Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 3, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/461/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224851
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115224851.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: SPP

Distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpená: SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: J. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, B., zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14,
Bratislava, o zaplatenie 2.192,44 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

III. Štátm á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.09.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.10.2015, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2.192,44 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.192,44 eura od 19.04.2014 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania.

2.Podľa§470ods.1a2vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. (2)

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/461/2015-23 zo dňa
07.12.2015. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, čím
sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení

účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v plnom rozsahu zrušil.

4. Žalobkyňavžalobetvrdila,ženaodbernommiesteJ.XXX/XX,B.,žalovanéhovobdobíod19.04.2013
do 25.02.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, ktorý odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
(plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca A. V prípade neoprávneného odberu zemného

plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete
škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobkyni škoda vo
výške 2.192,44 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.
449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberomplynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2014, splatná dňa
18.04.2014, znejúca na sumu vo výške 2.192,44 eura. Žalobkyňa listom vyzvala žalovaného na úhradu
vyfakturovanej sumy. Žalovaný na výzvu nereagoval a faktúru neuhradil. Nezaplatením faktúry v lehote

jej splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, od čoho žalobkyňa odvodila svoj nárok na úrok z
omeškania.

5. V konaní sa žalobkyňa ďalej vyjadrila, že znalec, ktorý znalecký posudok vypracoval, je povinný
vypracovať ho riadne, účelne a nestranne. Znalec A.. J. Z. je riadnym znalcom zapísaným v

zozname znalcov evidenčné číslo: XXXXXX. Znalec je povinný postupovať pri vypracúvaní znaleckých
posudkov podľa príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. a je nezávislou a nestrannou
osobou. Zo zistení znalca možno vyvodiť záver, že plomba nebola nahradená inou plombou,
ktorá by nepochádzala od oprávnenej osoby (zhoda kontrolného a sporného otlačku konštatovaná
v posudku). Plomba nachádzajúca sa na meradle bola pôvodná, avšak mala poškodenie obidvoch
zaisťovacích prvkov, čo umožňuje jej ľubovoľné odobratie akoukoľvek osobou a realizovanie zásahu

do počítadla meradla. Následne toto poškodenie umožňuje plombu opakovanie vrátiť na svoje miesto.
Z tohto záveru jasne vyplýva, že dochádzalo k odberu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Za neoprávnený odber sa považuje odber vykonaný
meradlom, na ktorom bol porušený čo aj len jeden z jeho zabezpečovacích prvkov (plomba). V
prípade porušenia zabezpečovacích prvkov meradla zákon z opatrnosti prezumuje nesprávnosť ním

nameraných hodnôt. Kontrola odberného miesta žalovaného bola vykonaná na základe podozrenia,
že došlo k neoprávnenému zásahu do meradla zemného plynu, na základe oznámenia orgánov
činných v trestnom konaní o vyšetrovaní organizovanej skupiny páchateľov vykonávajúcich zásahy
do plynomerov žalobkyne. Pri vyšetrovaní boli zaistené viaceré predmety, a to najmä profesionálne
falšovateľské náčinia, veľké množstvo razníc rôzneho druhu a pod., ktoré mali byť použité na

realizovanie neoprávnených zásahov do meradiel plynu za účelom optimalizácie nameraných hodnôt.
Ďalej však boli zaistené najmä prehľadné zoznamy, na ktorých boli uvedené miesta odberov, dátumy,
číselné údaje o meradlách a osoby, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy do meradiel.
Vzhľadomnavyššieuvedenébolovdanomregiónevykonanýchviacerokontrolnavybranýchodberných
miestach vyplývajúcich zo zaisteného zoznamu. Napriek vysokej profesionalite falšovateľov však

znalec potvrdil manipuláciu so zabezpečovacími prvkami plynomeru vo všetkých prípadoch t.j. u osôb
uvedených v zaistených zoznamoch. V predmetných zaistených zoznamoch sú zapísané hodnoty už
od januára 2010, a teda existuje dôvodný predpoklad, že do zásahu meradla došlo práve v uvedenom
čase. Z tohto dôvodu nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých pokladov zistiť spotrebu
žalovaného. Pri pravidelných ročných odpočtoch nebolo možné zistiť, či sú predmetné plomby alebo

meradlo manipulované, nakoľko tieto boli zmenené profesionálnymi falšovateľskými nástrojmi, ktoré
boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je možné nazerať na
predchádzajúce spotreby žalovaného ako na relevantné. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ
zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto stavom je založená
na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn.

Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, každý
takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje bez ďalšieho za
neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie,
stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu
zodpovednosť. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 102/2010 z

29.11.2011. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle nie je možné v zmysle
zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii v spojení s ust. zákona o energetike brať pre porušenie plomby v
úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom
vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z., a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho
dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla.

Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade
zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku, nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn,
ktorý žalovaný odobral, bolo potrebné určiť v zmysle zákona. Žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej
faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0
m3. V prípade, ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, žalovaného dodávateľ zemného plynu vrátil

vzniknutýpreplatokžalovanému.Nulováspotrebanafaktúreresp.navyúčtovanížalovanéhojeuvedená
kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na
číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom
vyhlášky. Žalovaný v čase neoprávneného odberu za spotrebovaný plyn neplatil, odoberal plyn de factozadarmo, ale jeho odberom dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej
sieti žalobkyne, čím sa znížil majetok žalobkyne. Nakoľko medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje
zmluvný vzťah, je potrebné, aby si žalobkyňa tento úbytok majetku uplatnila ako škodu spôsobenú

neoprávneným odberom. Vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, a preto musela žalobkyňa použiť výpočet škody podľa vyhlášky. Žalobkyňa je subjekt,
ktorý je povinný distribučnú sieť zásobovať plynom a udržiavať v nej stály tlak. Spotrebovanie tohto
majetku (plynu v distribučnej sieti) sa u žalobkyne prejaví ako pokles majetkových hodnôt resp.
ako škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu. Skutková podstata neoprávneného

odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom
s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (zaisťovací prvok plomby). Skutočnosť,
že ide o neoprávnený odber plynu, nie je podmienená funkčnosťou meradla v rovine, či meria hodnoty
správne, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje
optimalizáciu nameraných hodnôt plynu na ľubovoľnú hodnotu. Možno predpokladať, že meradlá po
neoprávnenom zásahu do ich zabezpečenia zostávajú funkčné. Vykazujú naďalej známky funkčnosti

a sú spôsobilé merať hodnoty správne. Avšak porušenie zabezpečenia umožňuje ľubovoľnej osobe
manipuláciu s takto nameranými hodnotami. Je irelevantné, či meradlo meria hodnoty správne, ak
vzhľadom na porušenie jeho zabezpečenia možno tieto hodnoty bez poškodenia meradla optimalizovať
podľa vlastného uváženia (pretáčať na ľubovoľnú hodnotu). Žalobkyňa ďalej uviedla, že v zoznamoch
zaistených orgánmi činnými v trestnom konaní bolo uvedené taktiež odberné miesto žalovaného, pričom

pri každej kontrole každého odberného miesta uvedeného v zoznamoch bola potvrdená manipulácia
so zabezpečovacími zariadeniami meradla plynu. V zoznamoch boli uvádzané hodnoty od roku 2008.
Na základe uvedených skutočností nie je možné odhadnúť, o ktorý neoprávnený odber v poradí
sa jedná, nie je možné určiť, koľko zásahov do meradla bolo vykonaných, ani akou formou boli
hodnoty na meradle manipulované. Žalobkyňa má za to, že k skutočne vzniknutej škode reálne došlo,

avšak túto škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, žalobkyňa
nemohla určiť cenu neoprávnene odobratého množstva plynu inak, ako jej ukladá zákon, t.j. na
základe vyhlášky. Preukázaním, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, sa
každý takýto odber považuje za neoprávnený odber. V tomto prípade nie je potrebné preukazovať, či
odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, alebo ho spôsobila iná osoba. Postačuje iba samotná

skutočnosť, že zabezpečovacie zariadenie bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá
objektívnu zodpovednosť a je to práve odberateľ, kto nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom
odoberal plyn. Žalobkyňa ďalej poukazovala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a síce
na uznesenie sp.zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009, rozsudok sp.zn. 4Cdo 102/2010 zo dňa
29.11.2011, uznesenie sp.zn. 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.03.2015. Ďalej žalobkyňa poukazovala na

znenie ustanovenia § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Zb. a § 82 ods. 3 zák.č. 251/2012 Z.z..
Žalovaný v čase neoprávneného odberu zemného plynu za spotrebovaný plyn nezaplatil, odoberal ho
de facto zadarmo, ale jeho odberom skutočne dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva
plynu v distribučnej sieti žalobkyne. Majetok žalobkyne sa v tomto prípade znížil o spotrebu zemného
plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah je potrebné,

aby si žalobkyňa tento úbytok majetku uplatnila ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Túto
skutočnosť predpokladá aj zákon o energetike, ktorý s pojmom škoda za neoprávnený odber plynu
pracuje. Plyn, ktorý odoberal žalovaný priamo z distribučnej siete, je určený na pokrytie prípadných
strát pri haváriách, alebo na pokrytie neoprávnených odberov zemného plynu. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že zo správy Úradu hraničnej a cudzineckej polície ČVS: N.-XX/NJ-S-XXXX vyplýva, že pri prehliadke

iných priestorov osobného motorového vozidla došlo k zaisteniu falšovateľského náčinia a náčinia
prispôsobeného na manipuláciu plynomerov. Najmä však boli zaistené podrobné zoznamy, kde boli
uvedené mená konkrétnych osôb, ich adresy, čísla odberných miest ako aj stavy plynomerov. Akú
právnu a výpovednú hodnotu má fakt, že orgány činné v trestnom konaní pri vyšetrovaní tejto
skupiny zaistili jednak podrobné záznamy o návštevách odberných miest, ako aj mnohé nástroje na

pozmeňovanie nameraných hodnôt plynomerov (plombovací kód, vrecko s nepoužitými plombami,
použité príslušenstvo k plynomerom, sklíčka na plynomery, štítky zo starších plynomerov, kliešte a
skrutkovače,...) a že v zaistenom zozname bolo podrobne špecifikované aj odberné miesto žalovaného,
ponecháva na úvahe súdu. Ak sa žalovaný bráni tým, že prebiehajúce trestné konania sa týkajú
elektromerov, podľa názoru žalobkyne je táto skutočnosť úplne bezpredmetná. Má za to, že je úplne

nepodstatné, či k zaisteniu vyššie uvedených predmetov došlo pri vyšetrovaní trestného činu podvodu,
znásilnenia, alebo inej trestnej činnosti, podstatné je len to, že tieto nástroje a zoznamy zaistené
boli. Skutočnosť, že sa vyšetruje „pretáčanie“ elektromerov nie je podstatná, keďže sa skupina zjavne
venovalaajďalšejnelegálnejčinnosti.ŽalobkyňapoukázalanauznesenieObvodnéhooddeleniaPZvM.ČVS: S.-XXXX/M.XXX AM zo dňa 07.01.2015, ktoré pospisuje postup, ako osoba vlastniaca automobil,
v ktorom bolo v rámci prehliadky iných priestorov nájdené falšovateľské náčinie a zoznamy odberných
miest, vykonávala na týchto miestach zásahy do plynomerov. Žalobkyňa má za to, že v prípade

odberného miesta žalovaného došlo k obdobným návštevám, a to viac krát počas obdobia niekoľkých
rokov. Zo záznamu, ktorý sa týka žalovaného, je totiž zrejmé, že sa jednalo o 7 návštev v priebehu rokov
2008 - 2012. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné určiť škodu inak ako pomocou vyhlášky. Právom
záverečnej reči žalobkyňa uviedla, že majú za to, že preukázali, že došlo k neoprávnenému odberu
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Majú za to, že

samotné meradlo sa nenachádza na verejne prístupnom mieste, nakoľko sa nachádza v uzamknutej
plechovej skrini, ktorá je síce prístupná z verejného miesta, avšak na prístup k meradlu je potrebné
vykonať fyzický odpor, aby bolo možné túto plechovú skriňu otvoriť. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené
vyčísľuje škodu v zmysle vyhlášky, nakoľko nebolo možné použiť údaje z číselníka meradla, ktoré ani
zákon nepripúšťa použiť.

6. Ako dôkazy označila žalobkyňa znalecký posudok č. XXX/J.-XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, list
žalobkyne (vyfakturovanie škody), výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, výpis základnej
úrokovej sadzby ECB, Zápis zo dňa 25.02.2014, Montážny list meradla číslo: XXXXXXXXXX, Cenník
externých služieb účinný od XX.XX.XXXX, fotodokumentáciu falšovateľského náčinia, výpis zo zoznamu
zadržaného orgánmi činnými v trestnom konaní, správu ÚHCP zo dňa 13.07.2015, rozsudok Krajského

súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/169/2015, list SOI zo dňa 27.06.2016, uznesenie ČVS: S.-XXXX/CI-TT-
XXXXAM. Navrhla doplniť dokazovanie výsluchom znalca na pojednávaní, dopytom na SPP, a.s. a
typovým diagramom.

7. Žalovaný sa v podanom odpore zo dňa 20.01.2016 k veci vyjadril v tom zmysle, že žalovanému nebol

známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru, a ani nič o neoprávnenom odbere
plynu na odbernom mieste nevedel a nevie. Nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani
zabezpečovacieho zariadenia, pričom žalovaný nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami,
ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Žalovaný žiadne poškodenie ochrannej
skrinky, samotného meradla zemného plynu alebo zabezpečovacieho zariadenia nezaznamenal.

Zároveň sa žalovaný domnieva, že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne,
domnieva sa tiež, že žalobkyňa sa touto skutočnosťou mala zaoberať, a preukázateľne dokázať
nefunkčnosť tohto meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. V opačnom prípade je
dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti
pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Žalovaný považuje nárok na náhradu

škody za nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku
nároku na náhradu škody. V danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že dotknuté
meracie zariadenie nemeria hodnoty správne a žalobkyni vznikla škoda. Znalecký posudok nesmeruje k
preukázaniuškody,alesazaoberálenanalýzoupoškodeniazabezpečovaciehozariadenia.Preukázanie
poškodenia plomby nie je však zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu a

teda k vzniku škody. Žalovaný ďalej uviedol, že na výpočet škody žalobkyňa aplikovala vykonávací
predpis, avšak podľa § 82 ods. 4 zákona mala byť údajná škoda, ktorej vznik však žalobkyňa žiadnym
spôsobom nepreukázala, určená pomocou typového diagramu dodávky. Náklady spojené so zisťovaním
a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu síce žalobkyňa v rámci vyúčtovania škody
vyčíslila, avšak žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a

priznať žalovanému náhradu trov konania.

8. V konaní sa žalovaný ďalej vyjadril, že spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobkyne, pretože táto
nie je v nijakom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Odvodenie aktívnej legitimácie priamo zo zákona o
energetike je v prejednávanej veci nedostatočné. Ak by sa koncový odberateľ dopustil neoprávneného

odberu plynu, škoda by mala vzniknúť dodávateľovi, pretože prevádzkovateľ distribučnej siete dostal
za plyn už zaplatené od dodávateľa. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že neoprávnený odber plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike automaticky neznamená nesprávne
meranie plynu a vznik škody v zmysle množstva plynu na strane žalobkyne. Takýto odber môže
znamenať len vznik škody v zmysle poškodenia plynomeru ako takého, napríklad jeho obalu. Ak

by došlo k neoprávnenému zásahu do meradla a meradlo plynomeru by nezaznamenávalo alebo
nesprávne zaznamenávalo odber plynu (nielen poškodenie zabezpečenia plynomeru, ale aj samotného
meradla v ňom), jednalo by sa o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike, čo však žalobkyňa netvrdí. Podľa žalovaného, ak skončila platnosť overeniaurčeného meradla, znamená to len, že takéto meradlo nemožno ďalej používať. Neznamená to však, že
hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a
nemožno ich použiť. Právo naopak, nie je dôvod ich neakceptovať a žalobkyňa týmto spôsobom nemôže

ospravedlniť nepoužitie typového diagramu. Žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje
žalobkyňupovinnostipreukázaťvznikskutočnejškody.Žalovanýmázato,žežalobkyňasitútopovinnosť
nesplnilaavkonanínepreukázalavznikskutočnejškody.Nepostačujelenvykonaťfiktívnyvýpočetškody
s odkazom na vyhlášku, ale žalobkyňa musí preukazovať, že neoprávneným odberom došlo k reálnej
škode. Ďalej žalovaný uviedol, že stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného

odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou, v dôsledku ktorej nie je zabezpečená
dostatočná ochrana spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov. Náprava tohto stavu je možná len vtedy,
ak v prípade akéhokoľvek neoprávneného odberu plynu odberateľom v domácnosti sa bude uplatňovať
subjektívna zodpovednosť. Žalovaný má za to, že predložený znalecký posudok nie je preskúmateľný a
nie je možné overiť správnosť postupu znalca. Znalecký posudok nie je v súlade s § 17 ods. 6 zákona

č. 382/2004 Z.z., nakoľko neobsahuje detailný opis postupu, na základe ktorého sa znalec dopracoval k
odpovediam na položené otázky, a ktorý by umožňoval jeho spätnú kontrolu. Znalec uvádza, že plombu
bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily, pričom toto tvrdenie ďalej nerozvádza. Taktiež
je zistené, že plomba nebola na povrchu poškodená (napr. stopy po vypáčení šroubovákom). Znalec
neskúmal, či plombu bolo možné demontovať aj iným spôsobom a rovno vykonal jej demontáž násilne

pomocou navŕtania šroubu a následného vytrhnutia plomby. Ak mala plomba poškodené zaisťovacie
prvky už v momente demontáže plynomera pri kontrole odberného miesta a z tohto dôsledku by
plomba nedržala na svojom mieste, teda by neplnila svoju funkciu, žalovaný predpokladá, že už počas
demontáže alebo neskôr počas prepravy plynomera by plomba z plynomera vypadla. Keďže znalec
plombu demontoval „násilne“ pomocou navŕtania šroubu a nezistil pri tom poškodenie povrchu plomby,

plomba plnila svoju funkciu, a teda zistené poškodenie plomby nemožno považovať za porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Žalovaný odoberal plyn a
tento plyn bol riadne zaznamenaný na meradle plynomera, pričom žalovaný riadne uhrádzal preddavky
a prípadne nedoplatky, ak mu tieto vznikli na základe vyúčtovania. Skutočnosť, že mal mať žalovaný
podľa žalobkyne vrátené úhrady za odobratý plyn, nemôže znamenať vznik škody, a o to viac v prípade,

ak mu tieto úhrady mal vrátiť dodávateľ a nie žalobca. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že skutky,
ktoré sú predmetom trestného konania, sa týkajú elektromerov a vôbec sa netýkajú plynomerov. Má
tiež za to, že ak by neoprávnené konanie bolo také jednoznačné a nespochybniteľné, ako je o tom
presvedčená žalobkyňa, proti konkrétnym osobám by bolo vedené trestné stíhanie, nakoľko od zaistenia
zoznamov dňa 21.03.2013 ubehlo dostatočne dlhé obdobie. K otázke určenia momentu zániku platnosti

overenia určeného meradla žalovaný uviedol, že má za to, že pokiaľ zákon o metrológii tento moment
presne neurčuje, má ním byť ten moment, kedy došlo k údajnému poškodeniu overovacej značky
určeného meradla. Pokiaľ tento moment poškodenia overovacej značky meradla (presný deň) nie je
známy, má ním byť moment, kedy žalobkyňa zistila poškodenie overovacej značky (napr. demontáž
meradla alebo neskôr). Do dňa demontáže meradla považuje žalovaný namerané údaje za relevantné,

či už pre účely výpočtu výšky škody alebo relevantné pre fakturáciu spotreby zo strany dodávateľa. Od
určenia tohto momentu závisí vyhodnotenie správnosti postupu žalobkyne, vďaka ktorému poskytuje
dodávateľom údaj o spotrebe 0 m3. Žalobkyňa nepostupovala v tomto smere správne a dôsledok je
práve ten, že z jej pohľadu došlo k spotrebe plynu, za ktorý nikto nezaplatil, aj keď odberateľ mal
riadne uzavretú zmluvu a v dobrej viere platil riadne a včas všetky zálohové platby. Žalovaný ďalej

uviedol, že ak mala žalobkyňa v prejednávanej veci za to, že jej vznikla skutočná škoda predstavujúca
množstvo plynu, a že túto škodu nemohla určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
bola povinná jej výšku určiť podľa typového diagramu dodávky. Zo žalovanému dostupných informácií
vyplýva, že žalobkyňa mala zoznam k dispozícii najneskôr dňa 09.09.2013. Kontrola odberného
miesta žalovaného bola vykonaná 25.02.2014. Z týchto informácii vyplýva dôvodný predpoklad, že

žalobkyňa nepostupovala v súlade s § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak žalobkyňa zoznam
interpretovala ako podozrenie z neoprávnených odberov, tak mala primerane bez meškania vykonať
kontroly odberných miest tak, aby predchádzala vzniku ďalších škôd. Keďže žalobkyňa nevykonala
kontroluodbernýchmiestbezomeškaniatak,abypredchádzalavznikuďalšíchškôd,konanímžalobkyne
sa predlžovalo obdobie neoprávneného odberu, čím žalobkyňa zavinila zvyšovanie výšky škody, ktorú

od jednotlivých odberateľov požaduje. Takéto konanie žalobkyne nemožno považovať za súladné s
dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Úryvok zo zaisteného zoznamu podľa žalovaného
nepredstavuje dôkaz o zásahu do číselníka meradla a neoprávnený odber. Žalovaný právom záverečnej
reči uviedol, že znalecký posudok nie je vypracovaný v súlade so zákonom o znalcoch, tlmočníkoch aprekladateľoch, hlavne z dôvodu, že detailne neuvádza postup znalca, ako sa dopracoval k jednotlivým
záverom, a teda postup znalca nie je možné spätne skontrolovať. Ani výpoveď samotného znalca
nemôže zhojiť nedostatky takéhoto znaleckého posudku, resp. už samotná skutočnosť, že musel byť

predvolaný znalec, aby odpovedal na veci, ktoré v posudku nie sú jasné, potvrdzuje, že ten posudok nie
je vypracovaný v súlade so zákonom. Preto si myslí, že súd by ho mal hodnotiť ako každý iný dôkaz,
nemal by mať vyššiu dôkaznú hodnotu ako iné dôkazy a nakoniec súd by ho mal vyhodnotiť tak, že
nepreukazuje porušenie zabezpečenia. Základný nedostatok vníma v tom, že znalec popísal spôsob
demontáže plomby, avšak samotná demontáž plomby je neopakovateľný úkon a teda nie je možné

znalecké dokazovanie opakovať a z tohto dôvodu by očakával, že postup demontáže plomby bude v
znaleckom posudku zaznamenaný, resp. že bude zaznamenaný napr. obrazovo-zvukovým záznamom,
aby bolo možné spätne vykonať kontrolu. Vyjadrenia žalobkyne nie sú jednotné k otázke preukázania
vzniku škody, lebo na jednom mieste žalobkyňa vznik škody odvodzuje od tzv. nulovej spotreby a druhej
strane vznik škody odvodzuje od údajnej manipulácie s meradlom, pričom tieto dve veci sú odlišné a v
podstate navzájom samostatné. Následkom poškodenia zabezpečenia je len poškodené zabezpečenie,

a preto pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody vypočítanú podľa vyhlášky alebo by si uplatňovala
náhradu škody vypočítanú podľa typového diagramu, tak súdy by správne takéto žaloby zamietali,
pretože obidva spôsoby výpočtu škody sa týkajú množstva plynu, pričom poškodenie zabezpečenia
nemá priamy vplyv na množstvo plynu. Ak by sa však súd nestotožnil s touto argumentáciou a mal by za
to, že následkom poškodenia zabezpečenia môže byť vznik škody v zmysle množstva plynu, žalovaný

si myslí, že výpočet škody mal byť urobený pomocou typového diagramu a nie podľa vyhlášky. Nakoniec
uvádza, že aj napriek rozhodnutiam Najvyššieho súdu si myslí, že existuje niekoľko relevantných
dôvodov, ktoré odôvodňujú prekonanie prístupu Najvyššieho súdu v otázke druhu zodpovednosti a teda,
že sa má uplatňovať princíp subjektívnej zodpovednosti a nie princíp objektívnej zodpovednosti. V tomto
prípade nie je preukázané zavinenie odberateľa. Z týchto dôvodov má za to, že žaloba nie je podaná

dôvodne, nie sú preukázané všetky podmienky pre priznanie náhrady škody, a to najmä preukázaný
vznik skutočnej škody, ktorá by vznikla v priamej príčinnej súvislosti a s údajným konaním, ktoré sa týka
poškodenia zabezpečenia.

9. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil Správu Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa

13.07.2015,PodaniesprávyostavekonaniavČVS:N.-XX/NJ-S-XXXX,tabuľkunač.l.153,Zápiszodňa
09.09.2013 o vykonanej kontrole odberného miesta, Zápisnicu z pojednávania zo dňa 23.08.2016 sp.zn.
22C/408/2015, Zápisnicu z pojednávania zo dňa 19.09.2016 sp.zn. 19C/453/2016, Postup uplatňovania
náhrady škody podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, Nález Ústavného súdu Českej republiky
sp.zn. I. ÚS 668/15, rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 15C/567/2015, Prehľad judikatúry k

otázke vzniku škody pri NO podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, Opravné vyúčtovanie zo dňa 14.04.2014.
Navrhol tiež vykonať výsluch znalca a žalobkyne.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo
navrhnutými stranami, výsluchom žalobkyne, žalovaného a svedka A. J. Z.. Súd doplnil dokazovanie v

zmysle § 120 ods. 1 veta posledná OSP (v znení účinnom do 30.06.2016) dopytom na Úrad hraničnej
a cudzineckej polície MV SR.

11. Žalobkyňa si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu v období od 19.04.2013 do 25.02.2014 na odbernom mieste J. XXX/XX, B., ku

ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo žalobkyňa preukazovala v konaní znaleckým
posudkom znalca A.. J. Z. č. XXX/PL-XXXX (č.l. 9). Žalobkyňa vyúčtovala žalovanému náhradu škody
spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste vo
výške 2.192,44 eura, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX so splatnosťou 18.04.2014

(č.l. 3). Žalovaný na uvedenú faktúru nič neplnil.

12. Zo Zápisu a z Montážneho listu meradla zo dňa 25.02.2014 (č.l. 7 a 8) spísaných žalobkyňou
a podpísaných synom žalovaného vyplýva, že na odbernom mieste J. XXX/XX, B., bola realizovaná
výmena plynomeru výrobné číslo XXXXXXXXXXX., pričom ako zistené skutočnosti na odbernom mieste

sa uvádza: „Výmena plynomeru, plynomer zabalený do krabice - bude zaslaný na znalecké posúdenie,
plynomer v skrinke prístupný z verejného miesta. Pri výmene prítomný syn Z.
13. Z faktúry č. XXXXXXXXXX (č.l. 3) vystavenej žalobkyňou dňa 04.04.2014 ako dodávateľom súd
zistil, že žalobkyňa ňou vyúčtovala odberateľovi - žalovanému škodu za neoprávnený odber zemnéhoplynu za obdobie 19.04.2013-25.02.2014 vo výške 2.192,44 eura. Faktúra bola splatná dňa 18.04.2014.
PrílohufaktúrytvorilVýpočetškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomzemnéhoplynupodľaVyhlášok
449/2012 Z.z. a 269/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

14. Zo Znaleckého posudku číslo XXX/J.XXXX vypracovaného znalcom A.. J. Z. dňa XX.XX.XXXX
na základe žiadosti zadávateľa - žalobkyne súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo potvrdenie
neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike. Z Nálezovej časti posudku vyplýva, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený

plynomer s výrobným číslom XXXXXXX-XXX-XX-II, ktorý má na počítadle údaj „. Z predloženého
plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné
demontovať pri použití pomerne malej sily. Na plombe sa nachádza označenie „XX H Plombu znalec
pri demontáži poškodil. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie obidvoch
zaisťovacích prvkov plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. V Závere posudku
znalec na otázku, či sa zhoduje odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej

značke, znalec uvádza, že na základe optického skúmania môže predpokladať, že sporný odtlačok
čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja.
Na otázku, či je overovacia/zabezpečovacia značka poškodená, znalec uvádza, že optickým skúmaním
povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby. Na otázku, či je
kryt/meradlo poškodené, znalec uvádza, že nezistil poškodenie krytu ako ani meradla.

15. Žalovaný pri výsluchu strany na pojednávaní uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o neoprávnenom
zásahu do plynomeru. Plynomer je osadený na veľmi vhodnom mieste v predzáhradke, je pri hlavnej
ceste, je prístupný. Je prvý krát v takejto situácii, stále kúrilen s drevom, nezrušil kúrenie na tuhé palivo, v
roku 1992 sa dom napojil aj na plyn, plyn používa len ako doplnok. Potom, keď mu ten plynomer vymenili,

stále je v situácii, že mu posielajú preplatky, aj tento rok to bolo okolo 250,- eur. On by sa mohol od plynu
aj odpojiť, ale vzhľadom na to, že má doma 91 ročnú mamu, niekedy potrebuje zapnúť plynové kúrenie.
Jeho spotreby sú však také, že to možno aj niekomu vadí. Jeho dodávateľom je Slovenský plynárenský
priemysel a.s.. Zálohy boli vo výške 56,- eur, naposledy tento rok mu došiel preplatok vo výške 286,- eur.
Od prvej plynovej krízy vymenil kotol, klesla mu spotreba. Má aj teraz obavy, že tam môže byť aj teraz

porušená plomba. Pri demontáži, bolo to asi pred 2 rokmi, bol účastný syn, žalovaný o ničom nevedel.
Syn mu oznámil, že to bolo zdemontované a odobratý plynomer, čo žalovaný nežiadal. Nebol zo strany
žalobkyne informovaný o tom, čo sa následne s demontovaným plynomerom dialo, ale neskôr došlo, že
tam je nejaká plomba porušená. Bol predvolaný v súvislosti s týmto na Slovenskú obchodnú inšpekciu,
na políciu a teraz je na súde. Plynomer je umiestnený na verejne prístupnom mieste. Skrinka, v ktorej

sa plynomer nachádza, je otvoriteľná univerzálnym kľúčom tzv. štvorhranom. Na otázku, kedy mu bol
predtým naposledy vymieňaný plynomer, žalovaný uviedol, že čo si pamätá, bolo to v súvislosti s týmto
konaním, predtým si nepamätá, že by bol vymieňaný. Na otázku, či vie nejakým spôsobom vysvetliť,
prečo sa jeho meno vrátane údajov o hodnotách odobratého plynu nachádza v zaistenom zozname,
žalovaný uviedol, že o žiadnom zozname nevie a ani nevie, ako sa tam dostal.

16. Svedok A. na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že so žalobcom spolupracuje pri vypracovaní
znaleckých posudkov. Ako uvádza v posudku, bol mu predložený plynomer s výrobným číslom
XXXXXXX,.zktoréhodemontovalplastovúplombukrytučíselníka,pritejtodemontážizistil,žetáplomba
ide vytiahnuť pomerne ľahko z krytu. Optickým skúmaním plomby zistil, že táto má odstránené obidva

zaisťovacie prvky. Na otázku žalobcu, ako vie, že zaisťovacie prvky nepoškodil pri demontáži plomby,
svedok uviedol, že pri demontáži predtým nepoškodenej plomby dochádza k zvukovému efektu, k
odstráneniu jedného, veľmi málokedy obidvoch zaisťovacích prvkov, a tieto zaisťovacie prvky zostávajú
po demontáži buď v kryte číselníka alebo sa nachádzajú na stole. V tomto prípade sa zaisťovacie prvky
nenachádzali ani v plynomere ani na plombe. Pričom plomba išla z jej miesta, v ktorom je uložená,

vytiahnuť pomerne ľahko. Svedok ďalej uviedol, že po demontáži plomby je pomocou skrutkovača
možné demontovať kryt číselníka spolu s číselníkom a vykonať zásah do meradla bez použitia nástroja.
V tomto prípade demontoval plombu tak, že v nosnej časti plomby zaskrutkoval skrutku a pomocou
tejto skrutky plombu vytiahol z telesa plynomeru. Na otázku žalovaného, keď svedok zistil, že obidva
zaisťovacie prvky boli vylomené, čím plomba držala na telese, svedok uviedol, že tento typ plomby

je zasunutý cca 1,5 cm do zaisťovacieho krytu číselníka a v normálnom prípade je zaistená dvomi
zaisťovacímiprvkami,abyjunebolomožnédemontovať,vtomtoprípadebolalenzasunutá.Naotázku,či
bolo potrebné navŕtanie, svedok uviedol, že neskúšal plombu vytriasať, vždy demontuje jeho spôsobom
demontáže, vždy zaskrutkuje skrutku a takýmto spôsobom vytiahne plombu von. Na otázku, či skúmalpovrch plomby, hrany meradla, kde je vložená plomba, svedok uviedol, že povrch plomby kontroloval
a nezistil žiadne mechanické stopy po pôsobení nástroja. Na otázku, či vie uviesť, ako je možné
demontovať plombu tak, že zaisťovacie prvky budú vylomené a na povrchu plomby nebude známka

po mechanickom poškodení, svedok uviedol, že predpokladá, že jedna z možností, ako demontovať
takúto plombu, je použiť prípravok, ktorý využíva silu podtlaku. Na otázku, či sila podtlaku môže byť taká
veľká, že sa vytiahne plomba a zlomia sa zaisťovacie prvky, svedok uviedol, že jemu sa v praxi stáva,
že sa vytiahne plomba a nezlomia sa zaisťovacie prvky, môže to byť tým, že je plomba zle urobená. Na
otázku, či je možné nájsť nejaké stopy po demontáži plomby podtlakom, svedok uviedol, že v prípade,

že by to bolo demontované takýmto spôsobom, plomby by sa dotýkala len tesniaca gumička, ktorá
by nezanechala žiadne mechanoskopické stopy na povrchu. Svedok ďalej uviedol, že všetko, čo zistí,
keď demontuje plombu a skúma plombu, je napísané v nálezovej časti posudku a z tejto vychádzajú
jeho odpovede. Všetko, čo je dôležité pre tento posudok, tam nechýba. V roku 2013 vyhotovil cca 590
znaleckých posudkov a v roku 2014 cca 770. Prevažná väčšina z týchto posudkov bola pre žalobkyňu,
asi 5 kusov z každého roku nepatrí žalobkyni. Hrubým odhadom asi 20-30 % z tých posudkov za roky

2013, 2014 bolo so záverom, že všetko bolo v poriadku.

17. Žalobkyňa pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedla, že v prípade, ktorý je predmetom tohto
konania, zo subjektov definovaných v § 82 zákona o energetike prichádza do úvahy len žalobkyňa ako
prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý alebo dodávateľ zemného

plynu. Dodávateľovi zemného plynu však v prípadoch neoprávnených odberov nemôže vzniknúť škoda
spočívajúca v hodnote neoprávnene odobratého plynu. Dodávatelia by si teoreticky voči odberateľom
mohli uplatniť len nárok na náhradu ušlého zisku, ktorý im vznikol z toho dôvodu, že ich odberateľ
odoberal neoprávnene, a teda v rozhodnom období neodoberal plyn patriaci tomuto dodávateľovi.
Žalobkyňa ako prevádzkovateľ distribučnej siete má povinnosť zabezpečovať riadne a bezpečné

fungovanie tejto siete, tak aby mohol byť plyn prepravovaný zo vstupných bodov tejto siete až k
jednotlivým odberateľom. V žalobkyňou prevádzkovanej distribučnej sieti sa nachádza niekoľko desiatok
miliónov metrov kubických zemného plynu, za ktorý zodpovedá žalobkyňa. Ide o plyn, ktorý do siete
dodali dodávatelia zemného plynu pôsobiaci na území SR, ktorých je v súčasnosti 26 a zároveň plyn,
ktorý do siete dodala žalobkyňa za účelom zabezpečenia jej riadneho fungovania a krytia strát. Keďže

zemný plyn nie je individuálne určenou vecou, a teda v prípade mimoriadnej situácie akou je napr.
únik plynu zo siete alebo neoprávnený odber, nie je možné určiť či plyn, ktorý zo siete takto unikol,
patril dodávateľovi „A“ alebo dodávateľovi „B“ a podobne, musí žalobkyňa ako prevádzkovateľ tejto
siete množstvo plynu, ktoré bolo neoprávnene odobraté resp. zo siete uniklo, do tejto siete dodať. Za
týmto účelom žalobkyňa v nepravidelných intervaloch nakupuje zemný plyn, ktorý má uskladnený v

podzemnom zásobníku, a v prípade, ak dôjde k takej mimoriadnej situácii, tento plyn do siete dodá.

18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo

niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

21. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

23. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným
odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom
siete.

24. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, jepovinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

25. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

26.Podľa§82ods.4ZoE,akideoprvýneoprávnenýodberplynuodberateľaplynuvdomácnostimeraný

meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

27. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla
zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka.

28. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len

„ZoZ“), písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver,
e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

29. Podľa § 17 ods. 6 ZoZ, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca,
označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu

znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký
posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností,
na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k
odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec
odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku

musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku
môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať
údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou
a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v
znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti

„posudok“.

30. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (1) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec

si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (2)

31. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (2)

32. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobkyňou uplatnený

nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej
súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný v konaní nemá postavenie spotrebiteľa.

34. Žalobkyňa je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn.
Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia

zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete.
Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobkyňa do siete plyn dodávať, tento predáva
dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie
množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosťoverenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené
meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré
vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia

platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom
s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu
dodávateľovi. Nakoľko žalobkyňa mala za to, že zanikla platnosť overenia meradla, z tohto dôvodu
žalobkyňa predistribuovala (dopravila) jeho odberateľovi 0 m3 zemného plynu a dodávateľ žalobkyni z
toho dôvodu zaplatil sumu 0 eur. Plyn patriaci žalobkyni sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v

ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže
plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň
za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (SPP, a.s.), nakoľko mu boli preddavky
vrátené preplatok, je treba uzavrieť, že škoda (ak vznikla) vznikla práve žalobkyni. Aktívna legitimácia
žalobkyne (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, kde
je žalobkyňa uvedená ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade

neoprávneného odberu.

35. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal však súd predovšetkým za to, že v konaní nie je
možné považovať za preukázané tvrdenie žalobkyne, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k
porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti odvodzovala žalobkyňa

svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila znalecký posudok
znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Súčasťou znaleckého posudku nebola doložka
v zmysle § 209 ods. 2 CSP (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku), preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok
súdomustanovenéhoznalca.Znalecbolpretovypočutýnapojednávanílenakosvedokazároveňzávery

znaleckého posudku je možné podrobiť hodnoteniu z hľadiska ich správnosti. Ak by znalecký posudok
boldoplnenýodoložkuvzmysle§209ods.2CSP,odbornézáverybynepodliehalihodnoteniuzhľadiska
ich správnosti, ale súd by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť
vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s §

209 ods. 2 CSP podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť,
ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky
je možné vykonať dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou.

36. Zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 ZoZ,

ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti „posudok“ uviedol opis predmetu znaleckého skúmania
a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na ktorého
základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh.
Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah
a overiť odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na plombe plynomera došlo k

odstráneniu obidvoch zaisťovacích prvkov plomby, avšak sporné bolo, kedy k tomuto poškodeniu prišlo.

37. V Znaleckom posudku predloženom žalobkyňou sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej
činnosti uvádza, že z plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu
bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Ďalej znalec uvádza, že plombu pri demontáži

poškodil a že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích
prvkov plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. S poukazom na to, že v
prejednávanej veci malo dôjsť k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii práve a len
odstránením obidvoch zaisťovacích prvkov (nie výmenou plomby za novú označenú falošnou raznicou)
považuje súd takýto opis postupu za nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti

znaleckého posudku a prihliadať na jeho záver ako na nepochybný. Z uvedeného opisu totiž nie je
zrejmé, akú konkrétnu silu bolo potrebné použiť pri demontáži plomby, táto sila nie je kvantifikovaná,
znalec neurobil ani obrazovo-zvukový záznam, aby bolo možné preskúmať, o akú „pomerne malú silu“
sa jednalo. Vysvetlenie znalca ako svedka na pojednávaní, že pri demontáži predtým nepoškodenej
plomby dochádza k zvukovému efektu, že prvky zostávajú po demontáži buď v kryte číselníka alebo sa

nachádzajú na stole, že prvky sa nenachádzali ani v plynomere, ani na plombe, a že všetko, čo zistí,
keď demontuje plombu je napísané v nálezovej časti posudku, súd neopovažoval za postačujúce, a
nemôže konvalidovať vadu znaleckého posudku, a síce nepreskúmateľnosť postupu znalca, keď nič z
toho, čo svedok uviedol na pojednávaní, v znaleckom posudku výslovne nezaznamenal. Znalcovi ničnebránilo použiť pri vyberaní plomby silomer (pružinový alebo digitálny) a odmerať silu potrebnú pri
vytiahnutí plomby a túto zdokumentovať. Prípadne bolo možné vyhotoviť obrazovo-zvukový záznam,
na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré podľa znalca býva spojené so zvukom v

závislosti od toho, či je zarážka alebo zarážky poškodené alebo nie. Iba tak by v prípade spochybnenia
priebehu znaleckého dokazovania bolo možné v tomto konaní preskúmať, či znalcom zdokumentovaná
sila (ak by bola zdokumentovaná) zodpovedala absencii obidvoch zaisťovacích prvkov na plombe a
urobiť jednoznačný záver, že zaisťovacie prvky v čase znaleckého skúmania chýbali, a že nedošlo k ich
poškodeniu počas znaleckého skúmania. Ak sila potrebná na vytiahnutie plomby, prípadne sprievodný

zvuk pri vyťahovaní plomby zdokumentované neboli, nie je možné považovať znalecký posudok za
preskúmateľný, nakoľko opis priebehu znaleckého skúmania neumožňuje preskúmať jeho obsah a
overiť odôvodnenosť postupov. V takom prípade nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacích
prvkov došlo až v priebehu znaleckého skúmania, pričom súd poukazuje na výpoveď znalca ako svedka
na pojednávaní, keď uviedol, že „pri demontáži predtým nepoškodenej plomby dochádza k zvukovému
efektu, k odstráneniu jedného, veľmi málokedy obidvoch zaisťovacích prvkov“, čím uvedené nevylúčil.

Hoci znalec ako svedok uviedol, že prvky sa nenachádzali ani v plynomere, ani na plombe, a že všetko,
čo zistí, keď demontuje plombu je napísané v nálezovej časti posudku, uvedené vyjadrenie nepostačuje
na odstránenie pochybností o priebehu znaleckého skúmania. Súd poukazuje na skutočnosť, že ak
záver znaleckého posudku znie, že došlo k poškodeniu obidvoch zaisťovacích prvkov plomby, vyžaduje
sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého

posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacích zariadení - plômb. Ešte
naliehavejšia je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol súd, ale jedna
zo strán sporu (ktorej je výsledok znaleckého dokazovania na prospech) a zároveň druhá strana nemala
možnosť zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že ako účel znaleckého posudku
je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať

pochybnosti o objektívnosti znaleckého posudku. V súčasnosti už nie je možné zistiť, a to ani znaleckým
skúmaním, kedy došlo k poškodeniu zaisťovacích prvkov. Pri takomto nedostatku znaleckého posudku,
keď záver znaleckého posudku (že na plombe boli odstránené obidva zaisťovacie prvky plomby, na ktorú
skutočnosť mal prísť znalec pri znaleckom skúmaní) nie je jednoznačne preskúmateľný, resp. nie je
možné ho považovať za hodnoverný pre nepreskúmateľnosť postupu znalca, nie je možné na znalecký

posudok ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať. Obdobne nepreskúmateľnosť posudku platí aj v
prípade (ne)zdokumentovania predkladaného predmetu skúmania - plynomera, nakoľko v znaleckom
posudku absentuje dokumentácia obalu, v ktorom bol znalcovi plynomer odovzdaný žalobkyňou, keď
znalec v znaleckom posudku len uviedol, že mu bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s
daným výrobným číslom. V znaleckom posudku sa však nenachádza fotografia obalu, nie je zrejmé,

či bol obal zapečatený, a z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať, či išlo o rovnaký obal, ako
bola krabica, do ktorej bol plynomer vložený po jeho odobratí u žalovaného. Podporne súd poukazuje
na rozsudok NSČR sp.zn. 30 Cdo 3614/2009 zo dňa 21.12.2010, podľa ktorého závery znaleckého
posudku nemožno bez ďalšieho preberať, ale je treba v prípade potreby ich overovať i inými dôkazmi,
a to najmä vtedy, ak môžu byť pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku.“

38. Okrem toho tiež súd dáva do pozornosti, že znalec nezistil, že by došlo k falšovaniu plomby, nakoľko
uzavrel, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené
čeľusťou toho istého nástroja. Znamená to teda, že plomba pri číselníku meradla nebola vymenená, išlo
opôvodnúplombu.Zasiahnutiedočíselníkameradlasamôževykonaťspôsobom,žesaodstrániplomba

na kryte číselníka, po čom je možné kryt číselníka odstrániť a na číselníku je možné pretočiť jednotlivé
číslice, pričom následne bude plynomer zaznamenávať spotrebu bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek
spôsobom zistiť, o koľko m3 bol číselník stočený. Ak však nedošlo k nahradeniu plomby novou (keďže
odtlačok raznice bol v poriadku), nie je zrejmé, akým spôsobom by mohlo dôjsť k opakovanému
vyberaniu a vkladaniu plomby (za účelom zasahovania do číselníka meradla), nakoľko znalec v posudku

nekonštatoval, že by boli okraje plomby poškodené a niesli známky napr. vypačovania. Ak znalec
uviedol, že uvedené by bolo možné za použitia podtlaku, súd poukazuje na to, že svedok je znalcom v
odbore Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, ktorého predmetom skúmania je vznik, vyhľadávanie,
zaisťovanie a skúmanie stôp nástrojov s cieľom zistenia spôsobu ich použitia, mechanizmu pôsobenia
a ich identifikácie a to v procese objasňovania kriminalisticky relevantnej udalosti, z čoho vyplýva, že

nie je kompetentný sa vyjadrovať k možným spôsobom vyberania plomby, ale len k prípadným stopám
nástrojov pri ich použití. Okrem toho, zo žalobkyňou uvádzaného zoznamu zaisteného falšovateľského
náčinia ani nevyplýva, že by zahŕňal prístroj umožňujúci vytiahnutie plomby podtlakom.39. Súd mal za to, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom ani prípadné
preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie
odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody,

pretože žalobkyňa je tiež povinná preukázať, že jej skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik
škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Súd pritom dáva do pozornosti
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací
súd uvádza, že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej
siete (žalobkyni) skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je

existencia skutočne vzniknutej škody. ... Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že predpokladom
(úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len
preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a
že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia
zákona nezbavujú žalobkyňu povinnosti preukázať, že jej vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie
uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek

3citovanéhoustanoveniajemožnéaplikovaťibavprípadenemožnostivyčísliťskutočnevzniknutúškodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však
nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.“

40. Zároveň súd poukazuje na to, že ani v prípade, že by žalobkyňa v konaní poškodenie zabezpečenia

proti neoprávnenej manipulácii a vznik škody preukázala, nebolo by možné žalobe vyhovieť, a to
z dôvodu, že žalobkyňou vyčíslenú škodu by nebolo možné uznať ako správne vyčíslenú škodu.
Odberné miesto žalovaného sa nachádza na verejne prístupnom mieste (viď zápis z kontroly). Ani
uzamknutie skrinky plynomera štvorhranom nerobí z uvedeného miesta verejne neprístupné miesto,
nakoľko štvorhran je univerzálnym kľúčom, voľne dostupným. Zároveň nebolo v konaní preukázané,

že by v prípade žalovaného malo ísť o opakovaný neoprávnený odber, keď za dôkaz o opakovanosti
neoprávneného odberu nie je možné považovať žalobkyňou predložený výpis zo zoznamov zaistených
v trestnom konaní. V uvedenom trestnom konaní nešlo o neoprávnený odber plynu, ale o neoprávnený
odber elektriny, nebolo preukázané, za akým účelom boli záznamy robené, žiadna osoba v súvislosti
s týmito zoznamami a neoprávneným odberom plynu nie je trestne stíhaná. Nie je preto možné

uzavrieť, že nepochybne ide o zoznam plynomerov, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, pretože nebolo preukázané, že by boli uvedené zoznamy použité ako dôkaz
v trestnom konaní týkajúcom sa neoprávneného odberu plynu. Nie je možné uznať argumentáciu
žalobkyne, že skutočnosť, že sa vyšetruje „pretáčanie“ elektromerov nie je podstatná, keďže sa skupina
„zjavne venovala“ aj ďalšej nelegálnej činnosti, nakoľko takéto tvrdenie nebolo podložené žiadnym

právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v trestnom konaní. Keďže v konaní žalobkyňa nepreukázala
opakovanosť tvrdeného neoprávneného odberu plynu, teda nepreukázala, že by v minulosti už bol na
odbernom mieste zistený neoprávnený odber plynu, ak by aj preukázala porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii a vznik škody, nebolo by možné žalobe vyhovieť, nakoľko škoda vyčíslená
žalobkyňou nebola určená v súlade s § 82 ods. 4 ZoE, a síce pomocou typového diagramu, čím

žalobkyňa nepreukázala vznik škody v uplatnenej výške.

41. Naviac, i v prípade, ak by bol preukázaný bez pochybností opakovaný neoprávnený odber plynu na
verejne neprístupnom mieste, žalobkyňa má v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 ZoE, povinnosť v prvom
radevyčísliťskutočnevzniknutúškodunazákladeobjektívnychaspoľahlivýchpodkladov,aažkeďtonie

je možné, má použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje
vyhláška. V prípade výšky žalobkyňou uplatňovanej škody súd poukazuje na skutočnosť, že vyčíslenie
škody v zmysle uvedenej vyhlášky pôsobí ako sankcia za neoprávnený odber, a nie ako náhrada škody
plniaca funkciu kompenzačnú a preventívnu, keďže takéto vyčíslenie škody niekoľkonásobne prekračuje
reálnu spotrebu žalovaného. Kým spotreba plynu žalovaným za obdobie od 19.04.2012 do 18.04.2013

bola vo výške 952 m3 (viď. vyúčtovacia faktúra na č.l. 84), za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu
od 19.04.2013 do 25.02.2014 to mala byť spotreba vo výške 5.154 m3 (viď. výpočet na škody č.l. 5-6), čo
je päťnásobne viac. Súd pritom dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.08.2015, sp.zn.
I. ÚS 668/15, týkajúci sa neoprávneného odberu elektrickej energie, s ktorého závermi sa tunajší súd
stotožňuje. Ústavný súd v odôvodnení poukázal na uznesenie sp.zn. Pl. ÚS 29/13 zo dňa 01.04.2014,

v ktorom uviedol, že súdy v odôvodnených prípadoch nemusia nutne paušálne akceptovať spôsob
výpočtu na základe vyhlášky. Napríklad pokiaľ súd dospeje k záveru, že v danom prípade by bol taký
postup v rozpore so zákonom, a to napríklad z dôvodu, že by taký výpočet náhrady škody nezaisťoval
iba naplnenie kompenzačného princípu, ale by ním malo dôjsť v rozpore so zákonným zmocnením kakejsinadkompenzáciipoškodenéhočikurčitejformesankcieneoprávnenéhoodberateľa,jevšeobecný
súd povinný v danom prípade vykonávajúci právny predpis neaplikovať alebo ho aplikovať len sčasti
a vo zvyšku postupovať podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy, prípadne obsah vykonávajúceho

právneho predpisu, za účelom určenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
podľakritériívšeobecnejobčianskoprávnejúpravy,náležitemodifikovať.“.Podpornesúdpoukazujeajna
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd
poukazuje na vyššie uvedený nález a uvádza, že „z odôvodnenia nálezu možno analogicky aplikovať
na prejednávanú vec závery, že súd prvého stupňa správne neakceptoval paušálny spôsob výpočtu

na základe vyhlášky, keď taký postup by bol v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že taký výpočet
náhrady škody by nezaisťoval len kompenzačný princíp, ale by nim došlo v rozpore so zákonom k akejsi
nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcii neoprávneného odberateľa (viď i nález ÚS ČR
sp. zn. PI.ÚS 29/13 z 1.4.2014). I v danej veci možno konštatovať, že výška fiktívnej škody vypočítaná
podľa právnych predpisov sa vychyľuje zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobkyne
ako dodávateľky plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného

odberateľa, nakoľko v neprospech neoprávneného odberateľa, že i napriek veľkej váhe sledovaného
legitímneho cieľa dodávateľa (ochrana jeho práv a všeobecný verejný záujem) ide o neprimeraný zásah
do majetkových práv žalovaného. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z
toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody
nemôže byť sankciou za neoprávnený odber.“

42. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vyššie uvedené
zistenia viedli súd k záveru, že v konaní nebolo žalobkyňou jednoznačne a bez pochýb preukázané, že
došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu

zemného plynu (protiprávny úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Napriek tomu, že v danom prípade
nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť
odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobkyňa nepreukázala predpoklady objektívnej zodpovednosti,
keď neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii, ani toho, že jej vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázala ani protiprávny úkon,

ani vznik škody, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto
ju v celom rozsahu vo výroku I. zamietol.

43. Žalobkyňa na poslednom pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie typovým diagramom. Súd
návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko v konaní neboli preukázané predpoklady vzniku

zodpovednosti za škodu, nakoľko nebolo preukázané, že došlo k protiprávnemu úkonu a ku vzniku
škody, preto dokazovanie výšky škody by bolo nehospodárnym predlžovaním konania. Zároveň súd
poukazuje na to, že v zmysle § 153 ods. 1 CSP, žalobkyňa bola povinná uplatniť prostriedky procesného
útoku včas, pričom tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd má za to, že žalobkyňa mohla typový

diagram predložiť už k vyjadreniu zo da 03.10.2016, v ktorom sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného
zo dňa 11.08.2016, kde žalovaný výslovne sporuje relevantnosť výpisu zo zoznamu zaisteného v
trestnom konaní ako dôkazu, z čoho je zrejmé, že tým nie je preukázaná opakovanosť neoprávneného
odberu. Minimálne však mohla žalobkyňa typový diagram predložiť po pojednávaní dňa 11.10.2016,
kde súd skonštatoval ako sporné význam zaisteného zoznamu z trestného stíhania pre konanie.

Nie je preto možné akceptovať ospravedlnenie žalobkyne, že typový diagram nemohla predložiť z
dôvodu vianočných sviatkov. Žalobkyňa sa pritom nemohla domnievať, že v prejednávanej veci ide
o verejne neprístupné miesto, pretože opak vyplýva zo Zápisu zo dňa 25.02.2014. Súd potom v
zmysle § 153 ods. 2 CSP neprihliadol na návrh na doplnenie dokazovania typovým diagramom, ako
na prostriedok procesného útoku, ktorý nebol predložený včas, nakoľko by to vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania a zároveň by vykonanie tohto dôkazu nebolo spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu.

44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

47. Podľa Čl. 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“),
každý má právo vlastniť majetok.

48. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

49. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

50. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva
jeho úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobkyni na

náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol
vo výroku II. rozsudku.

51. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11C/461/2015-130 zo dňa 15.08.2016 bolo svedkovi A. priznané
svedočné vo výške 21,20 eura, ktoré bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v

konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

52. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého
malštátpodľavýsledkovkonaniaprotiúčastníkomprávonanáhradutrovkonania,ktoréplatil.Občiansky
súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok,

zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o
trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď vo
výroku III. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni, a to podľa
rozsahu jej neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.

53. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok II.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu
(výrokIII.)buderozhodnutévzmysle§262ods.2CSPpoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.