Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210252
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115210252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: PROPERTY PLUS, s.r.o., so sídlom v
Brne, Mezírka 775/1, IČO: 25539965, zastúpený: JUDr. Peter Pihorňa, advokát, so sídlom v Košiciach,
Cyklistická 15, p r o t i žalovanej: D.. A. D., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, . A., zastúpená:
JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát so sídlom Košice, Južná trieda 28, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, . o neúčinnosť právneho úkonu
a o návrhu žalovanej na obnovu konania vedeného pod sp.zn. 29C/144/2010, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/182/2015-87 zo dňa 01.06.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh na obnovu konania
zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 387,05 Eur na účet jeho
právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalovaná podala návrh na obnovu konania z dôvodu uvedenom v § 228

ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2018 (ďalej len „OSP“). Podľa tohto
ustanovenia relevantné sú skutočnosti a dôkazy len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje,
nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, sú teda pre neho v porovnaní s pôvodným konaním
nové, hoci existovali už v čase pôvodného konania a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie. Vedľajší účastník potvrdil, že všetky dôkazy o svojom ďalšom majetku predložil súdu už
v pôvodnom konaní a napriek tomu žalobe bolo vyhovené. V podstate teda žalovaná namieta to, že
súdy nesprávne vyhodnotili tieto dôkazy a vyvodili z nich nesprávny právny záver. Takéto pochybenie

však nemôže byť dôvodom pre obnovu konania a mohlo byť predstavovať len dôvod pre podanie
dovolania. Zo všetkých dôkazov, ktoré žalovaná predložila, neboli novým dôkazom, keďže súd ho
mal k dispozícii už v pôvodnom konaní. V rámci exekúcie sa speňažuje aj majetok, ktorý povinný
nadobudol aj neskôr, teda po uzavretí darovacej zmluvy, ktorá bola predmetom predchádzajúceho
sporu. Preto súdy ani nezohľadnili skutočnosť, že povinný v roku 2011 nadobudol ďalšie nehnuteľnosti.
Rozhodujúci je totiž stav majetku v čase naväzujúcom na uzavretie predmetnej darovacej zmluvy (čas
povolenia zápisu do katastra nehnuteľnosti), keďže sa posudzuje úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa

zbavovaním majetku. Žalovaná a vedľajší účastník už v pôvodnom konaní opakovane tvrdili, že vedľajší
účastník mal iný majetok, ktorý postačoval na vyrovnanie pohľadávky žalobcu a konkrétne poukázali na
pohľadávkuzabezpečenúzáložnýmprávomaneskôrzmenenúvýkonomzáložnéhoprávanavlastníctvo
povinného ku konkrétnym nehnuteľnostiam. Nie je možné opomenúť ten fakt, že podmienkou vyhoveniažalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka sú dlžníkove právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V rozsudku súd prvého stupňa jasne uviedol, že nemusí ísť pritom o
úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, ale o úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa

na uspokojenie pohľadávky a stačí, že tieto úkony zmenšujú majetok dlžníka. Súd dodáva, že pokiaľ by
povinný mal dostatočný majetok, ktorý by mohol byť exekuovaný, bolo by exekučné konanie už dávno
ukončené, to však trvá už 7 rokov. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 2 OSP

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd

nevykonal navrhované dôkazy, rovnako nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Žalovaný má za to,
že sú nové dôkazy, ktoré nevedel predložiť v pôvodnom konaní, a v dôsledku ktorých by pôvodné
rozhodnutie bolo iné. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a povoliť obnovu konania. Uplatnil si trovy
konania.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Nesúhlasí s dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní,

napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Uplatnil si trovy odvolacieho
konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril vedľajší účastník. Poukázal na skutočnosť, že žalobca je
schránkovou spoločnosťou, ktorej štatutár bol odsúdený v trestnom konaní a v ktorom sa preukázal

podvod v predaju majetku zapísaného v záložných zmluvách, ktoré sú zábezpekou z kúpnej zmluvy
pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil len vyjadrenia v neprospech
žalovaného, ktoré boli zavádzajúce a účelové. Súčasťou vyjadrenia boli prílohy, ktoré mali preukazovať
skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu v pôvodnom konaní mal majetok na uspokojenie veriteľa.
Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a povoliť obnovu konania. Uplatnil si trovy konania.

6. K vyjadreniu vedľajšieho účastníka zaslal stanovisko žalobca. Uviedol, že vyjadrenie vedľajšieho
účastníka zo dňa 04.09.2017 obsahuje množstvo zavádzajúcich vyjadrení, ktoré nesúvisia s
predmetným prípadom alebo sú pre jeho posúdenie nepodstatné. Dôvody, ktoré uvádza v tomto
vyjadrení,niesúvničomnové.Argumentujetvrdením,žebolnaňomspáchanýpodvod,aledodnešného

dňa nebolo preukázané, že bol spáchaný podvod a ani kto ho mal spáchať. O tom, že zo strany
vedľajšiehoúčastníkaideošpekulatívnekonaniesvedčíajjehovýpoveďnapojednávanípredOkresným
súdom v Prešove vo veci sp. zn. 11 C/182/2015 o obnovu konania dňa 06.04.2016, kde vo svojej
výpovediCstrana5zápisnicezpojednávania).Vedľajšíúčastníkvedomenegovalasabotovalexekučné
konanie a svojim postojom neumožňoval uspokojenie oprávneného zo svojho majetku, o ktorom tvrdí, že

ho mal dostatok na uspokojenie oprávnenej pohľadávky. Navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie. Uplatnil
si trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963
Z. z. v znení zmien a doplnkov do 30. 06. 2016). Odvolací súd aplikoval v zmysle princípu okamžitej
procesnej aplikability nový procesný kódex zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016 (§ 470 ods. 1,2 CSP ).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
zamietnutiu návrhu, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak

vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že hlavným predpokladom pre úspešnosť v konaní o obnovu konania
z dôvodu uvedenom v § 228 ods. 1 písm. a/ OSP je existencia takých skutočností a dôkazov, ktoré

účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, sú pre neho v
porovnaní s pôvodným konaním nové, hoci existovali už v čase pôvodného konania a súčasne môžu
pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie.

12. Súd prvej inštancie správne poukázal na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktorý sám potvrdil, že
všetky dôkazy o svojom ďalšom majetku predložil súdu už v pôvodnom konaní a napriek tomu žalobe

bolovyhovené.Uvedenévyjadrenievedľajšiehoúčastníkaboloaajjekruciálneprerozhodnutieonávrhu
žalovaného na obnovu konania. V danom prípade to bol tak práve samotný žalovaný, ktorý sa domáhal
obnovy konania, a ktorý sa vo vzťahu k dôvodom obnovy konania vyjadril tak, že sa nejedná o nové
skutočnosti, ale práve naopak, že tieto boli známe súdu už v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie
so zreteľom na uvedené tak správne uzavrel, že žalovaný namietal to, že súdy nesprávne vyhodnotili

predložené dôkazy a vyvodili z nich nesprávny právny záver. Takéto pochybenie však, ako správne
uviedol súd prvej inštancie, nemôže byť dôvodom pre obnovu konania a mohlo byť predstavovať len
dôvod pre podanie dovolania.
13. Správnosť záverov súdu prvej inštancie podporuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, z
ktorej vypláva, že podmienka pre obnovu konania - nemožno použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej

viny v pôvodnom konaní nie je daná v prípade, ak tieto skutočnosti alebo dôkazy označili účastníci v
pôvodnom konaní, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo
(R 19/75, uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Obo 138/09 zo dňa 23.1.2010).

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne a komplexne vyporiadal so všetkými

skutočnosťami, ktoré boli relevantné pre posúdenie návrhu na obnovu konania. Preto akékoľvek ďalšie
závery odvolacieho súdu by boli už len duplicitné vo vzťahu k záverom, ktoré uviedol súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého uznesenia.

15. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si

jeho dôvodov ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

16. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
Odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, aj tento výrok postupom podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca
bol v odvolacom konaní úspešný.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).