Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414207542
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414207542.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu:
DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, v konaní
právne zastúpený: advoconsulting s.r.o., IČO: 47 253 428, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01
Trnava, proti žalovanému: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. nad E., o zaplatenie 962,62 € s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/144/2016
- 122 zo dňa 30. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/144/2016 - 122 zo dňa 30. 09. 2016 v napadnutej
časti, ktorou súd žalobu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vracia
vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5%
ročne z istiny za obdobie od 01. 01. 2015 do zaplatenia zastavil (I. výrok).
Súd žalobcu zamietol (výrok II.)
Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 962,62

€ s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 962,62 € od 28. 9. 2013 do zaplatenia a žiadal
nahradiť trovy konania, z dôvodu že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 25. 7. 2005
zmluvu, ktorej súčasťou bolo okrem iného aj zmluva o kontokorentnom úvere s úverovým rámcom 29
000,- SK (962,62 €), žalovaný sa zaviazal dodržiavať všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný začal
poskytnutý úver čerpať dňa 26. 7. 2005. Dňa 31. 7. 2005 žalovaný prekročil úverový rámec a dostal
sa do nepovoleného prečerpania, ktoré však úhradou zo dňa 10. 8. 2005 vyrovnal aspoň na výšku

poskytnutého úverového rámca. Posledný vklad žalovaný realizoval dňa 15. 6. 2009 vo výške 109,30 €,
pozapočítaníktoréhopredstavovaldebetnýzostatoknaúčte303,11€.Sohľadomnafinančnésprávanie
žalovaného právny predchodca žalobcu na základe ustanovenia bodu 7. 6 všeobecných obchodných
podmienok listom zo dňa 23. 7. 2011 odstúpil od zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému zriadený
bežný účet a poskytnutý kontokorentný úver, odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 26. 7. 2011.
Ku dňu odstúpenia od zmluvy pohľadávka právneho predchodcu žalobcu predstavovala celkovú sumu

990,22 €. Žalobcovi bola postúpená pohľadávka, ktorá pozostávala z istiny vo výške 962,62 € spolu
s príslušenstvom, ktoré ku dňu 26. 9. 2013 predstavovalo zvýšenie riadnych úrokov z prečerpania vo
výške 27,60 €, zmluvné úroky z omeškania v celkovej výške 23,53 € za jednotlivé mesačné obdobia od
25. 7. 2011 do 20.11. 2011 (v sadzbe 8 % ročne) a zákonné úroky z omeškania za obdobie od 20.3. 2011
do 26. 9. 2013 vo výške 130,93 € (v sadzbe 8 % od 20. 11. 2011 do 31. 1. 2013, v sadzbe 5 % od 1. 2.
2013 do 26. 9. 2013), čo spolu predstavuje sumu 182,06 €. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

istinu 962,62 € a príslušenstva ku dňu 27. 9. 2013 vo výške 182,06 € a úrokov z omeškania vo výške 5 %ročne z istiny za obdobie od 28. 9. 2013 do 31. 12. 2014 v sume 60,53 €. Žalobca zobral podaný návrh
v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny za obdobie od 1. 1. 2015 do zaplatenia späť.

3. Žalovaný bol v konaní nečinný, nepoužili žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Okresný súd posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vyhodnotil dôkazy a vec právne posúdil.
Súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplývalo, z titulu ktorej zmluvy (keďže
v spise sa nachádzajú dve zmluvy o kontokorentnom úvere s rovnakou konečnou výškou úverového

rámca) si žalobca uplatňuje sumu 962,62 €. Všeobecné obchodné podmienky predložené v konaní sú
nečitateľné, ktoré už na prvý pohľad nepreukazujú tvrdené skutočnosti, lebo je vyhotovená fotokópia s
drobným, rozmazaným a zjavne nečitateľným písmom. Okresný súd preto z tohto dôkazu vychádzať
nemohol, nemal za preukázaný ani výpočet uplatnenej istiny a príslušenstva, pretože z tvrdení žalobcu
súdu táto skutočnosť nevyplývala a teda ju súd nemohol zistiť ani z pripojeného listinného dôkazu a
to výpisu z účtu žalovaného. Nie je zrejmé, na akom zmluvnom základe bol predložený výpis z účtu

vyhotovený (keďže obidve zmluvy boli na totožnú výšku úverového rámca a na totožné číslo účtu a výpis
z účtu bol zrejme - podľa uvedenia žalobcu, datovaný už pred uzatvorením zmluvy zo dňa 25.7.2005, na
ktorú sa odvoláva žalobca), nie je zrejmé, od ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu odstúpil, pretože
to nie je v odstúpení od zmluvy uvedené (ani číslo zmluvy, ani dátum jej uzavretia) a taktiež výpočet,
resp. zostatok nesplateného úveru 990,22 € nemal okresný súd preukázaný. Okresný súd uviedol, že v

súlade s § 48 Občianskeho zákonníka po odstúpení od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila, a preto
už právny predchodca žalobcu nemal nárok na zmluvné príslušenstvo, len na úrok z omeškania.

5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, žalobca
neposkytol relevantné skutkové tvrdenia vzťahujúce sa na prejednávaný prípad. Žalobca má v žalobe

uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie.
Pokiaľ žalobca uviedol, že si uplatňuje sumu istiny 962,62 €, mal v žalobe presne uviesť, z ktorého
listinného dôkazu súd uvedenú sumu zistí a ako bola vypočítaná a na základe ktorého právneho titulu.
Taktiežpokiaľsižalobcauplatnilpríslušenstvopohľadávky,jehovýškamalabyťpodporenátvrdeniamizo
strany žalobcu a označením listinného dôkazu, z ktorého súd jednoznačne výšku príslušenstva dokáže

určiť. Žaloba obsahuje len všeobecné skutočnosti, neobsahuje viaceré osobité tvrdenia vzťahujúce sa
na prejednávaný prípad. Súd musí mať nárok pri jeho priznávaní dostatočne, bezpečne preukázaný,
vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti zároveň prekontrolovať
celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu,
resp. pátrať z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených

nárokov. Úlohou súdu je len oboznámiť obsah dôkazov (spôsobom určeným pre vykonávanie dôkazu
listinou)austáliť,čiobsahlistinnýchdôkazovzodpovedátvrdenémuskutkovémustavu.Žalobcanevyužil
možnosť plniť svoju dôkaznú povinnosť poskytnutím skutkových tvrdení. Súd preto nemal inú možnosť a
po vyhodnotení dôkazov, ktoré sa nachádzali v spise a to listín predložených žalobcom, žalobu z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena a nedostatku relevantných tvrdení na preukázanie dôvodnosti nároku

žalobcom zamietnuť.

6. V časti uplatnenej sumy, ktorú vzal žalobca späť, súd podľa ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového
poriadku konanie zastavil.

7. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku.

8. Proti výrokom rozsudku II., III. v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal
odvolanie žalobca, navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolanie podal z

dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
zamietnutia návrhu a v časti náhrady trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolateľ uviedol, že sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 962,62 € s príslušenstvom,
z dôvodu nezaplatenia pohľadávky, ktorá vznikla odstúpením od zmluvy uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 25. 07. 2005 z dôvodu porušenia povinností žalovanéhovyplývajúcich zo zmluvy. Na základe zmluvy bol zriadený žalovanému bežný účet č. 0410849664/0900
a zároveň poskytnutý kontokorektný úver (povolené prečerpanie) k tomuto bežnému účtu s poskytnutým
úverovým rámcom vo výške 29.000,- Sk (962,62 €). I keď finančným správaním žalovaného nedošlo

k prekročeniu poskytnutého rámca povoleného prečerpania, pripisovaním poplatkov za vedenie účtu a
debetných úrokov z čerpaného povoleného prečerpania dochádzalo k zvyšovaniu objemu prostriedkov
čerpaných z rámca povoleného prečerpania, a preto z dôvodu tohto finančného správania žalovaného a
v záujme zamedzenia zvyšovania čerpaného objemu prostriedkov nad rámec úverového rámca, pristúpil
právny predchodca žalobcu dňa 23. 07. 2011 k odstúpeniu od zmluvy. Odstúpenie bolo žalovanému

doručené dňa 26. 07. 2011 a právny predchodca žalobcu v odstúpení zároveň vyčíslil celkovú výšku
vzniknutej pohľadávky vo výške 990,22 € (z toho istina 962,62 €) a vyzval žalovaného na zaplatenie
vzniknutej pohľadávky do 7 dní od doručenia. Žalovaný pohľadávku ani čiastočne neuhradil.

10. V odvolaní žalobca uviedol, že sa nezúčastnil pojednávania vzhľadom aj na absenciu námietok
žalovaného, a aj na vydaný platobný rozkaz ( súd preskúmaním žaloby a na základe a predložených

listinných dôkazov dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu a vydal
platobný rozkaz), preto žalobca dôvodne predpokladal, že súd rozhodne v súlade s jeho rozhodovacou
praxou v obdobných veciach a nevydá prekvapivé rozhodnutie. Odvolateľ uviedol, že v predmetnej veci
nedošlo k akejkoľvek námietke žalovaného, či jeho opatrovníka k skutkovému stavu, a teda, má za to,
že pre účely unesenia bremena tvrdenia i bremena dôkazu boli žalobcom uvedené tvrdenia a k nim

predložené listinné dôkazy viac ako dostačujúce na preukázanie žalovaného nároku žalobcu a súd prvej
inštancie tak nebol povinný nároky žalobcu ani dedukovať, ani pátrať z čoho pozostávajú. Zdôraznil,
že s prihliadnutím na ustanovenia o ochrane slabšej strany podľa CSP i oprávneniu súdu vykonať
dôkazy, ktoré slabšia strana (v danej veci žalovaný ako spotrebiteľ) nenavrhla, nemôže byť generovanie
spochybňujúcich tvrdení súdom považované za zákonný postup v súlade so zásadou rovnosti strán

sporu a zásady kontradiktórnosti. Žalobca v doplnení žaloby dostatočne a zrozumiteľne uviedol, akú
sumu voči žalovanému uplatňuje i z akých dôvodov a zároveň tieto skutočnosti podložil listinnými
dôkazmi. Žalovaný nepreukázanie tvrdených skutočností nenamietal a tak sa stali v predmetnej veci
nespornými.

11. Žalobca považuje za nesprávny záver súdu o tom, že nie je zrejmé, podľa ktorej zmluvy uplatňuje
nárok ako aj od ktorej zmluvy predchodca žalobcu odstúpil, ako aj dôvod na základe ktorého súd
zamietol návrh, z dôvodu, že v žalobe mal žalobca presne uviesť, z ktorého listinného dôkazu súd
uvedenú sumu zistí, a ako bola vypočítaná a na základe ktorého právneho titulu, tiež, že výška
žalobcom uplatneného príslušenstva pohľadávky mala byť podoprená tvrdeniami zo strany žalobcu a

označením listinného dôkazu, z ktorého súd jednoznačne dokáže určiť výšku príslušenstva. Uviedol, že
v doplnení žaloby tvrdil, že dňa 25. 07. 2005 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver s úverovým
rámcom 29.000,-Sk. Touto zmluvou v súlade s bodom 7. časti VII. zmluvy boli nahradené v plnom
rozsahu predchádzajúce. V doplnení žaloby výslovne uviedol, že odstúpením od zmluvy došlo k vzniku

pohľadávky na zaplatenie neuhradenej časti vyčerpaného úveru, ktorá ku dňu odstúpenia predstavovala
celkovú sumu 990,26 €, z čoho istina predstavovala sumu 962,62 €, predložil aj dôkazy, a to kópiu
odstúpenia od zmluvy zo dňa 23. 07. 2011, celková suma pohľadávky ku dňu odstúpenia bola uvedená
vo výzve na zaplatenie pohľadávky a vyplýva aj z dôkazu z položky uvedenej vo výpise za obdobie
od 01. 01. 2009 do 25. 07. 2011. Žalobca v doplnení žaloby dostatočne a zrozumiteľne uviedol akú

sumu voči žalovanému uplatňuje, i z akých dôvodov a zároveň tieto skutočnosti podložil listinnými
dôkazmi, uvádzané skutočnosti žalovaný namietal, nestali sa v predmetnej veci spornými. Bez námietky
spornosti skutočností uvádzaných žalobcom vznesených žalovaným ako stranou sporu alebo jeho
opatrovníkom, nemožno dospieť k názoru, že by žalobca svoj nárok nepreukázal. Zmluvné a zákonné
úroky z omeškania sú vyčíslené z dlžnej sumy, a to obdobím a sadzbou.

12. Pokiaľ súd posudzoval odstúpenie od zmluvy v súlade s § 48 OZ, v tejto časti rozsudok súdu
prvej inštancie podľa odvolateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko toto má byť
posudzované v súlade s Obchodným zákonníkom, ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo zmenené s
účinnosťou odo dňa 01. 04. 2015, pričom ide o hmotnoprávne ustanovenie, konanie začalo pred

účinnosťou uvedeného ustanovenia.

13. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.14. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 388
ods. 1 pís. b) CSP v napadnutej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a v súlade s §

391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Podľa § 389 ods. 1 pís. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok

nemožno odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým
odňal účastníkovi jeho procesné práva. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

17. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo mal súd prvej inštancie za
nejasné v súvislosti s akou zmluvou žalobca uplatňuje nárok. Uvedené správne namietal žalobca v
odvolaní. V podaní zo dňa 26.07.2016 žalobca jednoznačne tvrdí, že uplatňuje na základe Zmluvy zo
dňa 25.07.2005 (zmluvu predložil ako listinný dôkaz), ktorej súčasťou okrem iného bola aj zmluva o

kontokorentnom úvere k Účtu Veriteľom Dlžníkovi (č.u. 0410849664/0900) v sume úverového rámca
29.000-,SKK,zároveňokreminéhožalobcatvrdí,žedošlokodstúpeniuoduvedenejZmluvy,odstúpenie
bolo žalovanému doručené 26.07.2011. Vzhľadom na uvedené, keď súd prvej inštancie namietané
skutkové tvrdenie doložené listinným dôkazom pokladal za nejednoznačné trpí jeho rozhodnutie
zmätočnosťou, nakoľko si (zrejme aj v dôsledku nekoncentrovanej žalobe) neujasnil predmet konania.

18. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a to tým, že súd vyhodnotil nárok žalobcu ako neopodstatnený z dôvodu nepreukázania
skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom, čo okresný súd urobil v rozpore s tým, že jeho skutkové

tvrdenia neboli rozporované žalovaným, a teda v súlade s § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

19. Námietka odvolateľa, že nie je zrejmé, prečo v súlade s § 151 ods. 1 CSP nepovažoval súd

prvej inštancie skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré protistrana výslovne nepoprela za nesporné je dôvodná.
Odvolací súd udáva, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé ako sa súd
vysporiadal s týmto ustanovením (keďže ust. § 151 CSP nie je vylúčené z aplikácie v sporoch s
ochranouslabšejstrany).Jezrejmé,žežalovanýakospotrebiteľnenamietalskutkovétvrdeniauvádzané
žalobcom.

20. Avšak odvolací súd udáva, že nie každé tvrdenie je také, ktoré v súlade s § 151 CSP
treba považovať za nesporné, uvedené ustanovenie predpokladá substancované tvrdenie. V súdnom
sporovom konaní súd skôr, ako pristúpi k vykonaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán
sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup zásadný význam. V

sporovom konaní v zásade súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení
strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v
meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti
nesporných skutkových tvrdení (§ 180 ods. 2 CSP). Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné
alebonespornésavykonávapodľatoho,čibolotvrdenieúčinnepopretéprotistranou.Deiurejeskutkové

tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1. Podľa tejto domnienky
platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti
nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotnéhopráva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré
spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia (v súlade s §
150 CSP) prívlastok skutkové slúži na zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Predmetom skutkových

tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou
podstatou). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko
to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe
hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a
rozhodujúce. Je teda potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť

takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť,
ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Musí však ísť o substancované
tvrdenie, to je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a
je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť
je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné
z hľadiska hmotného práva, nestačí tvrdiť len že žalovaný je povinný zaplatiť určitú sumu (takéto

tvrdenie bez ďalšieho nie je možné subsumovať pod skutkové predpoklady ustanovenia hmotného
práva). Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť.

21. Riešenie pokiaľ ide o dôkazného bremena tvrdenia, splnenie povinnosti žalobcu substancovane
tvrdiť v konkrétnom prípade je potrebné vyvodiť zo zásad, na ktorých je sporové konanie postavené

(na jednej strane prejednávací princíp, na druhej strane materiálneho civilného procesu). Účelom
ustanovenia je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť. Ak
podľa súdu ide o tvrdenia nesubstancované v takomto prípade súd vyzve účastníka, aby skutkové
tvrdenia doplnil (§ 150 ods. 2). Tento postup sa javí ako vhodné riešenie zohľadňujúce v rozumnej miere
prejednávací princíp s princípom materiálneho civilného procesu. Postup súdu podľa § 150 ods. 2 CSP

nemožno chápať ako výzvu na odstránenie nedostatkov podania (§ 128 a § 129), ani ako osobitnú
poučovaciu povinnosť súdu o procesných právach a povinnostiach (§ 160). Súd vyzýva stranu sporu,
ktorá má bremeno tvrdenia, na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana sporu predložila nedostatočne
substancované tvrdenia.

22. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že námietka odvolateľa, že súd mal odstúpenie od zmluvy
posudzovať podľa Obchodného zákonníka a nie podľa § 48 OZ, sa javí ako neopodstatnená. Odvolateľ
nenamieta skutočnosť, že nárok uplatňuje zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Odvolací súd
preskúmanímvecivkontexteodvolacíchnámietokzistil,žesúdprvejinštancievtejtootázkevecsprávne
právne posúdil. Jeho závery sú v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č.k. I ÚS/402/2013-10 zo dňa

19.06.2013.Týmtorozhodnutím(ktoréboloprijatéešteprednovelouobčianskehozákonníkauvádzanou
žalobcom, zákonom č. 102/2014 Z.z.) bola potvrdená rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky,
„ktoré síce priznávajú, že úver je absolútnym obchodom, pričom na úver dopadá tretia časť Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ide o vzťah

medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, a teda o typický občianskoprávny
vzťah. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo“. Novelou občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorým
bolo novelizované ustanovenie § 52 ods. 2, tak že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, išlo len o odstránenie nejednotnosti výkladu zákona, a teda nejde o
retroaktivitu. Ako vyplýva z dôvodovej správy, cieľom novelizovaného ustanovenia bolo len deklaratórne
potvrdiť správnosť aj predtým platného výkladu, podľa ktorého mali normy Občianskeho zákonníka
prednosť pred normami Obchodného zákonníka.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť, a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania v súlade s § 379 písm. a) CSP. Odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v súlade s § 398 ods. 1 písm. b) CSP a v súlade s § 391 ods. 1

vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní súd prvej inštancie
jednoznačne ustáli predmet sporu, t.j. na základe akých skutkových tvrdení žalobca uplatňuje nárok, v
prípade nejasnosti, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností v súlade s § 150 ods. 2 CSP
požiada strany o ďalšie skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia posúdi súd v súlade s § 151 CSP (pričomodvolací súd zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie predpokladá substancované tvrdenie - tak ako je
uvedené vyššie) a tiež v súlade so špeciálnymi ustanoveniami CSP o konaní v sporoch spotrebiteľských,
t. j. § 290 a nasl. CSP. V súlade s § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,

ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uvedie skutkový
stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie, uvedie, ktoré ustanovenia zákona aplikoval na
danú vec, aké právne závery vyvodil, aké úvahy ho viedli k danému zistenému skutkovému stavu a
právnemu posúdeniu veci.

24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).