Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010046
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3618010046.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného J. L., na
hlavnom pojednávaní dňa 30.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. L., B.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom L., P. X., I. XX/XX, t.č. ÚVV Leopoldov,

je vinný, že

dňa 05.01.2018 v čase o 13:00 hod. vo P. X. B. I. D. v priestoroch rodinného domu č. XX/XX v mieste
svojho trvalého bydliska pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej roztržke dvakrát kopol nohou
do oblasti hrudníka svoju matku G. L. a následne ju taktiež jedenkrát udrel otvorenou dlaňou ruky do
oblasti tváre, pričom sa jej opakovane vulgárne vyhrážal smrťou a rozkopaním hlavy, čím u svojej matky
G.I. L., B.. XX.XX.XXXX vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

teda,

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a čin spáchal na chránenej osobe - na
blízkej osobe - matke a súčasne na osobe vyššieho veku,

čím spáchal:

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. c/, písm.
e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, 4 Tr. zák.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., na trest odňatia
slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske

č.k. Pv 36/18/3305-26 doručenej súdu dňa 23.03.2018 po jej preskúmaní, samosudca nariadil a vykonal
dňa 30.04.2018 hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa
§ 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný ku skutku podľa obžaloby v súlade s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.
por. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, vykonal výsluch obžalovaného,
poškodenej G. L., svedkyne U. L., oboznámil znalecký posudok, pripojený spis a ostatné listinné dôkazy
a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný J. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa zo spáchania skutku cíti byť nevinný. Uviedol,
že sa doma s matkou pohádali, matke sa však nevyhrážal, nekopol ju, ani jej nedal facku. Bol pod
vplyvom alkoholu, v prípravnom konaní uviedol, že vypil šesť či sedem koňakov. Dôvodom hádky bola
jeho maloletá dcéra, ktorú poškodená odviedla k svokrovcom, čo jej vyčítal. Za dôvod hádky označil aj
alkohol, keď matke sľúbil, že nepôjde s kamarátmi piť, čo nedodržal. Matka sa postavila pred neho,
stále mu nadávala, len ju posotil niekam do tela, zrejme do pleca. Tá vtedy v kuchyni stála a ani potom
nespadla. Potom prišla dcéra U., s tou sa ani nerozprával a odišiel. V minulosti došlo medzi ním a
matkou len k bežným hádkam. Obžalovaný je rozvedený, má dve deti, plnoletú U. a maloletú O. B..
XXXX, tá je zverená do starostlivosti matke, pričom u otca a starej matky sa zdržiava cez víkendy a
sviatky ako aj počas sviatkov predchádzajúcich skutku. Staršia dcéra žije a pracuje na Cypre, domov
prišla len na sviatky. Obžalovaný bol v čase skutku zamestnaný, pracoval na tri zmeny s príjmom cca
650,-€ netto mesačne. Uviedol, že si je vedomý problémov s požívaním alkoholu, uviedol však že cez
pracovný týždeň ani nepije, požíva alkohol tak raz za dva týždne.

Poškodená G. L. uviedla, že trestné oznámenie podala potom, čo ju príslušníci polície prehovorili, inak by
jej neposkytli pomoc o ktorú žiadala. Ona len chcela, aby sa riešili problémy obžalovaného s alkoholom,
chcela najprv aby ho na 10 dní vykázali, no skončilo to trestným oznámením. Nebolo jej umožnené
opäť vypovedať v prípravnom konaní, jej zaznamenaná výpoveď v prípravnom konaní bola prehnaná
a nepravdivá. Je si vedomá trestnoprávnej zodpovednosti za krivú výpoveď. Ona volala políciu, lebo
obžalovaný porušil dohodu a prišiel domov pod vplyvom alkoholu. Ona mu povedala, že ak dohodu
poruší vyhodí ho z domu alebo dá zavrieť. Obžalovaný mal za sebou problémy, ktoré nezvládal a riešil
za použitia alkoholu. Až do dňa skutku však mal obdobie, kedy alkohol nepožíval. Keď v čase skutku
prišiel domov bol pod vplyvom alkoholu, nastala hádka kvôli vnučke, ktorú ona zaniesla k svokre. Začal
vykrikovať, vulgárne sa vyjadroval. Nijak sa jej však nevyhrážal, snažil sa ju len kopnúť, avšak len sa
jej na hrudi dotkol, keď ho ona kopla do rozkroku, druhý pokus o kop tiež odvrátila kopnutím, to sa jej
už ani nedotkol. Boli v kuchyni a ona vtedy sedela. Dlaňou ju neudrel, facku si vymyslela. Následne ho
okríkla, čo to spravil, že jej treskol po ústach, prišla vnučka a tá ho potom pritlačila o kredenc a triasla
s ním. Obžalovaný ju nesotil, ona sotila jeho. Potom poškodená zavolala políciu. Obžalovaný pije, je
agresívny a potrebuje sa liečiť. Ona mu len chcela pomôcť ako matka. Jej manžel je tiež alkoholik, ten
sa jej vyhráža, tiež používa výraz, že jej rozkope hlavu, preto to použila v súvislosti s vyhrážkou syna vo
výpovedi. Syn sa jej ale nevyhrážal. Nemala z neho obavy, ona si zvykla na škaredé slová, čo počúva už
tridsať rokov. Keď sa hádajú kričia. Syn zdedil veľa vecí po manželovi aj vulgárne reči, nezaslúži si však
čo mu ona spravila. Je si vedomá, že krivo vypovedala, jej výpoveď nadniesla z pomsty. Konala aby
ho ochránila, aby sa niečo začalo diať. S vnučkou sa už potom o skutku nerozprávala. So synom je v
kontakte vo väzbe telefonicky, bola aj na návšteve, hovorili aj o skutku osobne no nijako ju nenavádzal k
výpovedi. V minulosti ju raz udrel do rebier, na vyšetrení nebola. Obžalovanému sa rozpadlo manželstvo
aj pre alkohol, následne manželka odišla do zariadenia pre matky s deťmi (pozn. spis Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2P/35/2017 o nariadenie neodkladného opatrenia, sp. zn. 2P/51/2017 - o rozvod s
prísl., pobyt matky v domove pre matky s deťmi Kláštor pod Znievom).

Súd s poukazom na § 264 ods. 1 Tr. por. a § 270 ods. 2 Tr. por. za účelom odstránenia závažných
rozporov vo výpovedi poškodenej prehral zvukovo obrazový záznam z jej výsluchu v prípravnom konaní
z 06.01.2018 na ORPZ Partizánske, OKP, kde táto vypovedala po poučení o právach a povinnostiach
poškodeného a svedka spontánne a súvislo ku skutku a následne na položené otázky. Zo správania
poškodenej nevyplýva, že by vypovedala v hneve, neprimerane prirodzeným emóciám vyplývajúcim
zo skutku, nemala pripravené poznámky, nešlo o odpovede na sugestívne otázky, následne jej bola
výpoveď aj prečítaná, tú podpísala do zápisnice. Vypovedala, že vnučku zaniesla deň predtým na
preventívnu prehliadku a potom k druhej starej matke na Šípok, lebo bol deň predtým obžalovaný opitý.
Okolo jednej poobede sedela na stoličke v kuchyni obžalovaný k nej prišiel s vulgárnymi nadávkami,

išiel z neho strach, začal do nej kričať, že ona môže za všetko, pravou nohou ju kopol do hrude, ako ho
pridržala kopla ho do rozkroku, potom to urobil druhýkrát a ona reagovala podobne v tom jej dal facku
dlaňou po tvári, vtedy ako to videla vnučka tak ho schmatla a oprela o kredenc, jej sa podarilo vybehnúť
a zavolať políciu. Ako išiel preč mu povedala, prečo ide preč , on jej odvetil že ešte uvidí, keď sa vráti,
keď príde domov. Pri kopnutí používal vyhrážky smrťou, nadávky, použil hrozbu, že jej rozkope hlavu,
to stále hovoril. Ako ho pozná, toto s ním zažila, bol v nej strach. Dodala, že bola zvyknutá, neverila,
že by to bol urobil, nevie. K facke povedala, že bola dobrá, ale dalo sa to vydržať. Pre polrokom ešte
pravidelne požíval alkohol, potom mal útlm. Napadol ju aj v minulosti, pár krát jej dal facku, jedenkrát ju
sotil tak že sa udrela o vchodové dvere a šúchala po zemi, raz ju udrel päsťou do rebier a dva mesiace
sa nemohla poriadne nadýchnuť, u lekára nebola.

Po prehratí videozáznamu uviedla, že v prípravnom konaní nevypovedala vo všetkom pravdivo,
vypovedala tak z hnevu a chcela sa synovi pomstiť. Bola nachladnutá, súhlasila so všetkým čo jej bolo
navrhované. Je vydatá, jej manžel je alkoholik, syn má lepší vzťah s ňou ako otcom, ten po hlavnom
pojednávaní vedel no neprišiel. Jej výpoveď z prípravného konania si vymyslela, keď zavolala políciu.
Poškodená je zamestnaná na dohodu, poberajú s manželom dôchodok, syn im na domácnosť prispieval
sumou 100,-€ keď pracoval. Synovi by dala ešte jednu šancu, keby sa liečil, chodila by s ním aj k
psychiatrovi, uviedla, že syn sa musí liečiť, pred skutkom ohľadom liečby na ňu nedal. V dome nosí pri
sebe najmä vo vreckách v župane telefón a obranný sprej, vtedy keď má prísť z krčmy jej muž alebo
obžalovaný. Zatiaľ ho nepoužila. Nemá z nich strach, chodí aj do krčmy pre nich. Nosí ho z dôvodu,
aby mu v prípade potreby ublížila, keď príde opitý domov.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. samosudca prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne U. L., dcéry obžalovaného
a vnučky poškodenej z prípravného konania zo 06.01.2018 na č.l. 56-58, kde táto uviedla, že pracuje v
zahraničí, v čase skutku bývala u babky. Ako prišla domov, otec bol spočiatku normálny, ale posledný
týždeň začal viac piť a byť čím ďalej viac agresívnejší. Viac kričal a býval nervózny. Kričal hlavne na
poškodenú. Otcovo správanie vyvrcholilo v deň skutku okolo 13:00 hod. keď poškodenú doma napadol,
čo sa začalo tým, že jej vulgárne nadával. Ona bola v tom čase v kúpeľni, počula akoby vŕzganie stoličky,
potom zbadala ako babka stála oproti otcovi sa kričala po ňom, čo to spravil. Vedľa babky bola na zemi
otcova vyzutá teniska. Babke utekala na pomoc, chytila otca za bradu a celu silou pritlačila o kuchynskú
linku. Vtedy prestal, ale na babku sa dívala agresívnym pohľadom. Potom jej babka povedala, že ju
viackrát kopol do hrude a dal facku. Svedkyňa potom na obžalovaného nakričala a karhala. Potom
počula, ako obžalovaný poškodenej povedal, "že ešte uvidí".

Z podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria MUDr.
Viktora Segedu na č. 15/2018 z 23.02.2018 na č.l. 65-80 súd zistil, že obžalovaný v čase spáchania
trestného činu netrpel duševnou poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti. U obžalovaného bol zistený chronický abúzus alkoholu so závislosťou v iniciálnom
štádiu aktuálne v nútenej abstinencii väzbou. Nejedná sa o chorobný sklon k požívaniu alkoholu.
Užívanie alkoholu nemalo forenzne významný vplyv na správanie obžalovaného, mohlo však u neho
viesť k uvoľneniu morálnych a etických zábran a agresívnym prejavom. Z psychiatrického hľadiska
pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný. Znalec navrhuje obžalovanému uložiť ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody na č.l. 5 a záznamu o dychovej skúške 82-83
súd zistil, že obžalovanému bola obmedzená osobná slobody 05.01.2018 o 13:30 h. Podľa úradného
záznamu na č.l. 7 spísaného policajtom OO PZ Partizánske nstržm. G. S. dňa 05.01.2018 bol obžalovaný
podrobený dychovej skúške s prvotným výsledkom 0,99 ml/l alkoholu v dychu. V úradnom zázname sa
tiež uvádza, že poškodená nosí v župane v čase, keď jej je syn doma mobilný telefón pre prípad ako
by musela utiecť z domu a v druhom vrecku sprej na obranu.

Poškodená predložila súd dve rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok jej manželovi L. L. (manžel
poškodenej) a to zo dňa 05.12.2014 a 06.05.2015 obidve vydané ODI partizánske, keď v obidvoch
prípadoch viedol bicykel pod vplyvom alkoholu dňa 07.04.2015 s obsahom alkoholu v dychu 2,11mg/l !

Poškodená doručila Okresnej prokuratúre Partizánske dňa 27.02.2018 podanie, kde uvádza, že pri
spisovaní trestného oznámenia sa aj niektoré skutočnosti nadniesli a to, že okrem kopnutia sa jej syna aj
vyhrážal a tým jej vyvolal vyšší stupeň pocitu strachu o život a zdravie. Zápisnicu podpísala rozrušená.

Nie je pravda, že by ju udrel do tváre a vyhrážal sa jej, len ju kopol do hrudníka. Tie skutočnosti nikdy
netvrdila. Je len pravda, že syn sa správal nemiestne a bola rozrušená. Je si vedomá, že syna mohla v
niektorých skutočnostiach aj krivo obviniť. Nebol jej vyšetrovateľom umožnený opätovný výsluch.

Podľa výpisu z registra priestupkov MV SR na č.l. 97-99 bol obžalovaný do času skutku päťkrát
postihnutý za porušenie pravidiel cestnej premávky.

Z odpisu z registra trestov a pripojeného spisu súd zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom
Okresného súdu Partizánske č.k. 0T/21/2017-47 z 28.08.2017, právoplatným 09.09.2017 uznaný
vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. keď
dňa 27.08.2017 o 01:34 h v Partizánskom viedol motorové vozidlo s tým, že mu bola dychovou skúškou
zistená hodnota 0,81 mg/l alkoholu v dychu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 3 mesiace
so skúšobnou dobou na 14 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v cestnej premávke na 20 mesiacov. Skúšobná doba mu plynie od 10.09.2017 do 09.11.2018.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel
súd k záveru, že v rovine rozumnej istoty možno mať za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v
skutkovej vete rozsudku a obžaloby.

Je potrebné uviesť, že v priebehu dokazovania sa súd musel vyrovnať so závažnou zmenou výpovede
poškodenej, ktorá v prípravnom konaní obžalovaného usvedčovala (výsluch 06.01.2018), no následne
prokuratúre doručila písomné podanie a najmä na hlavnom pojednávaní sa v podstate sa priznala, že
proti synovi krivo vypovedala a skutok sa nestal ako pôvodne uvádzala. Obžalovaný sa k trestnej činnosti
nepriznal, pripustil len, že sa pohádali a posotil ju. Okrem týchto výpovedí mal súd k dispozícii svedeckú
výpoveď plnoletej dcéry obžalovaného a záznamy polície k služobnému úkonu, o dychovej skúške a
znalecký posudok o odboru psychiatria.

Obhajoba navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, poukazujúc na výpoveď obžalovaného a
poškodenej na hlavnom pojednávaní. Prokurátorka zotrvala na podanej obžalobe.

Súd má za to, že výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní a jej písomné vyjadrenie neobsahuje
pravdivé opísanie skutku, ale že poškodená pravdivo vypovedala bezprostredne po skutku, vypočúvaná
v postavení svedka a poškodeného. Súd k tomu dospel na základe nasledovných úvah:

1. Aj na hlavnom pojednávaní poškodená vypovedala o alkoholizme obžalovaného, ktorému v podstate
dala podmienku aj v prípade, že by sa k nej opäť nasťahoval, a to liečiť sa z alkoholizmu. Podľa jej
výpovede a rozhodnutí o priestupkoch je alkoholik aj jej manžel, s ktorým žije v spoločnej domácnosti,
ba tento sa jej mal počas manželského spolužitia vyhrážať a používať slovník vyhrážok a vulgarizmov.
Ona si na to už zvykla a považovala to za bežné. Je však potrebné uviesť, že takéto správanie nie
je bežné, nesie prvky domáceho násilia, pričom poškodená vo vzťahu k jej manželovi už rezignovala.
Poškodená uvádza, že syn začal s pitím ako jeho otec, ba preberá vzory jeho správania - slovník. Súd
má za to, že poškodená v tomto prípade bola vystavená obdobnému správaniu ako zažila u manžela,
pričom v spojení s fyzickým násilím sa vo vypätej situácii rozhodla brániť.

2. Poškodená je matka obžalovaného, osoba vyššieho veku. Obžalovaný svoje správanie voči nej aj na
hlavnom pojednávaní zľahčoval (aj pokiaľ by išlo len o obvyklú hádku s matkou), ba sama poškodená
bagatelizovala správanie syna voči svojej osobe, akoby vulgárny slovník voči matke ba pokus kopať
vlastnú matku počas hádky bol len bezvýznamný prehrešok. Súd má za to, že poškodená v spolužití
s manželom rezignovala na odpor a prijala rolu obete, pričom u syna reagovala tým, že kontaktovala
políciu z obavy o jej zdravie v dôsledku náhle vystupňovaného agresívneho správania syna. Neskôr
však tak ako u manžela aj u syna ustúpila, rezignovala ba začala ho ochraňovať aj za cenu toho, že sa
sama vystaví možnosti trestného stíhania za krivú výpoveď. Prevládlo puto matky ku synovi a potreba
ho ochrániť, napokon prezentovaná v podstate ako posledná šanca synovi.

3. Aj pozmenená výpoveď matky sa nestotožňuje s výpoveďou obžalovaného a svedkyne, ba obsahuje
výrazné logické chyby. Obžalovaný tvrdí že matku nekopol, len ju sotil. Matka že ju nesotil, ale pokúsil
sa dvakrát kopnúť, čo vykryla ba sotila ona jeho. Obidvaja tvrdia, že ju dlaňou neudrel. Je zrejmé, že v
konaní pred súdom nehovoril pravdu ani obžalovaný ani poškodená. Tu súd poukazuje na to, že inak

sa ich výpovede temer úplne zhodujú, s výnimkou časti vyhrážok a spôsobu úderov. Obidvaja popisujú
rovnako príčinu hádky - alkohol, rozhodnutie poškodenej ohľadom maloletej dcéry obžalovaného, miesto
- kuchyňu, aj popis skutku po príchode svedkyne - dcéry obžalovaného. Tu súd vidí príznaky nepravdivej
výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní. Za predpokladu, že obžalovaný je nevinný a hovorí
pravdu, poškodená by popísala na hlavnom pojednávaní skutok rovnako ako on. Pokiaľ by si skutok
vymyslela, musela by tak urobiť už bezprostredne po skutku, pretože už vnučke uvádza, že ju syn
kopol a dal jej facku. Svedkyňa hoci nebola svedkom vyhrážok smrťou tiež zachytila neurčitú hrozbu
obžalovaného poškodenej, že uvidí, keď sa vráti. Súd považuje aj za nelogické, že obžalovaný vedomý
si charakteru spolužitia poškodenej s jej manželom a jeho otcom, pod vplyvom alkoholu a pri povolených
zábranách, vyčítajúc matke, že odviedla maloletú vnučku, bude konverzáciu udržiavať len v rovine
hádky, vyhne sa hrozbám, ale paradoxne pokúsi sa vlastnú matku kopať.

4. Výpoveď poškodenej bola zachytená na videozáznam. Tu je zrejmé, že vypovedá spontánne, plynulo
tak ku skutku ako aj spolužitiu s obžalovaným. Výsluch nie je vedený sugestívne, poškodená nie je
nútená odpovedať formou áno/nie. Sama odpovede rozvetvuje, čo nie je znak naučenej výpovede.

5. Poškodená ešte vo svojom písomnom podaní zmenu výpovede v podstate odôvodňuje viac postupom
polície, ktorá sa snaží nebezpečné vyhrážanie "vyrobiť", ako jej vlastným krivým obviňovaním syna,
až po prehratí videozáznamu, konfrontovaná s tým čo sama spontánne uviedla uvádza, že nehovorila
pravdu.

6. Poškodená nosí doma obranný sprej a mobilný telefón pri sebe, pokiaľ hrozí návrat jej manžela alebo
obžalovaného pod vplyvom alkoholu. Doslova sa vyhýba odpovedi na otázku či z dôvodu obrany, a
podsúva nelogickú odpoveď, že ho nosí z dôvodu, aby im ublížila.

7. Poškodená sa javí ako obeť, ktorá je konfrontovaná s rovnakým správaním, aké už v spolužití zažila,
tento krát správaním syna. Pripustila, že ju napadol v minulosti, pričom opäť na hlavnom pojednávaní
odpovedá vyhýbavo a vynecháva ďalšie prípady z minulosti, čo popísala v prípravnom konaní.

8. Aj plnoletá dcéra uviedla, že v posledných dňoch pred skutkom sa správanie obžalovaného stalo
agresívne v spojení s požívaním alkoholu a bolo namierené na matku.

Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje verziu obhajoby a samotnej poškodenej na hlavnom
pojednávaní za snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti obžalovaným aj za cenu akceptovania
trestného stíhania vlastnej matky.

Pokiaľ by verzia poškodenej na hlavnom pojednávaní bola pravdivá, musel by súd uveriť tomu, že (1.)
matka, ktorá pomáha synovi so starostlivosťou o jeho dcéru, o ktorú sa on, ako syn, ktorý (2.) riadne
pracuje a (3.) prispieva na domácnosť, vzorne stará, v čase keď je upravený styk aj nad jeho rámec, (4.)
neprepáči synov exces, keď tento príde domov pod vplyvom alkoholu, hoci prisľúbil že sa mu vyhne,
(5.) a hoci sa jej pri hádke nijako nevyhráža, len sa vyjadruje vulgárne (pričom na takéto správanie
je matka zvyknutá zo spolužitia s manželom) a neobratne sa ju pokúsi fyzicky napadnúť no sám utŕži
kopy a je posotený, (6.) zareaguje tak, že si okamžite z hnevu a pomsty vymyslí, že ju syn napadol,
hrozil sa jej ublížením na zdraví a smrťou, (7.) na tomto zotrvá aj poučená o trestnej zodpovednosti za
krivé obvinenie pri výsluchu v prípravnom konaní a podstate až do 23.01.2018, keď mala osloviť políciu
ohľadom novej výpovede, (8.) uvedomujúc si že jej syn je zadržaný a hrozí mu väzobné stíhanie. Zo
správania syna pritom (9.) strach vôbec nemala a nemá a (10.) obranný sprej nosí len aby mu mohla
ublížiť, keď si vypije. Takúto verziu, ktorú ponúka obhajoba, súd považuje za absurdnú.

Súd teda prihliadol k výpovedi poškodenej G. L. zo 06.01.2018 pokiaľ ide o sporné časti svedčiace
o vine obžalovaného a výpovedi svedkyne U. L., ako aj k záverom znaleckého posudku o príčetnosti
obžalovaného v čase skutku a záznamom o dychovej skúške, pokiaľ ide o jeho ovplyvnenie požitým
alkoholom. Obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a čin spáchal na
chránenej osobe - na blízkej osobe - matke a súčasne na osobe vyššieho veku, teda spáchal prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. d/, § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, 4 Tr. zák. Obžalovaný konal v

priamom úmysle. Porušil záujem na ochrane pokojného občianskeho spolunažívania pred jeho hrubým
narušením hrozbami vzbudzujúcimi dôvodnú obavu o živo čo zdravie.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať najmä prevýchovný účinok.

Súd ukladal obžalovanému trest samostatný a nepodmienečný. Obžalovaný spáchal trestný čin opäť
pod vplyvom alkoholu úmyselný a s použitím násilia a to v skúšobnej dobe podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody. Je tak zrejmé, že ani plynutie skúšobnej doby a hrozba trestu pre neho
nie je dostatočným dôvodom viesť riadny život.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.,
prihliadnuc na predchádzajúce odsúdenie vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0T/21/2017.
Prihliadol naň preto, pretože ide o úmyselný trestný čin spáchaný rovnako v súvislosti s požívaním
alkoholu. Súd má za to, že súčasné použitie ustanovení § 49 ods. 2 Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák.
nie je v rozpore so zásadou uvedenou v § 38 ods. 1 Tr. zák., pretože spáchanie skutku v skúšobnej
dobe nie je okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák.
len logicky vylučuje odôvodniteľnosť aplikácie § 49 ods. 1 písm. a/ a b/ Tr. zák. na páchateľa, ktorý
pácha úmyselnú trestnú činnosť ešte v skúšobnej dobe, s čím spája sankciu v podobe vylúčenia
možnosti ukladania trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Použitie § 49 ods. 2 Tr. zák.
pritom ani nemusí viesť k ukladaniu prísnejšieho trestu, nevylučuje ukladanie trestov miernejších ako
nepodmienečný, alternatívnych napr. peňažného, povinnej práce, či trestu domáceho väzenia. Následky
aplikácie uvedených ustanovení sú tiež rôzne a nevylučujú sa,
§ 37 písm. m/ Tr. zák. má vplyv na výšku trestu a § 49 ods. 2 Tr. zák. sa vzťahuje výlučne k špecifikácii
druhu trestu.

Súd tak vychádzal z trestnej sadzby 16 až 36 mesiacov odňatia slobody. Súd obžalovanému uložil trest
na dolnej hranici tejto upravenej trestnej sadzby, ktorý považuje za primeraný a spravodlivý, zohľadňujúci
jednak ku ťarche páchateľa okolnosti spáchania skutku, osobu páchateľa a jeho postoj k trestnej činnosti,
ku prospechu páchateľa súčasne ukladané ochranné liečenie, ktoré poukazujúc aj na jeho skoršie
odsúdenia evidentne má aspoň taký zmysel, ako uložený trest.

Pretože obžalovaný pred spáchaním skutku nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu pre
úmyselný trestný čin, súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Vzhľadom k záverom znaleckého posudku z odvetvia psychiatria a závislosti obžalovaného na alkohole
mu súd podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 8. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.