Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/206/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816209301
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816209301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: W. D., s.r.o., so sídlom J., C.
XX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. I. E., advokátom so sídlom v J., T. 8, P. O. J. XXX, proti žalovanej:
T. C., bytom G. XX/XX, zast. JUDr. J. I., advokátom so sídlom v J., K. XX, o zaplatenie 8.123,58 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. marca
2017, č. k. 12Csp/6/2016-119, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7.306,13 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50% z jednotlivých splátok vždy v sume
170,23 eur, a to od 16.08.2013 do zaplatenia, od 21.08.2013 do zaplatenia, od 21.09.2013 do zaplatenia,
od 21.10.2013 do zaplatenia, ďalej vo výške 8,25% od 21.11.2013 do zaplatenia, od 21.12.2013 do
zaplatenia, od 21.01.2014 do zaplatenia, od 21.02.2014 do zaplatenia, od 21.03.2014 do zaplatenia,
od 21.04.2014 do zaplatenia, od 21.05.2014 do zaplatenia a od 21.06.2014 do zaplatenia, ďalej vo
výške 8,15% z tejto sumy, od 21.07.2014 do zaplatenia, od 21.08.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05% z

tejto sumy od 21.09.2014 do zaplatenia, od 21.10.201 do zaplatenia, od 21.11.20174 do zaplatenia, od
21.12.2014dozaplatenia,od21.01.2015dozaplatenia,od21.02.2015dozaplateniaaod21.03.2015do
zaplatenia, od 21.04.2015 do zaplatenia, od 21.05.2015 do zaplatenia, od 21.06.2015 do zaplatenia, od
21.0.7.2015 do zaplatenia, od 21.08.2015 do zaplatenia, od 21.09.2015 do zaplatenia, od 21.10.2015 do
zaplatenia, od 21.11.2015 do zaplatenia, od 21.12.2015 do zaplatenia, od 21.01.2016 do zaplatenia, od
21.02.2016 do zaplatenia, ďalej vo výške 8% z tejto sumy od 21.03.2016 do zaplatenia, od 21.04.2016
do zaplatenia, od 21.05.2016 do zaplatenia, od 21.06.2016 do zaplatenia, od 21.07.2016 do zaplatenia,

od 21.08.2016 do zaplatenia, od 21.09.2016 do zaplatenia, od 21.10.2016 do zaplatenia, od 21.11.2016
do zaplatenia, od 21.12.2016 do zaplatenia a zo sumy 156,47 eur od 21.01.2017 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
posledným výrokom rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
79,80%. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 497 a § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka, ďalej na ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. f), j), k), § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej na ust. § 101, § 103 § 565 Občianskeho

zákonníka, ako aj na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Súd konštatoval, že v danej veci mal preukázané,
že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ
zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, keďže žalovaná požiadala žalobcu o pôžičku a na základe
tejto žiadosti jej žalobca poskytol úver na zaplatenie jej predchádzajúcich dlhov z viacerých úverov.Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako
veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanej ako spotrebiteľovi.

Je nepochybné, že žalovaná v zmluvnom vzťahu konala ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Súd skúmal, či
zmluva, ktorú právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a zistil, že v zmluve chýba presný údaj o konečnej splatnosti úveru, ako
aj o termíne splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj nachádza vo všeobecných podmienkach žalobcu súd
uviedol, že vyhlásenie dlžníka, že žalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať

právnu ochranu. Veriteľ vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s naformulovanými zmluvnými
podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka.
Sú formulované menším písmom ako sú základné ustanovenia zmluvy. Iba ťažko možno predpokladať,
že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami a že ich
v čase uzatvorenia zmluvy aj riadne prijal. Podľa názoru súdu ide preto o neplatné zmluvné dojednanie
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho

zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť iba podpísať súhlas so
všeobecnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované iba stranou veriteľa a neboli nijako
individuálne dojednané. Vzhľadom k neplatnosti tohto dojednania nemožno všeobecné podmienky
považovaťzasúčasťzmluvy,tátozmluvapotomnemávšetkynáležitostivyžadovanézákonom.Vzmluve
absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver

považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Súd
sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu prezentovanou aj v iných obdobných veciach, a síce, že pre
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je potrebné, aby boli kumulatívne splnené podmienky písomnosti
zmluvy a zároveň absencie niektorých z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Tento výklad by veriteľovi umožňoval bez akýchkoľvek dôsledkov nedodržiavať ustanovenia zákona č.

129/2010 Z. z. o obligatórnych náležitostiach zmluvy v spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore s účelom
tohto zákona. Za situácie, že žalovanej právny predchodca žalobcu poskytol úver vo výške 7.816,82
eur, z ktorého bola vrátená suma 460 eur, pri zohľadnení toho, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, bola by žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť sumu 7.356,82 eur, avšak nezaplatené splátky
splatné do 20.06.2013 sú premlčané (žaloba na súd bola podaná 11.07.2016). Ďalej súd uviedol, že v

súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bolo jeho povinnosťou ex offo skúmať
premlčanie nároku žalobcu. Uviedol, že splácanie úveru bolo medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaného dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach, pričom súčasťou splátky bol aj úrok.
Vzhľadom k tomu, že podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného
dlhu sa plnenie dlžníka započítava najskôr na istinu, potom na úroky, dohodnuté splátky sa najskôr

započítavajú na istiny. Istina 7.816,82 eur pri výške dojednanej splátky 170,23 eur mesačne bola splatná
v necelých 46-tich mesačných splátkach. Zvyšné dojednané splátky (zvyšok splátky splatnej v januári
2017 prevyšujúcej sumu 156,47 eur a zvyšné nasledujúce splátky úveru) by boli započítané na úroky,
avšak vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, na úhradu týchto splátok žalobca nemá
nárok. Podľa článku 6 VOP, splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a prvá splátka mala byť splatná

20.04.2013. Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie
nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynie trojročná premlčacia doba aj u ostatných splátok.
Žalobca podal žalobu na súde 11.07.2016, teda po uplynutí premlčacej doby prvých troch splátok
splatných 20.04., 20.05 a 20.06.2013, z ktorých suma 460 už zaplatená bola, zvyšok - suma 50,69
eur bola premlčaná (510,69 - 460 eur). Nepremlčanou je teda až v poradí ďalšia splátka splatná dňa

20.07.2013 a ostatné nasledujúce splátky. Nárok žalobcu je teda premlčaný v sume istiny 50,69 eur
s príslušenstvom, predstavujúcej nezaplatenú časť splátky za mesiac jún 2013. V časti týkajúcich sa
splátok splatných od 20.07.2013 premlčaný nie je. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,
napriek zaslaniu výzvy právnym predchodcom žalobcu žalovanej na zaplatenie celej dlžnej sumy úveru,
k mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, keďže neboli splnené podmienky podľa § 565 Občianskeho

zákonníka, nakoľko sporové strany možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemali v zmluve ani
vo všeobecných podmienkach dohodnuté. Žalobca si preto môže uplatňovať iba nárok na zaplatenie
splátok, ktorých splatnosť nastala ku dňu rozhodovania súdu. Ako už bolo uvedené, žaloba na súd bola
podaná 11.07.2016, z čoho vyplýva, že žalobca si mohol uplatňovať voči žalovanej nárok na zaplatenie
splátky splatnej 20.07.2013 až po splátku splatnú 20.12.2016 po 170,23 eur a časť splátky splatnej

20.01.2017 vo výške 156,47 eur. Celkom ide o sumu 7.306,13 eur. Keďže túto sumu žalovaná neuhradila
riadne a včas, vznikol žalobcovi v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok
z omeškania, a to od nasledujúceho dňa po splatnosti každej z uvedených splátok až do zaplatenia. V
prípade splátky splatnej v mesiaci júl 2013, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 16.08.2013,vychádzajúc z petitu žaloby. Pokiaľ sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 8.123,58 eur s
8,5% ročným úrokom z omeškania od 16.08.2013 do zaplatenia, v sume prevyšujúcej 7.306,13 eur s
príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil

ust. § 255 ods. 2 CSP a uviedol, že žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 89,9% a neúspešný v rozsahu
10,1%, jeho čistý úspech v spore bol potom 79,80% a v tejto výške má žalobca voči žalovanej aj nárok
na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie

žalovaná, a to v jeho vyhovujúcej časti. Uviedla, že podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil ňou vznesenú námietku premlčania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie
vychádzal zo skutočnosti, že predžalobná upomienka je datovaná dňa 07.08.2013. Zo žalobcom
predloženej listiny, označenej ako „predžalobná upomienka“ vyplýva, že v skutočnosti ide o dátum
08.07.2013, tzv. americký typ dátumu. Žaloba však bola podaná až 11.07.2016, teda po uplynutí
premlčacej doby. Vzhľadom k vznesenej námietky premlčania z jej strany tak bolo potrebné žalobu

zamietnuť v celom rozsahu. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne posúdil, pokiaľ čiastočne vyhovel
žalobe napriek premlčaniu. Má za to, že rozsudok trpí takou vadou, pre ktorú je nepreskúmateľný.
Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne
sadomáhalajehozmenytak,žerozsudokvovýroku,ktorýmjejbolauloženápovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 7.306,13 eur s prísl. súd zamietne. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v sume

295,42 eur vrátane DPH.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanou písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Odvolaním žalovanej bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, preto
odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie a v

zamietajúcej časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

6. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom

konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktorí by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
Z uvedeného dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a
v podrobnostiach na ne v zmysle ust. 387 ods. 2 CSP odkazuje a dodáva nasledovné:

7. Zo skutočností zistených dokazovaním, vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaná s

právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 21.03.2013 zmluvu o pôžičke. Je nepochybné, že v rámci
tohto záväzkového vzťahu na jednej strane vystupoval dodávateľ - podnikateľ, ktorý pri uzatváraní a
plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalovaná ako
fyzická osoba, nekonajúca v rámci podnikateľskej, či obchodnej činnosti. Ako správne konštatoval súd
prvej inštancie išlo tu o spotrebiteľský vzťah a pôžička (úver), ktorá bola žalovanej poskytnutá a ktorú

ona čerpala, je spotrebiteľským úverom.

8. Žalovaná v odvolaní namieta, že v predmetnej veci bola predžalobná upomienka datovaná nie
07.08.2013, ale 08.07.2013 - tzv. americký typ dátumu a pokiaľ bola žaloba podaná 11.07.2016, bola
podaná po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania z jej strany tak bolo

potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

9. Zrejme ušlo pozornosti žalovanej, že v danom prípade súd vychádzal zo záveru, že v danej veci
k mimoriadnej splatnosti úveru na základe zasielanej výzvy zo dňa 08.07.2013 nedošlo. Súd prvej
inštancie v danej veci správne uviedol, že podľa článku 6 všeobecných obchodných podmienok splátky

boli splatné k 20. dňu v mesiaci a prvá splátka mala byť splatná 20.04.2013. Od tohto dátumu teda
začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky.
Rovnako tak plynula aj trojročná premlčacia doba u ostatných splátok. Žalobca podal žalobu na súde dňa
11.07.2016, teda po uplynutí premlčacej doby splátok splatných 20.04.2013, 20.05.2013 a 20.06.2013,z ktorých už bola žalovanou zaplatená suma 460 eur a zvyšná suma (50,69 eur) bola premlčaná.
Nepremlčanou teda boli až v poradí ďalšie splátky splatné dňa 20.07.2013 a nasledujúce.

10. V danej veci teda odvolanie žalovanej nemá vplyv na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie
pokiaľ rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.306,13 eur s príslušenstvom,
pozostávajúcu zo splátok splatných od 20.07.2013 až po splátku splatnú 20.01.2017, ktoré splátky, v
celkovo uvádzanom súčte 7.306,13 eur, neboli premlčané.

11. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie správne
rozhodol aj o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).