Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214223984
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7214223984.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu: Ing. Z. Z.a, narodeného XX. X.
XXXX, bývajúceho v Košiciach - Krásna nad Hornádom, V. Č.. XX, zastúpeného advokátom JUDr.
Marekom Gibom, so sídlom v Trebišove, Hviezdoslavova 1234/4, proti žalovanému: N. H., narodenému
X. A. XXXX, bývajúcemu v Košiciach - Krásna nad Hornádom, E. Č..XX, zastúpenému advokátskou
kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 53, o žalobe na
obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 31. januára 2017
č.k. 36C/182/2014-183 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
31. januára 2017 č.k. 36C/182/2014-183 zamietol žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom
súde Košice II pod sp. značkou 20C/212/2001. Rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnutým rozsudkom
Okresného súdu Košice II zo dňa 4. mája 2010 č. k. 20C/212/2001-574 súd zamietol žalobu v časti
primeraného morálneho zadosťučinenia týkajúceho sa ospravedlnenia v miestnom rozhlase, a uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 € a nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 5.048,19 €. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 21. júna 2011 č. k. 3Co/243/2010-631. Uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť
dňa 22. augusta 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26. júna 2013 sp. zn.
1Cdo/23/2012 odmietol dovolanie (P.. Z. Z.) proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v
Košiciach. Označenie účastníkov (iba v tomto odseku odôvodnenia) zodpovedá ich označeniu, resp. ich
procesnému postaveniu v pôvodnom súdnom konaní.

2.Pocitácii§470ods.1,2CSP,§397CSP,§400CSP,§403CSP,§408CSP,§414CSPsúduviedol,že
obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
súdu prvého stupňa, alebo odvolacieho súdu. Obnova konania je ale prípustná iba z dôvodov taxatívne
vymenovaných v § 397 CSP. Ak návrh na obnovu konania účastníka nespĺňa žiadny z týchto dôvodov,
treba ho považovať za neprípustný.

3. Z podania žalobcu je zrejmé, že tento sa domáha pripustenia obnovy konania z dôvodu podľa §
397 písm. a) CSP - žalovaný (správne malo byť - žalobca - poznámka odvolacieho súdu) tvrdil, že
existuje jedno rozhodnutie a 2 dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktorémôžu pre žalovaného (správne malo byť - žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.

4. Pri posudzovaní dôvodov prípustnosti obnovy konania mal súd za to, že nestačí iba označenie
zákonnéhodôvoduobnovykonania,alejepotrebnépredložiťsúdudôkazy,aleboaspoňtvrdeniaotýchto
dôkazoch, ktorými sa má dôvodnosť návrhu na obnovu konania preukázať.

5.ZožalobcompredloženéhonálezuÚstavnéhosúduSR(I.ÚS33/2012),jezrejmé,žetentonáleznemá

žiadnu spojitosť s konaním, v ktorom navrhol žalobca obnovu konania, a týka sa iných účastníkov v inom
konaní. Zároveň je celkom zrejmé, že povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie nevyplýva
z predmetného nálezu, ale z ústavného princípu - práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces
(čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a taktiež z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., pričom Ústavný súd SR týmto
nálezom v konkrétnom prípade (súd znovu poznamenal, že nie v konaní napadnutom návrhom na
obnovu konania) iba skonštatoval, že okrem iného, právo účastníka v tamojšom konaní, na spravodlivý

proces a súdnu ochranu bolo porušené a zároveň zrušil rozsudok súdu (Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 8Co/400/2010), ktorým bolo (toto) právo porušené. Vo svetle týchto skutočností, nemôže byť
žalovaným (správne žalobcom - poznámka odvolacieho súdu) predložený nález Ústavného súdu SR (I.
ÚS 33/2012) rozhodnutím, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ktoré môže pre
neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Jednak preto, že aj v pôvodnom žalovaným (správne

žalobcom - poznámka odvolacieho súdu) napádanom konaní mal súd jednoznačne povinnosť riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s Ústavou SR a ust. §157 ods. 2 O.s.p. (bez ohľadu na možné
nálezy Ústavného súdu SR, ktorý v iných konaniach mohol vysloviť, že ten ktorý súd porušil práva
tamojších účastníkov), a jednak preto, že iba subjektívny názor neúspešného účastníka v konaní, že
súd (prvostupňový, odvolací aj dovolací) svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, nemôže byť akokoľvek

relevantný(pokiaľnapríkladtakétostanoviskonezaujmeajÚstavnýsúdSRvkonaníoústavnejsťažnosti
takéhoto účastníka).

6. Žalobcove návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré (údajne) nemohol použiť v pôvodnom konaní
neobstoja ako spôsobilé dôvody privodiť obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP. Pokiaľ ide o doklady

z farského úradu, žalobca (síce) tvrdil, že v pôvodnom konaní mu ich nechcel vydať vtedajší správca
farnosti, ale predmetné tvrdenie žalobcu zároveň preukazuje, že tieto doklady museli existovať už v
čase pôvodného konania, kedy mohol navrhnúť (ako účastník), vykonanie týchto dôkazov súdu, pričom
súd ich mohol vyžiadať od toho kto ich vtedy držal, ak by to prispelo k objasneniu veci. Pokiaľ ide o
zobratie odtlačkov DNA (z formulácie žalobcu nie je zrejmé či požaduje odobratie odtlačkov prstov,

alebo analýzu vzoriek DNA), tu žalobca tvrdil, že tento dôkaz sa nemohol vykonať, lebo žalobca nebol
sporovou stranou, ktorá mala uniesť dôkazné bremeno. Tento názor žalobcu je mylný, lebo žalobcovi
nič nebránilo navrhnúť vykonanie tohto dôkazu v rámci obrany v konaní.

7. Po posúdení podania žalobcu, ako aj jeho tvrdení, a preskúmaní ním označených dôkazov dospel súd

k záveru, že neboli dané dôvody pre pripustenie obnovy konania podľa § 397 CSP, a preto žalobu na
obnovu konania proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 20C/212/2001 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/243/2010 zamietol.

8. Súd poznamenal, že žalobcova argumentácia, v ktorej polemizoval so závermi uvedenými v

právoplatných rozhodnutiach prvostupňového a odvolacieho súdu, ako aj so závermi znaleckého
dokazovania, ktorým sa súdy v konečnom dôsledku riadili, ako aj tvrdenia žalobcu o jeho zlej majetkovej
situácii v dôsledku žalovaným iniciovaného exekučného konania, nemali žiadny súvis s jeho žalobou
na obnovu konania (a ani nezakladali žiadny zo zákonných dôvodov na pripustenie obnovy konania), a
preto sa nimi v tomto rozhodnutí nezaoberal.

9. S poukazom na znenie § 408 CSP sa konajúci súd tiež nezaoberal novými dôvodmi žalobcu, ktoré
doplnil svojim podaním doručeným súdu dňa 27.januára 2017. Rozsudky vydané v napadnutom súdnom
konaní nadobudli právoplatnosť dňa 22. augusta 2011, preto bolo možné dôvody žaloby dopĺňať,
respektíve meniť iba do dňa 22. augusta 2014.

10. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2
CSP. Žalovaný bol úspešný v konaní, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a povoliť obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20C/212/2001.
Uviedol, že v žalobe na obnovu konania a v ďalších podaniach označil nové dôkazy, ktoré nemohol

uplatniť bez svojej viny v pôvodnom konaní. Predložil súdu Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 8. októbra 2012 I. ÚS 33/2012, čestné prehlásenie obyvateľov Mestskej časti Košice-Krásna, jej
dvoch starostov, farskú listinu (faktúru a údaje o rozpočte), fotografie z internetu o umiestnení kostola
a farskej tabule. O týchto údajoch sa dozvedel až po ich vydaní novým správcom farnosti pánom E..
V písomnom vyjadrení zo dňa 24. januára 2017 žalobca poukázal na ďalšie skutočnosti a predložil

dôkazy známe žalobcovi z iných súdnych konaní, ktoré sú vedené na Okresnom súde Košice II
pod sp. zn. 29C/162/2014 - rozsudok zo dňa 6. júna 2016 č.k. 29C/162/2014-80 a trestné konanie
vedené na Okresnom súde Košice II sp. zn. 3T/12/2015, v ktorom Okresný súd Košice II rozsudkom
zo dňa 25. apríla 2016 č.k. 3T/12/2015-384 rozhodol, že (žalovaný N. H.) je vinný zo spáchania
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona. Uvedený rozsudok v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. novembra 2016 sp. zn. 6To/76/2016 nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8. novembra 2016. Označil súdne konania o nezaplatenie (celej)
kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. januára 2008 zo strany kupujúceho Krásna pri
Jazere, spol. s.r.o., v ktorej je žalovaný „dodnes“ spoločníkom a konateľom a ktoré sú vedené pod
sp. zn. 25C/200/2014, 17C/188/2014, 42C/629/2015, 25C/310/2015, 29C/418/2015, 37C/302/2015.
41C/763/2015. Z uvedených súdnych konaní sa žalobca „domnieva“, že dlhoročné konanie žalovaného

za PSÚ Košice - Krásna bolo jeho vopred premysleným a vedomým konaním, častokrát bez vedomia
orgánov PSÚ a riadneho odsúhlasenia týmito orgánmi. Žalobca predložil aj listinný dôkaz, ktorý našli po
úmrtí U. H. (jeho pozostalí), a to list z 30. novembra 2013, ktorý dostatočne preukazuje jeho nadradený
a urážlivý spôsob komunikácie s obyvateľmi mestskej časti Košice-Krásna. Poukázal aj na to, že k
zásahu do osobnostných práv žalovaného malo dôjsť dňa 20. decembra 1998 a žalobu podal až dňa 14.

marca 2001. Pri podaní žaloby vyčíslil výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 100.000,-
Sk (3.319,40 €). Až dňa 26. apríla 2010, teda po uplynutí viac ako 11 rokov od údajného zásahu,
žalobca opätovne rozšíril žalobu a zvýšil ním požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy až na sumu
15.000 €, (ktorá predstavuje 4,5 násobok pôvodne uplatňovanej náhrady), ktorú mu súd rozsudkom
č.k. 20C/212/2001-574 priznal. Uviedol, že je zarážajúce, neakceptovateľné a žalobca to považuje za

absurdné, že on bol súdnymi rozhodnutiami postihnutý náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 15.000
€, a to za zásah, ktorý nielenže nevykonal, jeho vykonanie totiž nepreukázal žiadny priamy dôkaz.
Zdôraznil, že žalobca bol trikrát starostom Mestskej časti Košice-Krásna, nemal žiadny iný súdny spor
ani trestné konanie vedené proti nemu. Viaceré v plagiáte uvedené skutočnosti, boli všeobecne známe
a pravdivé. Na druhej strane, viaceré skutočnosti vedel (asi) iba samotný žalovaný, a jeho najbližšie

okolie. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a to, že rozsudok okresného súdu aj krajského súdu neboli dostatočne
odôvodnené. Opätovne poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 33/2012. Žalobca
poukázal aj na základné princípy CSP a mal za to, že ním tvrdené skutočnosti a navrhnuté dôkazy
preukazujú, že sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28. apríla 2017 na odvolanie žalobcu uviedol, že nesúhlasí s
uvedenými tvrdeniami žalobcu v odvolaní, a konštatoval, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne a riadne odôvodnené. K návrhu na obnovu konania a k predloženým dôkazom uviedol,
že Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. októbra 2012 sp. zn. I.ÚS 33/2012, resp.

jeho právna veta nedotvára žiadnu medzeru v práve, ktorá by odôvodňovala nesprávnosť niektorého
zo súdnych rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní. Uvedený nález len potvrdzuje povinnosť súdu
náležite odôvodniť svoje rozhodnutie. Naviac žalobcom predložený nález sa netýka strán tohto konania.

13. K čestným prehláseniam obyvateľov a starostov Mestskej časti Košice-Krásna, ktoré žalobca

predložil s podanou žalobou na obnovu konania, ktorých obsahom majú byť vyjadrenia týchto osôb,
k skutočnostiam týkajúcim sa pôvodne vedeného súdneho konania uviedol, že mohli byť žalobcom
predložené už v pôvodnom konaní, lebo nejde o vyjadrenia osôb, ktoré by boli v čase konania neznáme.
Nečinnosť žalobcu v pôvodnom konaní, jeho pasivita vo vzťahu k navrhovaným dôkazom, vykonanie
ktorých mohlo byť zabezpečené konajúcim súdom, nezakladajú v žiadnom prípade dôvod na obnovu

konania.

14. K farským listinám poznamenal, že žalobca mal vedomosť o existencii údajov a informácií, ktoré sú
obsahompredmetnýchlistínužvčasepôvodnéhokonania.Žalobcaužvpôvodnomkonanímalnavrhnúťvýsluch svedka, pána K., ktorý podľa tvrdenia samotného žalobcu mal už v čase pôvodného konania
vedomosť o skutočnostiach uvedených žalobcom až v teraz v predkladaných listinách. K predloženým
fotografiám „zachytávajúcich“ umiestnenie kostola a tabúľ poznamenal, že žalobcovi nič nebránilo

v tom, aby počas pôvodného konania predložil ním samotným vyhotovené fotografie, zobrazujúce
umiestnenie kostola a farských tabúľ. K iným skutočnostiam uvádzaným žalobcom „zobratie odtlačkov
DNA“ poznamenal, že návrh žalobcu je nezrozumiteľný lebo nevedno, či smeruje k zaisteniu odtlačkov
prstov alebo k vypracovaniu analýzy DNA vzoriek. Žalobca neodôvodnil, prečo k vykonaniu tohto dôkazu
nemohlo dôjsť už počas pôvodného konania. Pokiaľ ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré označil žalobca v

podaní zo dňa 24. januára 2017, žalovaný sa stotožnil s argumentáciu súdu, že na tieto dôkazy nemohol
súd prihliadnuť, lebo dôvody podanej žaloby mohol žalobca dopĺňať len do 22. augusta 2014, t.j. do 3
rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí vydaných v pôvodnom súdnom konaní. Žalovaný si
uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11. mája 2017.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. apríla 2018 o 13.20 hod., v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 24. apríla 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3
CSP.

19. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak :

a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c/ bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

20. Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 400
CSP).

21. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote 3 mesiacov, odkedy sa ten,
kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol

uplatniť.

22. Podľa § 403 ods.2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote 3 rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

23. Podľa § 404 CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak :
a/ bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,b/ nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť
alebo
c/ ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c/ až e/.

24. Podľa § 407 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty
na podanie žaloby na obnovu konania.

25. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby

na obnovu konania (§ 408 CSP).

26. Rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný (§ 411 ods. 1 CSP).

27. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

28. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

29. Žalobcom uvádzané dôvody v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a privodiť priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech. Žalobca v podstatnej miere v odvolaní
uplatňuje skutočnosti, ktoré už uvádzal v žalobe na obnovu konania a s ktorými sa súd prvej inštancie
náležite vyporiadal.

30. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza toto:

31. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno za podmienok
ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní

zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných
pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto
nesprávnostislúžiliaslúžiapodľapovahyrozhodnutiaacharakterunamietanejnesprávnostiinéopravné
prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 397 CSP (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

32. Objektívnom podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt,
ktoré Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu
dvoch druhov lehôt :

a/ subjektívnej, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt
mohol (vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania,
resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť,
b/ objektívnej lehoty, ktorý začiatok je stanovený právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia.
Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že neskorší

moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti
napadaného rozhodnutia (s taxatívne stanovenými výnimkami v § 404 CSP).

33. Podľa citovaného § 397 písm. a/ CSP dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia
skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky:

a) skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v
zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje
zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného
konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť.
Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova

konaniaprípustná,musíísťvždyoskutočnostiadôkazy,ktorétuexistovaliužpočaspôvodnéhokonania,
(v zmysle judikatúry), do vyhlásenia rozsudku.34. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny
rozhodnutí.Jednaktosúrozhodnutia,ktoréstranabezsvojejprocesnejvinynemohlapoužiťvpôvodnom
konaní, napriek tomu, že riadne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po

právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavujú neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke,
ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám
rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto konania orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna
otázka patrí, túto otázku posúdi odchýlne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397
písm.a/ CSP.

35. Oproti pôvodnej úprave v Občiansko-súdnom poriadku (§ 228 ods.1 písm.a/ OSP), zákonodarca
spresnil, že dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú
strán a predmetu pôvodného konania.

36. Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania

priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S touto podmienkou súvisí aj ďalšia podmienka prípustnosti žaloby na
obnovu konania, a to, že stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania je len strana, v ktorej
neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané.

37. K § 397 písm.b/ CSP odvolací súd uvádza, že na rozdiel od dôvodu obnovy podľa § 397 písm.a/

CSP, ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť,
a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz
nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po
právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a

zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm.b/
CSP.

38. Ako už bolo vyššie konštatované, v oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho

opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemá žiaden podiel viny
na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že
sa nemohli vykonať dôkazy.

39. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v

pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov
potrebných na ich označenie a na splnenie dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi
nenavrhol vykonať dokazovanie.

40. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm.b/ CSP)

ide vtedy, ak účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak
ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosť
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť
vykonať dokazovanie súdom v civilnom sporovom konaní alebo nemožnosť označiť či predlžiť tieto
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy stranou sporu voči súdu (viď. R 19/1975).

41. Ustanovenie § 397 písm.b/ CSP sa vzťahuje na prípady, (ako už bolo vyššie uvedené), v ktorých
strana sporu tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použila (dôkazy označila a navrhla ich
vykonanie), ale nemohli byť súdom vykonané, pretože tomu bránila nejaká objektívna prekážka.

42. V zmysle vyššie uvedeného je z pohľadu odvolacieho súdu plne opodstatnená argumentácia súdu
prvej inštancie, akcentujúca to, že žalobca už v pôvodnom konaní vedel o listinách z Farského úradu
sv. Cyrila a Metóda Košice - Krásna. Ak mu ich predchádzajúci správca farnosti odmietol vydať,
mohol navrhnúť súdu, aby ich od príslušnej farnosti vyžiadal, alebo navrhnúť vypočuť ako svedka
predchádzajúceho správcu farnosti.

43. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného vo vyjadrení, že čestné vyjadrenia obyvateľov
Mestskej časti Košice-Krásna, ku skutočnostiam týkajúcim sa pôvodne vedeného súdneho konania,
neboli a nie sú vyjadreniami osôb, ktoré by boli v čase pôvodného konania neznáme.44. Nič nebránilo žalobcovi (v pôvodnom konaní v postavení žalovaného) navrhnúť vykonanie
dokazovania výsluchom svedkov (označených občanov), nehovoriac o tom, že rovnaké čestné

vyjadrenia s identickým textom, mohli byť predložené už počas pôvodného konania.

45. Rovnaký osud zdieľajú aj fotografie o situovaní kostola a farských tabúľ. Aj tieto fotografie mohli byť
predložené v pôvodnom konaní.

46. S argumentáciou súdu prvej inštancie - ohľadom nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Len s prihliadnutím na dobovú judikatúru najvyšších
súdnychautorít,odvolacísúdpoznamenáva,žeprávnynázornavýkladzákonavyslovenýinýmorgánom
(ÚstavnýmsúdomSR,Ministerstvomapod.)nežsúdom,ktorýprejednávalvecvrámcisvojejprávomoci,
nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania (viď R - NS SR z 21.8.1997, sp. zn. 2Cdo/185/96).

47. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu aj ohľadom „zobratia odtlačku DNA“, lebo žalobca (v
pôvodnom konaní žalovaný) mohol navrhnúť vykonanie aj tohto dokazovania (aj) v rámci svojej obrany.

48. Pre úplnosť odvolací súd pritakáva súdu prvej inštancie, že správne postupoval, keď neprihliadol na
„nové dôkazy“, uvedené v podaní žalobcu z 24. januára 2017.

49. Tak, ako je možné rozšíriť rozsah žaloby na obnovu konania len do uplynutia subjektívnej, resp.
objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania § 407 CSP), je možnosť strany meniť dôvody,
pre ktoré napáda právoplatné rozhodnutie súdu, obmedzená na čas trvania lehoty na podanie žaloby
(§ 408 CSP).

50. Rozsudky v pôvodnom konaní nadobudli právoplatnosť dňa 22.8.2011, a tak žalobca mohol dôvody
žaloby rozšíriť, resp. meniť len do 22.8.2014.

51. Na dôvody uplatnené v podaní z 24.1.2017 (ktoré bolo doručené súdu 27.1.2017), nemohol súd

prvej inštancie brať zreteľ, lebo boli uplatnené po uplynutí zákonnej lehoty.

52. K časti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie treba dodať, že v danom prípade ide o žalobu
na obnovu konania, ktorou bol napadnutý aj rozsudok odvolacieho súdu vydaný v sporovom konaní. Ide
teda o druh civilného procesu, v ktorom zodpovednosť za výsledok konania, spočíva predovšetkým na

stranách sporu. Ide o zásadu, ktorá sa označuje ako „vigilantibus iura“ (každý nech si stráži svoje právo),
z ktorého okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov strán sporu od
ich súčinnosti.

53. Odvolaciemu súdu sa žiada zdôrazniť, že pokiaľ strana sporu zo svojej viny neuplatnila určitú

skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčená z ďalšieho jej uplatňovania aj s dôkazmi, ktoré majú túto
skutočnosť preukazovať (viď. R 72/1954).

54. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd
rozhodol tak ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v
spojení s § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1, 2 CSP.

56. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto mu odvolací súd priznal
nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).