Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215793
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417215793.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - L.,
T. XXXX/X, otec O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., J. XXXX/XX, o návrhu otca o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloleté dieťa: F. B., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca od 11.10.2017
a matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 40,- eur mesačne, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc vykonateľnosťou rozsudku.

II. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.

III. Zročné výživné za obdobie od 11.10.2017 do 31.05.2018 v sume 305,80 eur je matka p o v i n n á
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa

11.10.2017 domáhal zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti od narodenia a určenia
výživného vo výške 200 eur, pretože matka sa o maloleté dieťa od narodenia nezaujíma, neplatí naň
výživné.

2. Súd pojednával v neprítomnosti matky podľa § 180 CSP, ktorej bol návrh
doručený dňa 23.02.2018 podľa § 116 ods. 2 CSP. Doručenie predvolania mala vykázané dňa
30.04.2018 podľa § 111 ods. 3 CSP.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a oboznámením predložených
listinných dôkazov: rodný list, potvrdenie od pediatra na mal. dieťa zo dňa 04.10.2017, potvrdenie
o návšteve materskej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Tvrdošovciach zo dňa 04.10.2017,
správa zo sociálnej poisťovne na matku mal. dieťaťa zo dňa 24.10.2017, ďalšia lustrácia zo dňa
18.12.2017, 24.04.2018, správa o dieťati z MŠ, správa kolízneho opatrovníka zo dňa 26.01.2018 a zistil
tento skutkový a právny stav.

4. Otec maloletého dieťaťa mal s matkou dieťaťa len pár mesačný vzťah,
z ktorého sa narodilo maloleté dieťa. Počas tehotenstva spolu neboli, pretože otec si našiel vážnu
známosť. Matka maloletého dieťaťa sa objavila pred pôrodom a oznámila mu, že sa o dieťa postaraťnevie. Vtedy už jeho partnerka bola tehotná a tak sa dohodli, že jej pomôžu. Maloleté dieťa matka
priniesla z pôrodnice, keď ešte žil s vtedajšou priateľkou a terajšou manželkou v spoločnej domácnosti
na majeri v Jánošíkove a sľúbila im, že im bude pomáhať, ak sa o dieťa postarajú. Dieťa naposledy

videla, keď malo 6 týždňov. Odvtedy dieťa nenavštívila, nezatelefonovala, o dieťa sa nezaujímala a
neprispievala na jeho výživu. S maloletým dieťaťom má bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické
potreby. Dieťa nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Výživné na maloleté deti jeho manželky
bolo určené v minimálnej sume predstavujúce 30 % zo životného minima, ktoré však ani na jedno dieťa
platené nie je. Otec je vyučený automechanik, posledných 15 rokov riadne pracuje, vykonáva murárske

práce. Asi rok je zamestnaný v spoločnosti Azemstel s. r. o. Tomášovo na dohodu a vykonáva i práce
brigádnicky a podľa vlastného vyhlásenia jeho čistý mesačný príjem je 1.500,- eur. Ako nezamestnaný
bol evidovaný veľmi dávno. Z príjmu, ktorý majú uhrádzajú 300,- eur, čo vlastne sú splátky kúpnej ceny
rodinného domu, v ktorom bývajú. Dohodli sa s vlastníkom pánom P., že po splatení dohodnutej kúpnej
ceny 20.000,- eur dôjde k zmene vlastníctva domu na nich. Okrem toho sú to mesačné zálohové platby
na elektrinu 76,- eur a vodu 30,- eur. Manželstvo uzatvoril v roku 2016, manželka je nezamestnaná,

evidovaná. Počas obdobia, ako žijú v spoločnej domácnosti 9 rokov nepracovala, pretože bola na
materskej a starala sa o všetky deti.
Návrh na zverenie maloletého dieťaťa do jeho starostlivosti a určenie výživného nepodal, pretože sa
domnieval, že matka maloletého dieťaťa sa ozve, že bude dobrovoľne platiť a že tak urobí až po tom,
ako si vyriešia i bytovú otázku, pretože v Tvrdošovciach bývajú od roku 2016. Maloleté dieťa je zapísané

a prijaté do Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Tvrdošovciach, s čím samozrejme
budú opäť zvýšené výdavky.

5. Všeobecný lekár pre deti a dorast MUDr. Oto Halzl potvrdil dňa 04.10.2017,
že p. O. B. má v starostlivosti maloleté dieťa F. B., navštevuje poradňu pre deti, udržiava byt v čistote.

6. Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským v Tvrdošovciach v správe
zo dňa 04.10.2017 potvrdila, že maloleté dieťa navštevuje materskú školu.

6.1 V doplňujúcej správe zo dňa 09.01.2018 upresnila, že maloleté dieťa navštevuje materskú školu

od septembra 2015 ako trojročné. Počas adaptačného pobytu reagovalo na kolektív a klímu materskej
školy veku primerane. Hygienické návyky boli na dobrej úrovni, vývin reči bol slabší, fyzicky bolo na
úrovnirovesníkov,dokolektívuzapadlo,neboliunehopozorovanéextrémnezmenynálady.Podohodes
rodičmi v školskom roku 2016/2017 bola prerušená dochádzka na 9 mesiacov z dôvodu ťažkej finančnej
situácie rodiny -materskú školu navštevujú 3 deti z rodiny. V septembri 2017 rodina vyrovnala nedoplatky

a dieťa začalo riadne navštevovať materskú školu aj so svojimi súrodencami, absentuje len z dôvodu
choroby. Dieťa nosí väčšinou manželka otca, E. B., prevezme ho takisto ona alebo otec. Do školy chodí
upravené, čisto. Dieťa sa riadne zúčastňuje na akciách a spoločných podujatiach s rodičmi. Dieťa pri
odchode domov sa teší na rodičov.

7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky v správe o prešetrení
pomerov u otca zo dňa 31.01.2018 uviedol, že v čase šetrenia bola v domácnosti prítomná manželka
pána B., E. B., nar. XX.XX.XXXX. V spoločnej domácnosti žijú ich maloleté deti B.: L., nar. XX.XX.XXXX
a E., nar. XX.XX.XXXX. Maloleté deti pani B. z predchádzajúceho vzťahu E. P., nar. XX.XX.XXXX
a Q. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletý F. B., pochádzajúci z predchádzajúceho vzťahu otca. Rodinný

dom pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, ktorý patrí do osobného vlastníctva J. P..
Rodina uhrádza 300 eur mesačne za nájom, 76 eur mesačne za elektrinu a 90 eur štvrťročne za vodu.
Kúrenie v domácnosti je v zimných mesiacoch zabezpečované tuhým palivom. Interiér domácnosti
je zariadený štandardným nábytkom, hygiena domácnosti bola zabezpečená na požadovanej úrovni.
Podľa vyjadrenia pani B. maloletý F. citovo naviazaný na otca a v noci spáva s nimi na manželskej

posteli. Pani E. B. je t. č. dobrovoľne nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 104 eur
mesačne a prídavky na maloleté deti vo výške 94,08 eur mesačne. Pán B. má vytvorené vhodné bytové
podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o svoje maloleté dieťa.

8. Lustráciou v Sociálnej poisťovni na matku maloletého dieťaťa v dňoch

24.10.2017, 18.12.2017, 24.04.2018 a 21.05.2018 sa súdu nepodarilo zistiť zamestnávateľa matky.

9. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa po vykonanom dokazovaní navrholmaloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca od narodenia, matku zaviazať na platenie výživného
vo výške 100 eur i napriek tomu, že neboli preukázané príjmy matky, pretože je povinnosťou matky
podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa s tým, že náklady na maloleté dieťa sa budú neustále zvyšovať

a matka sa o maloleté dieťa 5 rokov nezaujíma a ani si neplní vyživovaciu povinnosť.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

13. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

21. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

22. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.
Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy
nastanetakýtoprávnystavzávisíodokolnostíkonkrétnehoprípadupričommedzirozhodujúcefaktoryna
strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, žedieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť
rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov
tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až

na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou
obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie

pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce
povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov
rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja
rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a

duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo
do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré
uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust.
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,

zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie,
od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými
lenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotriebnevyhnutnýchpre
život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové

možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

23.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh otca je čiastočne
dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané a výpoveďou otca potvrdené, že matka sa o maloleté dieťa

dlhodobo nezaujíma, krátko po narodení ho priniesla do spoločnej domácnosti otcovi a vtedy ešte jeho
priateľke na majer do Jánošíkova a prosila ich o pomoc s tým, že im bude pomáhať. Naposledy dieťa
videla, keď malo 6 týždňov. Od tohto obdobia o maloleté dieťa neprejavila žiadny záujem, netelefonovala
mu, ani sa s ním nesnažila nadviazať kontakt a v neposlednom rade neprispievala na jeho výživu.
Z týchto dôvodov súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca od podania návrhu, pretože

otec neuviedol žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré nepodal návrh skôr, i napriek tomu, že
sa o dieťa staral a poskytoval mu každodennú starostlivosť. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine na
rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať
len do budúcnosti (nie spätne). Výnimkou je prípad, ak bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti
predbežným opatrením. Keďže v danej veci dieťa predbežným opatrením do osobnej starostlivosti otca

zverené nebolo, súd rozhodol o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti otca od podania návrhu.
Zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Súd zaviazal matku prispievať na výživu
maloletého dieťaťa 40 eur mesačne i napriek tomu, že nemal preukázaný príjem matky, pretože matka
sa na pojednávanie nedostavila a v súlade so zásadou materiálnej pravdy súd zisťoval zamestnávateľa
matky, avšak bezúspešne a nevedel ho súdu uviesť ani otec maloletého dieťaťa. Podľa udania otca by

matka maloletého dieťaťa mala byť v Amerike. Na dotaz súdu ohľadne pobytu matky nereagovala ani jej
matka i napriek tomu, že si zásielky adresované súdom prevzala. Súd s poukazom na vek maloletého
dieťaťa, ktoré v septembri nastúpi do základnej školy určil výživné vo výške 40 eur, z ktorého bude otec
schopný po zohľadnení jeho každodennej starostlivosti a jeho príspevku na výživu sumou 20 eur pokryť
potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú bežného charakteru na stravu, ošatenie a hygienické potreby,

pretože dieťa nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Súd zohľadnil zvýšené výdavky v súvislosti
s nástupom mal. dieťaťa na základnú školu. Návrh kolízneho opatrovníka na určenie výživného vo výške
100,- eur súd považoval za vysoký, vzhľadom na pomery matky, u ktorej nebol zistený žiadny príjem i
vzhľadom na vek dieťaťa a v neposlednom rade i preto, že výživné na deti manželky navrhovateľa je
určené len v minimálnej výške, t. j. 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd

určilvýživnéod11.10.2017,pretožeotecdieťaťaneuviedolžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,pre
ktoré by súd mal určiť výživné od narodenia dieťaťa, prípadne 3 roky spätne. Dôvody hodné osobitného
zreteľa musí navrhovateľ preukázať, napríklad objektívnu nemožnosť podať návrh proti matke preto,
že netušil kde žije alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu sa nemohol venovať takémuto konaniu.Uvedené okolnosti súdu preukázané neboli a tvrdenia otca, že návrh nepodal preto, že si myslel, že
sa matka ozve a bude prispievať dobrovoľne, prípadne, že až potom, keď budú mať doriešenú bytovú
otázku, súd považoval za irelevantné, pretože v Tvrdošovciach otec býva od roku 2016 v rodinnom

dome, ktorý má úmysel odkúpiť a matka aj v tomto období sa zdržiava na neznámom mieste. Zročné
výživné od 11.10.2017 do 31.05.2018 v sume 305,80 eur pozostáva z alikvotného výživného za mesiac
október vo výške 25,80 eur a z výživného za mesiace november 2017 až máj 2018 (7 x 40 eur), t. j. 280
eur. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).