Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/275/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115205748
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115205748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným
1/ Q.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX a 2/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom v O. O., X. XX, o zaplatenie
25.223,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

č.k. 17C/134/2015-69 zo dňa 21.01.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým zamietol žalobu v časti úroku vo výške
6,69% ročne zo sumy 23.091,74 Eur od 07.11.2014 do zaplatenia, potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť spoločne a

nerozdielnezaplatiťžalobcovisumu24.757,26Eurspolus5,05%úrokomzomeškaniaročne,počítaným
zo sumy 23.149,74 Eur od 07.11.2014 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia (prvý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok) a žalovaným 1/, 2/ uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.513 Eur v lehote 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc zo zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zo

zákonných ustanovení § 497, § 503 ods. 1, 2, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej
v texte aj „ObZ“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 2, § 517 ods.1, 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, všetky v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „OZ“),
§ 10d ods. 1 a § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014, konštatoval, že žalobca dňa 21.12.2012
uzavrel so žalovanými 1/, 2/ Zmluvu o úvere č. 3144651 (ďalej v texte aj „Zmluva“), na základe ktorej im
mal poskytnúť úver vo výške 28.800,- Eur. Podľa predloženého výpisu z účtu žalovaných a doplnenia

žaloby zo dňa 18.01.2016 žalovaní vyčerpali dňa 28.12.2013 sumu 4.826,23 Eur, dňa 28.12.2013 sumu
18.213,77 Eur a dňa 04.02.2013 sumu 5.414,40 Eur, t. j. spolu 28.454,- Eur (a nie žalobcom tvrdených
28.800,- Eur, pretože sumu 345,60 Eur si žalobca zaúčtoval ako poplatok za spracovanie medziúveru a
túto časť zmluvnej podmienky považoval okresný súd v zmysle § 53 ods. 5 OZ za neprijateľnú zmluvnú,
a teda neplatnú podmienku). Súd považoval predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú, pretože je typickou
tzv. formulárovou zmluvou, uzavretou na predtlačenom formulári veriteľa, preto spotrebiteľ nemohol

ovplyvniť jej obsah. Poplatok za spracovanie úveru nebol individuálne dojednaný, je v neprospech
spotrebiteľa, pretože slúži výlučne v prospech dodávateľa. Takáto zmluvná podmienka predstavuje
neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa; pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvekúkonov a služieb dodávateľa, ktorými neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto
sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa (odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/143/2013-105 zo dňa

02.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/611/2014-130 zo dňa 16.12.2014);
pre jej posúdenie je potrebné okrem Obchodného zákonníka aplikovať aj § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a ustanovenia z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy.
Poskytnutý medziúver sa žalovaní zaviazali splácať po 178,75 Eur mesačne, pričom suma 160,56 Eur

mala byť zaúčtovaná na dohodnutý úrok a suma 18,19 Eur na účet sporenia; žalovaní z vyčerpaných
peňažných prostriedkov uhradili 5.362,26 Eur; žalobca ku dňu 06.11.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru.
Okresný súd žalovaných zaviazal len na zaplatenie sumy 24.757,26 Eur, ktorá pozostáva zo sumy
23.091,74 Eur ako nesplatenej istiny, zo sumy 1.607,52 Eur ako nezaplatených úrokov do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti a zo sumy 58,- Eur ako nezaplatených poplatkov a v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol, pretože:
-neuznal žalobu v časti poplatkov vo výške 120,- Eur za upomienky a za výzvu; poplatky v takejto
výške súd považoval za nedôvodné, pretože predstavujú vo svojej podstate skryté a nezanedbateľné
peňažné sankcie za porušenie jednej a tej istej dohodnutej povinnosti žalovanými, spočívajúcej v
riadnom splácaní úveru; žalobca v konaní nepreukázal, či upomienky a výzvu skutočne žalovaným

zaslal. V predloženej zmluve o úvere takáto odplata nie je dohodnutá; v tejto časti žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal dôvod vzniku a výšku poplatkov (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 10C/234/2014-49 zo dňa 27.02.2015, ktorý už nepriznal plnenie za predmetné poplatky, preto je
žalobca povinný zdržať sa používania tejto podmienky v zmysle § 53a OZ);
-nepriznal žalobcovi dohodnutý úrok vo výške 6,69% zo sumy 23.437,74 Eur ako nezaplatenej istiny od

07.11.2014 až do zaplatenia, t.j. po zosplatení úveru, ku ktorému došlo dňom 06.11.2014 (uznesenie
NS SR sp. zn. 4 Obo 143/1998, uznesenie ÚS SR IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, podľa
ktorých dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu) s poukazom aj
na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého k
predčasnému zosplatneniu úveru spotrebiteľa dochádza konaním veriteľa a predstavuje vo svojej

povahe jednostranný sankčný právny inštitút, umožňujúci veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Veriteľ týmto svojím právnym úkonom navodil stav,
ktorým by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval,
akoby ku zmene záväzku nedošlo a spotrebiteľovi by tak neboli garantované nijaké práva, plynúce zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku; takýto stav je neprípustný a bol by hrubou nadvládou

dodávateľavočispotrebiteľovi.Takétokonanieveriteľaneponímavslovenskomprávnomporiadkunijakú
právnu ochranu, a preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov po lehote splatnosti;
-žalobe v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 25.223,26 Eur od
07.11.2014 až do zaplatenia čiastočne vyhovel a žalovaných zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v
zmysleNariadeniavládySRč.87/1995Z.z.ročnevovýške5,05%zosumynesplatenejistiny(23.091,74

Eur) a sumy nezaplatených poplatkov (58,- Eur);
-žalobcovi nepriznal úrok z omeškania z nezaplatených úrokov; úrok z omeškania z úroku mu
neprislúcha, pretože tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením
príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny); právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov) veriteľ nemá, keďže Občiansky

zákonník a ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú, lebo nestanovujú majetkové sankcie
pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Zmluvné dojednanie o platení úrokov z
omeškania z dohodnutých (zmluvných) úrokov je podľa §39 OZ neplatné pre rozpor so zákonom
(rozsudokOkresnéhosúduDolnýKubínč.k.5C/143/2013-105zodňa02.06.2014vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/611/2014-130 zo dňa 16.12.2014).

Žalovanými navrhnutý splátkový kalendár - splátky po 100 Eur mesačne - okresný súd neakceptoval,
pretože svoju žiadosť ničím neodôvodnili, nepreukázali nepriaznivú finančnú situáciu, ani bližšie osobné
a majetkové pomery. Výšku navrhnutých splátok po 100 Eur mesačne považoval za neprimerané k
výške priznanej sumy žalobcovi. Poskytnuté a vyčerpané finančné prostriedky mali žalovaní možnosť
žalobcovi splácať v primeraných splátkach, čo nevyužili.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2015 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) a v prevažnej časti
úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože neúspech mal len v pomerne nepatrnej
časti; trovy konania vo výške 1.513,- Eur spočívajú v zaplatení súdneho poplatku za žalobu.2. Proti rozsudku okresného súdu v zamietavej časti výroku o nepriznaní úroku vo výške
6,69% p.a. zo sumy 23.091,74 Eur od 07.11.2014 do zaplatenia podal odvolanie žalobca z dôvodu,

že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho
právneho posúdenia veci. Povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením
poskytnutých finančných prostriedkov. Ak by porušením povinnosti dlžníka zanikol veriteľov nárok
na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie
postavenie, pretože by sa zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Akékoľvek konanie, ktoré

porušuje povinnosť a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi, je v rozpore s účelom právnych
predpisov, vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Povinnosť zaplatiť úroky § 497 ObZ spája iba s
reálnym vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, preto žiadať zaplatenie úroku až do vrátenia
celej poskytnutej sumy nie je v rozpore s právnymi predpismi, t.j. nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Strata nároku veriteľa na
úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov nastáva až ich vrátením. Nepriznanie dohodnutého 6,69%

ročného úroku zo sumy 23.091,74 Eur od 07.11.2014 do zaplatenia spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dlžníkom, porušujúcim zmluvné dojednania a medzi dlžníkom riadne
plniacim si povinnosť, ktorý je povinný splácať úroky v dohodnutej výške až do úplného vrátenia
poskytnutých peňažných prostriedkov, lebo tým zvýhodňuje porušovateľa povinnosti.
Žalobca nesúhlasí s právnym posúdením súdu, že priznaním úroku po splatnosti, ako aj úroku z

omeškania, by dochádzalo ku hrubej nadvláde dodávateľa voči spotrebiteľovi. Zosplatnením pohľadávky
nedochádza k faktickému vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov a žalovaní ich naďalej užívajú.
Konanie žalobcu bolo vyvolané nekonaním žalovaných, t.j. išlo o reakciu na správanie sa žalovaných.
Žalobca nekonal svojvoľne, chránil a bránil svoje práva v súlade s platnými právnymi predpismi.
Úrok z omeškania je zákonným právnym následkom porušenia povinnosti vrátiť plnenie v lehote

splatnosti. Jeho výšku si môžu zmluvné strany dojednať. Tento následok ustanovuje občiansky, ako aj
obchodný zákonník.
Podľa názoru žalobcu okresným súdom citované rozhodnutie Ústavného súdu - uznesenie IV. US
476/2012 - 14 zo dňa 18.09.2012 sa týka iba procesnej stránky veci, nie veci samotnej, a preto z neho
nemožno vyvodiť, že dohodnuté úroky z poskytnutých úrokov patria len do splatnosti dlhu.

K otázke úroku po splatnosti existujú judikáty aj s opačným právnym názorom napr. Krajsky súd v
Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 43 Cob/239/2015 zo dňa 28.01.2015, ako aj ďalšie rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 Cob/403/2015 zo dňa 16.12.2015.
Ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nevylučuje uplatnením úroku z omeškania nárok na
dohodnutý úrok až do vrátenia poskytnutých prostriedkov.

Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby krajsky súd v odvolaním napadnutej časti rozsudok
okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento
zákon platí aj na konania, začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p.,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380
ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok prvej inštancie
podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami, uvedenými v odvolaní žalobcu; okrem toho posudzoval ex offo procesný postup súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia (§ 380 ods. 2 C.s.p.) z hľadiska,
či nedošlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže žalovaníodvolanie nepodali, odvolací súd nepreskúmaval výrok o priznaní nároku žalobcovi, len výrok odvolaním
napadnutý a s ním súvisiaci výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie v súlade s vyjadrením strán
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a

vec správne právne posúdil.

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č.
3144651 1 05 zo dňa 21.12.2012 žalobca poskytol žalovaným 1/, 2/ medziúver č. 3144651 9 06, podľa
zmluvy vo výške 28.800,- Eur. Po pridelení cieľovej sumy podľa zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní

zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami
po 178,75 Eur. Žalovaní nesplácali medziúver, preto ich žalobca listom zo dňa 14.07.2014 vyzval na
doplatenie omeškaných splátok a zároveň ich upozornil na možnosť zosplatnenia úveru; dňa 06.11.2014
vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom; žalovaná suma ku dňu zosplatnenia vo
výške 25.223,26 Eur pozostávala z istiny vo výške 23.437,74 Eur, z nezaplatených úrokov za úver a
z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v celkovej výške 1.785,52

Eur. Okrem zaplatenia sumy 25.223,26 Eur sa žalobca domáhal aj zaplatenia úroku 6,69 % p.a. za úver
zo sumy 23.437,74 Eur od 07.11.2014 až do zaplatenia a 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy
25.223,26 Eur od 07.11.2014 až do zaplatenia. V doplnení žaloby žalobca spresnil, že žalovaní 1/, 2/
čerpali medziúver tak, že dňa 28.12.2013 vyčerpali sumu 4.826,23 Eur, dňa 28.12.2013 sumu 18.213,77
Eur, dňa 04.02.2013 sumu 5.414,40 Eur a dňa 28.12.2013 im bol zaúčtovaný poplatok za spracovanie

medziúveru vo výške 345,60 Eur v súlade s bodom 8.1 Zmluvy o úvere. Pre štádium medziúveru bola
dohodnutá splátka úveru 178,75 Eur pri úrokovej sadzbe 6,69 % ročne, z nej suma vo výške 160,56
Eur bola účtovaná na úrok a suma 18,19 Eur až do pridelenia cieľovej sumy bola poukazovaná na
účet stavebného sporenia č. 3144651 1 05. Dňom 16.02.2014 sa žalovaní 1/, 2/ dostali do omeškania.
Pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca zúčtoval poskytnutý medziúver vo výške 28.800,- Eur s

prostriedkami na prislúchajúcom účte stavebného sporenia vo výške 5.362,26 Eur, čo predstavuje po
započítaní sumu 23.437,74 Eur. Žalovaná suma 25.223,26 Eur tak pozostáva zo sumy 23.437,74 Eur
ako istiny, zo sumy 1.607,52 Eur ako nezaplatených úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
a zo sumy 178,- Eur ako nezaplatených poplatkov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

9. Okresný súd uviedol zrozumiteľné a jednoznačné dôvody, pre ktoré žalobe v časti vyhovel a pre
ktoré žalobu v časti zamietol. Na doplnenie argumentov odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie po
podrobnom preskúmaní Zmluvy krajský súd považuje za potrebné poukázať na ďalšie skutočnosti, ktoré
okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku nekonštatoval, hoci z dokazovania vyplynuli. Spôsob platieb
podľa čl. V bod 5.2. Zmluvy, podľa ktorého sa žalovaní zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačným

splátkami vo výške 178,75 Eur s tým, že podľa bodu 5.3. Zmluvy táto úhrada predstavovala vklad
do sporenia vo výške 18,19 Eur a suma 160,56 Eur predstavovala úroky z medziúveru; uspokojovali
sa v poradí 1/úroky z medziúveru a 2/vklady do sporenia. V prejednávanej veci nepochybne vznikol
súdny spor z úverovej zmluvy, upravenej ustanoveniami § 497 až § 507 ObZ, ktorá je v zmysle § 261
ods. 3 písm. d) ObZ absolútnym obchodom; vzhľadom na jej spotrebiteľský charakter je však potrebné

postupovať aj podľa ustanovení § 52 a nasl. OZ a ustanovení z. č. 129/2010 Z. z., ako to správne
uviedol i sám žalobca v záhlaví Zmluvy aj žalobe, a ako správne konštatoval súd prvej inštancie, ktorý
predmetný právny vzťah posúdil ako vzťah, založený spotrebiteľskou zmluvou, podriaďujúci sa režimu
a ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Následne je ale potom potrebné poukázať na to, že podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka (§566 ods. 2) sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a

potom na úroky, ak dlžník neurčí inak (v danom prípade dlžník neurčil, len sa podriadil textu žalobcom
vyhotovenej zmluvy). V zmysle bodu 5.3. Zmluvy sa zo splátok žalovaných teda uhrádzali len úroky
z medziúveru a vklady do sporenia; rozpis podľa Zmluvy nezahŕňa splátku poskytnutých finančných
prostriedkov na istinu, čím Zmluva jednoznačne odporuje zákonnej úprave, t.j. nie sú naplnené základné
náležitosti zmluvy o úvere, a to záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. I keď z

doplnenia žaloby žalobcom je možné sa domnievať, že splátka do stavebného sporenia predstavuje
akúsi formu splátky na istinu, keďže žalobca uviedol, že tieto platby započítal na platby medziúveru,
zo Zmluvy takýto postup ani jej extenzívnym výkladom dovodiť nemožno. Zmluva však obsahuje aj
ďalšie ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom: sankcie za spotrebiteľom nevyužiteľné plnenie bez
akéhokoľvek protiplnenia, dohoda o platení zmluvných úrokov po zosplatnení pohľadávky, predĺženie

premlčacej lehoty na 10 rokov, vzdanie sa práva nevypovedať zmluvu, vzdanie sa práva vzniesť
námietku premlčania, dohoda o platení úrokov z úrokov, ktoré sa navyše týka zmluvy o stavebnom
sporení a nie zmluvy o medziúvere, dohodnutá sankcia v podobe poplatku z omeškania a pod..Vyššie uvedené odvolací súd dopĺňa len v nadväznosti na skutočnosti, konštatované okresným súdom.
Žalovaní boli v priebehu celého sporu v podstate nečinní a ani odvolanie nepodali. Krajský súd vzhľadom
na zákaz reformacie in peius, ktorá platí v civilnom súdnom procese (...odvolací súd nemôže zmeniť

rozhodnutie súdu prvého stupňa v neprospech strany, ktorá odvolanie podala, v prospech strany, ktorá
odvolanie nepodala...), prvý výrok rozsudku o priznaní nároku žalobcovi ponechal nedotknutý, hoci ide
o spor s ochranou slabšej strany.

10. Odvolanie nie je dôvodné.

Žalobca v odvolaní namieta, že v Zmluve so žalovanými dohodnutá výška úroku z omeškania ako aj
dohoda o úroku z omeškania zo zmluvného úroku nie je v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Takéto
jeho tvrdenie je nesprávne. Rozhodovacia prax súdov je ustálená v tom, že nemožno priznať úroky z
úveru po jeho zosplatnení, pokiaľ už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, t.j. zákonná sankcia
v zákonom stanovenej výške (napr. ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012; KS Prešov sp.zn.
6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; KS Žilina sp. zn. 5Co/611/2014 zo dňa 16.12.2014; R 59/1998).

Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú
o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Zmluvným stranám patria len sankcie; na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády č.87/1995 Z. z..

11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobcu o posudzovaní
pozície dlžníka, ktorý by porušením povinnosti získal výhodnejšie postavenie oproti dlžníkovi, ktorý
svoje záväzky plní riadne, pretože sa zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté úroky. Dlžník v prípade
mimoriadnej splatnosti úveru síce nemá povinnosť platiť zmluvné úroky, ale na druhej strane stráca

výhodu splátok a je povinný zaplatiť celý dlh naraz. Na druhej strane veriteľ stráca nárok na zmluvné
úroky, ale má nárok na zaplatenie celého dlhu naraz s nárokom na zákonný úrok z omeškania, pokiaľ
si ho uplatní.

12. Nedôvodná je aj odvolacia námietka ohľadom dohody o úrokoch z omeškania a o ich výške. Nárok

na úrok z omeškania vzniká zo zákona a nemožno si ho vynútiť dohodou (na rozdiel od obchodnoprávnej
úpravy); podmienky určuje §517 ods.2 Občianskeho zákona a § 3 a §3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorý stanovuje výšku úroku z omeškania.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku o zamietnutí nároku žalobcu v plnom rozsahu

správne, ako také ho krajský súd v plnom rozsahu potvrdil, pretože nevidel dôvod na jeho zmenu ani
na zrušenie.
Rozhodnutie je správne aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, ale
preskúmavaného krajským súdom, ako výroku súvisiaceho.

14. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., pretože
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v zmysle
§ 396 ods. 1 C.s.p., rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešným žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi

v plnom rozsahu nepriznal, pretože im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani zo spisu
nevyplývajú.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).