Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010527
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316010527.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov
JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.5.2018,
v trestnej veci obžalovaného B. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného a poškodenej C. T. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T 99/2016 zo dňa
10.5.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. Y. a poškodenej C. T. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného B. Y. za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
- dňa 18. 3. 2016 asi o 12.20 hod viedol nákladné motorové vozidlo Citroen Jumper ev. č. HE-XXXBB
po chodníku pred bytovým domom č. XXXX/X, keď s týmto vozidlom cúval, pričom sa dostatočne

nevenoval vedeniu vozidla a zadnou časťou vozidla narazil do chodkyne C. T., ktorá v dôsledku zrážky
utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, odreninu kože nad jarmovým oblúkom vľavo a brade,
dve tržnozhmoždené rany na ľavej ušnici, zlomeninu 7. a 9. rebra vľavo, nalomenie 7. rebra vpravo,
pohmoždenie paže a lakťa vpravo ľahkého stupňa a odreninu na ľavom predkolení, ktoré zranenia si
vyžiadali liečenie a dobu obmedzenia v obvyklom spôsobe života 35 dní podľa znaleckého posudku,
pričom porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 22 ods. 2, 3 zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to mu podľa § 158 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2,3 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. j/,l/,n/
Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil

a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na dobu jedného roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť škodu poškodenej C. T. vo

výške X XXX,- eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú C. T. so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, avšak len čo do výroku o treste, odvolanie
obžalovaný, a to prostredníctvom obhajkyne. V podanom odvolaní namietal, že trest, ktorý mu bol
uložený, je neprimerane prísny, doposiaľ nebol súdne trestaný, ku spáchaniu skutku sa v plnej miere

priznal, svoje konanie oľutoval, pri objasňovaní skutku bol nápomocný orgánom činným v trestnom
konaní, poškodenú opakovane navštívil, aby sa jej ospravedlnil a prejavil svoju ľútosť. Skutku sanedopustil úmyselne, vozidlo, ktoré šoféroval, je nákladné motorové vozidlo a poškodenú si v tom
momente nevšimol. Celú udalosť hneď nahlásil do svojej poisťovne a škoda bude poškodenej uhradená
z jeho poistky. Naposledy bol za priestupok v cestnej doprave postihnutý blokovou pokutou v roku 2005,

čo vyplýva z jeho evidenčnej karty vodiča. Počas 11 rokov dennodenne šoféruje motorové vozidlo,
nedopustil sa žiadneho priestupku v cestnej doprave, v čase skutku neviedol vozidlo pod vplyvom
akýchkoľvek omamných alebo psychotropných látok, či alkoholu, od 18.3.2016 mu nebol zadržaný
vodičský preukaz a aj počas tejto doby každý deň riadi motorové vozidlo, pričom sa odvtedy nedopustil
žiadnehopriestupkunaúsekucestnejdopravy.Navrholpreto,abykrajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudok

vo výroku o treste a upustil od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov,
ktorý mu bol uložený na dobu 1 roka, pretože má za to, že takýto zákaz nesplní svoj účel, pretože
už dňa 18.3.2016, kedy došlo ku skutku, za ktorý bol obžalovaný, si uvedomil čoho sa dopustil a ako
je nevyhnutné byť pozorný pri vedení motorového vozidla akéhokoľvek druhu. S prihliadnutím na jeho
doterajší život, na okolnosti prípadu a prejednanie skutku, ktorého sa dopustil, je pre neho postačujúce
uloženie podmienečného trestu podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. tak, ako ho uložil prvostupňový súd bez trestu

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Proti výroku o náhrade škody podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie poškodená
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kde uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu vo
výrokovej časti svojho rozsudku zo dňa 10.5.2017 o náhrade škody považuje za nesprávne, v súvislosti

s týmto konštatovaním tvrdí, že nesprávnemu rozhodnutiu v napadnutej časti predchádzal aj nesprávny
procesný postup prvostupňového súdu, ktorý nebol v súlade s Trestným poriadkom. Poukázala na
rozhodnutie NS SR R 2/1962, z ktorého vyplýva, že ak poškodený včas uplatnil nárok na náhradu škody
spôsobenej trestným činom, nič nebráni tomu, aby ju neskôr spresnil. Nárok na náhradu škody možno
spresniť až dovtedy, kým sa súd neodoberie na záverečnú poradu. Poukázal na znenie zápisnice o

hlavnom pojednávaní zo dňa 10.5.2017, kde sa uvádza, že „predstúpil zástupca poškodenej a uviedol,
že škodu, ktorú si uplatnili v prípravnom konaní, si uplatňuje vo výške 1.781,24 eur, okrem toho žiadajú aj
ďalšiu škodu, ktorú budú uplatňovať“. Prvostupňový súd mu neumožnil uplatniť si ďalšiu náhradu škody,
dokonca splnomocnencovi ani neumožnil predniesť záverečnú reč. Právo záverečnej reči je pritom
základným právom poškodeného, naopak namiesto splnomocnenca udelil slovo poškodenému, čo je v

rozpore s ust. § 274 ods. 2 Tr. por., ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 10.5.2017
a následne už pristúpil k rozhodnutiu vo veci samej, v rámci čoho rozhodol, že ukladá obžalovanému,
abymuuhradilškodulenvsume1.459,-eurasozvyškomškodyhoodkázalnacivilnýproces.Domnieva
sa, že boli splnené podmienky, aby prvostupňový súd uložil obžalovanému nahradiť jednak škodu na
bolestnom za znalcom vyčíslených 2231,20 eur za celkom 130 bodov, ako aj vecnú škodu v sume 459,-

eur, v súhrne teda škodu v sume 2.690,20 eur. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil
výrok prvostupňového súdu o náhrade škody a sám rozhodol tak, že sa obžalovanému uloží povinnosť
nahradiť mu škodu vo výške 2.690,20 eur.

Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por., podľa

ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316
ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného a poškodenej nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisu krajský súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa
10.5.2017 vyhlásil vinu a súd prvého stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
Krajský súd ďalej konštatuje, že prvostupňový súd sa dopustil viacerých pochybení vo svojom konaní aj
rozhodovaní. V prvom rade Trestný zákon v § 158 odsek 1 nepozná, keďže v tomto ustanovení nie sú
žiadne odseky. Tu súd prvého stupňa mechanicky prevzal citáciu ustanovenia z obžaloby prokurátora,

ktorá však bola nesprávna. Keďže jednak odvolaním nebol napadnutý výrok o vine a vzhľadom na to,
že išlo o prijatie vyhlásenia o vine, toto pochybenie krajský súd, aj keď formálne, považoval za takého
charakteru, ktoré nebolo potrebné naprávať zrušením rozsudku vo výroku o vine.Pokiaľ ide o odňatie práva splnomocnenca konať, tu je treba uviesť, že prvostupňový súd opäť v rozpore
so zákonom nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom škody a navyše nerešpektoval ust. § 274 ods. 2 Tr.
por., veta druhá, podľa ktorého, ak má poškodený alebo zúčastnená osoba splnomocnenca, prehovorí

len splnomocnenec. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vedenom na Okresnom súde Humenné zo
dňa 10.5.2017 plynie, že samosudca umožnil právo záverečnej reči len prokurátorovi, obžalovanému a
poškodenej, splnomocnencovi poškodenej, aj keď tento bol na hlavnom pojednávaní prítomný, právo
záverečnej reči neumožnil.

Z ust. § 257 ods. 8 Tr. por. plynie, že ak súd rozhodol, že vyhlásenie o obžalovaného podľa odseku 5
príjma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody, alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.

Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní z okresného súdu zo dňa 10.5.2017 plynie, že súd prvého
stupňa vo vzťahu k výroku o náhrade škody neurobil vôbec žiadne dokazovanie, neprečítal žiadne
listinné dôkazy, v tomto smere nevypočul ani obžalovaného, ani poškodenú, ktorá bola prítomná na
hlavnom pojednávaní. Toto pochybenie prvostupňového súdu musel nahradiť krajský súd, ktorý na
verejnom zasadnutí oboznámil listinné dôkazy súvisiace s nárokom na náhradu škody.

Rovnako tak prvostupňový súd pochybil, pričom opakovane nedochádza k rešpektovaniu názoru
krajského súdu v tom smere, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. prislúcha len
tomu, kto napomáhal orgánom činným v trestnom konaní iným spôsobom, než priznaním. To je
napr. oznámenie, kde sa odcudzené veci nachádzajú, usvedčením spolupáchateľa, alebo oznámením

dôležitej skutočnosti, ktorá objasní niektorú významnú okolnosť. Samotné priznanie páchateľa a
oľutovanie trestného činu je obsiahnuté v § 36 písm. l/ Tr. zák. a samotné priznanie páchateľa k
spáchaniu trestného činu nemôže byť dvakrát súdom priznané ako poľahčujúca okolnosť, teda podľa §
36 písm. l/, aj podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Keďže však prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného
nepodal, toto pochybenie prvostupňového súdu nebolo možné krajským súdom naprávať. Navyše

krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd ani neodôvodnil, v čom videl napomáhanie obžalovaného
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Správne súd prvého stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.,
teda, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, keďže v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu, vychádzajúc z odpisu registra trestov obžalovaného, tento nebol súdne
trestaný. Taktiež správne priznal poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval, teda, že zistil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.
Ani krajský súd zhodne s prvostupňovým súdom nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť
uvedenú v § 37 Tr. zák.

Následne prvostupňový súd v dôvodoch rozsudku konštatoval, že v súlade so zákonom za použitia §
158 ods. 1 Tr. zák. ukladá trest odňatia slobody, kde horná hranica bola znížená o jednu tretinu, keďže
u obžalovaného prevyšoval počet poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.
Tu už krajský súd vyššie uviedol, že § 158 nemá žiadne odseky.

Obžalovanému bolo možné uložiť trest podľa § 158 Tr. zák., a to vo výmere až do ôsmich mesiacov.
Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, s odložením na skúšobnú dobu vo výmere 12
mesiacov považoval aj krajský súd za dostačujúci tak na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu
spoločnosti.

Obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, krajský
súd prihliadajúc na okolnosti prípadu, teda, že ku zrážke s chodkyňou došlo na chodníku, pričom
tak samotný obžalovaný, ako i poškodená zhodne uvádzali, že obžalovaný túto chodkyňu, ktorá
sa pohybovala po chodníku, jednoznačne videl, obžalovaný len predpokladal, že vošla do vchodu.
Poškodená, ako aj svedok I. C. zhodne potvrdili, že obžalovaný do poškodenej narazil až dvakrát,

teda opakovane. Konaním obžalovaného ako vodiča došlo k porušeniu viacerých ustanovení zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pričom vodič je povinný podľa § 4 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ tohto zákona je vodič povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a
chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú
bielu palicu a starým osobám, podľa písmena h/ tohto ustanovenia vodič nesmie ohroziť chodcov na

chodníku alebo chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú vodič odbočuje, pri odbočovaní na miesto
mimo cesty, pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní.

Podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej
premávky. Podľa odseku 3, ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný

zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy a napokon aj zo skutku, pre ktorý bol
obžalovaný uznaný vinným plynie, že obžalovaný porušil viaceré ustanovenia zákona o cestnej
premávke, pričom v dôsledku toho došlo k spôsobeniu poranení poškodenej. Zo znaleckého posudku
plynieajto,žeobžalovanýnemalmožnosťvidieťzajehovozidlompochodníkusapohybujúcuchodkyňu.

Preto bol povinný zaistiť bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby. Správanie
sa chodkyne, ktorá sa pohybovala po chodníku, z technického hľadiska nie je možné považovať za
nesprávne.

Z evidenčnej karty vodiča plynie, že obžalovaný sa od roku 2005 dopustil spolu 14 priestupkov na úseku

dopravy, naposledy dňa 13.1.2015, 6.7.2014, 26.5.2012. V minulosti nemal zadržaný vodičský preukaz.
Z týchto dôvodov, teda vzhľadom na okolnosti prípadu a viacnásobné porušenie povinností vodiča, aj
krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému je nutné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov, pričom tento trest vo výmere, ako ho uložil prvostupňový súd, teda vo výmere
jedného roka, je na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (trest zákazu činnosti

je možné uložiť vo výmere od 1 až do 10 rokov). Na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že v konaní
pred odvolacím súdom predložil obžalovaný potvrdenie - lekársku správu, z ktorej plynie, že jeho matka
utrpela vážne zranenia, v dôsledku ktorých je potrebné sa o túto starať.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým rozhodol o náhrade škody čiastočne odkázal poškodenú s

nárokom na náhradu škody na civilný proces, je nepreskúmateľné, keďže prvostupňový súd absolútne
nerozviedol, na základe čoho priznal škodu v určenej výške a z akých dôvodov so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázal poškodenú na civilný proces. Uviedol len, že by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, tu však nie je zrejmé konkrétne o aký zvyšok
škody, v akej výške ide. Krajský súd však, ako už bolo vyššie uvedené, doplnil dokazovanie a dospel

k záveru, že vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca, ktorý bol pribratý do konania v prípravnom
konaní z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, poškodená utrpela
podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, odreninu kože nad jarmovým oblúkom vľavo, odreninu kože
nabrade,dvetržnozhmoždenéranynaľavejušnici,zlomeninuVII.aIX.rebravľavo,nalomenieVII.rebra
vpravo, pohmoždenie paže a lakťa vpravo ľahkého stupňa a odreninu na ľavom predkolení. Znalec tieto

poranenia hodnotil 85 bodmi, za hodnotenie bolesti a spôsobené poškodenie zdravia, pričom jednému
bodu prislúchala suma 17,16 eur, preto túto priznal vo výške 1.459,- eur.

Poškodená C. si v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 16.5.2016 uplatnila škodu vo výške
bolestného 1.459,- eur a na poškodených veciach 322,24 eur, celkom teda 1.781,24 eur. K tomu

pripojila aj rozpis akú hodnotu za oblečenie, nákup a prstene požaduje. Po podaní obžaloby poškodená
namietala, že doba jej liečenia netrvala len 35 dní, ale 62 dní, pričom predložila aj tri lekárske správy,
kde navyše utrpela oproti znaleckému posudku aj zranenie členka vľavo, bolesti ktorého jej pretrvávali
aj ku dňu 18.5.2016, pričom znalec C.. D. toto zranenie, podľa poškodenej, vôbec nezahrnul do
svojho znaleckého posudku, rovnako okrem zranenia členku vľavo s opuchom, nezahrnul ani efúziu pri

dopravnej nehode, ktorá vznikla ako následok kontúzie hrudníka, zranenie so znakom na píšťale ľavej
nohy, veľkosť modrín na zápästí ľavej ruky a na tvári znak po havárii. Preto žiadala, aby znalec C.. D.
doplnil svoj posudok.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.4.2017 bol znalec C.. D. dopočutý k doplneniu znaleckého

posudku č. XX/XX zo dňa 6.3.2017, kde znalec vzhľadom na doplnený znalecký posudok uviedol,
že poúrazové nahromadenie tekutiny nemusí mať súvis s dopravnou nehodou, lebo efúzia ako výtok
tekutiny môže mať aj iný pôvod, napr. kardiálny. Čo sa týka kontúzie hrudníka, táto nebola stanovená v
zdravotnej dokumentácii a znalec nezistil dôvod pre priznanie tejto diagnózy, konštatoval, že zlomeninytroch rebier môžu vzniknúť aj bez súčasného pohmoždenia hrudníka. K zraneniu so znakom na píšťale
ľavej nohy uviedol, že tu bolo priznané bodové hodnotenie, a to za odreninu na ľavom predkolení.

Na základe vyššie uvedených dôvodov, keďže ani znaleckým posudkom nebolo jednoznačne
preukázané, že poranenia, za ktoré si uplatňovala poškodená bolestné vo vyššej sume oproti pôvodne
vypracovanému znaleckému posudku, boli spôsobené v súvislosti s touto nehodou, a keďže aj škoda na
materiálnych veciach nebola objektívne zdokladovaná, resp. nebola vyčíslená nezávislou nestrannou
inštitúciou,potomkrajskýsúdodvolanietakobžalovanéhovovzťahukvýrokuotreste,akoajpoškodenej

vo vzťahu k náhrade škody postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol, po tom, čo napravil
pochybenia okresného súdu v konaní pred krajským súdom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.