Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. marec 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Csp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816209301
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816209301.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, P.O. Box č. 205, proti žalovanej: T. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. 55/XX, zastúpená JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 8.123,58 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.306,13 eur spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 8,50% zo sumy 170,23 eur od 16.8. 2013 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.8. 2013
do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.9. 2013 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.10. 2013

do zaplatenia, vo výške 8,25% zo sumy 170,23 eur od 21.11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 170,23
eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,23
eur od 21.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur
od 21.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od
21.6.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15% zo sumy 170,23 eur od 21.7.2014 do zaplatenia, zo sumy
170,23 eur od 21.8.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05% zo sumy 170,23 eur od 21.9.2014 do zaplatenia,
zo sumy 170,23 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.11.2014 do zaplatenia,

zo sumy 170,23 eur od 21.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.1.2015 do zaplatenia, zo
sumy 170,23 eur od 21.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.3.2015 do zaplatenia, zo sumy
170,23 eur od 21.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 170,23
eur od 21.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur
od 21.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od
21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od
21.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.1. 2016 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.2.
2016 do zaplatenia, vo výške 8% zo sumy 170,23 eur od 21.3. 2016 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur

od 21.4. 2016 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.5. 2016 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od
21.6. 2016 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.7. 2016 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.8.
2016 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.9. 2016 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.10.
2016 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.11. 2016 do zaplatenia, zo sumy 170,23 eur od 21.12.
2016 do zaplatenia a zo sumy 156,47 eur od 21.1. 2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II.V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má právo voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 79,80 %.

o d ô v o d n e n i e :1. Právny predchodca žalobcu žalobou podanou na súd dňa 11.7.2016 si uplatnil voči žalovanej nárok
na zaplatenie sumy 8.123,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 16.8.2013
do zaplatenia, na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 21.3.2013 pod č. 5018960. Na základe

zmluvy poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 16.852,77 eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v 99
mesačných splátkach po 170,23 eur, pričom uhradila len 460 eur. Žalobca preto pristúpil k zosplatneniu
pôžičky a vyzval žalovanú listom z 7.8.2013 k úhrade celej dlžnej sumy jednorázovo. Žalovaná
uvedenú sumu neuhradila.
2. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Poukázala na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Občianskeho zákonníka.
Poukázala na výšku priemernej RPMN, pričom má za to, že takáto dohoda o výške úrokov alebo odmeny
za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná (napr. Uznesenie
NSSR 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009). poukázala tiež na to, že samotná zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y). V tomto prípade absentuje v zmluve uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť podľa písm. c) citovaného ustanovenia ako aj termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa písm. f) citovaného ustanovenia. Podľa § 39 ods.

9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ modifikuje ustanovenie § 565 OZ vo
vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve dohodla strata výhody splátok, má

veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak urobiť
len ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota. Až po jej uplynutí
nastane strata výhody splátok upravená v §565 OZ (ak je súčasne splnená podmienka o upozornení
dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky). Uplynutie trojmesačnej lehoty od splatnosti
nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu. Zákon navyše vyžaduje, aby

veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhodných splátok).
Veriteľ musí vopred notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň 15-dňovej lehote (teda nemožno jedným
oznámením upozorniť dlžníka, že je v omeškaní a zároveň tým istým oznámením vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru). Po jej uplynutí sa právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky stáva účinným.
Obsahom upozornenie dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca

ďalej v návrhu uvádza, že listom - predžalobnou upomienkou zo dňa 7.8.2013 zosplatnil úver. Žalovaná
však popiera, že by jej takýto list bol niekedy doručený. Žalobca tak navyše (okrem upozornenia na
zosplatnenie podľa § 53 ods. 9 OZ) musí preukázať, že žalovanej aj skutočne predžalobnú upomienku
zaslal. V opačnom prípade je zosplatnenie neplatné (§ 39 OZ) a žaloba podaná predčasne.
3. Na pojednávanie sa strany sporu nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnil, neúčasť na pojednávaní

ospravedlnili. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednával súd vo
veci v ich neprítomnosti.
4. Súd v priebehu konania rozhodol o pripustení zmeny strany žalobcu tak, že na miesto doterajšieho
žalobcu Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku vstúpil do konania podľa § 80 ods. 1, 2
a 3 CSP nový žalobca, spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žiadosťou a zmluvou o poskytnutí účelovej
pôžičky zo dňa 21.3.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“), predžalobnou
upomienkouzodňa7.8.2013,prehľadomsplátokaúhrad,zmluvouopostúpenípohľadávok,oznámením
o postúpení pohľadávky z 30.9.2016, písomnými podaniami právneho zástupcu žalobcu z 30.11.2016 a
23.1.2017, elektronickými podaniami právneho zástupcu žalovanej zo dňa 7.2.2017 a 12.2.2017 a mal

súd zistený tento skutkový stav veci:
6. Dňa 18.2.2013 podala žalovaná žiadosť o poskytnutie účelovej pôžičky č. 5018960 (ďalej len
„Zmluva“), v ktorej v časti I. uvádzala svoje osobné údaje a údaje o zamestnaní. V časti II. Zmluvy
sú uvádzané údaje o schválenej výške pôžičky 7.816,82 eur, počte splátok 99, celkovej sumy pôžičky
16.852,77 eur, termíne konečnej splatnosti jún 2021, spôsobe splácania splátok poštovou poukážkou

a prevodom z účtu, výške mesačnej splátky 170,23 eur, RPMN 24 %, ročnej úrokovej sadzbe 24 %,
priemernej hodnote RPMN 12,29 %, a celkových nákladoch spotrebiteľa 9.035,95 eur. V časti III. Zmluvy
sa uvádza, že „Podpisom Zmluvy Klient žiada, aby sa z poskytnutej Pôžičky uhradili podľa nasledujúcej
špecifikácie jeho záväzky voči Spoločnosti a záväzky voči VÚB, a.s., kde Spoločnosť vystupuje akoSpráva: evidenčné číslo 6111178, Slovenská požičovňa, dátum uzatvorenia zmluvy 24.1.2012, výška
záväzku 2.221,34 eur, a evidenčné číslo 5011950, Slovenská požičovňa, dátum uzatvorenia zmluvy
1.2.2012 a výška záväzku 5.595,48 eur“. V ďalej časti Žiadosti (Zmluvy) sú predformulované údaje o

oboznámení žalovanej s VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, ktoré prevzala, súhlasila s nimi
a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Takisto prehlásila, že pred uzatvorením
Zmluvy bola písomne oboznámená so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý jej bol doručený a ktorý prevzala. V časti V. zmluvy
je uvedené, že riadnym vyplnením a podpísaním tejto Zmluvy všetkými zastúpenými stranami uzavrela

spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s klientom zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP.
Zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpísania posledným účastníkom zmluvného vzťahu a účinnosť
dňom odoslania finančných prostriedkov na úhradu záväzkov klienta voči spoločnosti a/alebo VÚB a.s..
Zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu vrátane jej súčasti prečítali, že bola uzatvorená slobodne, vážne,
a po vzájomnom prerokovaní ich vôle jej obsahu riadne porozumeli na znak čoho túto podpísali. Časť
IV. a V. Zmluvy je podobne ako VOP žalobcom napísaná malým, ťažko čitateľným písmom, z dôvodu

ktorého je uvedená časť Zmluvy ako aj VOP pre žalovanú ako spotrebiteľa formálne nedostupná.
7. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila spolu 460 eur, a to splátkami zo dňa
20.11.2013 v sume 50 eur, 20.12.2013 v sume 40 eur, 29.4.2014 v sume 30 eur, 21.10. 2014 v
sume 70 eur, 21.11. 2014 v sume 70 eur, 19.2.2015 v sume 100 eur a 24.3.2015 v sume 100 eur.
8. Predžalobnou upomienkou z 7.8.2013 vyzýval veriteľ žalovanú k zaplateniu všetkých splátok

jednorázovo v sume 16.903,83 eur do troch dní od doručenia upomienky.
9. Žalobca v písomných vyjadreniach poukázal na to, že postúpenie pohľadávky na nového žalobcu
preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktorú doručoval žalovanej prostredníctvom pošty.
Uplatnená pohľadávka predstavuje nesplatený úver poskytnutý žalovanej, ktorého výšku preukázal
prehľadom splátok a úhrad. Zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti zmluvy, a je uzavretá aj písomne.

10. Listom zo dňa 30.9.2016 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky na
nový subjekt žalobcu.
11. V písomnom podaní zo dňa 30.11.2016 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že rozdiel medzi
sumou žalovanej istiny vo výške 8123,58 eur a sumou istiny postúpenej pohľadávky 8057,34 eur
spočíva v manipulačných poplatkoch, ktoré boli žalovanej účtované ako náklady súvisiace s vymáhaním

pohľadávky, ktoré sú súčasťou žalovanej sumy.
12. Elektronickým podaním zo dňa 23.1.2017 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že nimi uplatnená
pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nezaplatenú časť úveru ako to vyplýva z
platobnej histórie počas trvania úverového vzťahu. Žalovaná sa poskytnutý úver v sume 7.816,82 eur
zaviazala zaplatiť formou 99 pravidelných mesačných splátok vo výške 170,23 eur, splatných k 20. dňu

v mesiaci podľa článku 6. bod 6.1, 6.2. a 6.4 VOP, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.4.2009.
Celkovo sa žalovaná zaviazala zaplatiť sumu 16.852,77 eur. Žalovaná do začatia konania zaplatila
úverovú pohľadávku vo výške 460 eur. Z dôvodu neplnenia platobných povinností žalovanou, ich
právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na jednorazové zaplatenie
dlžného zostatku v poskytnutej trojdňovej lehote. Pretože žalovaná na výzvu nereagovala a dlh v

lehote splatnosti neuhradila, dostala sa do omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Žalovaná pohľadávka
pozostáva z dlžnej istiny 8.123,58 eur, čo predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného
ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok, ktorú sa žalovaná zaviazala v
zmysle zmluvných podmienok úverovej zmluvy zaplatiť. Nimi predložená úverová zmluva spĺňa všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal v tejto

súvislosti na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD“) zo dňa
9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým rozhodnutím sú
slovenské súd viazané.
13. Právny zástupca žalovanej v elektronickom podaní zo dňa 9.2.2017 uviedol, že žalobca vo svojom
podaní zo dňa 1.2.2017 poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku SD zo dňa 9.11.2016, ktorým

majú byť slovenské súdy viazané. SD v hore uvedenej právnej veci rozhodol, že neuvedenie všetkých
náležitostí v zmluve o úvere, ktoré podľa smernice veriteľ musí povinne uviesť v zmluve, môže byť
členskými štátmi sankcionované zánikom nároku na úroky a poplatky, ak neuvedenie týchto náležitostí
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z uvedeného teda vyplýva,
že vnútroštátne právne predpisy, ktoré sankcionujú žalobcu pre nedodržanie zákonom ustanovených

náležitostí v spotrebiteľskej zmluve, nie sú v rozpore s právom EÚ. Spotrebiteľský charakter uzatvorenej
úverovej zmluvy síce nevylučuje postúpenie pohľadávky, no napriek tomu takýto úkon žalovaná
považuje za porušenie svojich práv spotrebiteľa s následkom rozporu s dobrými mravmi a neplatnosti
takéhoto úkonu, ktorá neplatnosť vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok. Ak by bolipráva oboch zmluvných strán vyvážené, bolo by možné citovanú právnu úpravu aplikovať. Z obsahu
zmluvy však jednoznačne vyplýva, že možnosť postúpiť pohľadávku bola žalovanej výslovne zmluvne
zakázaná, čo medzi účastníkmi vytvorilo hrubú zmluvnú nerovnováhu. Postúpením pohľadávky sa

žalovaná dostala do zhoršeného právneho postavenia pre prípad, že by sa svojich práv chcela domáhať,
nie od pôvodného veriteľa, ale od žalobcu, čím by bola zároveň značne diskriminovaná. Práve takéto
konanie žalobcu a jeho právneho predchodcu podľa žalovanej vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa
práv úverového dlžníka, čo žalovaná považuje za znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky
podľa zákona č. 250/2007 Z.z..

14. V podaní zo dňa 13.2.2017 namietol právny zástupca žalovanej neplatnosť postúpenia pohľadávky
na žalobcu. V zmysle článku IV. Zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou aj VOP. Podľa bodu 14.2 VOP je
právny predchodca žalobcu oprávnený akékoľvek svoje práva zo Zmluvy úplne alebo z časti previesť a/
alebo postúpiť úplne alebo z časti pohľadávky spoločnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu klienta.
Podľa bodu 14.3 VOP klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti
previesťprávaa/alebozáväzkyzozmluvyalebopostúpiťpohľadávkyklientazozmluvyatoúplnealeboz

časti alebo umožniť prevzatie záväzkov klienta zo zmluvy treťou osobou. Poukázal tiež na to, že v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. b) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia,ktorédovoľujúdodávateľovipreviesťprávaapovinnostizozmluvynainéhododávateľabez
súhlasu spotrebiteľa ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.Zobsahuzmluvytedajednoznačnevyplývalooprávneniežalobcubezakéhokoľveksúhlasu

oprávnenie postúpiť pohľadávku na tretiu osobu a zároveň táto možnosť postúpiť pohľadávku bola
žalovanej výslovne zmluvne zakázaná. Žalovaná má za to, že takéto podmienky sú v spotrebiteľskom
práve vylúčené, pretože medzi účastníkmi vytvárajú hrubú zmluvnú nerovnováhu. Aj podľa § 53
ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Postúpením

pohľadávky sa žalovaná dostala do zhoršeného právneho postavenia pre prípad, že by sa svojich práv
chcela domáhať nie od pôvodného veriteľa, ale od žalobcu, čím by bola zároveň značne diskriminovaná.
Preto takéto konanie žalobcu a jeho právneho predchodcu podľa žalovanej vykazuje i znaky sťaženia
domáhania sa práv úverového dlžníka, čo považuje žalovaná za znaky diskriminácie a vybočenie
pravidiel morálky podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na

žalobcu je z tohto dôvodu neplatné. Namietol takisto neplatnosť zosplatnenia úverového dlhu. Uviedol,
že v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy, spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru, povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. V zmysle § 11 ods. 2 vyššie citovaného
zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalovaná má za to, že právny predchodca

žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorú predpokladá § 7 ods. 1 citovaného zákona a
teda nebol oprávnený vykonať zosplatnenie úveru. Poukázal tiež na to, že uplatnený nárok žalobcu v
konaní je v zmysle § 101 a § 103 OZ premlčaný. OZ ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej
doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený rozsah plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova ,,mohlo“ a nie od

slova ,,mohol“. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť
na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd. Ide o objektívnu
možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne
vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania
práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže

oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Je to vlastne časový moment, keď sa subjektívne právo
transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádiu nároku, nemôže
začať plynúť ani premlčacia doba. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu,
t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba
je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na začatie konania bez nebezpečenstva, že

bude zamietnutý súdom pre predčasnosť (porovnaj Fekete. I.: Občiansky zákonník 1.Veľký Komentár,
Bratislava, Eurokódex 2011, str. 496-498). V danej súvislosti poukázal aj na súdnu prax (R 28/1984),
podľa ktorej ,,ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať“. Z tohto
dôvodu súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľmohol najskôr o plnenie požiadať. V danom prípade mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, keď
žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako desať dní. Od tohto momentu zároveň
začala plynúť premlčacia doba. So žalobcom predloženej listiny označenej ako prehľad splátok a úhrad

vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania už dňa 20.5.2013 (resp. dňa 19.6.2013). premlčacia
doba by tak uplynula dňa 21.5.2016, najneskôr však 20.6.2016. Žaloba však bola podaná na súd až dňa
11.7.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná vzniesla námietku premlčania celého žalovaného
nároku žalobcu, z dôvodu ktorého tiež žiadala žalobu zamietnuť.
15. Podľa § 43c ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť

okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak
odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Neskoré prijatie má napriek tomu účinky
včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a
to ústne alebo odoslaním správy.
16. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

17. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
18. Podľa § 46 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
19. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
20.Podľa§ 2 písm. d) zákona č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch, zmluvouospotrebiteľskom

úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
22. Žalobca odvíja žalovaný nárok od písomne uzavretej Zmluvy, pričom táto nebola uzavretá za
účasti oboch zmluvných strán naraz. Svojou povahou ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2
písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom. Je zrejmé, že v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva musí mať
písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti, tak ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona. Z
obsahu Zmluvy a ostatných listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná najskôr dňa 18.2. 2013
požiadala o úver (pôžičku) v sume 7.816,82 eur na základe písomnej žiadosti, za podmienok právnym

predchodcom žalobcu schválenej výšky pôžičky.
23. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu návrhu, pričom
platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom
návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu došlo zo strany žalobcu dňa 21.3.
2013.

24. Zmluva teda podľa právneho názoru bola uzavretá platne.
25. Súd sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalovanej o neplatnosti časti VOP,
konkrétne ust. bodu 14.2 a 14.3 VOP podľa § 39 OZ. Podľa bodu 14.2 VOP je právny predchodca
žalobcu oprávnený akékoľvek svoje práva zo Zmluvy úplne alebo z časti previesť a/alebo postúpiť
úplne alebo z časti pohľadávky spoločnosti zo Zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu klienta. Podľa

bodu 14.3 VOP však klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti
previesť práva a/alebo záväzky zo Zmluvy alebo postúpiť pohľadávky klienta zo Zmluvy a to úplne
alebo z časti alebo umožniť prevzatie záväzkov klienta zo zmluvy treťou osobou. V zmysle § 53
ods. 4 písm. b) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia,ktorédovoľujúdodávateľovipreviesťprávaapovinnostizozmluvynainéhododávateľabez

súhlasu spotrebiteľa ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa. Z obsahu cit. ust. VOP teda jednoznačne vyplývalo oprávnenie žalobcu bez akéhokoľvek
súhlasu oprávnenie postúpiť pohľadávku na tretiu osobu a zároveň táto možnosť postúpiť pohľadávkubola žalovanej výslovne zmluvne zakázaná. Takéto podmienky sú v spotrebiteľskom práve vylúčené,
pretože medzi stranami vytvárajú hrubú zmluvnú nerovnováhu.
26. Bez ohľadu na neplatnosť vyššie uvedených ust. VOP však treba uviesť, že právny predchodca

žalobcu postúpil svoju pohľadávku zo Zmluvy na žalobcu postupujúc v súlade s ust. § 524 a nasl. OZ.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpením pohľadávky prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Právny predchodca žalobcu pri postúpení pohľadávky na žalobcu teda nepostupoval v rozpore so
zákonom a preto súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky zo Zmluvy na žalobcu ako platné.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

29. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

30. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa § 9 ods. 2 písm. f, j, k zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu
uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať náležitosti, a to okrem iného dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov, výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainých poplatkov,prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
32. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, b/ v zmluve

o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.
33. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
35. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014), orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
36. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

37. V predmetnej veci má súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaná
požiadala žalobcu o pôžičku a na základe tejto žiadosti jej žalobca poskytol úver na zaplatenie jej
predchádzajúcich dlhov z viacerých úverov. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa
v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je

zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe
zmluvy o úvere žalovanej ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaná v zmluvnom vzťahu konala
ako fyzická osoba spotrebiteľ.38. Súd preto skúmal, či Zmluva, ktorú právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli, má náležitosti,
ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v
Zmluve chýba presný údaj o konečnej splatnosti úveru, ako aj o termíne splátok úveru. Pokiaľ sa

tento údaj (termín splatnosti jednotlivých splátok) nachádza vo Všeobecných podmienkach žalobcu, súd
uvádza, že vyhlásenie dlžníka, že žalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať
právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými
zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného
ako dlžníka. Sú formulované menším písmom ako sú základné ustanovenia Zmluvy (t.j. údaje o

dlžníkovi, schválenej výške pôžičky, účele pôžičky). Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník
ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a
že ich v čase uzavretia Zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné
dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas
so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované iba stranou veriteľa a

neboli nijako individuálne vyjednané. Vzhľadom k neplatnosti tohto dojednania nemožno Všeobecné
podmienky považovať za súčasť Zmluvy. Uvedená Zmluva potom nemá všetky náležitosti vyžadované
zákonom. V zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.
39. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu prezentovanou aj v iných obdobných veciach, a síce,

že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je potrebné, aby boli kumulatívne splnené podmienky
písomnosti zmluvy a zároveň absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1. Takýto výklad by veriteľovi umožňoval bez akýchkoľvek dôsledkov nedodržiavať ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore
s účelom uvedeného zákona.

40. Pokiaľ teda žalovanej právny predchodca žalobcu poskytol úver vo výške 7.816,82 eur, z ktorého
bola vrátená suma 460 eur, pri zohľadnení toho, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
bola by žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť sumu 7.356,82 eur (7.816,82 - 460 eur), avšak nezaplatené
splátky splatné do 20.6. 2013 sú premlčané (žaloba na súd bola podaná dňa 11.7. 2016.
41. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo

skúmať premlčanie nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku žalobcu
posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
42. Bolo zistené, že splácanie úveru bolo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dohodnuté

v pravidelných mesačných splátkach, pričom súčasťou splátky bol aj úrok. Vzhľadom k tomu, že
podľa § 566 ods. 2 OZ pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv
na istinu a potom na úroky, dohodnuté splátky sa najskôr započítavajú na istinu. Istina 7.816,82 eur
pri výške dojednanej splátky 170,23 eur mesačne bola splatná v necelých 46 mesačných splátkach.
Zvyšné dojednané splátky (zvyšok splátky splatnej v januári 2017 prevyšujúcej sumu 156,47 eur a

zvyšné nasledujúce splátky úveru) by boli započítané na úroky, avšak vzhľadom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, na úhradu týchto splátok žalobca nemá nárok. Podľa článku 6 VOP, splátky boli
splatné k 20. dňu v mesiaci a 1. splátka mala byť splatná 20.4. 2013. Od tohto dátumu teda začína
plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako
tak plynula 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich) splátok. Žalobca podal žalobu na

súd dňa 11.7. 2016, teda po uplynutí premlčacej doby prvých troch splátok splatných 20.4. 2013, 20.5.
2013 a 20.6. 2013, z ktorých suma 460 eur už zaplatená bola, zvyšok, suma 50,69 eur bola premlčaná
(510,69 eur - 460 eur). Nepremlčanou je až v poradí ďalšia splátka (splatná dňa 20.7. 2013) a ostatné
nasledujúce splátky. Nárok žalobcu je teda premlčaný v sume istiny 50,69 eur s príslušenstvom,
predstavujúcej nezaplatenú časť splátky za mesiac jún 2013. V časti týkajúcich sa splátok splatných od

20.7. 2013 premlčaný nie je.
43. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, napriek zaslaniu výzvy právnym predchodcom
žalobcu žalovanému na zaplatenie celej dlžnej sumy úveru, k mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo,
pretože neboli splnené podmienky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože sporové strany
možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemali v Zmluve (ale ani vo všeobecných podmienkach)

dohodnuté. Žalobca si preto môže uplatňovať iba nárok na zaplatenie splátok, ktorých splatnosť nastala
ku dňu rozhodovania súdu. Ako už bolo uvedené, žaloba na súd bola podaná dňa 11.7. 2016, z čoho
vyplýva,žežalobcasimoholuplatňovaťvočižalovanejnároknazaplateniesplátkysplatnej20.7.2013až
po splátku splatnú dňa 20.12. 2016 po 170,23 eur a časť splátky splatnej dňa 20.1. 2017 vo výške 156,47eur. Celkom ide o sumu 7.306,13 eur (42 splátok po 170,23 eur + jedna splátka v sume 156,47 eur).
Keďže túto sumu žalovaný neuhradil riadne a včas, vznikol žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z uvedených

splátok až do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je určená podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z.. V tejto časti považoval súd nárok žalobcu za dôvodný. Rozhodol teda tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.306,13 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z jednotlivých
mesačných splátok tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ ide o splátku splatnú v mesiaci
júl 2013, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 16.8. 2013, vychádzajúc z petitu žaloby.

44. Žalobca si voči žalovanému uplatňoval v konaní pôvodne nárok na zaplatenie sumy 8.123,58 eur s
8,5% ročným úrokom z omeškania od 16.8. 2013 do zaplatenia. Ako bolo uvedené vyššie, súd považoval
za dôvodný iba nárok žalobcu na zaplatenie sumy 7.306,13 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania
ročne dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok (pokiaľ ide o splátku splatnú v mesiaci júl
2013, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 16.8. 2013, vychádzajúc z petitu žaloby), tak, ako
je to špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a preto žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti ako

nedôvodnú zamietol.
45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V konaní bol žalobca úspešný v
rozsahu 89,90 % a neúspešný v rozsahu 10,10 %. Čistý úspech žalobcu v spore bol v rozsahu 79,80 %
(89,90 % - 10,10 %) a preto súd rozhodol tak, že žalobca má právo voči žalovanému na náhradu trov
konania v rozsahu 79,80 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia

vyšší súdny úradník (§ 262 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.