Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/182/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210252
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115210252.3

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: PROPERTY PLUS, s.r.o., so sídlom v Brne, Mezírka 775/1,
IČO: 25539965, zastúpený: JUDr. Peter Pihorňa, advokát, so sídlom v Košiciach, Cyklistická 15, p r o
t i žalovanej: D.. A. D., J.. K., Z.. XX.X.XXXX, B. A. X, A., zastúpená: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák,
PhD., advokát so sídlom Košice, Južná trieda 28, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej:
P. K., Z.. XX.X.XXXX, B. B. XXX, o neúčinnosť právneho úkonu a o návrhu žalovanej na obnovu konania

vedeného pod sp.zn. 29C/144/2010, takto

r o z h o d o l :

návrh na obnovu konania z a m i e t a.

žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 387,05 Eur na účet jeho právneho
zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaná podala dňa 24.4.2015 návrh na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
29C/144/2010 s poukazom na § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V pôvodnom konaní bolo rozhodnuté
o neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorou nadobudla konkrétne nehnuteľnosti od vedľajšieho účastníka.
Nárok uplatnil žalobca v pôvodnom konaní titulom odporovateľnosti právneho úkonu, keďže voči
vedľajšiemu účastníkovi mal pohľadávku 60.081 Eur s príslušenstvom. Ako dôvod pre obnovu konania
žalovaná považuje tú skutočnosť, že súdy vo svojom rozhodnutí, ktorým žalobe bolo vyhovené

vychádzali aj z výpovede svedka P.. O. - súdneho exekútora, ktorý vedie exekúciu proti povinnému -
vedľajšiemu účastníkovi. Ten vypovedal na súde neurčito a zmätočne a poukázala aj na jeho list zo
dňa 13.4.2015, v ktorom uviedol, že na súde vypovedal o nehnuteľnostiach na LV č. XXX kat. úz. B. a
nie o nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX a XXX kat. úz. B.. Súdy aj na základe tejto výpovede
dospeli k záveru, že vedľajší účastník ako dlžník v rozhodnom období nedisponoval iným majetkom,
ktorý by umožňoval uspokojiť pohľadávku žalobu v celom rozsahu. Na základe skutočností, ktoré teraz

vyšli najavo, vypovedal P.. O. o celkom inom majetku, nikde vo svojej výpovedi sa jasne nevyjadril, aký
iný majetok bolo možné exekuovať v čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy, hoci takýto majetok
existoval. Navyše žalovaná zistila v marci 2015, že vedľajší účastník mal za rok 2007 príjmy vo výške
3.783.970,- Sk, daň 716.666,. Sk a teda svoj dlh voči žalobcovi mohol zaplatiť z dosiahnutého príjmu.

Pred pojednávaním žalovaná upresnila, že domáha sa obnovy len časti pôvodného konania, v ktorom

bol pôvodne aj ďalší žalovaný D.. J. K., keďže žaloba sa týkala aj ďalšej darovacej zmluvy, vo vzťahu
k tomuto žalovanému a k ďalšej zmluve však žaloba bola zamietnutá. Súd preto zmenu návrhu na
povolenie obnovy konania týkajúcej sa len darovacej zmluvy zo dňa 2.7.2007 pripustil uznesením č.k.
11C/182/2015-50 zo dňa 11.11.2015.

Žalobca s návrhom nesúhlasil. Poukázal na vyjadrenie súdneho exekútora, podľa ktorého zostávajúca

časť majetku povinného (vedľajšieho účastníka) nepostačuje na uspokojenie pohľadávky veriteľa a
samotný výnos z majetku by zrejme nepostačoval ani na úhradu jeho trov. To, že povinný mal vroku 2007 daňový základ 3.783.930,- Sk je len dôkazom toho, že od začiatku exekučného konania
vykonáva úkony, ktorými marí jeho priebeh (návrhy na odklad a zastavenia exekúcie) a pritom svoj dlh
voči žalobcovi, ktorý bol právoplatne priznaný rozsudkom tohto súdu v konaní 10C/177/2005, doposiaľ

ani čiastočne neuhradil a jeho vyrovnanie nebolo možné dosiahnuť ani v exekúcii, keďže všetok svoj
majetokpreviedolnažalovanú.Poukázalnakrátkyčasovýúsekmedziprávoplatnosťourozsudkuvoveci
10C/177/05-5.7.2007 a uzatvorením darovacej zmluvy - 2.7.2007, čo svedčí o špekulatívnom konaní
vedľajšieho účastníka s cieľom vyhnúť sa plneniu záväzku žalobcovi. Zdôraznil, že pokiaľ vedľajší
účastník mal dostatočný majetok, mal možnosť svoj dlh vyrovnať.

Na pojednávaní žalovaná rozšírila návrh na obnovu konania aj o ďalší dôkaz - uznesenie Generálneho
prokurátora SR IV. Pz 39/12-6 zo dňa 2.5.2012, ktorým bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia
voči vedľajšiemu účastníkovi pre prečin poškodzovania veriteľa práve v dôsledku uzavretia predmetnej
darovacej zmluvy, čím zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu. Generálny prokurátor poukázal na to,
že vyšetrovateľ a prokurátor nedôsledne preverili tvrdenie obvineného o tom, že v čase darovania

disponoval aj ďalším majetkom, okrem iného aj stopercentným obchodným podielom v spoločnosti
ZAMOSS s.r.o., pričom doložil listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia o jeho ďalšom majetku, okrem
iného aj znalecký posudok stanovujúci všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti
ZAMOSS s.r.o. zapísaných na LV č. XXX k.ú. Š. B. a to k 8.7.2011 v sume 194.599,17 Eur, výpis z LV
č. XXX k.ú. Š. B., pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva, že obvinený od 22.4.2004 je jediným

spoločníkom spoločnosti ZAMOSS s.r.o.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom tohto súdu 29C/144/2010, listom P.. X. O.
zo dňa 13.4.2015, daňovým priznaním vedľajšieho účastníka za rok 2007, uznesením Generálnej
prokuratúry SR IV. Pz 39/12-6 zo dňa 2.5.2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový

stav:

Žalobca podal dňa 30.6.2010 žalobu voči pôvodne žalovaným P. K., F. K., D.. A. D. T. D.. J. K., ktorou sa
domáhal neúčinnosti dvoch darovacích zmlúv a to darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2.
rade ako darcami (P. T. F. K.) a žalovanou v 3.rade ako obdarovanou (D.. A. D.) dňa 2.7.2007 a tiež ďalšej

darovacej zmluvy zo dňa 21.8.2008, ktorou žalovaná v 3. rade tento predmet daru darovala žalovanému
v 4.rade. Predmetom daru bol v celosti rodinný dom súp. č. XXX k.ú. B. a podiel 1 z parciel KN XXX a
XXX zapísaných na LV č. XXX k.ú. B.. Nárok uplatnil titulom odporovateľnosti týchto právnych úkonov,
keďže má vykonateľnú pohľadávku voči žalovanému P. K. na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku tohto súdu č.k. 10C/177/05 - 65 zo dňa 8.6.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.7.2007.

Týmto rozsudkom bol žalovaný P. K. zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1.810.000 Sk s úrokom z omeškania
vo výške 12% zo sumy 1.500.000 Sk od 26.3.2004 do 12.4.2004, zo sumy 510.000 Sk od 14.4.2004 do
31.12.2004 a zo sumy 1.300.000 Sk od 1.1.2005 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

K uvedenej žalobe, o ktorej sa konanie viedlo pod sp.zn. 29C/144/2010, bolo pripojené aj upovedomenie
súdneho exekútora P.. X. O. o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva a predajom
nehnuteľnosti EX 620/2007 z 15.10.2007, ktoré bolo adresované povinnému P. K. na základe vyššie
uvedeného exekučného titulu. V ňom boli označené viaceré nehnuteľnosti povinného - rodinný dom na
parceleč.XXXzapísanýnaLVč.XXX,parcelyXXXT.XXX vpodiele1vbezpodielovomspoluvlastníctve

spolu s manželkou zapísané na LV č. XXX A..Ú.. B., rodinný dom súp. č. XX a parcely KN XXX T. XXX
zapísané na LV č. XXX A..Ú.. B. v podiele 6/40 a parcela X/XX v podiele 1/510 na LV č. XX A..Ú.. B..

Z listu súdneho exekútora zo dňa 17.5.2010 žalobcovi vyplýva, že po upovedomení o začatí exekúcie -
v čase, keď súd rozhodoval o námietkach povinného, povinný previedol svoj podiel k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXX A..Ú.. B. na spoluvlastníkov.

Zo spisu 29C/144/2010 súd zistil, že P. K. ešte ako žalovaný hneď pri svojom prvom výsluchu na
pojednávaní dňa 13.5.2011 prehlásil, že nie je pravdou, aby nemal iný majetok, ktorý by mohol byť
exekuovaný a že svoj dlh voči žalobcovi vyrovná až vtedy, ak dôjde k zápisu záložného práva k strojným

zariadeniam, ktoré nadobudol.

Na pojednávaní dňa 15.6.2011 bol vypočutý ako svedok súdny exekútor JUDr. X. O.. Vyjadril sa k
rozsahu zisteného majetku povinného - išlo o tri listy vlastníctva, z nich jeden bol vrátený, že povinnýuž nie je vlastníkom. Zistil aj to, že povinný by mal byť spoluvlastníkom lesov, ale má tiež majetok v
obchodných spoločnostiach, kde je spoločníkom, na ktorý však viazne ťarcha záložného veriteľa, výšku
jeho pohľadávky však nevedel. Povinnému doručil aj výzvu, aby v stanovenej lehote predložil všetky

listiny preukazujúce jeho majetok vrátane pohľadávok. Svedok na otázku súdu, či doposiaľ zistený
majetok povinného by postačoval na úhradu pohľadávky oprávneného však nevedel odpovedať.

Žaloba voči pôvodne žalovaným P. T. F. K. bola v priebehu konania zobratá späť pre nedostatok ich
pasívnej legitimácie, takže konanie voči ním bolo zastavené uznesením č.k. 29C/144/2010-93 zo dňa

1.7.2011.

Žalovaná A. D. v písomnom vyjadrení zo dňa 21.9.2011 (č.l. 104) uviedla, že povinný má aj iný majetok
dostačujúci na uspokojenie pohľadávky žalobcu, ktorý však nijako nekonkretizovala.

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 29C/144/2010-111 zo dňa 21.9.2011 súd zamietol žalobu

voči žalovaným D.. A. D. a Ing. J. K. v časti určenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy zo
dňa 21.8.2008 a vo zvyšku žalobe vyhovel, keď určil, že prevod vlastníckeho práva P. T. F. K.C.
k nehnuteľnostiam a to rodinnému domu súp. č. XXX zapísanému na LV č. XXX k.ú. B. a k
spoluvlastníckemu podielu 1 k parcelám KN XXX T. XXX vedeným na LV č. XXX k.ú. B. na žalovanú
darovacou zmluvou zo dňa 2.7.2007 je voči žalobcovi právne neúčinný. Súd pritom v odôvodnení

rozsudku okrem iného uviedol, že povinný v rozhodnom období nedisponoval iným majetkom, ktorý
by umožňoval uspokojenie pohľadávky žalobcu v celom rozsahu, čo je zrejmé zo samotnej výpovede
exekútora P.. O.. Rozsudok vo vyhovujúcej časti nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2013.

Žalovaná v odvolaní voči rozsudku (č.l. 117) opäť zdôraznila, že jej otec P. K. vlastnil aj iný majetok

postačujúci na uspokojenie pohľadávky žalobcu a to pohľadávku voči spoločnosti DANIEL PLUS s.r.o.
vo výške 58.138.233 Sk, na zabezpečenie ktorej mu bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam
vedeným na LV č. XXX k.ú. Š. B.. Neskôr, v priebehu konania, P. K.Š. tieto nehnuteľnosti v hodnote
192.056 Eur nadobudol do svojho vlastníctva.

Jozef Tomáš po zastavení konania voči nemu vystupoval v spore ako vedľajší účastník na strane
žalovanej. Dňa 31.1.2012 založil do spisu svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovanej. V ňom poukázal na to,
že bol podnikateľom a pripojil aj svoje daňové priznanie za rok 2007. Opäť prehlásil, že v čase uzavretia
darovacej zmluvy vlastnil aj iný majetok, čo vyplýva aj z jeho daňového priznania, v ktorom boli len
hnuteľné veci v hodnote 8.400.000 Sk. Poukázal aj na nepravdivú výpoveď svedka P.. O. a žiadal o

jeho opätovné vypočutie. Pripojil tiež znalecký posudok č. 57/2011 o všeobecnej hodnote nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k.ú. Š. B. vrátane tohto výpisu z LV preukazujúceho, že nehnuteľnosti sú vo
vlastníctve firmy ZAMOSS s.r.o.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 20Co 17/2012-195 zo dňa 31.1.2013 rozsudok súdu prvého

stupňa vo vyhovujúcom výroku potvrdil. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza na strane 5 aj
spomínané vyjadrenie vedľajšieho účastníka s pripojenými listinnými dôkazmi ale uviedol, že z výpisu z
LV č. XXX k.ú. Š. B. vyplývajú aj ťarchy a to na základe rozhodnutí o zriadení záložného práva okrem
iných aj pre Daňový úrad Košice I. a Colný úrad Prešov. Aj po zohľadnení spomínaných listinných
dôkazov predložených vedľajším účastníkom teda dospel k záveru, že samotná okolnosť, že povinný

nadobudol ďalšie nehnuteľnosti v roku 2011, ktorých výťažok by postačoval na úhradu pohľadávky
veriteľa, je pre tento spor bezvýznamná a vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo svoj dlh vyrovnať.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak

a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného va) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v

pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý zasahuje do princípu nezmeniteľnosti a
záväznosti právoplatného rozhodnutia, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach
právoplatného rozsudku, a to v prípadoch, keď tieto vady vyšli najavo až po právoplatnosti rozsudku.

V konaní o povolenie obnovy konania súd teda neskúma zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného
rozhodnutia, ale posudzuje otázku, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme v spojení s dôkazmi
už vykonanými môžu odôvodniť iné, pre navrhovateľa obnovy konania priaznivejšie rozhodnutie, než
ktoré bolo vydané. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe
formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Mimoriadne opravné prostriedky - obnova

konania a dovolanie sú prípustné len za splnenia určitých podmienok. Podmienkami prípustnosti návrhu
na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy konania,
dodržanie lehoty na podanie návrhu, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na
obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu.

V danom prípade žalovaná podala návrh na obnovu konania z dôvodu uvedenom v § 228 ods. 1 písm.
a/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia relevantné sú skutočnosti a dôkazy len vtedy, ak ich účastník, ktorý
obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, sú teda pre neho v porovnaní
s pôvodným konaním nové, hoci existovali už v čase pôvodného konania a súčasne môžu pre neho
privodiť priaznivejšie rozhodnutie.

Vedľajší účastník pritom potvrdil, že všetky dôkazy o svojom ďalšom majetku predložil súdu už v
pôvodnom konaní a napriek tomu žalobe bolo vyhovené. V podstate teda žalovaná namieta to, že súdy
nesprávne vyhodnotili tieto dôkazy a vyvodili z nich nesprávny právny záver. Takéto pochybenie však
nemôže byť dôvodom pre obnovu konania a mohlo byť predstavovať len dôvod pre podanie dovolania.

Svoj návrh na obnovu konania žalovaná vyvodzovala zo skutočnosti, že JUDr. O. ako svedok v
pôvodnomkonanívypovedalnepravdivo,čomalovyplynúťzjeholistuzodňa13.4.2015azaďalšídôvod
považovala daňové priznanie povinného P. K. za rok 2007 a napokon už citované uznesenie Generálnej
prokuratúry SR o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia voči P. K..

Pokiaľ ide o daňové priznanie povinného za rok 2007, toto rozhodne nie je novým dôkazom, keďže súd
ho mal k dispozícii už v pôvodnom konaní.

Vo vzťahu k listu súdneho exekútora zo dňa 13.4.2015, ktorý taktiež žalovaná považuje za dôvod na

obnovu konania súd uvádza, že z tohto listu nevyplýva žiadna nová skutočnosť, ktorá by mohla viesť
k priaznivejšiemu rozhodnutiu pre žalovanú (obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne). To, čo
je v danom liste uvedené, nemá žiadnu právnu relevanciu pre posúdenie tohto nároku. Svedok na
pojednávaní sa vyjadroval k majetku povinného, ako ho zistil v priebehu exekučného konania. Preto ním
popísaný stav majetku nie je podstatný, keďže v rámci exekúcie sa speňažuje aj majetok, ktorý povinný

nadobudol aj neskôr, teda po uzavretí darovacej zmluvy, ktorá bola predmetom predchádzajúceho
sporu. Preto súdy ani nezohľadnili skutočnosť, že povinný v roku 2011 nadobudol ďalšie nehnuteľnosti.
Rozhodujúci je totiž stav majetku v čase naväzujúcom na uzavretie predmetnej darovacej zmluvy (čas
povolenia zápisu do katastra nehnuteľnosti), keďže sa posudzuje úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
zbavovaním majetku. Žalovaná a vedľajší účastník už v pôvodnom konaní opakovane tvrdili, že vedľajší

účastník mal iný majetok, ktorý postačoval na vyrovnanie pohľadávky žalobcu a konkrétne poukázali na
pohľadávkuzabezpečenúzáložnýmprávomaneskôrzmenenúvýkonomzáložnéhoprávanavlastníctvo
povinného ku konkrétnym nehnuteľnostiam, čo preukazovali výpisom z LV č. XXX k.ú. Š. B. a tiež
znaleckým posudkom na ich ocenenie a napokon pripojili aj daňové priznanie povinného za rok 2007.Tieto dôkazy však súdy vyhodnotili ako irelevantné a žalobe vyhoveli. Dôkazné bremeno pritom bolo
na žalovanej, aby v pôvodnom konaní preukázala konkrétny majetok povinného, ktorý by sa mohol
použiť na úhradu pohľadávky, keďže popierala tvrdenie žalobcu podporenú nemožnosťou exekúcie o

tom, že takýto majetok povinný nevlastní. Toto dôkazné bremeno však neuniesla. Pripojený list súdneho
exekútora z 13.4.2015 neobsahuje informácie, ktoré by boli novou skutočnosťou alebo novým dôkazom.
Vedľajší účastník už v pôvodnom konaní vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že svedok
O. vypovedal nepravdivo a žiadal o jeho opätovné vypočutie, čo však súd neakceptoval. Súd v tomto
prípade zdôrazňuje, že podľa judikatúry nemožno použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny v

pôvodnom konaní nie je daná v prípade, ak tieto skutočnosti alebo dôkazy označili účastníci v pôvodnom
konaní, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/75,
uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Obo 138/09 zo dňa 23.1.2010).

Na pojednávaní žalovaná rozšírila návrh na obnovu konania aj o uznesenie Generálnej prokuratúry. Súd
toto rozšírenie návrhu pripustil priamo na pojednávaní. V tejto súvislosti však pripomína, že dôvodom pre

obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. sú nové skutočnosti a dôkazy, ktoré síce existovali
už v čase pôvodného rozhodnutia, ale navrhovateľovi obnovy konania neboli známe a musí byť splnený
aj ten predpoklad, že účastník konania splnil svoju dôkaznú povinnosť v pôvodnom konaní v zmysle
§ 101 ods. 1 O.s.p. tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky (uznesenie
Najvyššieho súdu SR 4Cdo 18/2010 zo dňa 11.2.2010, uznesenie NS ČR 32 Cdo 179/2007 zo dňa

29.4.2008). Nepochybne žalovaná v pôvodnom konaní ako aj vedľajší účastník, ktorý pôvodne bol tiež
žalovaný, mali možnosť preukázať, že vedľajší účastník mal dostatok majetku na úhradu pohľadávky
žalobcu, čo celý čas tvrdili v pôvodnom konaní, avšak súdy sa s ich tvrdením nestotožnili. Preto
skutočnosť, ktorá vyplýva zo záveru rozhodnutia generálnej prokuratúry, teda že vedľajší účastník bol
bonitný, nie je novou skutočnosťou z pohľadu žalovanej a nemôže byť ani novým dôkazom v zmysle §

228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže nič nebránilo žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi v pôvodnom konaní
označiť v tomto smere všetky dôkazy na preukázanie dostatočného majetku vedľajšieho účastníka
(podmienka „bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní“). Rozhodnutie Generálnej prokuratúry
obonitevedľajšiehoúčastníkatotižbolovydanélennazákladekonkrétnychdôkazovojehomajetkových
pomeroch, ktoré doložil sám vedľajší účastník, ktoré nemohli byť problémom ich zdokladovania už v

pôvodnom konaní. Navyše žalovaná a vedľajší účastník tieto listinné dôkazy predložili aj v pôvodnom
konaní - išlo o znalecký posudok č. 57/11, ktorým boli ocenené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú.
Š. B. (č.l. 133), výpis z LV č. XXX preukazujúci vlastníctvo nehnuteľnosti firmou ZAMOSS s.r.o. (č.l. 156),
daňové priznanie vedľajšieho účastníka za rok 2007 (č.l. 182). Uvedená okolnosť vedie k záveru, že nie
je splnená podmienka „novosti“ dôkazov dôkazov ako aj predpoklad, že žalovaná a vedľajší účastník

ich bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Navyše nie je možné opomenúť ten fakt, že podmienkou vyhovenia žalobe podľa § 42a Občianskeho
zákonníka sú dlžníkove právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V
rozsudku súd prvého stupňa jasne uviedol, že nemusí ísť pritom o úkony, ktorými dochádza k scudzeniu

majetku dlžníka, ale o úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie pohľadávky a stačí,
že tieto úkony zmenšujú majetok dlžníka. Súd dodáva, že pokiaľ by povinný mal dostatočný majetok,
ktorý by mohol byť exekuovaný, bolo by exekučné konanie už dávno ukončené, to však trvá už 7 rokov.

Na záver súd uvádza, že citované rozhodnutie generálnej prokuratúry podľa ustálenej judikatúry

nemožno považovať za relevantné rozhodnutie v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Zákon totiž za
ne považuje len rozhodnutia o predbežných otázkach podľa § 135 ods. 1 , 2 O.s.p., teda prípady, keď
príslušný orgán rozhodol rozlične o predbežnej otázke, o ktorej je súd rozhodnutím viazaný, alebo ak
súd posúdil predbežnú otázku sám, neskôr bolo zistené, že príslušný orgán ju posúdil inak (R 2/1983,
rozhodnutie NS ČR 20Cdo 322/98 zo dňa 28.1.1999 alebo 33Odo 82/06 zo dňa 15.12.2006).

Úspešnému žalobcovi bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 387,05 Eur v zmysle § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
a), písm. c) a písm. d), § 15 až 17 vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013.

Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, aka) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,
b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo

c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Súd priznal tarifnú odmenu vo výške 261,06 Eur za štyri úkony právnej služby tak, ako si ich uplatnil

právny zástupca žalobcu:

- prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 20.8.2015 64,53 Eur
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu žalovanej 64,53 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 6.4.2016 66,00 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 1.6.2016 66,00 Eur

Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 33,94 Eur, t.j. 2 x 8,39 Eur za rok
2015 a 2 x 8,58 Eur za rok 2016.

Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné
predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom

advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

V súlade s § 16 ods. 4 vyhlášky a zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov, má právny zástupca žalobcu nárok na náhradu cestovných výdavkov v celkovej výške 34,85

Eur za cestu osobným motorovým vozidlom zn. Audi Q5 na pojednávanie dňa 6.4.2016 na trase Košice
- Prešov - Košice pri celkovej vzdialenosti 70 km (2 x 35 km), priemernej spotrebe 6,2 l / 100 km, cene
PHM vo výške 1,0435 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 17,32 Eur (základná náhrada
70 km x 0,183 Eur / km = 12,81 Eur a náhrada za spotrebované PHM 70 km x 6,2 l / 100 km x 1,0435
Eur / l = 4,51 Eur) a za cestu osobným motorovým vozidlom zn. Audi Q5 na pojednávanie dňa 1.6.2016

na trase Košice - Prešov - Košice pri celkovej vzdialenosti 70 km (2 x 35 km), priemernej spotrebe 6,2
l / 100 km, cene PHM vo výške 1,089 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 17,53 Eur
(základná náhrada 70 km x 0,183 Eur / km = 12,81 Eur a náhrada za spotrebované PHM 70 km x 6,2
l / 100 km x 1,089 Eur / l = 4,72 Eur.

Zároveň má právny zástupca žalobcu nárok na náhradu za stratu času stráveného cestou na uvedené
pojednávania dňa 6.4.2016 a dňa 1.6.2016 podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky, a to vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, pričom 1/60-ina výpočtového základu
v roku 2016 je vo výške 14,30 Eur.

Právny zástupca má tak nárok na náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie dňa
6.4.2016 a späť za 2 začaté polhodiny á 14,30 Eur vo výške 28,60 Eur a za stratu času stráveného
cestou na pojednávanie dňa 1.6.2016 a späť za 2 začaté polhodiny á 14,30 Eur vo výške 28,60 Eur,
celkovo vo výške 57,20 Eur.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 387,05 Eur (261,06 Eur + 33,94 Eur + 34,85 Eur
+ 57,20 Eur).Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Tieto trovy je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na
účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove. Odvolanie je potrebné podať v dvoch písomných
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a
čoho sa odvolateľ domáha.