Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžfk/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201728
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1016201728.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa/žalobcu: Univerzita Mateja Bela v Banskej
Bystrici, so sídlom Národná 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 232 295, zastúpeného: Advokátska
kanceláriaJUDr.TomášSuchý,s.r.o.,sosídlomHorná13,97401BanskáBystrica,IČO:47234148proti
žalovaným: 1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová
č. 1, 813 30 Bratislava, 2/ Výskumná agentúra, so sídlom Hanulova č. 5/B, 841 01 Bratislava, o kasačnej

sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/185/2016-79 zo dňa 31. januára 2017, v
konaní o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501962/003 k projektu ITMS
26250120060 zo dňa 13. júla 2016 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120060/Z01
zo dňa 13. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.
k. 5S/185/2016-79 zo dňa 31. januára 2017 zamieta.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 5S/185/2016-79 zo dňa 31.01.2017 Krajský súd v Bratislave podľa § 98 ods. 1
písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501962/003 zo dňa

13.07.2016(ďalejlen„správa“)aŽiadostiovráteniefinančnýchprostriedkovč.26250120060/Z01zodňa
13.04.2016 (ďalej len „žiadosť“) k projektu „ITMS 26250120060 - Modernizácia vnútorného vybavenia a
rekonštrukcia objektov za účelom vzdelávacieho procesu na UMB v Banskej Bystrici.“

2. Žalobcovi boli najskôr dňa 19.07.2016 doručená Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21501962/003 zo
dňa 13.07.2016 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120060/Z01 zo dňa 13.07.2016.

Žalobca sa k nim vyjadril svoj nesúhlas. Tam uvedené námietky boli v odpovedi žalovaného 2/ označené
za irelevantné.

3. Správa i žiadosť boli žalobcovi doručené dňa 19.07.2016. Žalovaný 2/ nimi oznámil žalobcovi, že
na základe zistení vládneho auditu A694, K4160 stanovil Protimonopolný úrad Slovenskej republiky
10 percentnú korekciu z hodnoty výdavkov verejného obstarávania nadlimitnej zákazky „Informačné a

komunikačné technológie UMB vrátane podpory infraštruktúry výskumu a vývoja na UMB v Banskej
Bystrici“ a v dôsledku toho žalovaný 2/ žiadal, aby žalobca vrátil sumu 72.472,40 €.

4. Neoprávnené výdavky mali vzniknúť porušením § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZVO“) a
článku 60 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006.5. Žalobca v žalobe uviedol, že postupom oboch žalovaných bol ukrátený na svojich právach, pretože
povinnosťou správneho orgánu je vydať preskúmateľné rozhodnutie s odôvodnením, v ktorom sa
vysporiada so všetkými zisťovanými a posudzovanými skutočnosťami, pričom jeho závery musia

byť presvedčivé. Žalobca považoval doručené dokumenty za list s charakterom rozhodnutia, vydaný
orgánom verejnej správy. Ďalej argumentoval, že v správe sa uvádza, že ide o „podozrenie z
nezrovnalosti“ a na základe tohto zjavne nedostatočne zisteného skutkového stavu sa ukladá žalobcovi
povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Nebolo povinnosťou žalobcu ako verejného obstarávateľa
kontrolovať postup uchádzačov, vykonávanie administratívnej kontroly je povinnosťou riadiaceho

orgánu, ktorým je žalovaný 1/. Žalobca teda mal za to, že nebol dodržaný princíp zákonnosti a fakt,
že následná kontrola už skontrolovaného a odsúhlaseného procesu verejného obstarávania skončila
odlišne, je spôsobilý narušiť legitímne očakávania, ktoré kvôli právnej istote podliehajú ochrane. Žalobca
sa domáhal zrušenia správy a žiadosti.

6. Žalovaní 1/ a 2/ sa vyjadrili k žalobe v zásade zhodne tak, že správa a žiadosť nie sú spôsobilé

súdneho prieskumu, pretože nejde o rozhodnutie, iba o úkony predbežného a procesného charakteru
a finančné vyčíslenie nezrovnalosti nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky, iba sa deklaruje
zistený stav v rámci kontroly verejného obstarávania.

7. Krajský súd odôvodnil svoj záver o odmietnutí žaloby tým, že výsledné materiály z vykonanej

administratívnej kontroly nemožno považovať za rozhodnutia vydané v správnom konaní, keďže
kontrolou sa má zistiť len súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami ZVO. Krajský súd poukázal na
právne názory vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012
zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, podľa ktorých správa a žiadosť
nepodliehajúsúdnemuprieskumuvsprávnomsúdnictve,pretoženepredstavujúzásahdoprávaprávom

chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správu o výsledku kontroly je možné považovať len za
akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu
na jeho právach. Preto nepodlieha súdnemu prieskumu.

8. V správe absentuje právny vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky, pričom

skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu, samo o sebe ešte nezakladá
povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky, keďže správou ani žiadosťou žalobca nebol zaviazaný k
vráteniu finančných prostriedkov; ide len o písomnosť s informatívnym obsahom.

9. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu

právoplatného rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov. S ohľadom na uvedené závery sa správny
súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v správe, pričom
vyslovil názor, že tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania
dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na
základe správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.

10. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440
ods. 1 písm. g/ S.s.p., tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. pre jej neprípustnosť. Podľa sťažovateľa
nemôže obstáť tvrdenie krajského súdu, že napadnuté rozhodnutia žalovaného nepodliehajú prieskumu

v správnom súdnictve a že nespôsobujú ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Sťažovateľ vyjadril
názor, že bol ukrátený na svojich právach v dôsledku nezákonného postupu žalobcu, ako aj preto, že
žiadosť mu ukladá, aby vrátil finančné prostriedky. Rozhodnutia žalovaného autoritatívne konštatujú
porušenie povinností žalobcu, ktoré sankcionujú korekciou a povinnosťou vrátiť finančné prostriedky.

11. Ďalej sa sťažovateľ odvolával na úryvky z ústavnoprávnej judikatúry a judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorými argumentoval v prospech možnosti súdneho prieskumu správy a žiadosti.

12. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť z dôvodu, že v danej fáze riešenia
nezrovnalosti nemôžu správa ani žiadosť nijakým spôsobom reálne zasiahnuť do práv a oprávnených

záujmov žalobcu a ani spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych právach, naopak právne postavenie žalobcu
sa v ich dôsledku nemení. Správa neobsahuje explicitné a autoritatívne stanovenie povinnosti vrátiť
finančné prostriedky a v prípade, ak sťažovateľ neuhradí sumu uvedenú v žiadosti, nezakladá to jej
vynútiteľnosť. Žalovaní uviedli, že o začatí správneho konania bude sťažovateľ riadne upovedomený,bude sa môcť k veci vyjadriť pred vydaním rozhodnutia podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. a bude
mať tiež k dispozícii všetky opravné prostriedky dostupné v rámci správneho konania, ako aj v rámci
súdneho preskúmania takéhoto rozhodnutia. Výstupom zo správneho konania dokonca môže byť aj

zistenie, že sa nepotvrdia skutočnosti uvedené v správe a žiadosti, resp. bude vyvodený iný relevantný
dôsledok. Správa a žiadosť majú teda len predbežný charakter a nemôžu zasahovať do práv a právom
chránených záujmov sťažovateľa. Žalovaný 2/ poukázal na judikatúru, okrem iného na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, v ktorom bola
konštatovaná predbežná povaha napadnutých správnych aktov a nemožnosť ich súdneho preskúmania

v rámci správneho súdnictva. Žalovaní tiež vyjadrili názor, že dôvodom žaloby a kasačnej sťažnosti je
predovšetkým snaha o umelé predlžovanie procesných lehôt a oddialenie správneho konania, v ktorom
by bolo riadne rozhodnuté o konaní sťažovateľa.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd kasačný preskúmal uznesenie
krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),

pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442
ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439
ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie
je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

14. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.
46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),
t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru
o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z

prostriedkovochranytennajvhodnejšíprotirozhodnutiučipostupuorgánuverejnejsprávy.Pretosprávny
súd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka
konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto
zvoleného prostriedku nápravy.

15. Niet sporu o tom, že predmetom súdneho preskúmania môžu byť i také individuálne správne akty
orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, avšak len za predpokladu,
že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných
prostriedkov)zakladajú,meniaaleborušiaprávaapovinnostiúčastníkaadministratívnehokonaniaalebo
sa ich priamo dotýkajú. V tomto smere žalobca správne poukazuje na ustálenú judikatúru.

16. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku právomoci správneho súdu
vykonať súdny prieskum napadnutých správnych aktov (správy a žiadosti podľa zákona č. 528/2008
Z. z.), pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný, keďže sa vyskytlo i rozhodnutie
podporujúce názor žalobcu o prípustnosti súdneho preskúmania takýchto správnych aktov (sp. zn.

5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016). Je však treba povedať, že ide o rozhodnutie ojedinelé, ktoré je skôr
výnimkou z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto
súdu sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k tejto otázke v
napr. v uznesení zo dňa 8. júna 2016 sp.zn. 4Sžf/56/2015 v obdobnej veci:
„V prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s

Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci a
podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený
v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo
životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo na
v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci a

podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou
Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej
časti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové
rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.
Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov

z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv
a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane
základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoréby korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno
posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

17. Na uvedené právne závery nadviazal Najvyšší súd SR i napr. v uznesení sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo
dňa 14.02.2017, keď za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval:

„Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a
v preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho

vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Ďalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j.
ako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským
oprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení
- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a

podpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,
účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.
- § 26 zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).

Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto

skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom
tzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia
pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol
žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho
časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo

upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom
použitéoprávnenie„možnosťvyzvať“jenutnévykladaťsprihliadnutímnaabsenciuvykonaťautoritatívny
výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného
(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v
žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.

Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť
z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej
nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.

Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu,
kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené
porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v
osobitných situáciách len zachyteného v protokole.

Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku
(podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom
limitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.

Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,
dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom
súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší
súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.
a) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.

Nakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov
poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,
je možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje
donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie

oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.“

18. Na aktuálnosti uvedených záverov nič nemení ani skutočnosť, že boli vyslovené v procesnom
prostredí zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len„O.s.p.“), ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený v časti týkajúcej sa správneho súdnictva
Správnym súdnym poriadkom. Ten totiž rovnako stanovuje neprípustnosť súdneho preskúmania
rozhodnutí predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka

konania (§ 7 ods. 1 písm. e/ S.s.p.).

19. Konajúci senát sa stotožňuje s citovanými právnymi názormi Najvyššieho súdu (§ 464 ods. 1 S.s.p.),
pričompoukazujenanutnosťdodržiavaniazásadyprávnejistoty(čl.1ods.1vetaprváÚstavySlovenskej
republiky),t.j.ževobdobnýchveciachjemožné sapodstatnezmeniliskutkovéokolnostiaprávnyzáklad

pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita
právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.

Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov
verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti

na predmet zákazky.

Podľa ods. 2 ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci
orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 3 ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov
verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve
podľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak
a/ bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania, alebo

b/ bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo
alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa
písmena a).

Podľa ods. 4 ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená

pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie
pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv
na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak
riadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa na vrátenie
poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije.

Podľa ods. 5 ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku
4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4,
najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.

20. Keďže žalobca bol postupom, ktorý stanovuje zákon č. 528/2008 Z. z. pre prípad zistenia
nezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, nedošlo
ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej
sféryžalobcuzáväznýmuloženímprávnejpovinnosti,protiktorejbynebolomožnépoužiťriadneopravné
prostriedky.

21. Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľovi jej navýšenie v
prípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe správy a
žiadosti,ktorýmibolžalobcavyzvanýnavráteniefinančnýchprostriedkov.Výzvanaichzaplateniejetotiž
povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez ktorého nie

je možné pristúpiť v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. k uplatneniu rozhodovacích kompetencií riadiaceho
orgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona, v ktorom (za predpokladu,
že k nemu dôjde) bude môcť žalobca uplatniť všetky procesné práva účastníka konania, vrátane
administratívnych opravných prostriedkov. Ak bude výsledkom tohto konania právoplatné rozhodnutie
orgánu verejnej správy, ktoré bude žalobca považovať za nezákonné, bude oprávnený podrobiť toto

rozhodnutie súdnemu preskúmaniu správnym súdom, ktorý na podklade jeho žalobných námietok
preskúma zákonnosť procesu verejného obstarávania, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných
došlo k vzniku nezrovnalosti.22. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že napadnuté správne
akty sú predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, za
vecne správne. Keďže správna žaloba voči takýmto rozhodnutiam alebo opatreniam orgánov verejnej

správy je podľa § 7 ods. 1 písm. e/ S.s.p. neprípustná, postupoval krajský súd v súlade so zákonom,
keď žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. odmietol.

23. Po preskúmaní uznesenia krajského súdu v medziach sťažnostných bodov dospel Najvyšší súd k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 461 S.s.p. zamietol.

24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467
ods. 1 S.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol
úspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.