Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712221901
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712221901.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov
senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: OTTOVO
NAKLADATEĽSTVO,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Grösslingova45,IČO:31398111,zast.JUDr.Petrom
Gruberom, advokátom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 3, proti žalovaným: 1/ G.. B.. F. F., U.. XX.XX.XXXX,
R. H. G., E. XX, zast. JUDr. Martou Gahérovou, advokátkou v Bratislave, Grösslingova 58, 2/ D. L., U..

XX.XX.XXXX, R. H. R., C. X, zast. Advokátska kancelária Mišík, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Bajkalská
21/A, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 17. októbra 2017 č.k. 37C/18/2012-154 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania žalovaného 1/ z r u š u j ea vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal určenia, že Zmluva
o prevode časti obchodného podielu v spoločnosti TK Libri, s.r.o., so sídlom Bratislavská 79, 902 01
Pezinok, IČO 17 054 346, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro,
vložka č. 840/B, uzatvorená medzi prevodcom TK Belimex a. s. a nadobúdateľom G.. F. F., žalovaným
v rade I., predmetom ktorej bol prevod časti obchodného podielu vo výške 207.601,- € v spoločnosti
TK Libri, s.r.o. a Zmluva o prevode časti obchodného podielu v spoločnosti TK Libri, s.r.o., so sídlom

Bratislavská 79, 902 01 Pezinok, IČO 17 054 346, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 840/B, uzatvorená medzi prevodcom TK Belimex a.s. a nadobúdateľom
D. L.Č., žalovaným v rade II., predmetom ktorej bol prevod časti obchodného podielu vo výške 207.601,-
€ v spoločnosti TK Libri, s.r.o., je voči žalobcovi právne neúčinná, súčasne rozhodol o trovách konania
tak, že ich náhradu žalovaným 1/ a 2/ nepriznal.
2/Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca svoju žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu

podal v čase, keď na jeho dlžníka - spoločnosť TK Belimex a.s. nebol vyhlásený konkurz. Notárskou
zápisnicou č. N 1920/2013, Nz 17664/2013 zo dňa 28.05.2013 došlo k zmene obchodného mena
spoločnosti z TK Belimex a. s. na TLP media plus, a. s. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
07.10.2013, č. k. 6R/5/2013 - 1325, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.10.2013, súd
začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka TLP media plus, a.s., pričom za správcu
konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský. Správca konkurznej podstaty

úpadcu podal dňa 1.8.2014 na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9Cbi/51/2014 žalobu, ktorou sa
proti žalovaným (žalovaný 1/ je v žalobe správcu označený ako odporca v II. rade, žalovaný 2/ je v
žalobe správcu označený ako odporca v I. rade) domáha vydania rozsudku s nasledovným obsahom: „I.
Právny úkon úpadcu urobený s odporcom v I. rade - prevod časti obchodného podielu úpadcu vo veľkosti
1 vspoločnostiTKLibri,s.r.o.(aktuálneLIBRIs.r.o.)sosídlomBratislavská79,90201Pezinok(aktuálne
Radničné nám. 1, 902 01 Pezinok), IČO: 17 054 346 z úpadcu na odporcu v I. rade -je voči veriteľom

úpadcu prihláseným do konkurzu neúčinný. II. Právny úkon úpadcu urobený s odporcom v II. rade -
prevodčastiobchodnéhopodieluúpadcuvoveľkosti 1vspoločnostiTKLibri,s.r.o.(aktuálneLIBRIs.r.o.)so sídlom Bratislavská 79, 902 01 Pezinok (aktuálne Radničné nám. I, 902 01 Pezinok), IČO: 17 054 346
zúpadcunaodporcuvII.rade-jevočiveriteľomúpadcuprihlásenýmdokonkurzuneúčinný. III. Odporca
v I. rade je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu k rukám navrhovateľa sumu 207 601,-EUR.

Odporca v II. rade je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu k rukám navrhovateľa sumu 207
601,-EUR. IV. Odporcovia v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia.“. Konanie o tejto
žalobe správcu konkurznej podstaty úpadcu nie je doposiaľ právoplatne skončené.
3/V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hoci v čase podania žaloby žalobca

mal hmotnoprávne postavenie, z ktorého mu vyplývala aktívna vecná legitimácia na uplatnenie
odporovateľnosti právnych úkonov uskutočnených medzi spoločnosťou TK Belimex a.s. a žalovanými
(bol veriteľom spoločnosti TK Belimex a.s.), neskôr ho stratil, a to v momente, keď po vyhlásení
konkurzu na majetok spoločnosti TLP media plus, a. s. správca konkurznej podstaty úpadcu Mgr.
Marek Letkovský podal dňa 1.8.2014 na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn. 9Cbi/51/2014 žalobu,
ktorou správca žiadal určiť, že zmluvy o prevode časti obchodného podielu v spoločnosti TK Libri s.r.o.,

uzatvorené medzi TK Belimex a.s. a žalovanými sú voči veriteľom úpadcu prihláseným do konkurzu
neúčinné. Vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 veta druhá zákona o konkurze a reštrukturalizácii je
zrejmé, že žalobca (ako veriteľ) sa už po 1.8.2014 naďalej samostatne nemôže voči žalovaným domáhať
neúčinnosti identického právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa v prebiehajúcom konkurze už domáha
správca konkurznej podstaty. Za tohto stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu je potrebné

zamietnuť, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, pričom meritórne sa
žalobcom uplatnenými dôvodmi na určenie neúčinnosti právneho úkonu vôbec nezaoberal.
4/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP a v spore úspešným žalovaným
výnimočne nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v
tom, že pri podaní žaloby žalobca aktívnou vecnou legitimáciou na vedenie sporu proti žalovaným

disponoval a stratil ju až v priebehu vedenia súdneho sporu v dôsledku okolností, ktoré sám nijako
nezavinil.
5/Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal včas odvolanie žalovaný 1/.
Poukázal na skutočnosť, že žalobca podal predmetnú žalobu dňa 20.12.2012, správca konkurznej
podstaty úpadcu TLP media plus, a.s. podal obsahovo rovnakú žalobu proti žalovaným dňa 1.8.2014.

Žalobca teda stratil aktívnu vecnú legitimáciu v spore dňom 1.8.2014. Keďže žalobca je jedným z
členov veriteľského výboru a inicioval, aby správca konkurznej podstaty podal obsahovo rovnakú žalobu
voči žalovaným, musel vedieť, že je takáto žaloba proti žalovaným podaná a teda musel i vedieť, že
stratil aktívnu vecnú legitimáciu v aktuálnom spore. Napriek tomu však navrhoval v konaní vykonať
dokazovanie, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní dňa 4.11.2014. Podľa žalovaného 1/ teda pre

nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalovaným po strate aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, žalobca mohol sám svojim konaním zabrániť vzniku
ďalších zbytočných trov a žalobu vziať späť. Naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa tak, ako
uvádza súd prvej inštancie, prichádza do úvahy len v období od podania žaloby do 1.8.2014, po tomto
dátume patrí náhrada trov právneho zastúpenia žalovaným. Prečo súd prvej inštancie nepriznal náhradu

trov konania za toto obdobie, keď už žalobca aktívnou vecnou legitimáciou nedisponoval, nie je z
napadnutého rozsudku zistiteľné, rovnako rozsudok je nepreskúmateľný v smere zistenia pomerov strán
konania, súd prvej inštancie pri rozhodovaní tiež neprihliadal na postoj strán v konaní, najmä na postoj
žalobcu, ktorý mohol, ale nezabránil vzniku ďalších trov v tomto konaní. Odvolateľ preto navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a priznal žalovanému 1/ nárok na

náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
6/Žalobca ani žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovaného 1/ písomne nevyjadrili.
7/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné.
8/Podľa § 255 ods. 1 CSP strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Uvedené zákonné
ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania (zásadu úspechu), čo znamená, že
strana, ktorá mala vo veci plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala. Táto zásada platí ako v konaní pred prvoinštančným súdom, tak aj v odvolacom
konaní, pričom každé štádium konania sa neposudzuje osobitne, ale podľa úspechu vo veci.

9/Za určitú výnimku z tejto zásady možno považovať ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd náhradu trov konania neprizná. V súvislosti
s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. platného a účinného do 30. júna 2016 bola prax všeobecných
súdov jednotná v názore, že „aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konaniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonania,
avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite

odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na
strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. M Cdo 14/99 z 1. 9. 2000).

10/V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) ustanovenie §
150 O.s.p. (a ani dnes ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku) nie je možné považovať za
predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Účastníkovi (od 1. júla 2016 strane sporu),
ktorý mal vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na
základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.
11/K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej

procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo
charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na
ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (pozri k tomu bližšie napr. Mazák, J., Šoltýs,
Ľ.: Trovy konania v civilnom procese. Bratislava, Slovenská advokátska komora. 1997, s. 95). Nejde
o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok

individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nálezy Ústavného súdu Českej republiky vo veciach
sp. zn. III. ÚS 727/2000 sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12).
12/Dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl v tom, že pri podaní žaloby žalobca
aktívnou vecnou legitimáciu na vedenie sporu proti žalovaným disponoval a stratil ju až v priebehu
vedenia súdneho sporu v dôsledku okolností, ktoré sám nijako nezavinil. Žalovaný 1/ proti tomuto

namietal, že po tom, ako žalobca stratil aktívnu vecnú legitimáciu pre vedenie sporu, o ktorej skutočnosti
vedel resp. musel vedieť, nevzal žalobu späť ale na tejto zotrval, čím vyvolal vznik zbytočných trov
protistrany.
13/Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

14/Zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v § 256 ods. 2 CSP znamená zodpovednosť za
trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojim správaním. Pri náhrade trov podľa tohto
ustanovenia ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym
vedením sporu. Najčastejšie pôjde o situácie, keď niektorá zo strán zmarí pojednávanie, uvedie
nepravdivé tvrdenie, podá nadbytočný návrh na vykonanie dôkazu, o ktorom strana musela vedieť, že

vyvolá nepotrebné trovy, zmarí vykonanie dôkazu, pričom z toho dôvodu došlo k neodôvodnenému
predĺženiu konania. Rovnako by mal žalobca nahradiť trovy konania (resp. ich zavinenú časť)
žalovanému, ak tento po podaní žaloby napr. splnil žalovanú povinnosť, avšak žalobca napriek tomu
nevzal žalobu späť v primeranej lehote a žalovanému vznikli zbytočné trovy spojené s následným
pojednávaním. Judikatúra dokonca pripúšťa aj náhradu trov konania vzniknutých oneskoreným podaním

späťvzatia návrhu. Zavinenie strany však nemožno vidieť v tom, že podala odvolanie, ktoré sa
považovalo za nedôvodné (R 66/1966). Na úspech v konaní, resp. na zavinenie na zastavení konania sa
neprihliada, jediným predpokladom pre priznanie trov je zavinenie ich vzniku. Osobitný prípad náhrady
trov odročeného pojednávania je upravený v ust. § 181 ods. 5 CSP, náhrada trov predvedenia je
upravená v ust. § 101 ods. 3 CSP, náhrada trov za nepredloženie rovnopisov v § 125 ods. 3 CSP.

Mechanizmus rozhodovania o náhrade trov podľa tohto ustanovenia je obligatórny, a teda súd musí
(arg.:"súdprizná..")zasplneniazákonnýchpredpokladovuložiťpovinnosťnáhradytrov.Súdrozhodujeo
trovách spravidla osobitným uznesením, pričom o týchto trovách už nebude rozhodovať v rámci náhrady
trov konania pri skončení konania.
15/Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením odvolateľa, že pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným

žalovaným po strate aktívnej vecnej legitimácie žalobcu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
keď žalobca mohol sám svojim konaním zabrániť vzniku ďalších zbytočných trov a žalobu vziať späť.
Naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa tak, ako uvádza súd prvej inštancie, prichádza do úvahy
len v období od podania žaloby do 1.8.2014, po tomto dátume môže patriť náhrada trov právnehozastúpenia žalovaným resp. žalovanému 1/ (žalovaný 2/ odvolanie proti výroku o trovách nepodal) v
zmysle ust. § 256 ods. 2 CSP, samozrejme za splnenia podmienok vzniku takéhoto nároku, k čomu sa
vyjadrí i žalobca.

16/Z týchto zhora uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa nároku žalovaného 1/ na náhradu trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 CSP), kde súd prvej inštancie zamerá svoju
pozornosť v naznačenom smere.
17/V novom rozhodnutí o trovách rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).
18/Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).