Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224851
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115224851.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom
Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpeného spoločnosťou: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o., so sídlom: Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: J. Z., nar. X.X.XXXX,
adresa B., J. XXX/XX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, so sídlom Bratislava, Krížna 14, o
zaplatenie 2.192,44 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 11C/461/2015-210 zo dňa 3.1.2017, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu zamietol, výrokom II. rozhodol
o náhrade trov konania tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% trov konania a výrokom III. rozhodol, že štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 4, § 488, § 489, § 494, § 420 ods. 1, § 442 ods.

1 Občianskeho zákonníka, § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, 4 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej
tiež „ZoE“), § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii, § 17 ods. 3, 6 zák. č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej tiež „ZoZ“), ako i ust. čl. 15 ods. 1 a 2 a § 209 ods. 1, 2
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.192,44 Eur s príslušenstvom na tom základe, že na
odbernom mieste žalovaného - J. XXX/XX, B., dochádzalo v období od 19.4.2013 do 25.2.2014 k odberu
zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorý

odberjepodľa§82ods.1písm.d)ZoEpovažovanýzaneoprávnenýodber,keďporušeniezabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Lešku
a konaním žalovaného vznikla žalobkyni škoda vo výške 2.192,44 Eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s
vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. 9000175157 zo
dňa 4.4.2014, ktorú žalovaný neuhradil. Ako prvé súd uzavrel, že v prejednávanej veci sa nejedná o
spotrebiteľský spor, pretože žalobkyňou uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ale ide o

nárok na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný
v konaní nemá postavenie spotrebiteľa. Ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu, súd dospel k záveru,
že žalobkyňa je distribútor zemného plynu, je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn, ktorý
nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľdistribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobkyňa do siete plyn dodávať,
tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom.
Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla

platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto
poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného
plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, potom nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože
dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo
zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý

patrí konkrétnemu dodávateľovi. Nakoľko žalobkyňa mala za to, že zanikla platnosť overenia meradla, z
tohto dôvodu žalobkyňa predistribuovala (dopravila) jeho odberateľovi 0 m3 zemného plynu a dodávateľ
žalobkyni z toho dôvodu zaplatil sumu 0 eur. Plyn patriaci žalobkyni sa zo siete teda odoberá v
tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému
dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní
sporné, a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (SPP, a.s.), nakoľko

mu boli preddavky vrátené ako preplatok, súd uzavrel, že škoda (ak vznikla), vznikla práve žalobkyni.
Aktívna legitimácia žalobkyne ako prevádzkovateľa distribučnej siete, by potom bola daná v zmysle §
82 ods. 2 ZoE, kde je žalobkyňa uvedená ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu
škody v prípade neoprávneného odberu.

3. Na základe vykonaného dokazovania však súd nemal za preukázané tvrdenie žalobkyne, že by
na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od
ktorej skutočnosti odvodzovala žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. Uvedenú
skutočnosť žalobkyňa preukazovala znaleckým posudkom znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie
Mechanoskopia, ktorého súčasťou nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2 CSP (a síce, že si je znalec

vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku), preto súd pri vykonávaní tohto dôkazu
nemoholpostupovaťakobyišlooznaleckýposudoksúdomustanovenéhoznalca,aledokazovanietýmto
znaleckým posudkom bolo možné vykonať iba ako listinou, z ktorého dôvodu bol znalec vypočutý na
pojednávaní ako svedok a súd tiež konštatoval, že závery tohto znaleckého posudku je možné podrobiť
hodnoteniu aj z hľadiska ich správnosti. Súd uviedol, že ak by znalecký posudok bol doplnený o doložku

v zmysle § 209 ods. 2 CSP, odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd
by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným
skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súkromný
znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 CSP podlieha prísnejšiemu hodnoteniu,
a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov.

Podľa ust. § 17 ods. 6 ZoZ má znalec v časti „posudok“ uviesť opis predmetu znaleckého skúmania
a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal a tiež postup, na ktorého základe sa
dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. Zároveň
zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah a overiť
odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu pritom nebolo sporné, že na plombe plynomera došlo k

odstráneniu obidvoch zaisťovacích prvkov plomby, avšak sporné bolo, kedy k tomuto poškodeniu prišlo.

4. Súd zistil, že v znaleckom posudku predloženom žalobkyňou sa v rámci opisu postupu znalca pri
znaleckej činnosti uvádza, že z plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil,
že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Ďalej znalec uvádza, že plombu pri

demontáži poškodil a že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie obidvoch
zaisťovacích prvkov plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. Pretože v danej
veci malo dôjsť k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii práve a len odstránením
obidvoch zaisťovacích prvkov (nie výmenou plomby za novú označenú falošnou raznicou), považoval
súd takýto opis postupu znalca za nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti

znaleckého posudku a prihliadať na jeho záver ako na nepochybný. Podľa súdu z uvedeného opisu nie
je zrejmé, akú konkrétnu silu bolo potrebné použiť pri demontáži plomby, táto sila nie je kvantifikovaná,
znalec neurobil ani obrazovo-zvukový záznam, aby bolo možné preskúmať, o akú „pomerne malú silu“
sa jednalo. Vysvetlenie znalca ako svedka na pojednávaní, že pri demontáži predtým nepoškodenej
plomby dochádza k zvukovému efektu, že prvky zostávajú po demontáži buď v kryte číselníka alebo

sa nachádzajú na stole, že prvky sa nenachádzali ani v plynomere, ani na plombe, a že všetko, čo
zistí, keď demontuje plombu je napísané v nálezovej časti posudku, súd neopovažoval za postačujúce,
schopné konvalidovať vadu znaleckého posudku, a síce nepreskúmateľnosť postupu znalca, keď nič z
toho, čo svedok uviedol na pojednávaní, v znaleckom posudku výslovne nezaznamenal. Súd mal za to,že znalcovi nič nebránilo použiť pri vyberaní plomby silomer (pružinový alebo digitálny) a odmerať silu
potrebnú pri vytiahnutí plomby a túto zdokumentovať. Prípadne bolo možné vyhotoviť obrazovo-zvukový
záznam, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré podľa znalca býva spojené so zvukom

v závislosti od toho, či je zarážka alebo zarážky poškodené alebo nie. Iba tak by v prípade spochybnenia
priebehu znaleckého dokazovania bolo možné v tomto konaní preskúmať, či znalcom zdokumentovaná
sila (ak by bola zdokumentovaná) zodpovedala absencii obidvoch zaisťovacích prvkov na plombe a
urobiť jednoznačný záver, že zaisťovacie prvky v čase znaleckého skúmania chýbali, a že nedošlo k ich
poškodeniu počas znaleckého skúmania. Ak sila potrebná na vytiahnutie plomby, prípadne sprievodný

zvuk pri vyťahovaní plomby zdokumentované neboli, nie je možné považovať znalecký posudok za
preskúmateľný, nakoľko opis priebehu znaleckého skúmania neumožňuje preskúmať jeho obsah a
overiť odôvodnenosť postupov. V takom prípade nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacích
prvkov došlo až v priebehu znaleckého skúmania, pričom súd poukazuje na výpoveď znalca ako svedka
na pojednávaní, keď uviedol, že „pri demontáži predtým nepoškodenej plomby dochádza k zvukovému
efektu, k odstráneniu jedného, veľmi málokedy obidvoch zaisťovacích prvkov“, čím uvedené nevylúčil.

Hoci znalec ako svedok uviedol, že prvky sa nenachádzali ani v plynomere, ani na plombe, a že
všetko, čo zistí, keď demontuje plombu je napísané v nálezovej časti posudku, nepostačovalo podľa
súdu uvedené vyjadrenie na odstránenie pochybností o priebehu znaleckého skúmania. Podľa súdu
ak záver znaleckého posudku znie, že došlo k poškodeniu obidvoch zaisťovacích prvkov plomby, je
potrebné, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého

posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacích zariadení - plômb. Ešte
naliehavejšia je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol súd, ale jedna
zo strán sporu (ktorej je výsledok znaleckého dokazovania na prospech) a zároveň druhá strana nemala
možnosť zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že ako účel znaleckého posudku
je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať

pochybnosti o objektívnosti znaleckého posudku. V súčasnosti už nie je možné zistiť, a to ani znaleckým
skúmaním, kedy došlo k poškodeniu zaisťovacích prvkov. Pri takomto nedostatku znaleckého posudku,
keď záver znaleckého posudku (že na plombe boli odstránené obidva zaisťovacie prvky plomby, na ktorú
skutočnosť mal prísť znalec pri znaleckom skúmaní) nie je jednoznačne preskúmateľný, resp. nie je
možné ho považovať za hodnoverný pre nepreskúmateľnosť postupu znalca, nie je možné na znalecký

posudok ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať. Obdobne nepreskúmateľnosť posudku podľa
súdu platí aj v prípade (ne)zdokumentovania predkladaného predmetu skúmania - plynomera, nakoľko
v znaleckom posudku absentuje dokumentácia obalu, v ktorom bol znalcovi plynomer odovzdaný
žalobkyňou, keď znalec v znaleckom posudku len uviedol, že mu bol v nepoškodenom obale predložený
plynomer s daným výrobným číslom. V znaleckom posudku sa však nenachádza fotografia obalu, nie je

zrejmé, či bol obal zapečatený a z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať, či išlo o rovnaký obal,
ako bola krabica, do ktorej bol plynomer vložený po jeho odobratí u žalovaného. Na tomto mieste súd
podporne poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 30 Cdo 3614/2009 zo dňa 21.12.2010, podľa ktorého
„závery znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho preberať, ale je treba v prípade potreby ich overovať
i inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak môžu byť pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku.“

Znalec pritom nezistil, že by došlo k falšovaniu plomby, nakoľko uzavrel, že sporný odtlačok čeľuste
plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Plomba
pri číselníku meradla teda nebola vymenená, išlo o pôvodnú plombu. Zasiahnutie do číselníka meradla
sa pritom môže vykonať spôsobom, že sa odstráni plomba na kryte číselníka, po čom je možné kryt
číselníka odstrániť a na číselníku je možné pretočiť jednotlivé číslice, pričom následne bude plynomer

zaznamenávať spotrebu bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom zistiť, o koľko m3 bol číselník
stočený. Ak však nedošlo k nahradeniu plomby novou (keďže odtlačok raznice bol v poriadku), podľa
súdu nie je zrejmé, akým spôsobom by mohlo dôjsť k opakovanému vyberaniu a vkladaniu plomby
(za účelom zasahovania do číselníka meradla), nakoľko znalec v posudku nekonštatoval, že by boli
okraje plomby poškodené a niesli známky napr. vypačovania. Pokiaľ znalec uviedol, že uvedené by

bolo možné za použitia podtlaku, súd poukázal na to, že svedok je znalcom v odbore Kriminalistika,
odvetvie Mechanoskopia, ktorého predmetom skúmania je vznik, vyhľadávanie, zaisťovanie a skúmanie
stôp nástrojov s cieľom zistenia spôsobu ich použitia, mechanizmu pôsobenia a ich identifikácie, a to
v procese objasňovania kriminalisticky relevantnej udalosti, teda nie je kompetentný sa vyjadrovať k
možným spôsobom vyberania plomby, ale len k prípadným stopám nástrojov pri ich použití. Navyše

zo žalobkyňou uvádzaného zoznamu zaisteného falšovateľského náčinia ani nevyplýva, že by zahŕňal
prístroj umožňujúci vytiahnutie plomby podtlakom.5. Ďalej mal súd za to, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom
ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a
preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody, pretože žalobkyňa je tiež povinná preukázať, že jej skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik
škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Tu súd poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.8.2015. Zároveň mal súd za to, že ani v prípade, že by
žalobkyňa v konaní poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vznik škody preukázala,
nebolo by možné žalobe vyhovieť, a to z dôvodu, že škoda nebola žalobkyňou správne vyčíslená.

Odberné miesto žalovaného sa totiž nachádza na verejne prístupnom mieste, keď uzamknutie skrinky
plynomera štvorhranom nerobí z uvedeného miesta verejne neprístupné miesto, nakoľko štvorhran je
univerzálnym kľúčom, voľne dostupným. Tiež nebolo v konaní preukázané, že by išlo o opakovaný
neoprávnený odber, keď za dôkaz o opakovanosti neoprávneného odberu nie je možné považovať
žalobkyňou predložený výpis zo zoznamov zaistených v trestnom konaní, v ktorom nešlo o neoprávnený
odber plynu, ale o neoprávnený odber elektriny, pričom nebolo ani preukázané, za akým účelom boli

záznamy robené a žiadna osoba v súvislosti s týmito zoznamami a neoprávneným odberom plynu nie je
anitrestnestíhaná.Podľasúdupretoniejemožnéuzavrieť,ženepochybneideozoznamplynomerov,na
ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pretože nebolo preukázané, že by
boli uvedené zoznamy použité ako dôkaz v trestnom konaní týkajúcom sa neoprávneného odberu plynu.
Súd neuznal ani argumentáciu žalobkyne, že skutočnosť, že v danom trestnom konaní sa vyšetruje

pretáčanie elektromerov nie je podstatná, keďže sa skupina zjavne venovala aj ďalšej nelegálnej
činnosti, pretože takéto tvrdenie nebolo podložené žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu vydaným
v trestnom konaní. Keďže v konaní žalobkyňa nepreukázala opakovanosť tvrdeného neoprávneného
odberu plynu, teda nepreukázala, že by v minulosti už bol na odbernom mieste zistený neoprávnený
odber plynu, ak by aj preukázala porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vznik škody,

nebolo by možné žalobe podľa súdu vyhovieť, nakoľko škoda vyčíslená žalobkyňou nebola určená v
súlade s § 82 ods. 4 ZoE, a síce pomocou typového diagramu, čím žalobkyňa nepreukázala vznik škody
v uplatnenej výške.

6. Podľa súdu mala tiež žalobkyňa v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 ZoE, povinnosť vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keby to nebolo možné, mohla
použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa vyhlášky. Vyčíslenie
škody v zmysle uvedenej vyhlášky totiž pôsobí ako sankcia za neoprávnený odber a nie ako náhrada
škody plniaca funkciu kompenzačnú a preventívnu, keďže takéto vyčíslenie škody niekoľkonásobne
prekračuje reálnu spotrebu žalovaného. Súd pritom zistil, že kým spotreba plynu žalovaným za obdobie

od 19.4.2012 do 18.4.2013 bola vo výške 952 m3, za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu
od 19.4.2013 do 25.2.2014 mala byť podľa výpočtu žalobkyne spotreba vo výške 5.154 m3, čo je
päťnásobne viac. Súd tu dal tiež do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.8.2015, sp. zn. I.
ÚS 668/15, ktorý vo svojom odôvodnení poukázal na uznesenie sp. zn. Pl. ÚS 29/13 zo dňa 1.4.2014,
kde uviedol, že súdy v odôvodnených prípadoch nemusia nutne paušálne akceptovať spôsob výpočtu

na základe vyhlášky. Napríklad pokiaľ súd dospeje k záveru, že v danom prípade by bol taký postup
v rozpore so zákonom, a to napríklad z dôvodu, že by taký výpočet náhrady škody nezaisťoval iba
naplnenie kompenzačného princípu, ale by ním malo dôjsť v rozpore so zákonným zmocnením k akejsi
nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa, je všeobecný súd
povinný v danom prípade vykonávajúci právny predpis neaplikovať alebo ho aplikovať len sčasti a

vo zvyšku postupovať podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy, prípadne obsah vykonávajúceho
právneho predpisu, za účelom určenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
podľa kritérií všeobecnej občianskoprávnej úpravy, náležite modifikovať. Ďalej súd poukázal aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.8.2015, v ktorom odvolací súd
poukázal na vyššie uvedený nález a uviedol, že „z odôvodnenia nálezu možno analogicky aplikovať

na prejednávanú vec závery, že súd prvého stupňa správne neakceptoval paušálny spôsob výpočtu
na základe vyhlášky, keď taký postup by bol v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že taký výpočet
náhrady škody by nezaisťoval len kompenzačný princíp, ale by ním došlo v rozpore so zákonom k akejsi
nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa. Súd mal za to,
že i v danej veci možno konštatovať, že výška fiktívnej škody vypočítaná podľa právnych predpisov

sa vychyľuje zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobkyne ako dodávateľky plynu
na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, nakoľko v
neprospechneoprávnenéhoodberateľa,inapriekveľkejváhesledovanéholegitímnehocieľadodávateľa
(ochrana jeho práv a všeobecný verejný záujem) ide o neprimeraný zásah do majetkových právžalovaného. Občianskoprávny inštitút náhrady škody pritom plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a
výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber.

7. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že ak základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou, v danom sporovom konaní nebolo žalobkyňou jednoznačne a bez
pochýb preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a
k neoprávnenému odberu zemného plynu (protiprávny úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Hoci v

danom prípade nároku ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobkyňa
nepreukázala ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je v
celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu vo výroku I. zamietol.

8. Súd ďalej uviedol, že návrh na doplnenie dokazovania typovým diagramom zamietol, pretože v konaní
neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu - protiprávny úkon a vznik škody, preto

dokazovanie výšky škody by bolo nehospodárnym predlžovaním konania. Zároveň súd poukázal na to,
že v zmysle § 153 ods. 1 CSP, bola žalobkyňa povinná uplatniť prostriedky procesného útoku včas,
pričom tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobkyňa mohla typový diagram predložiť už k
vyjadreniu zo dňa 3.10.2016, v ktorom sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.8.2016, kde

žalovaný výslovne sporuje relevantnosť výpisu zo zoznamu zaisteného v trestnom konaní ako dôkazu,
z čoho je zrejmé, že tým nie je preukázaná opakovanosť neoprávneného odberu. Minimálne však
mohla žalobkyňa typový diagram predložiť po pojednávaní dňa 11.10.2016, kde súd skonštatoval ako
spornévýznamzaistenéhozoznamuztrestnéhostíhaniaprekonanie.Súdneakceptovalospravedlnenie
žalobkyne, že typový diagram nemohla predložiť z dôvodu vianočných sviatkov. Skutočnosť, že v danej

veci ide o verejne neprístupné miesto, pritom vyplýva zo zápisu zo dňa 25.2.2014. Návrh na doplnenie
dokazovania typovým diagramom, ako na prostriedok procesného útoku, tak nebol predložený včas,
nakoľkobytovyžadovalonariadenieďalšiehopojednávaniaazároveňbyvykonanietohtodôkazunebolo
spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu.

9. O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že v spore plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100% trov konania.

10. Súd rozhodol tiež o nároku štátu na náhradu trov konania, a to podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl.

3 ods. 1, čl. 4 ods. 2 a § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď uviedol, že do 30.6.2016 upravovalo
trovy štátu ust. § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. S účinnosťou od 1.7.2016 nový procesný poriadok - Civilný
sporový poriadok už trovy štátu neupravuje. Avšak uznesením súdu č. k. 11C/461/2015-130 zo dňa
15.8.2016 bolo svedkovi Ing. J. Z. priznané svedočné vo výške 21,20 Eur, ktoré bolo poukázané zo

štátnychrozpočtovýchprostriedkov,čímvkonanívzniklitrovyštátu,ktoréjepotrebnénahradiť.Pretosúd
priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni, a to podľa rozsahu jej neúspechu
v konaní, teda 100%.

11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho

zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Ohľadom
námietky súdu, že súčasťou predloženého znaleckého posudku nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2
CSP, a preto bolo možné vykonať dokazovanie týmto posudkom len ako listinou, žalobca uviedol, že

znalecvypracovalznaleckýposudokdňa24.3.2014,tedavčaseúčinnostizák.č.99/1963Zb.Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ktorý nijako nešpecifikuje náležitosti znaleckého posudku, pričom
taxatívne náležitosti znaleckého posudku upravuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch. Žaloba, ktorej prílohu tvoril znalecký posudok bola rovnako na súd podaná dňa
7.10.2015, teda v čase účinnosti OSP. S poukazom na citované ust. § 17 ods. 3 ZoZ a § 470 ods. 3 CSP

potom žalobkyňa uviedla, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval v zmysle platnej
a účinnej legislatívy; pri vypracovaní posudku nemohol predvídať vývoj slovenskej legislatívy; znalecký
posudokobsahujevšetkypodstatnénáležitostivzmysleZoZakonanímsúdu,ktorýnaznaleckýposudok
prihliadal iba ako na listinu došlo ku konaniu v neprospech strany žalobkyne. S poukazom na ust. §17 ods. 2, 5 a 6 ZoZ žalobkyňa dôvodila, že znalecká doložka je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého
posudku, preto ak by znalec doplnil do znaleckého posudku doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP,
musel by byť znalecký posudok rozviazaný, čím by došlo k jeho absolútnemu znehodnoteniu a súd

by naň nemohol prihliadať. Ak by znalec doplnil do konania doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP a tá
by netvorila jeho neoddeliteľnú súčasť, teda nebola by zviazaná a zošitá šnúrou s ostatnými stranami,
rovnako by nebolo možné na túto doložku zo strany súdu prihliadať. S uvedenými skutočnosťami sa
súd nevyporiadal.

12. Žalobkyňa mala za to, že tvrdenie súdu, že nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacích prvkov
došlo až v priebehu znaleckého dokazovania, je založené na základe absurdných, ničím nepodložených
vyjadrení žalovaného. Ak mal žalovaný za to, že to bol práve znalec, kto porušil zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii na meradle žalovaného, mal v tejto veci konať a podať trestné oznámenie
na znalca, inak sú tieto tvrdenia nepodložené a zavádzajúce. Súd spochybňuje vykonávanie znaleckej
činnosti znalca Ing. Petra Lešku, ktorý je znalcom od 14.2.2007, pracujúcim pre Kriminalistický a

expertízny ústav PZ, je zapísaný v zozname znalcov vedenom MS SR pod e. č. 914169, pričom
podmienkami, aby mohla byť osoba zapísaná do zoznamu znalcov sú vysoká a dlhodobá odbornosť
osoby, jej bezúhonnosť. Ak by znalec nebol odborníkom vo svojom odbore, nemohol by byť zapísaný v
zozname znalcov, zákonodarca nastavil vysoké nároky na osobu znalca a na jeho činnosť, avšak súd
znalca spochybňuje. V danom odbore bola pritom možnosť výberu iba z troch znalcov, pričom žalobca

sa obrátil na najskúsenejšieho znalca v predmetnom odbore - Ing. Peter Leška, majúceho prax v danom
odborecez14rokov,tedavčasevypracovaniaposudkubolnajpovolanejším,abyzhodnotil,čiboloalebo
nebolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Znalec vie, ako má vykonávať znalecké
posúdenie a vie ako má uviesť závery z neho vyplývajúce. Spochybnenie znalca právnym zástupcom
žalovaného, absolútnym laikom v danom odbore, ktorý nemá odborné skúšky a nevie ako postupovať pri

vypracovaní znaleckého posúdenia a následné spochybnenie postupu súdom, podľa žalobkyne nie je na
mieste. Pokiaľ súd v rozhodnutí uviedol, že znalec mal pri znaleckom posudku urobiť zvukovo - obrazový
záznam a použiť silomer, uvádza ako mal znalec pri znaleckom posudku postupovať a opis postupov v
znaleckomposudkupovažujezanedostatočný,žalobkyňapoukazovalanaust.§16ods.1,2,§17ods.6
ZoZ, skutočnosť, že znalec Ing. Peter Leška, je zapísaný v odbore Strojárstvo, odvetvie Mechanoskopia

od roku 2007, ako aj predmet znaleckej činnosti mechanoskopie. Mala za to, že vzhľadom na dĺžku praxe
a odbornosť znalca, je to práve znalec, kto vie určiť najefektívnejší postup pri vypracovaní znaleckého
posudku, preto žalobkyňa odmieta závery súdu o jeho postupe. Znalec svoje postupy riadne odôvodnil
na pojednávaní dňa 2.8.2016. Zákon o znalcoch znalcovi neukladá, aby pri vypracovaní znaleckého
posudku používal zvukovo-obrazové záznamy alebo silomery, pričom je neprípustné, aby súd od znalca

vyžadoval niečo, čo zákon neukladá. K záveru súdu, že znalec nezistil, že by došlo k falšovaniu plomby,
žalobkyňa poukázala na ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.
z. o metrológii a skutočnosť, že úlohou znalca bolo v tomto prípade posúdiť, či došlo k poškodeniu
zabezpečovaciehoprvkumeradla.Akbolzabezpečovacíprvokmeralapoškodenýaodoberalsatakýmto
meradlom plyn, je splnený zákonný predpoklad neoprávneného odberu zemného plynu. Je absolútne

neprípustné, aby súd takouto formou spochybnil osobu znalca a ním vypracovaný posudok na základe
subjektívnych názorov a nepodložených teórií. K záveru súdu, že znalec nie je kompetentný vyjadrovať
sa k možným spôsobom vyberania plomby, žalobkyňa uviedla, že na pojednávaní dňa 3.1.2017 právny
zástupca žalovaného kládol znalcovi otázky, na ktoré znalec nebol kompetentný sa vyjadrovať, preto
súd nemal v zmysle CSP pripustiť otázky kladené právnym zástupcom žalovaného. Rovnako pokiaľ ide

o vykonanie dôkazu žalovaným - názorná ukážka plynomeru, napriek námietkam zo strany žalobkyne
a skutočnosti, že dodnes nie je známy cieľ, ani kvalifikácia vykonaného dôkazu ani identifikácia, o aký
dôkazný prostriedok ide, nie je zrejmé, prečo súd tento dôkazný prostriedok pripustil. Súd pri vykonávaní
dôkazov nepostupoval podľa čl. 6 ods. 1 CSP, podľa ktorého majú strany sporu v konaní rovnaké
postavenie a rovnakú možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.

13. Ohľadom záverov súdu o vzniku škody, žalobkyňa uviedla, že pre určenie množstva odobratého
plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak z akéhokoľvek dôvodu stanoveného v
ust. § 15 ods. 6 Zákona o metrológii, zanikla platnosť úradného overenia meradla, údaj o množstve
odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť

v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré takého meradlo vykazuje,
teda nemôže fakturovať dodávateľ odberateľovi a toto množstvo ani nemôže byť žalobcom použité
na určenie výšky škody v prípade neoprávneného odberu. Porušením plomby na meradle je možné
s počítadlom meradla manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu a nie jezrejmé, či množstvo plynu spotrebovaného odberateľom, ktoré indikuje takto poškodený plynomer
predstavuje alebo nepredstavuje aj daným odberateľom skutočne odobraté množstvo tohto plynu. Ak
by teda žalovaný neodoberal plyn spôsobom, ktorý Zákon o energetike kvalifikuje ako neoprávnený, a

teda meradlo a jeho zabezpečenie by neboli poškodené, iba v takomto prípade by odobral plyn, ktorý
patril jeho dodávateľovi a tento by mu následne spotrebu v prípustnom množstve vyfaktúroval. Keď
je plyn v distribučnej sieti, je plynom patriacim distribútorovi, teda žalobcovi, plynom dodávateľa sa
stáva až v prípade, že je jeho množstvo odmerané určeným, teda správnym meradlom. Ak platnosť
merania zanikla, tento plyn nie je možné identifikovať ako plyn patriaci konkrétnemu dodávateľovi,

keďže týchto dodávateľov je viacero. Musia byť totiž splnené dve podmienky pre to, aby plyn, ktorý
odberateľ odoberie bol považovaný za plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi, a to 1/ musí mať
platnú a účinnú zmluvu o dodávke zemného plynu, uzavretého s dodávateľom a 2/ musí odoberať plyn,
ktorý má platné overenie, aby bolo možné určiť presné množstvo plynu, ktorý odoberal. V období od
posledného odpočtu plynu na meradle až do dňa jeho demontáže nie je dodávateľom zemného plynu
fakturovanádodávka,reálnedochádzakodberuplynu,alezadodávkuplynuodkonkrétnehododávateľa

sa toto množstvo považuje až vtedy, ak je odmerané meradlom, ktoré má platné overenie. V prípade
manipulácie s overovacou značkou na meradle a následnom zániku platnosti meradla, údaje z neho
nesmúbyťpoužitévobchodnomstyku.VzmysleZákonaometrológiivspojenísoZákonomoenergetike
dodávateľ fakturuje dodanie plynu na základe údajov zistených z určeného meradla. Ak by dodávateľ
vyfakturoval dodávku plynu na základ meradla, ktorému zanikla platnosť overenia, vystavuje sa riziku

uloženia sankcie v zmysle Zákona o metrológii. Preto konaním žalovaného reálne vznikla škoda na
strane žalobkyne.

14. Ďalej k poukazu súdu na skutočnosť, že v uvedenom trestnom konaní nešlo o neoprávnený odber
plynu ale o neoprávnený odber elektriny a nebolo tiež preukázané, za akým účelom boli záznamy

robené a žiadna osoba nebola trestne stíhaná, žalobkyňa v odvolaní uviedla, že trestne stíhaná v tomto
období nemohla byť žiadna osoba (rok 2012) vzhľadom na to, že v Trestnom zákone v tom období
neexistoval trestný čin, za ktorý mohli byť páchatelia stíhaní. Až novelou v roku 2015 bola do Trestného
zákona zahrnutá v ust. § 219a skutková podstata neoprávnené vyrobenie, používanie a lebo
prechovávanieoverovacejznačkymeradlaalebozabezpečovacejznačkymeradla.Pokiaľprvoinštančný

súd uvádza, že žalobkyňa mala povinnosť vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, žalobkyňa poukazovala na výpis zo zaistených zoznamov, ktoré jej predložili
orgány činné v trestnom konaní. V jeho zmysle bolo na odbernom mieste žalovaného celkovo 8
predpokladaných návštev, a to v roku 2008, 2009, 2010, 2011, 2012. V zmysle ustanovení Vyhlášky
ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom,

výpočet škody podľa typového diagramu vychádza z historických spotrieb na odbernom mieste. Ak
na odbernom mieste dochádzalo dlhodobo a opakovane k neoprávnenému odberu zemného plynu
(stáčaniu počítadla meradla), nie je možné realizovať výpočet škody formou typového diagramu, t. j. na
základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Podľa ust. § 82 ods. 3 ZoE, sa potom použije spôsob
výpočtu škody ustanovený Vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z. z., kde spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu vychádza z ust. § 1 vyhlášky. Podľa § 1 ods. 14 tejto vyhlášky sa k
škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete
spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu.

15. Žalobkyňa mala za to, že vzniknutá škoda bola vypočítaná správne aj napriek skutočnosti,

že odberné miesto žalovaného sa nachádzalo na verejne prístupnom mieste. Žalobkyňa odmietla
argumentáciu súdu nálezom Ústavného súdu ČR z 11.8.2015, sp. zn. I. ÚS 668/15. Poukázala
na to, že do dnešného dňa nebola Vyhláška napadnutá akýmkoľvek subjektom na Ústavnom súde SR.
Žalobkyňa odmieta poukazovanie na právne predpisy Českej republiky iba z dôvodu, že sú podobné
názvom a upravujú podobnú problematiku. Tieto dva právne predpisy môžu byť svojím obsahom

absolútne odlišné. Súd pritom neskúmal podobnosť jednotlivých ustanovení týchto právnych predpisov.
Pokiaľ mal právny zástupca žalovaného alebo súd za to, že Vyhláška je v rozpore s Ústavou SR a
ústavnými zákonmi, mal neobmedzené právo konať a podať podnet na ÚS SR, predmetné konanie
pritom prebieha na súde od októbra 2015. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhovala, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a

vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré si v odvolaní aj vyčíslil. K odvolaniu žalobkyňa pripojila výpis zo zoznamu znalcov vedeného MS
SR.16. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobkyne podal prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje vo
výroku za vecne správne, rovnako tak skutkové a právne závery súdu a mal za to, že rozhodnutie

je aj riadne a presvedčivo odôvodnené. V prvom rade poukázal na to, že zhrnutie skutkového stavu
veci žalobkyňou v podanom odvolaní je zjednodušujúce a prezentované účelovo v prospech žalobkyne,
pričom niektoré skutočnosti opomína. Pokiaľ ide o doložku znaleckého posudku v zmysle § 209 ods.
2 CSP, žalovaný mal za to, že znalecký posudok je možné aj neskôr doplniť o doložku v zmysle
§ 209 ods. 2 CSP. Hoci znalec vypracoval predmetný posudok pred účinnosťou § 209 ods. 2 CSP

a ani nemôže mať vedomosť o tom, na aké účely bude jeho znalecký posudok použitý, je práve
zodpovednosťou zadávateľa znaleckého posudku, tu žalobkyne, ak má záujem o predloženie posudku
v súdnom konaní a tiež na tom, aby sa pri vykonávaní takéhoto znaleckého posudku postupovalo, akoby
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, aby sám požiadal znalca o opatrenie znaleckého
posudku doložkou v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne k jednotnosti a
celosti znaleckého posudku, žalovaný poukázal na to, že treba rozlišovať medzi doložkou podľa § 17

ods. 5 ZoZ a doložkou podľa § 209 ods. 2 CSP, pretože ide o dve rozdielne doložky znaleckého posudku
spravujúcesarozdielnymiustanoveniami,vyvolávajúcerozdielneprávneúčinkyaplniacerozdielnyúčel.
Je pravda, že jednotlivé strany písomne podaného znaleckého posudku musia byť očíslované, zviazané
a zošité jednou šnúrou. Ust. § 209 ods. 2 CSP však nevyžaduje, aby takáto doložka bola neoddeliteľnou
súčasťou znaleckého posudku. Znalec pritom nemusí šnúru na znaleckom posudku rozviazať, ale mohol

postupovať analogicky podľa § 17 ods. 6 ZoZ, a v takom prípade by doložka podľa § 209 ods. 2 CSP
musela obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viaže, musela by byť zošitá a opatrená
úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Nakoniec takúto doložku možno dodatočne pripojiť k znaleckému
posudku ďalšou šnúrou cez pôvodné otvory na znaleckom posudku cez ktoré prechádza pôvodná šnúra.
Avšak aj keby žalobkyňa zabezpečila opatrenie predloženého znaleckého posudku doložkou podľa §

209 ods. 2 CSP, neznamenalo by to, že by sa znalecký posudok stal nespochybniteľným a odôvodňoval
by iný výrok rozhodnutia súdu. Žalovaný poukazoval na ust. čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, čl. 3 ods. 1, 2
CSP, čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, ako aj na rozhodnutie NS SR zo dňa 21.8.2008 sp. zn. 6 Obdo 31/2008, z
ktorého zvýraznil to, že súd nie je viazaný znaleckým posudkom a nemusí ho bez ďalšieho prevziať, ako
aj to, že súd pri hodnotení znaleckého posudku berie do úvahy jeho logickú stavbu; ak dospeje k záveru,

že znalecký posudok nie je dostatočne presvedčivý, môže ho dať preskúmať inému znalcovi. Uviedol, že
nie je úlohou súdu v civilnom sporovom konaní naprávať nedostatky znaleckého posudku predloženého
stranou, ale je to výlučne úlohou tej strany, ktorá takýto znalecký posudok predložila. V sporovom konaní
sa uplatňuje princíp kontradiktórnosti sporového konania. Z rozhodnutia NS SR z 11.9.2014, sp. zn. 7
Cdo 178/2013 zvýraznil, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania dožadovať

sanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov.Súdhodnotídôkazyvsúladesozásadou
voľného hodnotenia dôkazov, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, vrátane znaleckého
posudku. Tak súkromný znalecký posudok, ak aj znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, môže
byť spochybnený, či už zo strany súdu alebo strán. Na obsahové náležitosti znaleckého posudku
nemožno nazerať len formálne, ako to robí žalobkyňa, keď uvádza, že znalecký posudok obsahuje

všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona o znalcoch, ale je potrebné ich hodnotiť aj v materiálnom
zmysle. Zápis znalca v zozname znalcov nevylučuje, že znalec môže vypracovať znalecký posudok s
nedostatkami, ktoré spochybňujú jeho hodnovernosť. Tu žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Topoľčany z 31.10.2014, sp. zn. 4Cb/40/2014, v ktorom súd uviedol, že „vypracovaný znalecký
posudok sa javí súdu ako nedôveryhodný, vypracovaný len na základe požiadaviek navrhovateľa a

vzhľadom na doterajšie rozhodovanie súdu vo viacerých obdobných sporoch má za to, že znalec
Ing. Leška vypracováva znalecké posudky iba formalisticky bez podrobného skúmania predložených
plynomerov a závery jeho znaleckých posudkov sú opakovane rovnaké.“ Žalovaný poukazoval na to,
že predložený znalecký posudok bol vypracovaný len na základe požiadaviek a podkladov žalobcu,
žalovaný nemal možnosť klásť znalcovi otázky. Znalec na pojednávaní dňa 2.8.2016 uviedol, že v

roku 2013 vypracoval cca 590 znaleckých posudkov a v roku 2014 cca 770 posudkov, z čoho iba asi
5 kusov z každého roku nebolo pre žalobkyňu. Za týchto okolností bolo v záujme znalca, aby jeho
posudok bol riadne a presvedčivo vypracovaný. Je treba rozlišovať medzi formálnym a materiálnym
nazeraním na predložený znalecký posudok. Súd postupoval správne, keď vyhodnocoval, či konkrétne
časti predloženého znaleckého posudku skutočne napĺňajú požiadavky citovaných ustanovení právnych

predpisov.Pokiaľžalobkyňauvádza,žeZoZznalcovineukladá,abyprivypracovaníznaleckéhoposudku
používal zvukovo - obrazové záznamy alebo silomery a že je neprípustné, aby súd od znalca vyžadoval
to, čo mu zákon neukladá, na druhej strane žalobkyňa tiež uvádza, že je to práve znalec, kto vie
určiť najefektívnejší postup pri vypracovávaní znaleckého posudku, je teda zodpovednosťou znalca,aby zvolil taký postup vypracovania znaleckého posudku, na základe ktorého môže odpovedať na
otázky položené zadávateľom, pričom je práve jeho zodpovednosťou, aby správnosť zvoleného postupu
riadne a presvedčivo odôvodnil. Ust. § 17 ods. 6 ZoZ uvádza, že znalec v posudku uvedie postup, na

základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom, pričom celková skladba
znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť jeho postupov. Znalec
v predloženom posudku uviedol, že: „z predloženého plynomeru som demontoval plastovú plombu
číselníka, pričom som zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily,“ a že
„plombu som pri demontáži poškodil.“ Znalec však v posudku neuvádza 1/akým spôsobom demontoval

plastovú plombu číselníka, 2/ čo znamená, že plombu bolo možné demontovať pri použití malej sily,
3/ veľkosť pomerne malej sily, 4/ aké poškodenie plomby znalec pri jej demontáži spôsobil. Až pri
výsluchu znalec uviedol, akým spôsobom demontoval plastovú plombu číselníka. Z výpovede znalca
je zrejmé, že ním zvolený spôsob demontáže plomby je neopakovateľným úkonom, a preto nie je
možné vypracovať napríklad kontrolný znalecký posudok. Znalcom uvedené tvrdenia však nie je možné
nijakým spôsobom overiť, a preto v zmysle § 17 ods. 6 ZoZ nie je možné preskúmať obsah znaleckého

posudku a overiť odôvodnenosť postupov. Žalovaný tiež zastáva názor, že ak znalec zaujíma stanovisko
k zaisťovacím prvkom plomby (ktoré nevidno, pri pohľade na plynomer, ale vidno ich až po demontáži
plomby), tak na účely zisťovania naplnenia skutkovej podstaty neoprávneného odberu podľa § 82 ods.
1 písm. d) ZoE nie je relevantné zistenie, či zaisťovacie prvky boli alebo neboli odstránené, ale tiež
zistenie, že ak boli odstránené, tak akým spôsobom boli odstránené a čo ich odstránenie spôsobuje,

resp. umožňuje. Ak znalec zistil poškodenie zaisťovacích prvkov, malo byť ďalej skúmané a zistené,
1/ akým spôsobom mohlo dôjsť k poškodeniu týchto zaisťovacích prvkov (zvlášť ak znalec uvádza,
že on tieto zaisťovacie prvky nepoškodil), 2/ či zistené poškodenie zaisťovacích prvkov umožňovalo
opakovanú demontáž a montáž plomby na číselník meradla. Tieto skutočnosti zo strany žalobkyne
ako nositeľa dôkazného bremena zisťované neboli. Zo strany žalobkyne nebolo tiež preukazované, že

sa jedná o také poškodene plomby, ktoré by bolo možné označiť ako poškodenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, teda také poškodenie plomby, ktoré by umožňovalo s číselníkom meradla
manipulovať. Znalec v posudku uvádza, že plombu bolo možné demontovať pomocou malej sily, ktorú
však nekonkretizuje a nekonkretizoval ani spôsob demontáže. Až následne v rámci výpovede uviedol,
že plombu demontoval tak, že do plomby navŕtal šroub a s jeho pomocou plombu vytiahol/vytrhol. Pokiaľ

žalobkyňa ani znalec neskúmali, či plombu bolo možné demontovať z meradla inak ako navŕtaním a
akým spôsobom a či žalovaný alebo iná osoba má zručnosti a nástroje na to, aby demontáž plomby
zisteným spôsobom aj vykonali, treba vychádzať z toho, že demontáž plomby inou osobou ako znalcom
nie je preukázaná, čím nie je naplnená skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1
písm. d) ZoE. Preto sú úvahy súdu ohľadom predloženého znaleckého posudku správne, dôsledne,

logicky a presvedčivo zdôvodnené.

17. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že súd správne posúdil aj otázku vzniku skutočnej škody
a správne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.8.2015, sp. zn. 26Co/291/2014.
Podstata argumentácie aj v ďalších súdnych rozhodnutiach je tá, že keďže ustanovenie § 82 ods. 2

ZoE vyžaduje preukázanie skutočnej škody, ak vznikla, nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods. 1 písm. d/ ZoE), ale je nevyhnutné preukázať aj zásah do
meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu (§
82 ods. 1 písm. c/ ZoE). Len v priamej príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom do meradla vzniká
skutočná škoda predstavujúca množstvo plynu, za ktoré odberateľ vykonal úhradu svojmu dodávateľovi.

Tento rozdiel potom predstavuje škodu. Plomba má zabrániť takémuto zásahu, čo potvrdzuje aj vyhláška
Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej
kontrole, ktorá je vydaná na základe Zákona o metrológii. Overovacie, zabezpečovacie značky majú
práve zabrániť možnosti vykonať nežiaduci zásah na účely ovplyvňovania nameraných údajov. Ako
uviedol Okresný súd Piešťany v rozhodnutí zo dňa 14.5.2015, sp. zn. 10C/7/2013: „Nemožno vychádzať

pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu z hypotetického tvrdenia, že je tu možnosť takéhoto zásahu
(v podobe pretočenia plynomeru), na ťarchu odberateľa plynu, keď možno in concreto vyvodiť ten
záver, že takýto plynomer správne zaznamenával skutočný odber plynu.“ Žalobca takýto zásah do
meradla nielenže nepreukázal, ale ani nepreukazoval a netvrdil, že na odbernom mieste žalovaného
mal byť takýto zásah vykonaný. Pokiaľ ide o priamu príčinnú súvislosť, žalovaný poukázal na rozsudok

NS SR z 30.1.2007, sp. zn. 2 Cdo 73/2006, podľa ktorého: „ Subjekt môže byť zodpovedný za
škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená
zodpovednosť za škodu, t. j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu
skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej aškodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. ... Vzťah príčiny a následku musí byť
bezprostredný (priamy). Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t. j. ak následok škody
už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon

totiž existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s
ním vzniknutou škodou, a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a
ďalšou škodou.“ Je preto v každom prípade potrebné rozlišovať, ktorá konkrétna udalosť alebo konanie
vyvolalo konkrétny následok. Z toho dôvodu treba jednotlivé konania dôsledne odlišovať, izolovať ich
od ostatných, aby v každom prípade bolo možné jednoznačne určiť, ktorá konkrétna udalosť alebo

konanie bezprostredne vyvolalo konkrétny následok. V prípade uplatňovania nároku na náhradu škody
je potrebné jasné určenie a vymedzenie konania, bezprostredne po ktorom mala a mohla vzniknúť
škoda, teda ktoré konanie/škodová udalosť bezprostredne škodu vyvolalo. Žalobca v žalobe, ktorou
vymedzil predmet konania po skutkovej stránke, určil a vymedzil len konanie smerujúce k poškodeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a len takéto konanie teoreticky mohol preukazovať
predložený znalecký posudok. Žiadne iné konanie žalobca neuviedol, preto súd správne skúmal, či

škoda,ktorejsažalobcadomáha,mohlavzniknúťvpriamejpríčinnejsúvislostistakýmkonaním.Žalobca
opakovane poukazuje na vyúčtovanie medzi žalovaným a jeho dodávateľom plynu, avšak takýmto
spôsobom žalobca nemôže preukazovať vznik skutočnej škody, nakoľko žalobca nie je účastníkom
uvedeného zmluvného vzťahu. Medzi poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a
vyúčtovaním je niekoľko ďalších krokov a rozhodnutí konkrétnych subjektov, ktoré spôsobujú, že medzi

poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vyúčtovaním nie je daná priama príčinná
súvislosť. Preto takýmto vyúčtovaním nemožno preukazovať vznik skutočnej škody. Celé množstvo
plynu, ktoré bolo spotrebované počas rozhodného obdobia, nemôže predstavovať škodu, nakoľko
protiprávnosť konania vylučuje Zmluva o dodávke plynu uzavretá medzi žalovaným a jeho dodávateľom.
Žalobkyňa sa tiež snaží navodzovať dojem, že za neoprávnený odber plynu nemohla byť stíhaná žiadna

osoba, pretože až novelou Trestného zákona z roku 2015 bol do Trestného zákona pridaný nový trestný
čin. Toto tvrdenie žalobkyne je však zavádzajúce, pretože takéto konania sa posudzovali buď ako
trestný čin krádeže alebo trestný čin podvodu. Nový trestný čin sa tiež netýka len plynomerov, alebo
všeobecne meracích zariadení, teda aj elektromerov a vodomerov, čo spochybňuje úvahy žalobkyne.
Neoprávnený odber bolo teda možné aj pred prijatím novely z roku 2015 posudzovať aj v trestnoprávnej

rovine. Avšak žiadna osoba nebola trestne stíhaná za neoprávnený odber plynu, ku ktorému malo podľa
žalobkyne dochádzať na odbernom mieste žalovaného, čo vyvracia účelovú interpretáciu žalobkyne
týkajúcu sa tzv. zaisteného zoznamu. Napokon v tomto zaistenom zozname je posledný uvedený dátum
18.4.2012, pričom žalobca si uplatňoval škodu za obdobie od 19.4.2013 do 25.2.2014. Žalobca tiež
nijakým spôsobom nepreukázal, že k neoprávnenému odberu na odbernom mieste už niekedy došlo, a

teda nepreukázal opakovaný neoprávnený odber. Nakoľko žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody,
nepreukázal, že škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov podľa §
82 ods. 3 ZoE, vyhlášku č. 449/2012 Z. z. použil nesprávne a predčasne. Tvrdenie žalobkyne, že právny
zástupcažalovanéhomoholpodaťpodnetnaÚstavnýsúdSR,akmalzato,ževyhláškač.449/2012Z.z.
je v rozpore s Ústavou SR, vychádzajú z neznalosti príslušných zákonných ustanovení. Právny zástupca

žalovaného nie je aktívne legitimovanou osobou na začatie konania o súlade právnych predpisov
a ústavnú sťažnosť môže podať len fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením, alebo iným zásahom, sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o
ochrane týchto základných práv nerozhoduje iný súd. Tvrdenia žalobkyne o irelevantnosti nálezu ÚS
ČR z 11.8.2015, sp. zn. I. ÚS 668/15 sú účelové a všeobecné. Je pravda, že súd nie je viazaný

rozhodnutím ÚS ČR, avšak rozhodnutia českých súdov sú vzhľadom na spoločné tradície právnych
systémov a právnych poriadkov významným zdrojom poznania a inšpirácie. Rozhodnutia českých súdov
sú opakovane uvádzané aj v rozhodnutiach NS SR, ako relevantný zdroj poznania. Slovenská právna
úprava týkajúca sa určenia výšky škody pri neoprávnenom odbere plynu je v podstate obdobná, ako
aj obsah a úroveň ochrany majetkových práv v zmysle Ústavy SR. Úlohou súdov je poskytnúť ochranu

právam jednotlivcov, pričom majú postupovať podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Podľa rozhodnutia ÚS
SR zo dňa 1.7.2008, sp. zn. III. ÚS 341/07-38: „Súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia
viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť
v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka
ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.“ Jedným

zo základných pravidiel výkladu je, že právna norma nižšej právnej sily sa musí vykladať v súlade s
právnou normou vyššej právnej sily. Súd sa touto otázkou podrobne zaoberal a svoje závery riadne,
presvedčivo a ústavne konformne odôvodnil. Preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 387CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100% trov konania.

18. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

19.Žalovanýdoručildňa19.12.2017odvolaciemusúduďalšiesvojepísomnépodanie, sktorýmpredložil
svoj prehľad rozhodovacej činnosti okresných a krajských súdov v obdobných veciach. Mal za to,
že z uvedenej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že: „Je povinnosťou žalobcu preukázať, že v

dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného mu vznikla škoda, pretože nie je možné
súhlasiť s tvrdením žalobcu, že škoda vznikne, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko zákon vyslovene uvádza, že odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný nahradiť škodu dodávateľovi, ak táto vznikla. Samotná
skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE však nepostačuje
k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či žalobcovi škoda

aj skutočne vznikla. Zo samotného znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad
porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale z tohto znaleckého posudku nie je možné
jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii na meradle, došlo na strane žalobcu k vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou
so samotným meradlom, prípadne iným spôsobom. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu, nemožno

vychádzať z hypotetického tvrdenia, že je tu možnosť takéhoto zásahu, v podobe pretočenia plynomeru,
na ťarchu odberateľa plynu, keď možno in contrario vyvodiť ten záver, že takýto plynomer správne
zaznamenával skutočný odber plynu. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby
meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo
nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. To znamená, že nie každý neoprávnený odber

plynu, za ktorý sa považuje aj odber plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody predstavujúcej množstvo plynu a povinnosť
nahradiť škodu, nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Iba zo
samotného zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo, alebo nesprávne
zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, možno vyvodzovať vznik škody. Ust. § 82 ods. 3 ZoE a

následne vyhlášku MH SR č. 449/2012 Z. z. alebo typový diagram je možné aplikovať iba pre prípad
nemožnosti vyčíslenia výšky skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v
skutočnosti vznikla.“ V danej veci žalobkyňa nielenže neuniesla bremeno dôkazu, pretože nepreukázala,
že na odbernom mieste žalovaného bol vykonaný neoprávnený zásah do meradla, v dôsledku ktorého
meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, ale neuniesol ani bremeno

tvrdenia, pretože v žalobe ani netvrdil, že k takémuto neoprávnenému zásahu vôbec malo na odbernom
mieste žalovaného dôjsť. Samotným poškodením zabezpečenia nevzniká žiadna škoda predstavujúca
množstvo plynu, nakoľko samotné zabezpečenie nemá žiadny vplyv na prietok plynu alebo na určenie
množstva odobratého plynu. Až neoprávnenou manipuláciou, teda neoprávneným zásahom do meradla,
v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva množstvo odobratého

plynu, vzniká skutočná škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože ňou vzniká rozdiel medzi skutočne
spotrebovaným množstvom plynu a množstvom plynu, ktoré zaznamenalo meradlo, a práve tento
rozdiel je škodou. Žalovaný predložil tiež rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.11.2017, č. k.
20S/66/2016-75, ktorý žiada vykonať ako dôkaz preukazujúci správnosť jeho námietok proti uvedenému
znaleckému posudku a zároveň ako dôkaz preukazujúci správnosť hodnotiacich úvah súdu prvej

inštancie týkajúcich sa daného znaleckého posudku. Prípustnosť uplatnenia tohto prostriedku procesnej
obrany žalovaný odôvodňoval podľa § 366 písm. d) CSP, nakoľko v čase konania pred súdom prvej
inštancie nebolo predmetné rozhodnutie vyhlásené a vyhotovené.

20. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.12.2017 s prílohami žalobkyni, ktorá sa k

nemu nevyjadrila.

21. Ďalšie písomné podania strán v odvolacom konaní podané neboli.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej

inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 CSP.

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 2.192,44 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody

spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným v období 19.4.2013 do 25.2.2014 na
odbernom mieste J. XXX/XX, B. zamietol, pretože nemal za preukázané, že na odbernom mieste
žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a teda k neoprávnenému
odberu zemného plynu, ku vzniku škody a jej rozsahu.

24. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, a pretože
vcelomrozsahuzdieľaijehoprávnyzávervoveci,pričomsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie

písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

25. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody, ktorú jej

mal žalovaný spôsobiť neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období na danom
odbernom mieste odoberal zemný plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného
odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, v tomto prípade konkrétne plastovej plomby číselníka plynomeru, žalobca

preukazoval znaleckým posudkom číslo 167/PL-2014 zo dňa 24.3.2014 znalca z odboru kriminalistika,
odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku ako aj kópiou výňatku zo zoznamu zaisteného v trestnom
konaní.

26. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a § 82 ods. 2 ZoE, upravujú osobitný prípad zodpovednosti

za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu
k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka, upravujúcim všeobecnú zodpovednosť fyzických a
právnických osôb za škodu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d), v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE, sú 1. porušenie
právnej povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti a škodou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď
rozhodujúce v zmysle tohto ustanovenia je to, že odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom
je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorým protiprávnym konaním odberateľa
skutočne vznikla škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi
distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. V danom prípade nároku na náhradu škody

preto nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu,
avšak musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu, t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s
porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, 2. vznik skutočnej škody na strane jednej
z oprávnených osôb (dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej

siete, alebo prevádzkovateľ zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným
odberom a vznikom tejto škody.27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej
právnej veci žalobkyňa predovšetkým nepreukázala základný predpoklad objektívnej zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaný

odoberal v rozhodnom období zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, nakoľko znalecký posudok č. 167/PL-2014 zo dňa 24.3.2014, znalca
Ing. Petra Lešku, ako dôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu
žalovaným neobstojí.

28. Súd prvej inštancie pritom správne posúdil charakter žalobcom predloženého znaleckého posudku,
teda že nespĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP, z ktorého dôvodu
je nevyhnutné postupovať pri jeho vykonávaní, ako by išlo o vykonanie dôkazu listinou. Predmetný
znalecký posudok si žalobca nechal vyhotoviť na svoju objednávku pred začatím konania vo veci samej.
Je pravda, že znalec znalecký posudok vypracoval za účinnosti procesnej normy - zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ako namietala žalobkyňa v odvolaní, ktorá procesná norma inštitút

súkromného znaleckého posudku nepoznala. Avšak aj pred účinnosťou Civilného sporového poriadku,
postupoval súd pri vykonávaní znaleckých posudkov, ktoré si nechala vypracovať strana sporu, akoby
išlo o dôkaz listinou. Účelom novej právnej úpravy ust. § 209 ods. 1 a 2 CSP je, aby bolo možné aj v
sporovom konaní hodnotiť znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie
nariadil súd, ako znalecký posudok podľa § 208 CSP. Procesný postup pri vykonávaní takéhoto

súkromného znaleckého posudku je potom rovnaký ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného
znalca, takéhoto znalca možno potom v konaní vypočuť, či konfrontovať ho s iným znalcom. Teda aj v
prípadeznaleckýchposudkovpredloženýchstranouzapredchádzajúcejprávnejúpravy,akoajvprípade
súkromných znaleckých posudkov predložených za CSP, ktoré neobsahujú doložku podľa § 209 ods.
2 CSP, je možné takýto znalecký posudok posudzovať ako dôkaz listinou.

29. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP, nemá žiaden dôkaz
predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné
postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca,
a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

30. Znalecký posudok všeobecne (t. j. aj súkromný znalecký posudok) musí spĺňať náležitosti ust. §
17 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (tiež „ZoZ“), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 5 cit. ust.), ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia,

v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti,
pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Naproti tomu ust. § 209 ods. 2 CSP ustanovuje
osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Možno teda povedať, že náležitosti znaleckého
posudku sú upravené jednak v ust. § 17 ZoZ, ako aj v § 209 ods. 2 CSP, pokiaľ ide o súkromný

znalecký posudok. Podľa odvolacieho súdu, žalobkyni nič nebránilo, aby v priebehu konania predložila k
znaleckému posudku č. 167/PL-2014 dodatočne doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, a to či už ako prílohu
(§ 17 ods. 6 ZoZ), alebo dodatok k znaleckému posudku.

31. Skutočnosť, že žalobkyňou predložený znalecký posudok v tomto prípade nemá charakter

súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP, spôsobuje, že sa tento dôkaz posudzuje ako
dôkaz listinou, pričom ako bolo uvedené vyššie, v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP neznamená to, že by takáto
listina mala menšiu dôkaznú silu ako znalecký posudok, ktorého vypracovanie nariadil súd, prípadne
súkromný znalecký posudok podľa § 209 ods. 2 CSP. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, rozdiel
v danom prípade spočíva v tom, že v prípade znaleckých posudkov (aj súkromného podľa § 209 ods. 2

CSP) súd nemôže hodnotiť odborné závery týchto posudkov z hľadiska ich správnosti, ale hodnotí len
presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám
logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, naopak v prípade súkromných
znaleckých posudkov neopatrených doložkou podľa § 209 ods. 2 CSP, podlieha hodnoteniu súdu
nielen presvedčivosť a logickosť takéhoto znaleckého posudku, ale súd môže skúmať aj správnosť jeho

odborných záverov.

32. Predovšetkým sa pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov,
teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a zhľadiska jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého
skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti
teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob

vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať
si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím
zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho
vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné. Neobstojí

preto argumentácia žalobkyne v odvolaní, že daný znalec je najskúsenejším dlhoročným odborníkom
vo svojom odbore a vie ako má vykonať znalecký úkon a vypracovať znalecký posudok, preto súd jeho
posudok nemôže nijako spochybňovať.

33. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti,
pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo

svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd
mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení
znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel
znalec k svojmu záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca
(či je zapísaný v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska

materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa §
17 ZoZ. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého
posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu
skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných
skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré

podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku
použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným
vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

34. V danom prípade zadávateľ posudku - žalobkyňa, požiadala ňou vybraného znalca o spracovanie

znaleckej úlohy vymedzenej žalobkyňou ako - potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa § 82
ods. 1 písm. d) zák. č . 251/2012 Z. z. o energetike. Tu treba uviesť, že zadávateľ posudku - strana
sporu, už samotné zadanie úlohy pre znalca nenaformulovala neutrálne, ale naformulovala úlohu pre
znalca sugestívne podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania. Uvedené vyplýva zo
žiadosti o posudok zo dňa 27.2.2014, ako aj z titulnej strany samotného znaleckého posudku. V posudku

potom znalec stručne uviedol svoj záver, že „Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie
- odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby.“ V rámci opisu svojho postupu, ktorým dospel k
uvedenému záveru znalec uviedol len toľko, že mu bol zadávateľom posudku v nepoškodenom obale
predložený konkrétny plynomer, z ktorého znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom znalec
zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily a znalec plombu pri demontáži

poškodil. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie jednoznačne správne uzavrel, že takýto
opis postupu znalca je nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti jeho znaleckého
posudku a prihliadať na jeho záver ako na nepochybný. Z takto vykonaného znaleckého dokazovania
a znaleckého posudku totiž nie je možné jednoznačne nad všetky pochybnosti ustáliť, kedy konkrétne
došlo k poškodeniu plomby daného meradla, t. j. k odstráneniu jej zaisťovacích prvkov, či k tomuto

poškodeniu došlo v priebehu odberu plynu žalovaným, alebo v procese výmeny meradla, či pri jeho
presune od žalovaného k znalcovi, alebo pri výkone samotnej znaleckej činnosti. Znalec v rámci opisu
svojho postupu pri výkone svojej znaleckej činnosti uviedol v posudku len toľko, že pri demontáži plomby,
bolo plombu možné demontovať pomerne malou silou. Následne optickým skúmaním plomby zistil, že
plomba má odstránené obidva zaisťovacie prvky. Znalec v pozícii svedka na pojednávaní pred súdom

uviedol, že pri demontáži predtým nepoškodenej plomby dochádza k zvukovému efektu, k odstráneniu
jedného, veľmi málokedy obidvoch zaisťovacích prvkov, ktoré zostávajú po demontáži buď v kryte
číselníka alebo sa nachádzajú na stole, pričom v tomto prípade išla plomba vytiahnuť z jej miesta v
ktorom je uložená pomerne ľahko a zaisťovacie prvky sa nenachádzali ani v plynomere, ani na plombe.
Pokiaľideovýberplomby,znalecprivýpovediuviedol,ževnosnejčastiplombyzaskrutkovalskrutkuajej

pomocou plombu vytiahol z telesa plynomeru. Plombu predtým neskúšal vytriasať, demontoval ju svojim
spomínaným zaužívaným spôsobom. Zároveň znalec uviedol, že v roku 2013 vyhotovil celkovo cca 590
znaleckých posudkov, v roku 2014 celkovo cca 770 znaleckých posudkov, z čoho takmer všetky boli pre
žalobkyňu, iba asi 5 kusov z každého roku nebolo pre žalobkyňu. Znalec však ani v znaleckom posudkuanivosvojejvýpovediexaktneneopísal,očooprelsvojeodbornézáveryotom,žeakplombaide„ľahšie“
von, znamená to automaticky, že už bola poškodená (resp. jej zaisťovací prvok) a to pred jej vybratím
spôsobom použitým znalcom. Znalec nevysvetlil, či zavŕtanie skrutky do plastovej plomby, ktoré rovnako

vyžaduje určitú fyzickú silu, nevylučuje poškodenie zaisťovacích prvkov plomby pri takomto postupe
znalca. Odborne neodôvodnil ani svoj záver o rozdielnych zvukových efektoch pri vyberaní poškodenej
plomby a pri vyberaní nepoškodenej plomby. V znaleckom posudku znalec neuvádza žiadne skutočnosti
o tom, aký bol konkrétny zvukový efekt pri vyberaní práve tejto plomby. Znalec v posudku neopísal, či
chýbajúce úlomky zaisťovacích prvkov plomby v danom prípade vôbec hľadal, či už v telese plynomera,

alebo na svojom stole, či na zemi a aký bol výsledok. Pretože v tomto prípade plomby umiestnenej na
telese číselníka, pri vyberaní takejto plomby môže s veľkou pravdepodobnosťou dôjsť k poškodeniu jej
zaisťovacích prvkov, ktoré plombu držia vo vnútri číselníka, bolo povinnosťou znalca pri výkone svojej
odbornej činnosti priebeh svojho znaleckého skúmania náležite zdokumentovať, zachytiť a podrobne
popísať. Opis postupu znalca v znaleckom posudku, doplnený jeho výpoveďou v konaní pred súdom je
nedostatočný, znalecký posudok znalca je pokiaľ ide o priebeh demontáže plomby nepreskúmateľný a

preto jeho záver o tom, že zaisťovacie prvky plomby boli poškodené pred demontážou plomby znalcom,
nie je nepochybný. Znalec neuviedol akú konkrétnu silu použil pri demontáži plomby, neporovnal ju s
konkrétnou silou, ktorú je potrebné vynaložiť pri demontáži nepoškodenej plomby. Znalec v posudku
neopísal akým spôsobom zaviedol skrutku do plomby, či aj v tomto prípade bolo potrebné použiť
silu a či pri tejto manipulácii došlo/nedošlo k poškodeniu plomby. Nepopísal žiaden zvukový efekt

sprevádzajúci vyberanie plomby a jeho odlišnosť od obvyklého zvukového efektu. Nepopísal svoj
postup pri hľadaní odlomených úlomkov zaisťovacích prvkov plomby. Súd prvej inštancie potom správne
poukázal napríklad na to, že všetky tieto okolnosti mohol zaznamenať na obrazovo- zvukový záznam,
čím by bol jeho postup dodatočne preskúmateľný. Pokiaľ súd uviedol, že znalec mohol na zmeranie
sily potrebnej na vybratie plomby použiť silomer, ide len o odporúčanie súdu, aby bolo možné závery

znalca preskúmať. Tu neobstojí obrana žalobkyne v odvolaní, že súd odporúčaním použitia silomeru, či
obrazovo - zvukového záznamu ukladá znalcovi povinnosti, ktoré mu nevyplývajú zo Zákona o znalcoch.
Skutočne takáto povinnosť v zákone uvedená nie je, ale zákon od znalca vyžaduje, aby v posudku opísal
postup svojej znaleckej činnosti a použité znalecké metódy tak, aby jeho závery boli preskúmateľné.
Znalec v podstate v tomto prípade v posudku neuviedol žiadne použité odborné metódy a postupy

pre vyvodenie svojich záverov, uviedol iba svoje subjektívne pocitové („pomerne malá sila“), sluchové
(„ zvukový efekt“) a zrakové vnemy („optickým skúmaním zistil poškodenie povrchu plomby - chýbanie
zaisťovacích prvkov“), ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami, v podstate vychádzal iba zo
svojej opakovanej skúsenosti, ktorej správnosť však žiadnym spôsobom neosvedčil. Pritom množstvo
sily potrebnej na vytiahnutie plomby je nepochybne subjektívna kategória, ktorá môže byť ovplyvnená

viacerými faktormi, ako je kvalita materiálu konkrétnej plomby, prípadne jej výrobná vada; rovnako
zvukový efekt záleží od pevnosti danej plomby a v prípade, ak je plomba nekvalitná, alebo trpí výrobnou
vadou, zvukový efekt pri jej vytiahnutí môže byť výrazne tichší, alebo môže úplne absentovať; úlomok
z plomby, vzhľadom na jej celkovú veľkosť, možno ľahko prehliadnuť, pripadne stratiť pri manipulácii s
plombou. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa na základe predloženého znaleckého posudku jednoznačne

nepreukázala, v ktorom časovom okamihu došlo k tvrdenému poškodeniu plomby, vzhľadom na to, že je
reálnemožné,žekpoškodeniuplombydošlovdôsledkuvýrobnej,prípadnemontážnejvadypriosádzaní
plomby do plynomeru, prípadne k poškodeniu plomby mohlo dôjsť aj v posudku bližšie nepopísanou
manipuláciou znalca. Znalec pritom vypovedal, že pre žalobkyňu vypracoval ročne stovky znaleckých
posudkov,pretoaniniejereálnemožné,akznalecsvojekonkrétnepostupy azistenianeopísalpodrobne

v znaleckomposudkuohľadomkonkrétnehoplynomeru,abysisodstupomčasupresnepamätal,akýbol
jeho presný postup a zistenia pri skúmaní tohto konkrétneho plynomeru. Jeho vyjadrenia na pojednávaní
preto možno považovať iba za zovšeobecňujúce, nie sú dôkazom o individuálnom postupe znalca v tejto
konkrétnej prejednávanej veci.

35. Pretože všetky vyššie uvedené relevantné skutočnosti znalec vo svojom posudku neozrejmil,
nevenoval sa im, svoj záver oprel iba o svoje subjektívne tvrdenie, nie je možné takýto znalecký
posudok považovať za hodnoverný a jeho závery za jednoznačné. Opis priebehu znaleckého skúmania
v danom prípade neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť znalcových postupov a
záverov. V takomto prípade nie je možné nepochybne vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacích prvkov

plomby nedošlo až v priebehu samotného znaleckého skúmania. Ak totiž záver znaleckého posudku
znie, že došlo k poškodeniu zaisťovacích prvkov plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k
takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne
zdokumentoval porušenie zabezpečovacích zariadení - plomb, najmä ak zadávateľom posudku bolajedna zo strán sporu, pričom druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom skúmaní, a tiež
v prípade, ak vybratie plomby znalcom z daného plynomeru je neopakovateľným úkonom, teda nie je
viac možné postup znalca preskúmať iným znalcom. Pre nepreskúmateľnosť postupu znalca z vyššie

uvedených dôvodov, nie je možné znalecký posudok považovať za hodnoverný pre jednoznačné prijatie
záveru, že zaisťovacie prvky plomby číselníka predloženého plynomeru boli poškodené neoprávnenou
manipuláciou tretej osoby a nie znalcom pri jeho znaleckom skúmaní.

36. Odvolací súd sa teda stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, že v konaní nebolo žalobkyňou

jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii
a k neoprávnenému odberu zemného plynu. V predmetnej veci teda nebol preukázaný už prvý základný
predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82
ods. 1 písm. d) ZoE, a to tvrdený protiprávny úkon. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa nepreukázala,
ani predloženým výňatkom zo zoznamu zaisteného v trestnom konaní, pretože v konaní nijakým
spôsobom nepreukázala, že práve tento zoznam predstavuje zoznam osôb, u ktorých malo dochádzať

k neoprávnenému odberu zemného plynu, predovšetkým nepreukázala kto a za akým účelom tento
zoznam robil a akým spôsobom bol tento dôkaz vyhodnotený v trestnom konaní, v ktorom mal byť
zaistený, teda aké skutočnosti sa týmto dôkazom majú vôbec preukazovať. Len samotná skutočnosť, že
zoznam bol zaistený spolu s falšovateľským náčiním, nepreukazuje sama o sebe, že sa jedná o zoznam
plynomerov, na ktorým bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tento zoznam teda

nemôže preukazovať ani opakovanosť tvrdeného neoprávneného odberu zemného plynu.

37. Žalobkyňa preto neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že na odbernom mieste žalovaného
v období od 19.4.2013 do 25.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázala existenciu protiprávneho

úkonu-neoprávnenéhoodberuzemnéhoplynu,pretoaninemoholbyťpreukázanývznikškodynastrane
žalobkyne, keďže škoda na jej strane vzniká iba v prípade neoprávneného odberu, pričom v relevantnom
období mal žalovaný uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s konkrétnym dodávateľom, ďalej
nemôže byť splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom
zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je potrebné skúmať výšku škody, či výšku nákladov

spojených s jej zisťovaním, ktorých sa žalobkyňa domáhala. Pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno ohľadom preukázania protiprávneho konania žalovaného, súd prvej inštancie správne žalobu
žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

38. V ďalšom sú potom už celkom irelevantné argumenty žalobkyne v odvolaní, že súd prvej inštancie

porušil zásadu rovnosti strán pri dokazovaní, keď umožnil právnemu zástupcovi žalovaného klásť
znalcovi otázky, ohľadom možných spôsobov opakovaného vyberania spornej plomby, ku ktorým znalec
vzhľadom na svoj odbor nie je kompetentný sa vyjadrovať, ako ani že pripustil vykonanie dôkazu -
názorná ukážka plynomeru, nakoľko súd na týchto skutočnostiach nezaložil svoje skutkové a právne
závery a predmetné vyjadrenia znalca ani ukážka plynomeru neboli pre rozhodnutie v tejto veci

rozhodujúce. Rovnako nie je relevantná obrana žalobkyne v odvolaní, že trestné stíhanie ohľadom
pretáčania plynomerov v danom období nebolo možné viesť, pretože v období roku 2012 -2013
neexistovala skutková podstata trestného činu § 219a ods. 1 Trestného zákona. Uvedené nemá význam
pre posúdenie občiansko-právnej zodpovednosti. Navyše ako správne poukázal vo svojom vyjadrení
žalovaný, bolo možné takúto vec vyšetrovať ako krádež, či podvod. Pre danú právnu vec nie je potom

rozhodujúce ani to, či vyhláška podľa ktorej si žalobkyňa vypočítala výšku škody, bola/nebola alebo má
byť napadnutá na Ústavnom súde SR pre jej nesúlad so zákonom, nakoľko podstatné je, že v tejto veci
nebol preukázaný neoprávnený odber plynu. Rovnako pokiaľ žalobkyňa uvádza, že súd prvej inštancie
sa nesprávne spravuje judikatúrou českých súdov, odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd citovanú
českú judikatúru neuvádza ako pre seba právne záväznú, iba ju dáva do pozornosti a uvádza, že s

právnymi závermi súdov v citovaných rozhodnutiach sa stotožňuje.

39. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne teda odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

40. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2
CSP rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobkyne zamietol, vrátane súvisiacich a odvolaním
osobitne nenapadnutých výrokov o náhrade trov konania sporových strán a náhrade trov konania štátu,

ako vecne správny potvrdil.

41. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady
trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).