Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 17C/291/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220894
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316220894.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v právnej veci žalobcu:

Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, so sídlom Pri vinohradoch 267, 831 06
Bratislava, IČO: 30 804 191, právne zastúpený: Kolíková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441, proti žalovanému: A. S., trvalý pobyt T. U.
XXX, XXX XX F., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, o zaplatenie 2 144,49 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 144,49 eur v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 30,- eur mesačne vždy do posledného kalendárneho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci,
pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky, ktoré má za následok

splatnosť celého dlhu, počínajúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia.

II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
vo výške 2 144,49 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný do dnešného dňa neuzatvoril so žalobcom

zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa ustanovenia § 74 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“), i napriek tomu,
že žalobca žalovanému opakovane predložil písomný návrh zmluvy v snahe upraviť faktický stav v
súlade s právnymi predpismi. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu bezdôvodného
obohatenia žalovaného v podobe prijímania sociálnej služby bez právneho dôvodu, keď žalovaný v
období od 01.01.2014 do 31.08.2016 prijal od žalobcu sociálnu službu v rozsahu ubytovanie, a to vo
výške rozdielu medzi úhradou, ktorú predpokladajú cenové predpisy pri poskytovaní sociálnej služby

podľa zákona o sociálnych službách a skutočne platenými sumami žalovaným. Podľa § 72 ods. 1 zákona
o sociálnych službách je prijímateľ sociálnej služby (žalovaný) povinný platiť úhradu za sociálnu službu
v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby (žalobca), ak tento zákon neustanovuje inak, teda v
súlade s § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách a všeobecne záväzným nariadením Bratislavského
samosprávneho kraja (ďalej len „BSK“) č. 31/2009 v znení neskorších predpisov.

2. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. 17C/291/2016-46 zo dňa

11.04.2147, proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor dňa 03.05.2017. Súd následne
uznesením č.k. 17C/291/2016-55 zo dňa 18.05.2017 platobný rozkaz zrušil.3. Po vykonaní úkonov podľa ust. § 167 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.02.2018.

4. Písomným podaním žalovaného, doručeným súdu dňa 12.02.2018, a výslovne na pojednávaní dňa
15.02.2018 do zápisnice o pojednávaní, žalovaný uznal žalobcom uplatnenú pohľadávku vo výške 2
144,49eurčodozákladuavýškyažiadal,abymuboloumožnenésplácaťžalovanúsumuvpravidelných
splátkach vo výške 30,- eur mesačne vždy do konca kalendárneho mesiaca. Žalovaný zároveň žiadal,
aby nebol zaviazaný na úhradu úrokov z omeškania a trov konania.

5. V nadväznosti na uznávací úkon žalovaného žalobca na pojednávaní dňa 15.02.2018 navrhol
rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP.

6. Právny zástupca žalobcu s ohľadom na finančnú situáciu žalovaného a jeho ochotu dlžnú sumu
splácať, voči úhrade formou splátok nenamietal, súhlasil s návrhom žalovaného tak, ako bolo uvedený v

uznaní nároku. Zotrval na žalobnom návrhu v celom rozsahu, t.j. na úhrade istiny a úrokov z omeškania,
ako aj na náhrade trov konania.

7. Podľa ust. § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd
na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

8. Podľa ust. § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

9. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd

môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

10. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

11. Podľa ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť

najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Rozsudkom pre uznanie nároku možno rozhodnúť v prípade, ak žalovaná strana svojím písomným
prejavomvovzťahuksúdu(nieprotistrane)písomnéuznážalovanýnárokaakžalobcanavrhne,abysúd
takýmto rozsudkom rozhodol. Prejav žalovanej strany určený protistrane vyvoláva hmotnoprávne účinky

uznania dlhu, avšak ak je urobený vo vzťahu k súdu, má aj procesnoprávne účinky podľa ust. § 282 až
285 CSP. Rovnako ako napr. rozsudok pre zmeškanie, ani rozsudok pre uznanie nároku sa nevydáva po
štandardnom vykonaní dokazovania, ani po právnom posúdení veci, preto jeho odôvodnenie obsahuje
len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku, bez
predpísaných náležitostí rozsudku podľa ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP.

13. Vzhľadom na prejav žalovaného, doručený súdu dňa 12.02.2018, ktorým písomne uznal dňa
10.02.2018 žalovaný nárok, čo do jeho výšky a dôvodu, a návrh žalobcu, aby súd rozhodol rozsudkom
pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP, mal súd zákonné predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom
pre uznanie nároku za splnené.

14.Vnadväznostinavyššieuvedenérozhodolsúdrozsudkompreuznanietak,akojeuvedenévovýroku
č. I tohto rozsudku a žalovaného zaviazal na úhradu istiny vo výške 2 144,49 eur. Žalobca nenamietal,
aby žalovaný súdom uloženú povinnosť splnil formou pravidelných splátok, vzhľadom k čomu, a aj s
ohľadom na nesporné nepriaznivé majetkové a osobné pomery žalovaného, súd uložil žalovanému

povinnosť splácať žalobcovi istinu podľa ust. § 232 ods. 4 CSP v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 30,- eur mesačne so splatnosťou vždy najneskôr do posledného kalendárneho dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky, má za následok splatnosť
celého súdom priznaného plnenia žalobcovi (§ 565 Občianskeho zákonníka a § 232 ods. 4 CSP).15. Podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

16. Podľa ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

17. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

18. Podľa ust. § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na
návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

19. Podľa ust. § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

21. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Ohľadom príslušenstva pohľadávky žalobcu - úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2
144,49 eur od 14.10.2016 do zaplatenia, ktoré si žalobca uplatnil podľa ust. § 517 v spojení s ust. §
563 Občianskeho zákonníka (úroky z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013), súd v tejto časti žalobu zamietol. Súd posúdil priznanie úrokov z
omeškania žalobcovi voči žalovanému v danom konkrétnom prípade za v rozpore s ust. § 3 Občianskeho

zákonníka a to na základe nasledovných úvah a dôvodov:

23. Súd nespochybňuje, že vo všeobecnosti platí, že úrok z omeškania má povahu špeciálnej peňažnej
sankcie za nekonanie dlžníka - porušenie povinnosti splatiť dlh riadne a včas. Nie je pochýb, že
ide o zákonné právo veriteľa vyplývajúce priamo z ust. § 517 Občianskeho zákonníka v nadväznosti

na ust. § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorého samotné uplatnenie nemožno považovať za
uplatnenie v rozpore s dobrými mravmi, čomu zodpovedá aj ustálená judikatúra súdov. Odoprieť
ochranu je potom možné len takému nároku veriteľa na úrok z omeškania, ktorý by nevychádzal zo
zmyslu inštitútu omeškania, príp. by ho zneužíval, alebo by vzhľadom na pomery účastníkov viedol
k neprimeraným následkom v tom zmysle, že by dlžníka v podstate finančne likvidoval, zatiaľ čo pre

veriteľa by neznamenal podstatný prínos. Základným zmyslom zásady contra bonos mores, zakotvenej
v ust. § 3 Občianskeho zákonníka, pri výkone určitého subjektívneho práva, je vylúčiť jednoznačne hrubé
porušenie morálky a zakladá potrebu dodržiavania určitého etického minima tak, aby nedochádzalo k
prípadom evidentného zneužitia práva, pričom vo význame pojmu „dobrých mravov“, nemožno vidieť
eventuálnu možnosť, pri výkone práv a povinnosti, neprihliadať na existujúcu právnu úpravu a ignorovať

ju. Uvedená zásada tak umožňuje v odôvodnených prípadoch prihliadať na dané konkrétne okolnosti,
pre ktoré by sa rigidné uplatňovanie práva javilo nemorálnym. Vychádzajúc z uvedeného, v danom
konkrétnom prípade, súd považoval za potrebné prihliadať pri rozhodovaní o nároku žalobcu na úrok z
omeškania na to, že výkon práva, ktorý aj keď vychádza z platných a účinných právnych predpisov, sa
javí ako v rozpore s dobrými mravmi a preto by mu nemala byť poskytnutá súdna ochrana, a teda nároku

žalobcu v tejto časti vyhovené, a to aj s ohľadom na zmysel a charakter tohto inštitútu (úroky z omeškania
ako príslušenstvo, resp. civilné plody pohľadávky). Súd prihliadol na to, že do omeškania sa žalovaný
dostal aj v dôsledku zmeny právneho predpisu, ktorý za trvania a existencie vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným (spočívajúcom v poskytovaní sociálnej služby žalobcom žalovanému za odplatu) tzv. „zmenil
pravidlá“, a to úpravou, ktorá vytvorila určitý priestor na pochybnosť o spornej povinnosti žalovaného a

o jej výške (výške mesačnej platby za prijaté sociálne služby). Súd zároveň pri rozhodovaní o tejto časti
nároku žalobcu prihliadol na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného.24. Súd navyše uvádza, že súdu je známe, že v totožnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 44C/184/2013, skutkovo a právne totožnej, týkajúcej sa rovnako žalobcu ako klienta žalovaného,
bol žalobca úspešný, a to z rovnakých dôvodov akými odôvodnil predmetný nárok v tomto konaní

a ktorými zhodne odôvodnili svoje rozhodnutia súdy prvej a druhej inštancie, keď prvostupňový súd
zaviazal žalovaného na úhradu sumy titulom bezdôvodného obohatenia získaného tým, že prijíma
od žalobcu sociálnu službu bez uzatvorenej zmluvy o jej poskytovaní podľa zákona o sociálnych
službách,vovýškerozdielumedziúhradami,ktoréžalovanýmesačneuhrádza,avýškouúhradyurčenou
všeobecne záväzným nariadením BSK č. 31 /2009 v znení neskorších predpisov za dané obdobie,

a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobca hospodári s verejnými prostriedkami a preto si
musí uplatňovať vzniknuté pohľadávky. Odvolací súd v uvedenom konaní posúdil odvolanie žalovaného
za neopodstatnené a dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, pričom sa v odôvodnení
potvrdzujúcehorozhodnutiavcelomrozsahustotožnilsodôvodnenímnapadnutéhorozsudkusúduprvej
inštancie a obmedzil sa len na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie s
tým, že žalovaný v rámci svojho obsiahleho odvolania neprezentuje žiadne podstatné tvrdenia, ktoré by

spochybňovali vecnú správnosť rozsudku súd prvej inštancie.

25. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011).

26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

28. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s prihliadnutím na aplikáciu ust. § 257 CSP,
keď žalobcovi, ako úspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov, ktoré
považuje súd za hodné osobitného zreteľa a na ktoré súd prihliadol. Súd prihliadol jednak na charakter
sporu,ktoréhoprávnyzákladvychádzalzozákonaosociálnychslužbách,akoajnasociálneamajetkové
pomery žalovaného, ktorého jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške cca 460 eur. Uhradením

trov konania, pri súčasnom pravidelnom uhrádzaní pohľadávky žalobcu priznanej žalobcovi v tomto
konaní a pravidelnej úhrady sociálnej služby - ubytovania, by sa žalovaný ocitol v závažnej sociálnej
situácii, keď predmetom konania je práve úhrada za pobyt v zariadení pre seniorov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku č. I odvolanie n i e j e p r í p u s t n é, okrem prípadov

odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356
písm. a) CSP).

Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku č. II a III j e p r í p u s t n é odvolanie lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.