Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/219/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115213303
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115213303.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Š. P., Z..

XX.XX.XXXX, K. B. F. Q. XX, XXX XX Q., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: INVEST - KAPITAL, a.s., Záhradnícka 51,
827 08 Bratislava, IČO: 35 871 334, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.8.2011,

II. p r i z n á vžalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 15.05.2015 navrhla žalobkyňa, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo
mzdy v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2011, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
(pôvodne Poštová Banka, a.s. Bratislava) je neplatná.

Uznesením zo dňa 01.03.2017 súd, na základe návrhu žalobkyne, pripustil žalobu v znení, že žalovaný
je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 09.08.2011.
Vrámcižalobyžalobkyňapoukázalanato,žesúčasťouformulárovejzmluvyuzavretejmedzižalobkyňou
a žalovaným (podľa kontextu sa má na mysli aj právny predchodca žalovaného) bola aj dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorá bola zo strany veriteľa vopred pripravená. Zo žaloby vyplýva, že zmluva
neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písmeno k) zákona č. 129/2010 (výška, počet a termíny
splátok, úrokov, istiny a poplatkov). Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaný napriek spornosti veci požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne

rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, pričom ona nemá možnosť zastaviť zrážky, keďže
zamestnávateľ je zo zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, pričom
veriteľ výšku dlhov sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne (Mesto Sabinov) o
vykonávanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 19.02.2013. Žalobkyňa citovala ustanovenie § 5a ods. 1
písmeno a) zákona č. 250/2007 Z.z., poukázala na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu a uviedla,
že uplatnenie tohto právneho úkonu je podľa § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore so zákonom, a

teda je absolútne neplatným.

2. Žalovaný podaním zo dňa 09.06.2015 poukázal na to, že nemožno vyhlásiť, že žalobkyňa má
naliehavý právny záujem akokoľvek nesplácať (teda aj zrážkami zo mzdy) dohodnuté splátky podľauzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, keď platnosť samotnej zmluvy nenamieta a nijakým spôsobom
nerozporuje, že by bola dlžníkom veriteľa a mala dlh voči žalovanému. Rozporuje iba spôsob splácania
a z tohto dôvodu nie je naliehavý právny záujem preukázaný. Taktiež žalovaný poukázal na to, že názor

žalobkyne o tom, že dlh môže byť vymáhaný len vtedy, ak prejde súdnou kontrolou nie je správny a nie
je ani v súlade s komunitárnym právom. Z uvedených dôvodov preto navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.
Žalovaný sa vyjadril taktiež podaním zo dňa 09.07.2015, pričom vzniesol námietku res iudicata
s poukazom na skutočnosť, že voči žalobkyni bol Stálym rozhodcovským súdom vyhlásený dňa
17.07.2014 rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2014 a vykonateľnosť

04.08.2014, pričom žaloba v tejto veci bola podaná dňa 15.05.2015. Žalovaný poukázal na to, že tento
rozhodcovský rozsudok o žalobe na plnenie vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe
o určenie, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, pričom rozhodcovský súd v rozhodcovskom
konaní pred rozhodnutím vo veci samej posudzoval oprávnenosť nároku žalovaného uplatneného v
rozhodcovskomkonaní,tedaajotázkuplatnostizmluvyoúvere,akoajjejčasti.Žalovanýtaktiežnamietal
svoju pasívnu legitimáciu s poukazom na skutočnosť, že pohľadávka žalovaného voči žalobkyni bola

postúpená na spoločnosť INVEST - KAPITAL a.s.

3. Podaním zo dňa 30.01.2018 súd upovedomil žalovaného o tom, že predmetnú vec bude právne
posudzovať aj z hľadiska preskúmania absolútnej platnosti, resp. neplatnosti úverovej zmluvy, ako aj
náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 129/2010 Z.z., teda aj § 9 ods. 2 tohto zákona a ostatných predpisov

na ochranu spotrebiteľa.

4. Zo zmluvy o úvere zo dňa 09.08.2011 vyplýva, že výška úveru predstavuje 2.750 EUR, výška
mesačnej splátky 69,29 EUR, výška úrokovej sadzby 19,5 % ročne, dátum prvej splátky 25.09.2011,
dátum konečnej splatnosti úveru 25.08.2017, počet splátok 72, RPMN 21,36 %, priemerná RPMN 17,62

% a celková výška nákladov 1.986,23 EUR. Zo zmluvy taktiež vyplýva, že bol dojednaný základný súbor
poistenia, pričom z bodu 2 tejto zmluvy vyplýva, že klient žiadal poistenie buď základného súboru alebo
komplexného súboru, pričom zo zmluvy nevyplýva možnosť vôbec nedojednať poistenie, pričom pokiaľ
je možné krížikom označiť, že klient žiada o jeden alebo druhý typ poistenia, tak podľa názoru súdu, mal
máť možnosť označiť, že poistenie nežiada.

5. Z výsluchu žalobkyne v rámci pojednávania konaného dňa 26.01.2018 vyplynulo, že až na výplatnej
páskezistila,žeekonómkajejvykonalanejakézrážky,pretosaišlaotominformovaťabolojejpovedané,
že prišla žiadosť od Poštovej Banky, a preto boli aj zrážky vykonávané. Žalobkyňa zároveň uviedla,
že vôbec nemala žiadnu vedomosť o tom, že v úverovej zmluve je aj nejaká dohoda o zrážkach a pri

uzatváraní zmluvy jej to vôbec nebolo povedané, resp. nemá vedomosť ani o rozhodcovskej doložke,
resp. o rozhodcovskom konaní. Uviedla, že chcela uzatvoriť iba úverovú zmluvu a nemala žiadnu
vedomosť o tom, že uzatvára aj nejakú dohodu o zrážkach.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

8. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu

zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

10. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka , musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k) , r)

a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

11. Zo žaloby vyplýva, že úver neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, pričom
ako už súd konštatoval, podaním zo dňa 30.01.2018 upovedomil žalovaného, že bude skúmať všetky
náležitosti § 9 ods. 2 tohto zákona a dospel k záveru, že v predmetnej zmluve absentuje uvedenie druhu
spotrebiteľského úveru (§ 9 písm. a)), predpokladov použitých pre výpočet RMPN (§ 9 ods. 2 písm.

j)) a podľa výpočtu súdu je v zmluve zároveň nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, uvedená výška
RPMN 21,36 %, ktorá má byť správne 24,5 %. Absencia vyššie uvedených náležitosti, resp. nesprávne
uvedené RPMN, má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
uznesením zo dňa 01.03.2017 súd pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaný je povinný zdržať sa
použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom zo žiadosti právneho predchodcu žalovaného
zodňa19.02.2013nepochybnevyplýva,žežalovanýpožiadalzamestnávateľažalobkyneovykonávanie
zrážok zo mzdy, čím je preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení.

13. Z výsluchu žalobkyne v rámci pojednávania konaného dňa 26.01.2018 vyplynulo, že až na výplatnej
páskezistila,žeekonómkajejvykonalanejakézrážky,pretosaišlaotominformovaťabolojejpovedané,
že prišla žiadosť od Poštovej Banky, a preto boli aj zrážky vykonávané. Žalobkyňa zároveň uviedla,
že vôbec nemala žiadnu vedomosť o tom, že v úverovej zmluve je aj nejaká dohoda o zrážkach a pri

uzatváraní zmluvy jej to vôbec nebolo povedané, resp. nemá vedomosť ani o rozhodcovskej doložke,
resp. o rozhodcovskom konaní. Uviedla, že chcela uzatvoriť iba úverovú zmluvu a nemala žiadnu
vedomosť o tom, že uzatvára aj nejakú dohodu o zrážkach.

14. Žalovaný zároveň namietal, že v prejednávanej veci sa jedná o zákonnú prekážku rozhodnutej veci

(res iudicata) z dôvodu, že žalovaný v pozícii žalobcu, podal na rozhodcovský súd žalobu o plnenie a
v tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že predmetom tohto
konania je uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pričom sa
jedná o iný predmet konania a skutočnosť, že v rámci žaloby o plnenie bolo rozhodnuté rozhodcovskýmrozsudkom, nemôže vytvárať prekážku rozhodnutej veci v tomto konaní, keďže v prípade, pokiaľ by
súd žalobe nevyhovel, resp. nerozhodol predbežným opatrením, žalovaný by mohol aj tak žiadať
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy.

15. V súvislosti s výsluchom žalobkyne súd poukazuje na to, že žalobkyňa nemala záujem uzatvoriť
dohodu o zrážkach zo mzdy. Pri uzatváraní zmluvy ju veriteľ žiadnym spôsobom neupovedomil o tom,
že uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom táto dohoda ani nie je súčasťou samotnej zmluvy,
ale je uvedená v obchodných podmienok, ktoré sú písané v podstate miniatúrnym písmom a aj keď

tieto obchodné podmienky žalobkyňa podpísala, je nepochybné, že nemala skutočnú vôľu uzavrieť
dohodu o zrážkach zo mzdy, a teda v tomto prípade u žalobkyne absentuje zhoda jej vôle s prejavom
pri tomto právnom úkone, a preto pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy absolútne neplatným právnym úkonom.

16. Za daných skutkových okolností, teda že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná podľa § 37 OZ,

resp. že úver je bezúročný a bez poplatkov, preto sa dohoda nevzťahuje iba na istinu úveru, čo je v
rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a aj preto je dohoda
neplatná, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom žalobkyňa má nepochybne naliehavý právny
záujem na uložení povinnosti žalovanému zdržať sa použitia predmetnej dohody, a to s poukazom na
ustanovenie § 137 písm. c) CSP, teda v podstate na určení, že v danom prípade nie je dané právo

žalovaného na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobkyni
ktorá bola úspešná v celom rozsahu priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania, o ktorom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).