Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csp/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200735
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6618200735.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore navrhovateľa Š. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., J.S. XXX/XX, zast.
JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou so sídlom AK Poltár, Železničná 287/9 proti odporcovi BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Vajnorska 100/A, IČO: 36 432 405 o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá

je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2010, ktorú uzavrela Poštová banka, a.s.
so žalobcom.

II. Navrhovateľovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania od odporcu v celosti a vo výške,
ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.

III. Súd p o u č u j e odporcu, že na Okresnom súde Lučenec môže podať proti navrhovateľovi žalobu
o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere č. 6505259810 zo dňa 21.04.2010

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 15.02.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.02.2018 sa navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala vydania neodkladného opatrenia totožného s
výrokom tohto uznesenia. Zároveň navrhuje, aby súd v prípade, ak dospeje k záveru, že nariadeným

neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, aby mu súd uložil povinnosť v
primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.

2. Podaný návrh navrhovateľ odôvodňuje tými skutočnosťami, že odporca písomne, listom zo dňa
30.06.2015, vyzval zamestnávateľa navrhovateľa obchodnú spoločnosť D&J Design s.r.o. so sídlom
Lučenec, Mikušovská cesta 5528 na vykonanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy

zakomponovanej do zmluvy o úvere článok 3 bod 5 na prednej strane úverovej zmluvy s odkazom
na obchodné podmienky, a to konkrétne článok 4 bod 4.8. Spomínané zrážky zo mzdy sú zo strany
zamestnávateľa navrhovateľa vykonávané do dnešného dňa. Na základe uvedené je možné teda
konštatovať, že zo strany odporcu došlo k aktívnemu vymáhaniu plnenia na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, čo bez akejkoľvek súdnej ochrany zasahuje do majetkových práv navrhovateľa.

3. Navrhovateľ vo svojom návrhu taktiež poukázal na skutočnosť, že typová Dohoda o zrážkach zo
mzdy bola vyhotovená na predtlačenom formulári, čo nepochybne dokazuje jej hromadný charakter,
a teda možno jednoznačne konštatovať, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, čo spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť, lebo odporuje dobrým mravom a sila tohto právneho aktu neobstojí ani pri
eurokonformnom výklade ustanovení spotrebiteľského práva.

4. Spotrebiteľské právo, judikatúra súdov ako aj Súdneho dvora EÚ takéto zmluvy , ktoré sú vyhotovené
miniatúrnym, zle čitateľným písmom, považuje za neprípustné, ide o nekalú obchodnú praktiku, text jezle čitateľný, z hľadiska množstva údajov odradzujúci na čítanie. Taktiež dohoda o zrážke zo mzdy, ktorá
je včlenená vo všeobecnom texte zmluvy o úvere, naviac miniatúrnym písmom, je nekalou obchodnou
praktikou. Ide o závažný právny úkon, preto nie je dôvod pre to, aby bol skrytý v texte obsahujúcom

množstvo údajov pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľných. Naviac, táto dohoda je podradená bodu
3 úverovej zmluvy nazvanej ako „zmluva o úvere a záverečné ustanovenia (vyplní banka)“. Uvedené
navodzuje dojem, že touto časťou disponuje banka, ktorá vyplní údaje, čo je síce pravda, avšak v záhlaví
tohto bodu žiadnym spôsobom nie je spomenuté, že sa uzatvára ďalší závažný právny úkon, a to dohoda
o zrážke zo mzdy. Je teda žiaduce upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonaniu zrážok na základe

dohody, ktorej absolútna neplatnosť vyplýva zo zákona. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody je opatrenie v prospech ochrany práv spotrebiteľa a
v prospech nezákonného postihu majetku navrhovateľa, bez ktorého by mohlo nastať ťažko zvrátiteľný
alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na zákale absolútne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy
poukázali žalovanému zo mzdy žalobcu finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než
to zákon dovoľuje.

5. Z ustanovenia § 551 OZ vypláva, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a zároveň
musí byť v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy, ak aj rozsah vykonaných
zrážok. Dohoda nadobúda účinnosť až potom, ako veriteľova pohľadávka bude zročná. Zrážky možno
teda vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky.

6. V súvislosti s vyššie uvedeným, navrhovateľ vo svojom podaní konštatuje, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy vychádzajúca z takéhoto právneho úkonu trpí právnymi vadami, z dôvodu absencie náležitosti
podľa zákonnej úpravy obsiahnutej v § 551 OZ (neobsahuje napr. ani údaj o rozsahu vykonaných
zrážok). Samotný výkon zrážok zo mzdy je v rozpore s právom EÚ a je principiálne neprípustné, aby sa

využíval tento problémový zabezpečovací inštitút.

7. V zmysle ustanovenia § 551 OZ, dlžník zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi
zastaviť, a to aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia. Týmto postupom získal veriteľ koncentrovanú
moc nad majetkom dlžníka, ktorý stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely

mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Výška zabezpečenej
pohľadávky v dohode je určená odporcom.

8. Navrhovateľovi nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky podpísania Dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov. Ide o jednostranný diktát úverového zamestnanca. Navrhovateľ nemal

možnosť výberu, mohol len prijať úverové podmienky ako celok, vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Košice vydané
dňa 31.12.2012 pod sp. zn. 3Co/353/2012 ako aj na právny názor Okresného súdu Vranov nad Topľou
vyjadrený v rozhodnutí zo dňa 13.06.2013 pod sp. zn. 9C/307/2012.
Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy vychádzajúca z takéhoto

právneho úkonu, ako je zmluva o spotrebiteľskom úvere, trpí rovnakými právnymi vadami a výška
zabezpečenia v nej obsiahnutá, neprimerane zasahuje do majetku navrhovateľa, čím vytvára značnú
nerovnováhu v postavení veriteľa dlžníka. Odporca tak disponuje značnou časťou príjmov navrhovateľa,
čím ho obmedzuje v zabezpečení základných potrieb rodiny a spôsobuje finančný problém.

9. Navrhovateľ súčasne poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, ako jednu z obligatórnych náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navyše v Zmluve o
úvere je uvedená RPMN vyššia ako úroková sadzba, pričom z nej nevyplýva, čo okrem úrokov tvorí
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V dôsledku tohto odporca nemá nárok na

úroky a poplatky a tým vzniká riziko, že dôjde k zrážkam zo mzdy navrhovateľa nad rámec platného
právneho titulu.

10. Navrhovateľ má za to, že v návrhu v rátanej jeho príloh v dostatočnej miere osvedčil svoj nárok,
t.j. preukázal dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že odporca

požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom však existencia a výška
dlhu je navrhovateľom spochybnená, a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok zo mzdy. Nariadenie
neodkladného opatrenia je opatrenie proti postihu majetku navrhovateľa, bez ktorého by mohol nastať
ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na základe takejto uplatnenej dohody o zrážkachzo mzdy poukázali odporcovi zo mzdy navrhovateľa finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom
rozsahu, než to zákon dovoľuje.

11. Odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 5 700,00 Eur, pričom na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy sa zamestnávateľ vykonáva zrážky, konkrétne v mesiaci 9/2017 zrážku vo výške 99,74 Eur, v
mesiaci 10/2017 zrážku vo výške 65,20 Eur. Zrážky sú vykonávané do dnešného dňa.

12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo,

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v nekomfortnom procese zrážok zo mzdy, na základe
inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad.

13. Navrhovateľ poukazuje na zákonné ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 z.z. o
ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa podľa aktuálneho znenia zakazuje zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, a hoci uvedené
ustanovenie nebolo platné a účinné v čase podpisu zmluvy o úvere, jednoznačne poukazuje na vôľu
zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľa voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo

mzdy a iných príjmov. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka,
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to aj za predpokladu, ak by sa inak riadili normami obchodného práva.

13. Navrhovateľ poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vydaného dňa 21.04.2015 pod sp. zn. 3MCdo14/2014, ktorý vyslovil že ustanovenie § 52 ods. 2
tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka ja keby sa inak mali použiť
normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného
ustanovenia. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí sa vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie

nadobudlo účinnosť 01.05.2014, právny predpis ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia
týkajúce sa tejto novely, a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom
účinnosti tohto zákonného ustanovenia.. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd taktiež vyslovil, že súd
jepovinnývziaťnazreteľustanovenia§5aa§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,pričom
by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadať na zákonný

dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom.

14. Z charakteru neodkladného opatrenia je zrejmé, že jeho účelom je riešiť upravenie vzťahov len medzi
týmistranamisporu,ktoréaktívnepristúpilikvýkonuspornéhoprávaaktorýmtedaajvsúčasnostisvedčí
hmotnoprávna a tým aj procesná legitimita v konaní. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť

pomery medzi stranami sporu, a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred
začatím konania a počas konania, ako aj po skončení, a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery strán, alebo a ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15.Nazáklade§324ods.1až3zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

16. Podľa § 325 ods. 1 a 2 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. V zmysle § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný

písomne vyhotoviť a odoslať.

19. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

20. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

21. V zmysle § 331 ods. 1 až 3 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho

nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr
do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie,
podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2

aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

22. Podľa § 332 ods. 1 až 3 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

23. Podľa § 336 ods. 1 až 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola

v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej
zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.24. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo
veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

25. Nová práva úprava inštitútu neodkladného opatrenia v zmysle CSP upúšťa od koncepcie
predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného
opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu

pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd môže zároveň určiť, že neodkladné opatrenie
bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP), v takomto prípade neodkladné opatrenie zanikne, ak
uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Súd môže o jeho vydaní rozhodnúť aj bez výsluchu
strán sporu ako aj bez ich predchádzajúceho vyjadrenia (§ 329 ods. 1 až 3 CSP).

26. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd preukázané, že navrhovateľ sa domáha
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa má odporca zdržať vykonávania dohody o zrážkach zo
mzdy upravenej v zmluve o úvere č XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi Poštovou
bankou, a.s. ako právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom (ďalej len „zmluva o úvere“),
prípadne, ak by mal súd za to, že nariadeným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu

pomerov navrhol, aby jej súd uložil povinnosť v primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.

27. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že odporca požiadal listom zo dňa 30.06.2015 zamestnávateľa
navrhovateľa o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej
v čl. 3 bod 5 Zmluvy o úvere za účelom uspokojenia pohľadávky odporcu vzniknutej na základe Zmluvy

o úvere a to až do úplného vysporiadania záväzku. Na základe Zmluvy o úvere odporca poskytol
navrhovateľovi úver vo výške 5 700,00 Eur, ktorý sa tento zaviazala vrátiť formou 70 mesačných splátok
vo výške 148,50 Eur. Dátum prvej splátky bol dojednaný na termín do 10.05.2010, termín konečnej
splatnosti úveru je 10.02.2016. V predmetnej zmluve sú uvedené aj ďalšie údaje, a to výška úrokovej
sadzby úveru 19,00 %, priem. RPMN úveru 19,11 % a celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom

3 700,87 Eur, pričom zo zmluvy nevyplýva, čo okrem úrokov tvorí tieto celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa výplatných pások navrhovateľa pripojených k návrhu je zrejmé, že na základe žiadosti o
vykonávanie zrážok pri zmluve o úvere sa v mesiaci 9/2017 vykonali zrážky zo mzdy vo výške 99,74
Eur a v mesiaci 10/2017 vo výške 65,20 Eur.

28. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou typovej formulárovej zmluvy - Zmluvy o úvere, ktorá je
zmluvou spotrebiteľskou, pričom predmetná dohoda slúži na zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmluvy
o úvere.

29. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom,
t. j. bez preverenia, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, zo mzdy dlžníka
vykonávajú sa zrážky, ktorý nemá možnosť ich zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa.

30. Zároveň je potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese

zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje
uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd
ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znakyneprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio
legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci sp. zn. 18Co 108/2011).

31. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže odporcovi vykonávať právo z tejto dohody
je opatrenie proti postihu majetku navrhovateľa, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo
nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe takto uplatnenej Dohody o zrážkach zo mzdy poukázali

odporcovi zo mzdy navrhovateľa finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon
dovoľuje.

32. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd za to,
že navrhovateľ v dostatočnej miere osvedčil svoj nárok, t. j. preukázal dôvodnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o

vykonávanie zrážok z jeho mzdy, pričom však existencia a výška dlhu bola navrhovateľom spochybnená
(absenciou obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z., t. j. jej bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou v zmysle § 11 uvedeného zákona), a
teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok bola navrhovateľom spochybnená a namietaná. Zrážky musí
zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a navrhovateľ nemá iné prostriedky tento

proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia.

33. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami
(nevykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa), preto v súlade s § 336 ods. 1 CSP vo výroku uznesenia

neurčoval povinnosť navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej. S poukazom na § 337 ods. 1 a 2
CSP zároveň poučil odporcu o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať uloženia povinnosti
navrhovateľovi zaplatiť mu dlžné splátky úveru zo zmluvy o úvere s tým, že v predmetnom konaní bude
zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole a súd v rámci kontradiktórneho sporového konania určí
skutočnú výšku dlhu navrhovateľa voči odporcovi, ako aj lehotu, do uplynutia ktorej má dlh odporcovi

zaplatiť. V prípade úspechu odprocu v spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru súd v zmysle § 337 ods. 3
CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej
vyhovie.

34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

37. Keďže navrhovateľ mal v konaní plný úspech, súd mu v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu
trov konania celkom. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s
§ 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.