Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/191/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200153
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816200153.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r.
o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 37 027 705, proti žalovanému E. E., O. J. XX, o zaplatenie 2 700,26 €
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/4/2016-48 z 15.11.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa právny predchodca žalobcu podaným návrhom na
vydanie platobného rozkazu domáhal, ako ho odôvodnil, že po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom

konania bolo zaplatenie 2 309,53 € s prísl. a, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom - Zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky, Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), dňa
24. 01. 2013 listom - vypovedanie zmluvy, doručenkou preukazujúcou doručenie vypovedania zmluvy
žalovanému, prehľadom splátok a úhrad. Citujúc znenie § 48 ods.2,§ 100 ods.1,§ 101,§ 107 ods.1,§
457 O. z. a § 5b zák.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ďalej uviedol: Vychádzajúc z § 48

ods.2 O. z. odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a tým zanikajú práva
a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia
práva, ktoré v danom prípade predstavuje bezdôvodné obohatenie získané žalovaným čerpaním úveru
na základe zrušenej zmluvy. Podľa § 457 O. z. účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už
vykonané plnenia. Vychádzajúc z uvedených skutočností a cit. zákonných ust. je zrejmé, že žalobca z
dôvodu odstúpenia od zmluvy (pozn. súdu skutočnosť, ktorá má za následok zrušenie zmluvy s účinkami

od začiatku), má právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Považoval za deň, ktorým
začala plynúť premlčacia doba, deň nasledujúci po uplynutí 5 - dňovej lehoty stanovenej vo vypovedaní
zmluvy na úhradu celkového dlhu žalovaným a plynúcej od doručenia vypovedania žalovanému. 2 ročná
premlčacia lehota v súlade s § 107 ods.1 O. z. začala, poukazujúc na uvedené skutočnosti, plynúť
31.1.2013 a uplynula 31.1.2015, teda pred podaním žaloby na súd, ktorú právny predchodca žalobcu
podal 13.1.2016. Z týchto dôvodov žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o § 255

ods.1 CSP (jeho znenie cituje). V danom prípade v konaní bol úspešný žalovaný, avšak si náhradu trov
konania nežiadal.
3. I Proti rozsudku podal žalobca v zák. stanovenej lehote o d v o l a n i e, ktorým podľa § 365
ods.1 písm. f) a h) C. s. p. napáda predmetný rozsudok v celom rozsahu a navrhuje, na základe §
388 C. s. p. napadnutý rozsudok súdu zmeniť tak, že sa zaviaže žalovaný zaplatiť mu 2 309,53 €,
úrok z omeškania 8,75% p. a. z uvedenej sumy od 31.1.2013 do dňa zaplatenia, to všetko v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná sa mu nárok na náhradu trov konania a náhradu trov
právnehozastúpeniavplnomrozsahu100%.IIOdvolanieodôvodňujetým,žesúdvecnesprávneprávneposúdil. Súd zamietol žalobu z dôvodu uplynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby pri posúdení
ním uplatneného nároku ako nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie súdu nie
je správne. Súd nesprávne vyhodnotil následky zrušenia zmluvy od počiatku na základe výpovede

zmluvyjehoprávnympredchodcom,vdôsledkučohonímuplatnenýnároknesprávnepodriadilpodrežim
bezdôvodného obohatenia a aplikoval naň nesprávne § 107 O. z. Právne následky, ktoré nastávajú
výpoveďou zmluvného vzťahu s účinkami ex nunc nemožno zamieňať s právnymi následkami, ktoré
nastávajú v prípade odstúpenia od zmluvy ex tunc. Nakoľko v úverovej zmluve absentuje dojednanie
zmluvných strán ohľadom predčasného ukončenia úverového vzťahu odstúpením, k odstúpeniu od

zmluvy postupom podľa § 48 O. z. nemohlo dôjsť ani nedošlo. Jeho právny predchodca nepostupoval
podľa § 48 O. z. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou jeho právny predchodca predčasne
ukončil výpoveďou z 24.1.2013 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 5 dní
od doručenia výpovede. V texte výpovede jeho právny predchodca oznámil žalovanému predčasné
ukončenie úverového vzťahu a zároveň vyčíslil dlžnú sumu, na ktorej zaplatenie ho vyzval. Postup jeho
právneho predchodcu bol plne v súlade s bodom 12.2. VOP úverovej zmluvy upravujúceho spôsob

ukončenia úverového vzťahu formou výpovede rovnako pre obe zmluvné strany úverovej zmluvy. Pri
hodnotení uvedeného listu nie je možné použiť § 54 ods.2 O. z., pretože sa nejedná o pochybnosti o
obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ale o hodnotenie toho, ktoré z možných práv jeho právny predchodca
ako účastník zmluvného vzťahu využil. Súd nemôže svojim vlastným právnym hodnotením nahrádzať
vôľu účastníka zmluvného vzťahu a rozhodovať o tom, aké právo jeho právny predchodca využil. Zo

žiadneho úkonu jeho právneho predchodcu nevyplýva, žeby od úverovej zmluvy odstúpil, takýto prejav
nikdy neučinil. Z obsahu listu z 24.1.2013 jednoznačne vyplýva, že sa jedná o výpoveď úverovej zmluvy
s účinkami ex nunc. Výpoveď úverovej zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola
žalovanému doručená 25.1.2013 a lehota 5 dní na zaplatenie dlžného zostatku predčasne ukončeného
úveru, uplynula 30.1.2013. Od 31.1.2013 je žalovaný v omeškaní s jeho uhradením. Premlčacia lehota

prezaplateniecelejsumydlžnéhozostatkupredčasneukončenéhoúverupodľa§101O.z.začalaplynúť
31.1.2013 a žalovaná pohľadávka tak bola 13.1.2016 uplatnená v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej
doby. Ním uplatnený nárok tak v čase začatia konania nebol premlčaný. Jeho právny názor je podporený
aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 7Co/25/2015 z 30.11.2015 v obdobnej právnej veci. V
dôsledku nesprávneho posúdenia účinkov predčasného ukončenia úverového vzťahu súd nesprávne

posúdil plynutie premlčacej doby ním uplatneného nároku, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie
„súd“ nesprávne. III Správnym a náležitým zistením skutkového stavu veci, ako aj správnym právnym
posúdením veci by súd žalobe vyhovel v ňom upravenom rozsahu. Na základe týchto skutočností
navrhol rozsudok súdu zmeniť v súlade s petitom tohto odvolania. Proti žalovanému si uplatňuje náhradu
trov konania za zaplatený súdny poplatok v konaní pred súdom, za zaplatený súdny poplatok za

podané odvolanie, náhradu trov právneho zast. za 3 úkony právnej pomoci podľa § 13a ods.1 písm.
a),c) vyhl.655/04 Z. z. (prevzatie a príprava zast., návrh na vydanie platobného rozkazu, odvolanie z
27.12.2016 pri hodnote sporu 2 309,53 €) v sume (2 x 111,20 € + 2 x 8,58 € + 91,29 € + 8,58 €)* 20
% DPH = 407,32 €.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol: 1. Žiada opätovne rozhodnúť v jeho prospech a

žalobu zamietnuť. 2. P. advokát JUDr. Šoltés ani nebol na súde a sám vzal svoj návrh späť na zaplatenie
390, €. Žiada nepriznať náhradu trov konania, ani náhradu trov právneho zast.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a zistil, že nie sú

splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto
ho podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil podľa § 391 ods.1 CSP súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov stránsporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
8. Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že oba uplatnené odvolacie dôvody
sú dané, lebo skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke je nesprávne,
lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu

nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
9. Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení pre chybné použitie právnej normy alebo pre jej chybnú
interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú
povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu
takýto komplexne chybný postup naprávať.

10. Právny predchodca žalobcu v žalobe tvrdí, že 24.1.2013 listom - vypovedanie zmluvy, zmluvu
vypovedal, súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom, o. i., aj s listom - vypovedanie zmluvy z 24.1.2013, avšak v ďalšej časti
odôvodnenia už robí záver, že je zrejmé, že žalobca od zmluvy odstúpil.
11. Súd nevykonal žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejme, že právny predchodca žalobcu od zmluvy

odstúpil, preto nezistil riadne skutkový stav a jeho záver o odstúpení od zmluvy nemá zatiaľ nijakú oporu
vo vykonanom dokazovaní.
12.Súdvďalšomkonaníbudepretopovinnýopätovnerozhodnúťapodrobnesavysporiadaťsovšetkými
skutočnosťami uvedenými v odvolaní, pričom zaujme stanovisko aj k rozhodovacej praxi súdu, na ktorú
žalobca poukazuje.

13. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.