie podaného výkladu svoje úvahy v
odôvodnení osvetliť zákonom zodpovedajúcim spôsobom. V tomto smere však len vágne skonštatoval,
že žalovaný v 1. rade mal príjem za rok 2015 vo výške 5600 eur a žalovaná v 2. rade pracuje na dohodu
za minimálnu mzdu, iný príjem nemajú. Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie je nepostačujúce
pre prijatý záver, keď tento postráda komplexné posúdenie všetkých, pre vec významných okolností.

Odôvodnenie rozhodnutia ani v tejto časti tak nespĺňa náležitosti požadované v ust. § 220 CSP, v
dôsledku čoho ho bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd
tiež dodáva, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu
a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Za tým účelom bude úlohou súdu prvej inštancie
v ďalšom konaní zhodnotiť všetky atribúty rozhodné pre povolenie a výšku splátok priznaného plnenia

žalovanými a v tejto súvislosti sa vysporiadať i s námietkami žalobcu vznášanými v jeho odvolaní.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti špecifikovanej v enunciáte tohto rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom súd prvej inštancie v smere uvedenom odvolacím

súdom doplní dokazovanie a opätovne rozhodne o zostávajúcich nárokoch žalobcu označených v jeho
odvolaní, pričom svoje rozhodnutie odôvodní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vyporiadajúc sa v
ňom i so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov
konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).