Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219492
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116219492.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: R. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. XX, XXX X Y., právne zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom kancelárie
Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so
sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, likvidátor C/L/A CONSULTANCY a. s.,

Tomášikova 10/D, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 03, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 919,82 Eur, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu v Prešove č. k. 20Csp/87/2016-79 zo dňa 16.03.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť pre účely zabezpečenia

budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Prešov
peňažnú sumu vo výške 1.290,- Eur, a to do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 324 ods.1,3, § 325 ods.1,2, § 326
ods.1,2, § 328 ods.1, § 329 ods.1 a § 332 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2016, domáhala,
abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťjejsumu919,82Euratotitulombezdôvodnéhoobohatenia,
ako ak nahradiť jej trovy konania, pričom podaním zo dňa 13.03.2017 žiadala pripustenie rozšírenia
žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
570284914 zo dňa 02.01.2014.

4. Podaním, doručeným súdu dňa 15.02.2018, podala žalobkyňa návrh na vydanie neodkladného
opatrenia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu
rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni, zložiť do úschovy na súde peňažnú sumu vo výške 1.290,- Eur, a
to do 7 dní odo dňa doručenia takéhoto uznesenia.

5. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k nemu pripojené listinné

dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila na podporu svojich tvrdení a má za to, že návrh je dôvodný
a žalobkyňa preukázala v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia
tak, ako sa ho domáha a uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na dôvodnosť potreby
dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Listinné dôkazy podporujú tvrdenie žalobkyne, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, čo by malo
za následok nutnosť považovať daný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Za daného

stavu považuje súd tvrdenia žalobkyne o absencii obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve a
prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvných dojednaniach spotrebiteľa s dodávateľomza dostatočné pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou
platnosťou vyriešené, či tvrdené argumenty obstoja z hľadísk zákonných kritérií podľa príslušných
ustanovení osobitných právnych noriem upravujúcich spotrebiteľské právne vzťahy.

6. Súd prvej inštancie mal má za preukázané, že tu existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia nároku
úspešného žalobcu bude zmarená, a to vzhľadom na vyhlásenia samotného žalovaného, ktorý už od
konca roka 2015 neposkytuje žiadne úvery a pôžičky a výrazne obmedzil svoju podnikateľskú činnosť.
Žalovaný poskytol oficiálne vyjadrenie podľa ktorého „Od 18. decembra 2015 vzhľadom k legislatívnym

zmenám týkajúcich sa poskytovania spotrebiteľských úverov pozastavil poskytovanie nových úverov.
Po dôkladnom posúdení dopadu zmien na jeho podnikanie sa rozhodol ukončiť poskytovanie úverov
do domácností prostredníctvom obchodných zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej ani úver na
účet. Provident bude naďalej poskytovať servis svojim súčasným zákazníkom a bude vyberať splátky
úverov na základe zmluvných záväzkov“. Toto vyhlásenie bolo poskytnuté ako oficiálne autorizované
vyhlásenie samotného žalovaného pre médiá a je zverejnené aj na webovej stránke žalovaného,

pričom z jeho obsahu je zrejmé, že ďalšia činnosť žalovaného je výrazne obmedzená výlučne len
na spravovanie už poskytnutých úverov a poskytovanie servisu doterajším zákazníkom. Súd mal
taktiež z aktuálneho výpisu z obchodného registra žalovaného za preukázané, že žalovaný doposiaľ
ako obchodná spoločnosť síce nezanikol, avšak z verejne dostupných informácií je známe, že sú
pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaný pozastavil a obmedzil výrazne svoju činnosť, v súčasnosti žiadne

nové úvery či pôžičky neposkytuje, zrušil všetky svoje obchodné pobočky, nevykonáva svoju činnosť
prostredníctvom obchodných zástupcov, ktoré skutočnosti môžu dôvodne vyvolávať v žalobkyni obavy
v súvislosti s budúcim výkonom a vymožiteľnosťou jej nároku uplatňovaného v danom spore. Žalobkyňa
predložila ako listinný dôkaz výročnú správu spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava za rok
2016, z ktorej obsahu vyplýva, že vlastné imanie žalovaného je v výrazne v záporných hodnotách a to -

16.205.010 Eur, pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva, že zapísaná súhrnná výška splateného
vkladu spoločníkov žalovaného je len v sume 6.155.802,20 Eur, z čoho je zrejmé, že záporné vlastné
imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu základného imania spoločnosti. Už aj z tejto konštatovanej
skutočnosti je možné vyvodiť dôvodnosť obáv žalobkyne, že súčasná utlmená činnosť žalovaného,
výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie a majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej

vymožiteľnosti jej nároku, ktorý jej bude v konaní potenciálne priznaný.
7. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému predbežne zložiť do súdnej
úschovy sumu 1.290,- Eur pokrývajúcu uplatnený nárok žalobkyne (hodnota pohľadávky ku dňu
podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaokrúhlená na desiatky nahor) je dôvodné
a opodstatnené. Súd ďalej uvádza, že povinnosť zložiť predbežne zábezpeku v uvedenej výške do

úschovy súdu nie je v nepomere k uplatnenému nároku žalobkyne a táto výška nie je spôsobilá ohroziť
prípadnú podnikateľskú činnosť žalovaného.

8. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalovaný. Namietal, že nebolo preukázané splnenie
podmienok podľa ust. § 324 ods. 3 C.s.p. Podľa uvedeného ustanovenia neodkladné opatrenie možno

nariadiť iba za podmienky, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto
smere sa súd uspokojil s tvrdením žalobcu a s tým, že sám žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
Súd však nezohľadnil, že záložné právo, ktoré možno zriadiť zabezpečovacím opatrením (§ 343 ods. 1
C.s.p.) možno zriadiť nielen k nehnuteľnostiam, ale aj iným majetkovým hodnotám. S tým sa súd prvej
inštancie vôbec nezaoberal, hoci je z verejne dostupnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2016 (a

čoskoro bude zverejnená závierka za rok 2017) zrejmé, že žalovaný majetok má.

9. Pokiaľ ide o tvrdenie, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, v skutočnosti žiadna taká
obava neexistuje. Napadnuté uznesenie neodkazuje na žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnú
odôvodniteľnú obavu z toho, že údajná exekúcia žalobcu by (v prípade úspechu žalobcu v konaní o veci

samej) mohla byť ohrozená. Žalovaný nie je v úpadku, pretože nie je platobne neschopný a nie je ani
predĺžený. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný poukázal na svoju riadnu individuálnu účtovnú
závierku za rok 2016, z ktorej vyplýva niekoľko rozhodných skutočností:

- žalovaný rozhodne nie je predĺžený pretože ku koncu účtovného obdobia 2016 hodnota majetku

žalovaného bola spolu v sume 43.981.745,- Eur a hodnota všetkých záväzkov žalovaného v sume
25.286.259,- Eur (v záväzkoch sú pritom zahrnuté aj napríklad vytvorené krátkodobé rezervy v sume
6.805.829,- Eur a podobne);- žalovanému sa ekonomicky darí, keďže žalovaný ku koncu účtovného obdobia 2016 dosiahol zisk v
sume 11.956.972,- Eur;
- žalovaný má aj dlhodobý hmotný majetok (vrátane stavieb, hnuteľných vecí a podobne) ocenený ku

koncu účtovného obdobia 2016 v sume 3.055.659,- Eur; žalovaný tiež mal ku koncu účtovného obdobia
2016 len na účtoch v bankách sumu: 5.678.394.- Eur.

10. Obdobné ukazovatele budú zrejmé aj z individuálnej účtovnej závierky za rok 2017, ktorá bude
publikovaná v najbližších dňoch. Žalovaný považoval prinajmenšom za absurdné nesprávne skutkové

zistenie súdu prvej inštancie, že by údajne mohla byť ohrozená exekúcia žalovanej pohľadávky rádovo
v sume 1.290,- Eur čoho dôkazom je riadna individuálna účtovná závierka žalovaného za rok 2016.

11. Žalovaný ďalej namietal, že je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti International Personál
Finance Investments Limited pôsobiacou (nerátajúc Slovenskú republiku) v 12-tich štátoch a riadiacou
sa nadštandardnými etickými kódexmi, ktorá svoju históriu odvodzuje ešte z roku 1880. Akcie

menovaného spoločníka žalovaného sú kótované na Londýnskej burze (London Stock Exchange,
viď. www.londonstockexchange.com) a pre reputáciu celej obchodnej skupiny je neprípustné, aby sa
žalovanývočiplneniuprípadnýchdlhovtretíchosôbdopustilakéhokoľvekkonaniavedúcehokneplneniu
záväzkov. Pre žalovaného je preto zachovanie dobrej povesti dôležité. Žalovaný zo svojej činnosti nikdy
nedal žalobcovi a napokon ani verejnosti žiaden dôvod domnievať sa, že by žalovaný mal v úmysle

neplniť svoje záväzky riadne a včas (žalobca nemá žiaden dôkaz, že by si niektorý svoj záväzok
žalovaný nesplnil riadne alebo včas). Práve naopak, žalovaný si všetky svoje splatné záväzky riadne
a včas plní. Žalovaný vyššie poukázal na skutočnosť, že má aj dlhodobý hmotný majetok. Žalobca
neosvedčil, že by žalovaný reálne vykonával akékoľvek úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho
majetku. Žalovaný žiadne úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku nevykonáva. V účtovnom

období roku 2016 dosiahol zisk takmer 12 miliónov EUR, teda žalovaný zvyšuje hodnotu svojho majetku.
Žalovaný neukončil podnikanie na území Slovenskej republiky, pričom v tomto smere nemá žiadnu
právnu relevanciu, že žalovaný zracionalizoval svoje predmety podnikania, znížil počet konateľov na
zákonné minimum a zrušil dozornú radu, pretože jej existencia nie je zákonnou podmienkou. Uvedené
zmeny nemajú nijaký vplyv na majetkovú situáciu žalovaného a ani súd nijako nevysvetľuje aká je

príčinná súvislosť medzi uvedenými zmenami a potrebou nariadiť neodkladné opatrenie. Je pravdou,
že žalovaný ukončil podnikanie v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ale to samo o sebe
nemá nič spoločné s majetkovou situáciou žalovaného. Uvedené však nemožno interpretovať tak. že by
žalovaný ďalej nevykonával danú činnosť, pretože naďalej si plní všetky svoje povinnosti vyplývajúce
z doposiaľ uzavretých zmluvných vzťahov, ako aj ostatné svoje povinnosti pre neho vyplývajúce z

príslušných právnych predpisov. Ak by malo dôjsť k zrušeniu žalovaného a k likvidácii žalovaného, niet
žiadnej zámienky predpokladať, že žalovaný chcel žalobcu ako veriteľa akokoľvek ukrátiť. Žalobcovi by
sa v takom prípade poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. Podľa ust. § 75 ods. 3 a 4 Obchodného
zákonníka spoločníkom žalovaného nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na
likvidačnomzostatkuskôr,nežsúuspokojenénárokyvšetkýchznámychveriteľovžalovaného,pričomak

je pohľadávka sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok, len ak sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce
zabezpečenie. Súd prvej inštancie svoju obavu odôvodňuje celkom nespôsobilým argumentom, a to
údajným postupovaním pohľadávok žalovaného voči svojim klientom na iné subjekty (KRUK). Žalovaný
v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti postúpil aj niektoré svoje inak nevymožiteľné pohľadávky.
Takéto postúpenie pohľadávok je osobitne prísne regulované aj ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Žalovaný pritom postupuje
v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vždy iba tak, aby tým zvýšil hodnotu svojho majetku.
Takýmto postupom si zabezpečil dostatok iikvidných prostriedkov aj z takých pohľadávok voči svojim
klientom, ktoré sú inak prakticky nevymožiteľné. Teda za odplatu za postúpenie pohľadávok reálne zvýši
hodnotu svojho majetku, nie zníži ako sa mylne domnieva žalobca. Údajne neodkladné opatrenie spĺňa

aj požiadavku princípu proporcionality. Je v tomto ohľade dôležité, že právny zástupca žalobcu podal
voči žalovanému veľké množstvo návrhov na nariadenie obdobných neodkladných opatrení. Pokiaľ by
súdy pri takýchto hromadných podaniach bez ďalšieho vždy nariadili žalovanému skladať do úschovy
sumu akú žalobcovia, súc oslobodení od súdnych poplatkov, požadujú, tak spolu by išlo o značné
množstvo finančných prostriedkov, ktorých obmedzenie s ich nakladaním predstavuje už výraznú a

navyše nedôvodnú ujmu na strane žalovaného. Argument súdu preto nie je úplný.

12. Napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne súd nesprávne
posúdil povinné kumulatívne splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom anilen jedna takáto podmienka splnená nebola. Pred nariadením neodkladného opatrenia bol okresný súd
povinnýposúdiť,čisúkumulatívnesplnenétietopodmienky.Súdprvejinštanciedôvodílentým,žejevraj
daná obava z ohrozenia (hypotetickej) exekúcie. Súd v tomto prípade nesprávne posúdil splnenie tejto

podmienky, nielen preto že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ale aj preto, že nesprávne právne posúdil právnu úpravu v kontexte všetkých okolností, ktoré hypoteticky
vylučujú, aby pri subjekte akým je žalovaný existovala čo i len hypoteticky možnosť, že by v prípade,
ak by aj žalobca bol úspešný vo veci samej, došlo k ohrozeniu následnej exekúcie. Navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený

nenávratný stav - táto podmienka splnená nie je, čiže splnenie tejto podmienky súd nesprávne právne
a skutkovo posúdil, resp. ju dokonca opomenul zohľadniť. Nie je splnená podmienka, že právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(t. j. princíp proporcionality) - táto podmienka splnená nie je, čiže splnenie tejto podmienky o súd
nesprávne právne a skutkovo posúdil. Nie je splnená podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením v zmysle § 324 ods. 3 CSP. Vzhľadom na to. že žalovaný má majetok, je

možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 ods.1 CSP.

13. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta a žalovanému sa priznáva voči žalobcovi náhrada
trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 %. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax

Krajského súdu v Banskej Bystrici, Košiciach, Trnave, Bratislave, Nitre a Žiline v roku 2017. Posledné
uznesenie je uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.03.2018, pričom odvolacie súdu
mali opakovane konštatovať, že na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané zákonné dôvody,
pričom medzičasom nemalo dôjsť k žiadnej zmene okolnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver. Uvedené
rozhodnutia žalovaný pripojil k svojmu odvolaniu.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že argumentácia žalovaného o ekonomickej
prosperite, ako aj stabilite jeho podnikania sa javí ako zavádzajúca, keďže žalovaný od 01.03.2018
vstúpil do likvidácie, čo len zvyšuje obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie, resp. predstavuje už
reálnu hrozbu jej zmarenia. Je minimálne zaujímavé, že žalovaný v odvolaní, ktoré koncipuje

dňa 29.03.2018 neuvedie tak zásadnú skutočnosť, že od 01.03.2018 vstúpil do likvidácie. Táto
skutočnosť následne spochybňuje tvrdenia uvádzané v jeho odvolaní. Napriek skutočnosti, že nariadené
neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods.1 C.s.p.), uložená povinnosť
nebola podľa zistení do dnešného dňa zo strany likvidovanej spoločnosti Provident Financial s.r.o.
splnená. Žalovaný síce uvádza, že má majetok, ktorý by mohol byť predmetom záložného práva

zriadeného prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, však neuvádza o aký konkrétny majetok ide,
pričom žalobca o žiadnom takom majetku vedomosť nemá. Žalovaný tak poukazuje iba na bližšie
nešpecifikovaný majetok, pričom nepredložil žiadny list vlastníctva ohľadom vlastníctva nehnuteľnosti,
či iný doklad o existujúcom inom majetku. Odvolávanie sa na dodržiavanie nadštandardných etických
kódexov je v priamom rozpore s podnikateľskou činnosťou žalovaného na finančnom trhu SR.

Žalovaný dlhodobo a sofistikovane vykonával tzv.civilnoprávnu úžeru, keď od svojich klientov požadoval
preplatenie úveru v kvantifikovanej výške RPMN minimálne 220 %. Žalovaný tiež poukazuje na
viaceré rozhodnutia, ktoré mali posúdiť neodôvodnenosť nariadenia neodkladného opatrenia voči
nemu. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaný už nezodpovedajú aktuálnemu stavu. Súdy totiž
nedisponovali informáciou o vstupe žalovaného do likvidácie od 01.03.2018. Okrem uvedeného je

v súčasnosti napríklad zrejmé aj to, že dňa 26.01.2018 bol okrem ďalších 10 predmetov činnosti
vymazaný z obchodného registra aj predmet činnosti - poskytovanie spotrebiteľských úverov bez
obmedzenia v rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov a aktuálne má žalovaný oprávnenie už
iba na vykonávanie činnosti - administratívny služby. V čase vydania predmetných rozhodnutí rovnako
súdy nedisponovali informáciou, že právny zástupca, ktorý sa v minulých rokoch pravidelne zúčastňoval

každého nariadeného pojednávania sa od decembra 2017 nariadených pojednávaní nezúčastňuje.
Svoju neúčasť ospravedlňuje z dôvodu hospodárnosti konania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je postačujúca aj dôvodná obava, resp.reálna hrozba, že žalovaný podnikne také úkony, ktoré budú
smerovať k sťaženiu alebo k zmareniu budúcej exekúcie. Preto žalobca navrhol uznesenie potvrdiť.

15. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 14.05.2018 o 07,07 hod. Zo strany žalovaného
vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne odvolaciemu súdu zaslané nebolo.16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal uznesenie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

17. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

18. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

19. Z ust. § 325 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20.Neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,najmäabyzložilapeňažnúsumualebovecdoúschovy
na súde (§ 325 ods. 2 písm. b) C.s.p.).

21. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p.
uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 C.s.p.).

22. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1 C.s.p.).

23.Účelomneodkladnéhoopatreniajedočasnáúpravaprávapovinností,ktoránevylučuje,žeoprávach

a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení,
prípadne ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží. Všeobecný súd
neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu
tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti

komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť
do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému
meritórnemu rozhodnutiu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie,
ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M
Cdo/3/2010 z 29.07.2010).

24. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujú ich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 C.s.p.). Samotná lehota
na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z

osvedčenia práv strany a z osvedčenia porušenia týchto práv.

25. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť
pomery strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa neosvedčila nevyhnutnosť
okamžitej úpravy pomerov strán sporu.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v danom prípade
osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia pripojila Výročnú správu Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci
sa 31.decembra 2016 a výpis z obchodného registra žalovanej.

27. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovanej došlo k zmene
obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava a táto spoločnosť je v likvidácii. Spoločnosť zároveň, narozdiel od spoločnosti Provident Financial s.r.o. už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby.

28. Pri zrušení spoločnosti ide o splnenie určitých podmienok, ku ktorým podľa odvolacieho súdu
žalovaný nepochybne smeruje. Ide o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku
spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.

29. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016, ktorú predložil

žalobca sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych
zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými
spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov.
Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení
úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež
ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti

bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od
roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na
108 zamestnancov.

30. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava https://www.provident.sk/

vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.

31. Z predmetnej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na úrovni
mínusu, konkrétne 16.205.010,- Eur, (2015: záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- Eur). Z
uvedeného vyplýva, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného

imania.

32. Žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti. Nevlastní žiadny majetok a jeho
majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom a tak ako správne uviedol
žalobca, ich počet je neurčitý.

33. Z toho preto možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalobcu, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného,
výsledky hospodárenia za uplynuté obdobie, majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej
vymožiteľnosti jej nároku uplatneného v tomto spore.

34. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom
prípadesúdanédôvodynanariadenieneodkladnéhoopatrenia,jesprávny.Žalobcaosvedčil,žekonanie
žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v
prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti ide o také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia

postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/l 44/97), čo žalobca osvedčil.

35. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný a žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní také relevantné

skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia.

36. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust.§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

37. K predloženým uzneseniam odvolacích súdov, ktoré mali opakovane konštatovať, že na nariadenie
neodkladného opatrenia nie sú dané zákonné dôvody odvolací súd uvádza, že uvedené uznesenia
vychádzali zo stavu pred vstupom žalovaného do likvidácie. Pomery po vstupe žalovaného do likvidácie
sa však zmenili, preto judikatúru do tohto termínu nemožno považovať za smerodajnú z dôvodu zmeny
skutkového stavu. Na uvedené preto odvolací súd neprihliadol.

38. O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po skončení konania vo veci samej.39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.