Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210033
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117210033.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom
v Bratislave, IČO: 30807484, pobočka Trnava, so sídlom V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, proti
žalovanému: C. Š., U.. XX.X.XXXX, R. Š. XXX, XXX XX Š., zastúpenému Advokátska kancelária VASIĽ,
ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, o zaplatenie

3.107,75 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/13/2017-58
zo dňa 6.10.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalovaný odpredal po dopravnej nehode
v roku XXXX svoj podnik inej spoločnosti. S týmto predajom prešli všetky práva a záväzky na spoločnosť
Q. E., E..A..O... Vzhľadom k tomu, že k výplate dôchodkových dávok došlo až v roku XXXX, žalovaný
nemal dôvod bezodkladne po uzavretí zmluvy dňa XX.XX.XXXX oznámiť žalobcovi skutočnosť, že svoj
podnik predal inej osobe. Žalovaný síce ručí za splnenie záväzkov kupujúcim, no do dnešného dňa nebol

kupujúci vyzvaný na plnenie zo strany žalobcu.

2. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na ich náhradu, nakoľko aj keď mal žalovaný úspech v konaní, žaloba bola podaná preto, že žalobca
nemal vedomosť o predaji podniku. Voči žalovanému sa pritom viedlo už jedno konanie, kedy potrebné
oznámenie učiniť mohol.

3. Proti rozsudku, a to len voči výroku o nároku na náhradu trov konania, podal včas odvolanie žalovaný.
Žalovaný tvrdí, že dôvod hodný osobitého zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému
neexistuje, nakoľko žalovaný sa v spore aktívne bránil, rovnako ako v spore totožných strán vedenom
pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, na ktorý súd poukazuje. Argumentácia žalovaného bola v tom zmysle,
že žalovaný nemá povinnosť zaplatiť nárok Sociálnej poisťovne z toho dôvodu, že podľa § 238 ods. 1

zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je podmienkou vzniku nároku Sociálnej poisťovne na
náhradu škody voči tretej osobe zavinené protiprávne konanie tejto tretej osoby. Žalovaný poukazoval
na to, že on predmetnú dopravnú nehodu nezavinil, keďže ju zavinila iná osoba, p. C. L. a rovnako sa
nedopustil žiadneho protiprávneho konania, a teda nie sú splnené podmienky na uplatnenie regresného
nároku. Pripomína, že rovnakým spôsobom sa žalovaný bránil aj v spore sp. zn. XXC/XXX/XXXX,
pričom však pojednávanie v tomto spore bolo neskôr ako pojednávanie v predmetnom spore, a to až

dňa 24.10.2017, teda žalovaný až do pojednávania v tomto spore, teda do dňa 09.08.2017 nepoznal
právny názor súdu na predmetnú vec, a teda nemohol učiniť oznámenie o predaji podniku tak, akouvádza súd. Žalovaný okamžite učinil toto oznámenie aj v spore XXC/XXX/XXXX, pričom to viedlo k
tomu, že súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Ďalej uvádza, že žalobcovi s veľkou pravdepodobnosťou bolo zrejmé, resp. malo a mohlo byť zrejmé,

že Q. E., E..A..O.. je právnym nástupcom žalovaného, keďže všetky predchádzajúce nároky boli touto
spoločnosťou predkladané na úhradu Kooperative poisťovni, a.s. a táto poisťovňa tieto nároky hradila
priamo žalobcovi. Podľa žalovaného dôvod hodný osobitého zreteľa na nepriznanie trov konania teda
neexistuje, žalovaný sa aktívne bránil žalobe, ktorá bola podaná nedôvodne, keďže žalovaný nebol
vôbec pasívne legitimovaným subjektom, pričom týmto bránením v súdnom konaní mu vznikli trovy

konania. Žalovaný oznámenie o právnom nástupníctve titulom predaja podniku učinil do 5 mesiacov od
podanej žaloby, okamžite ako sa dozvedel o tom, že jeho pôvodná argumentácia podporená judikatúrou
Najvyššieho súdu, vzhľadom na právny názor súdu, neobstojí a okamžite po tom, čo si uvedomil
právne následky predaja podniku. Tvrdí, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak nepriznal
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, a že na takéto rozhodnutie neboli splnené procesné
podmienky, keďže žalovaný mal plný úspech v spore a zároveň nie je prítomný dôvod hodný osobitého

zreteľa na nepriznanie náhrady trov. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca považuje odvolanie žalovaného za tendenčné, nakoľko podkladom pre rozhodnutie súdu boli
listinné dôkazy, ktoré žalovaný predložil až počas samotného konania, a žalobca nemal vedomosť o

predaji podniku, aj keď voči žalovanému už viedol jedno konanie, kedy žalovaný mohol oznámenie o
predaji podniku učiniť. Poukázal na to, že viackrát písomne komunikoval so žalovaným, ktorý neoznámil
podstatnú informáciu o predaji podniku, ktorá mala zásadný vplyv na rozhodnutie súdu v danom konaní.
Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že okresný súd nárok na náhradu trov konania posúdil správne,
a to skutkovo aj právne.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 378 a nasl. CSP, v zmysle § 385
ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého
rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie

dôvody (ktorými je odvolací súd viazaný), nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie odvolaním
napadnutej časti rozsudku.

6. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok o
nároku na náhradu trov konania, a preto výrok rozsudku o zamietnutí žaloby, ktorý odvolaním napadnutý

nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2
CSP).

7. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

8. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
doúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa
§ 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj

náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania
prichádza do úvahy len výnimočne, sa má vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznanínáhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania,
a nesmie odporovať dobrým mravom.

10. V prvom rade pri uplatnení aplikácie ust. § 257 CSP je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana,
ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej
procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku,
a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie správne pristúpil k aplikácii
ust. § 257 CSP, využijúc tak svoje moderačné oprávnenie a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal
nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, pri závere o nepriznaní
náhrady trov konania žalovanému, vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre tento postup v tom,
že podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej boli listinné dôkazy, ktoré žalovaný predložil až

počas samotného konania, a žalobca nemal vedomosť o predaji podniku, aj keď voči žalovanému už
viedol jedno konanie, kedy žalovaný mohol oznámenie o predaji podniku učiniť. Navyše skutočnosť
o predaji podniku žalovaný súdu neoznámil pri prvom úkone, ktorý mu patril, ale až pri jeho štvrtom
úkone v konaní, kedy predložil aj Zmluvu o predaji podniku zo dňa 31.12.2004, pričom nič mu nebránilo
v tom, aby tak učinil už pri jeho prvom úkone v konaní, t. j. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.5.2017.

Odvolaciemu súdu sa preto javí v rozpore so zásadou spravodlivosti, primeranosti, aby na základe
uvedených skutočností žalobca platil žalovanému náhradu trov konania.

12. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti vo výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).