Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713207695
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7713207695.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa A. C.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na W. XXX zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Svatuškom so
sídlom Advokátskej kancelárie v Humennom na Námestí slobody 25 proti otcovi (povinný z vyživovacej
povinnosti) K. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. XXX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
otca (povinný z vyživovacej povinnosti) proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 24.3.2017 č.k.
17P/135/2013-426 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného otca pre navrhovateľa od 17.5.2013 do

30.8.2017 a vo výroku o dlžnom výživnom.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 31.8.2017 do budúcna a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 24. marca 2017 č.k. 17P/135/2013-426 zmenil rozsudok Okresného
súdu Michalovce z 30.9.2011 č.k. 2P/180/2011-46 tak, že zvýšil výživné od otca pre navrhovateľa zo
sumy 30% zo životného minima na 110,- € mesačne od 17.5.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť
navrhovateľovivždydo15-tehodňatohoktoréhomesiacadopredu.Dlžnévýživné3.895,85€zaobdobie

od 17.5.2013 do 31.3.2017 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach 259,72 € spolu s bežným
výživným, pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15. deň nasledujúceho
mesiaca po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 30.9.2011 č.k.
2P/180/2011-46 bola znížená vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľovi zo 60,- € na sumu 30 %

zo životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, kedy súd vychádzal z mesačného príjmu otca
480,- €, ako podpory v nezamestnanosti a z príjmu matky navrhovateľa 224,- €, ktorý tvoril rodičovský
príspevok a zohľadnil dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom z terajšieho manželstva otca
a tri ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. deťom na strane matky navrhovateľa. V čase terajšieho
rozhodovania vychádzal zo zistenia, že otec je od 10.4.2013 samostatne zárobkovo činná osoba a
je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti SK-Meat s.r.o. s predmetom činnosti obchod s
mäsovými výrobkami. Z daňového priznania zistil, že otec v roku XXXX vykázal výsledok hospodárenia

-12.989,17 € a v roku 2014 vykázal -60.495,56 €. Rovnako z daňového priznania otcovej manželky C.
C. zistil, že v roku 2013 vykázala stratu 30.142,66 € z podnikateľskej činnosti s predmetom činnosti
maloobchod s mäsom a mäsovými výrobkami. Od roku 2013 je evidovaná na príslušnom úrade práce
ako nezamestnaná a pracuje v manželovej firme na dohodu s mesačným príjmom 100,- €. Otecprezentoval mesačné náklady na bývanie 350,- až 400,- € a tiež splátky hypotekárneho úveru 178,- €,
ktorý zobral za účelom rekonštrukcie bytu vo výške 10.000,- €, ktorý rozšíril o 5.000,- €. Jeho spoločnosť
vlastní motorové vozidlo Fiat Freemont rok výroby 2013, ktoré má predajnú hodnotu cca 24.000,- €.

Toto auto si kupoval na tri splátky, prvú splátku zaplatil z odpredaja staršieho auta a ďalšie dve splátky
z peňažných prostriedkov, ktoré získal od svojho otca za odpredaj domu. Naďalej má vyživovaciu
povinnosť voči mal. deťom K. a C., ktoré sú žiakmi prvého stupňa základnej školy. Na strane matky
navrhovateľa zistil, že od 3.9.2013 je evidovaná na úrade práce a táto evidencia naďalej trvá. Matke
bola vyplatená dávka hmotnej núdzi 129.47 € v roku 2013, 832,54 € za rok 2014 a 310,30 € za rok

2015. Pracovala na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti G. C. s.r.o. ako ochrana objektu
od 1.3.2015 do 29.2.2016 s dojednanou odmenou 2,184 € za hodinu a jej čistá mzda od marca 2015
do decembra 2015 bola spolu 373,35 €. Navrhovateľ v čase podania návrhu (17.5.2013) bol študentom
1. ročníka Strednej odbornej školy v C. a okrem výdavkov na stravovanie, ošatenie a obuv mu pribudli
výdavky aj na školské potreby, nakoľko navštevuje odbornú školu (rysovacie potreby, špeciálne perá
a pod.), ako aj na šport (floorbal) a od roku 2014 aj na splátky súvisiace so stužkovou slávnosťou. Z

výpovede navrhovateľa zistil, že otec mu prispieva pravidelne na výživu 26,- € mesačne a pred podaním
návrhunazvýšenievýživnéhomuniekoľkokrátdobrovoľneprispelsumou50,-€,inakonehoneprejavuje
záujem a nekupuje mu žiadne oblečenie ani darčeky. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa
§ 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej
úpravy výživného, kedy navrhovateľ navštevoval základnú školu a v čase terajšieho rozhodovania, keď

je študentom strednej odbornej školy, dospel k záveru, že jeho odôvodnené potreby sa podstatne zvýšili.
Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal zo zistenia, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného
otec okrem podpory v nezamestnanosti 480,- € nemal iný príjem, kým od roku 2013 podniká v oblasti
obchodu s mäsovými výrobkami a jeho spoločnosť C. s.r.o. vykazuje síce stratu, ale otec napriek tomu
naďalej podniká v tejto oblasti a ročný obrat spoločnosti, ktorý bol 40.512,63 € v roku 2013 a 55.497,88

€ v roku 2000 nasvedčuje tomu, že finančná situácia otcovi dovoľuje platiť na výživu navrhovateľa 110,-
€ mesačne, berúc do úvahy aj jeho majetkové pomery, keďže v roku 2013 získal finančné prostriedky
z odpredaja rodinného domu, ktoré použil na zaplatenie dvoch splátok na motorové vozidlo, to všetko
možno považovať za pozitívny posun v jeho finančnej situácii aj po zohľadnení, že otcovi nepribudli
ďalšie vyživovacie povinnosti oproti obdobiu v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Pri rozhodovaní

o výživnom rovnako zohľadnil, že otec neprejavuje žiadny záujem o navrhovateľa a okrem minimálneho
výživného napriek jeho súčasnej finančnej situácii a majetkovým pomerom mu neprispieva ani formou
darčekov. Navrhovateľom prezentované výdavky posúdil ako nevyhnutné a primerané, ktoré zjavne
uhrádza jeho matka za pomoci svojej matky, vzhľadom na to, že matka je nezamestnaná a dosahuje
len minimálny príjem a má tri ďalšie vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Súd prvej inštancie

zvýšil výživné v súlade so zákonom od podania návrhu navrhovateľa, t.j. 17.5.2013. Dlžné výživné, ktoré
vzniklo zvýšením výživného 3.895,85 € za obdobie od 17.5.2013 do 31.3.2017 povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach 259,72 € až do zaplatenia od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a návrh na zvýšenie výživného zamietol. Zdôraznil, že navrhovateľ pre
vysoký počet ospravedlnených a neospravedlnených hodín v škole bol z dvoch predmetov (anglický
jazyk a účtovníctvo) hodnotený nedostatočne a nebol pripustený k maturite. Dôvodom jeho slabých
učebných výsledkov je aj skutočnosť, že žije s matkou, ktorá má ešte tri maloleté deti a pracovala

v krčme, preto syn nešiel na vyučovanie a staral sa o svojich súrodencov. Rovnako zdôraznil,
že navrhovateľ prestal navštevovať Strednú odbornú školu C. a od 22.5.2017 získal živnostenské
oprávnenie s predmetom činnosti: dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. V
tom čase mu vybavil bývanie u starých rodičov, kde sa aj presťahoval a začal pracovať na stavbe. Táto
situácia však netrvala dlho, pretože na príkaz matky odišiel od starých rodičov a vrátil sa k matke do

C.. Opäť je pod nátlakom matky, ktorá ho zobrala k sebe späť, aby sa mal kto starať o jej maloleté deti.
Takto si vyriešila vlastný problém na úkor syna, ktorému znemožnila zariadiť si svoj vlastný život. Má
obavy o syna, ktorý živnosť reálne nevykonáva, ale musí platiť odvody a plniť ostatné povinnosti voči
štátu. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil jeho rodinnú situáciu, že má dve maloleté deti a ani jeho
a manželkin sociálny status. Ako už viackrát uviedol, príjmy z podnikania klesajú a to nielen príjmy, ale

obrat všeobecne, preto jeho rodina si už nemôže dovoliť viac ako v minulosti. Uviedol, že objektívne
nie je schopný platiť zvýšené výživné a od 22.5.2017, odkedy je syn schopný živiť sa sám, nie je už
povinný platiť mu výživné. Poukázal aj na to, že synovi dával viac, ako súdom určené výživné, keďže
dobrovoľne mu platil rok po 50,- € a na žiadosť syna rozdiel na výživnom platil k jeho rukám, aby mu ichnezobrala matka. Stretávali sa, syn sa u nich najedol, boli na rodinnej oslave a dával mu vreckové. Syn
mu sľúbil, že tieto skutočnosti prizná pred súdom, ale zrejme pod tlakom matky ich nakoniec nepriznal.
Syn nemá vodičské oprávnenie, keďže matka zobrala študentskú pôžičku, aby mu zaplatila vodičský

kurz, ale nakoniec synovi nedala ani korunu. Matka tiež neplatila do školskej jedálne synovi, lebo už tri
roky nefunguje a nemohla mu dávať peniaze ani na stužkovú, ktorú syn nemal. Vyjadril názor, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne
a neúplne zistil skutočný stav veci a v priebehu konania vznikli nové okolnosti, ktoré pred rozhodnutím
súdu neboli známe, t.j. neexistovali.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, považuje ho za zákonné a spravodlivé s rešpektovaním základného princípu právnej
istoty a v rámci konania pred súdom prvej inštancie preukázal svoje tvrdenia. V celom rozsahu zotrval
na svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch. Spolu s vyjadrením predložil rozhodnutie
Strednej odbornej školy na N. XXX, C. zo 14.6.2017, ktorým mu bolo povolené vykonať opravnú skúšku

z predmetu slovenský jazyk a literatúra a anglický jazyk dňa 30.8.2017. Toto vyjadrenie bolo podané
prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa.

5.Navrhovateľnapísalvyjadreniekodvolaniuajosobne21.6.2017,vktoromuviedol,žeotecmunedával
žiadne peniaze v hotovosti, nikdy si nespomenul na jeho bežné sviatky, nevybavil mu bývanie u starých

rodičov a dokonca namietal svoje otcovstvo, ktoré bolo dokázané testami DNA. Matka sa o neho a ďalšie
deti starala najlepšie, ako mohla, nežiadala ho, aby zostal doma zo školy a staral sa o súrodencov,
naopak, on matke robil problémy. K pomerom otca uviedol, že od roku 2013 chodí pravidelne dvakrát do
roka na dovolenky, ktoré sú minimálne za 2.500,- € a dokázal v roku 2013 splatiť leasing nového auta
a to 8.000,- € mesačne. Je pravdou, že si otvoril živnosť, ale do 31.8.2017 je žiakom Strednej odbornej

školy v C. a z predmetov, z ktorých prepadol, má opravnú skúšku 30.8.2017. Bol by rád, aby otec prestal
s klamstvami a špinením druhých, čoho už bolo za 4 roky veľa. Otec svoje tvrdenia nepreukázal, iba to,
že vie klamať a jemu nezostáva nič iné, len bojovať o výživné. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací
súd potvrdil rozsudok okresného súdu.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa, ktoré je takmer identické s obsahom jeho odvolania,
trval na všetkých dôvodoch uvedených v odvolaní a žiadal, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho
odvolacím návrhom. Tvrdenia navrhovateľa vo vyjadrení označil za nepravdivé a písané pod silným
tlakom jeho matky. Vyjadril názor, že povolenie opravnej skúšky nie je dôvodom nezačať sa sám živiť a
nie je ani ospravedlniteľným dôvodom žiadať výživné od neho.

7. Navrhovateľ ďalšie vyjadrenie vo veci nepodal.

8. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v

rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že nie je odvolacími dôvodmi viazaný podľa § 66 CMP a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd

sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi za
obdobie od 17.5.2013 do 30.8.2017. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde
prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o

výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súdtiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii
zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by svoj názor natoľko odchýlil od
znenia príslušných ustanovení, žeby zásadne poprel ich účel alebo význam. V tomto prejednávanom
prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne

správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné
a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti
rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a
úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

10. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca plniť si
vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi 110,- € mesačne od 17.5.2013 do 30.8.2017 a v tejto súvislosti
považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z
čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zákon o rodine svojou koncepciou úpravy vyživovacej

povinnosti chráni riadny výkon vyživovacej povinnosti pred nezodpovedným hospodárením povinného
rodiča, v zmysle ktorej súd má okrem iného povinnosť prihliadnuť aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré na seba povinný berie, nota bene, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k rovnakému
záveru ako súd prvej inštancie, že výživné má prednosť pred splátkami úverov otca, preto na tieto

výdavky pri posudzovaní výživného neprihliadol. Odvolací súd vychádzajúc z relevantných ustanovení
Zákona o rodine vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu neprihliadol na negatívny
výsledok hospodárenia spoločnosti C. s.r.o., v ktorej je otec jediným spoločníkom a konateľom, pretože
v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku

a so zreteľom na zákonné atribúty samostatnosti a zodpovednosti za výkon podnikateľskej činnosti
má otec ako podnikateľský subjekt zodpovedne pristupovať k hospodáreniu s peňažnými prostriedkami
z podnikateľskej činnosti tak, aby naplnil jej zákonný účel a podstatu. Odvolací súd vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a uvedených úvah je toho presvedčenia, že otec
vzhľadom na svoj vek (47) a doterajšie pracovné skúsenosti v lukratívnej pracovnej oblasti (mäsiar) bol a

je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb a potrieb svojej rodiny
napriek negatívnemu výsledku hospodárenia spoločnosti C. s.r.o., preto možno od neho spravodlivo
žiadať, aby rovnaký štandard umožnil navrhovateľovi formou výživného. Odvolací súd sa rovnako v
plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil schopnosti a možnosti otca z
hľadiska princípu potencionality a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec nevyvinul žiadnu snahu o

zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v primeranej
výške voči navrhovateľovi, ktorý je odkázaný svojou výživou na rodičov. Rozhodnutie o výživnom v
súlade s odvolacím návrhom otca by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť za duševný
a fyzický rast navrhovateľa výlučne na matku, ktorá sa o neho osobne starala a stará a dobrovoľne
si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu na hranici svojich možností, nota bene zamietnuť návrh na

zvýšenie výživného by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou aj spravodlivosťou.
Pre určenie výšky výživného nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou, resp. podnikaním alebo
inou zárobkovou činnosťou zarobí alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie
jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými
nárokminazabezpečenieuspokojeniajehovlastnýchpotrieb.Jednýmzfaktorov,ktorépriurčovanímiery

životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného
rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho
mesačné náklady na mobilný telefón. Odvolací súd dôsledne vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, podľa ktorého je potrebné prihliadať na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery
povinného rodiča v prípade, ak mu v ich využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré však nemožno

bez ďalšieho považovať negatívny výsledok hospodárenia spoločnosti otca, pretože rodič, ktorý má
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu je povinný bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady
poskytnúť svojmu dieťaťu výživné. Odvolací súd tiež poznamenáva, že argumentácia otca rozsahom
vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnostivoči navrhovateľovi nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie
bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľa preukázaných v priebehu
konania na súde prvej inštancie.

11. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ je táto doba spoločensky
odôvodnená. V preskúmavanom prípade odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dovoľovali
záver,ženavrhovateľzneužívainštitútvýživného,pretoževrozhodnomobdobí(17.5.2013do30.8.2017)

pokračoval v príprave na budúce povolanie a rozširoval si svoje vzdelanie v súlade s jeho ústavným
právom zaručujúcim článkom 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.), podľa ktorého nikomu sa nesmie odoprieť právo na
vzdelanie a článku 42 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na slobodnú voľbu povolania
a prípravu naň. Len samotná skutočnosť, že navrhovateľ neuspel z dvoch predmetov na Strednej
odbornej škole C. , nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov so zreteľom na to, že škola

poskytla navrhovateľovi náhradný termín vykonania skúšok, nota bene nemožno ho sankcionovať
zrušením vyživovacej povinnosti len preto, že neuspel z dvoch predmetov v riadnom termíne. Odvolací
súd tiež zdôrazňuje, že každé dieťa je genetickým obrazom svojich rodičov, preto nie je spravodlivé
ani zákonne možné podmieňovať vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom šikovnosťou, študijnými
výsledkami, dosiahnutými úspechmi alebo určitým správaním, resp. smerovaním dieťaťa v zhode s

predstavami rodičov. Pokiaľ otec poukazuje na to, že navrhovateľ mal vyvíjať úsilie, aby sám vlastným
pričinením a snahou zlepšil svoju finančnú situáciu, je potrebné zdôrazniť, že na určenie (trvanie)
rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemá vplyv nepravidelný príjem z brigádnickej činnosti
dieťaťa pripravujúceho sa na budúce povolanie dennou formou štúdia a takýto príjem zásadne ani
nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu, pretože len málo zasahuje do priemeru,

z ktorej je táto povinnosť určená a slúži dieťaťu k dosiahnutiu len určitého vylepšenia a nie na
úhradu jeho základných osobných potrieb. Otcom namietaná doba (máj až august 2017), počas ktorej
navrhovateľ nenavštevoval školu, je rovnako bez právneho významu, vzhľadom na to, že navrhovateľ
pokračoval v štúdiu a pripravoval sa na opravné termíny skúšok a navyše toto obdobie zahŕňa aj
dva mesiace letných prázdnin, počas ktorých je rodič povinný si plniť vyživovaciu povinnosť. V tomto

prípade možno uzavrieť, že vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi trvala do 30.8.2017, pretože
škola poskytla navrhovateľovi náhradný termín vykonania skúšok z predmetov, z ktorých neuspel,
teda táto doba bola spoločensky odôvodnená, preto námietka otca, že navrhovateľ mal a mohol
vykonávať živnostenské oprávnenie, resp. pracovať, neobstojí. Intenzita dôvodov zrušenia vyživovacej
povinnosti pre zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti otca

k navrhovateľovi do 30.8.2017 nebolo odôvodnené, nakoľko navrhovateľ nemal dostatočné schopnosti
a možnosti sám riadne zabezpečovať svoje potreby a do 30.8.2017 bol odkázaný sám na seba. V
kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd odvolací návrh
otca zamietnuť návrh na zvýšenie výživného, resp. zrušiť vyživovaciu povinnosť od mája 2017 za
účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a tento záver umocňuje aj fakt,

že svoje životné náklady vedel vždy zabezpečiť napriek tomu, že od roku 2013 vykazuje vysokú
stratu v podnikateľskej činnosti, nota bene nedosahuje žiaden príjem. Súd prvej inštancie rovnako
správne rozhodol o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, nakoľko v priebehu konania nebolo
preukázané, žeby otec v rozhodnom období plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi nad
rámec súdom určeného výživného. V tejto súvislosti poznamenáva, že poskytnutie stravy, resp. iných

potrieb navrhovateľovi počas ich stretávania, vreckové a eventuálne príležitostné dary, nemajú charakter
výživného a do plnenia vyživovacej povinnosti sa zásadne nezapočítavajú.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o zvýšení výživného od otca
pre navrhovateľa od 17.5.2013 do 30.8.2017 a o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a pretože sa v plnom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti, obmedzil sa iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP a vysporiadal sa s podstatnými a relevantnými
tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní podľa § 387 ods. 3 vety druhej CSP.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

15. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že od 31.8.2017 nastali nové skutočnosti, priamo súvisiace s rozhodnutím o
zmene výživného, ktoré môžu mať za následok iné rozhodnutie vo veci. Z otcom podaného odvolania
a jeho prílohy (výpis klasifikácie prospechu navrhovateľa) vyplýva, že navrhovateľ v školskom roku
2016/2017 bol z dvoch predmetov klasifikovaný s nedostatočným prospechom, prestal navštevovať

Strednú odbornú školu N. XXX, C. a od 22.5.2017 získal živnostenské oprávnenie na výkon živnosti:
dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, teda je schopný sám sa živiť. Z
vyjadrenia navrhovateľa a jeho prílohy, ktorým je rozhodnutie Strednej odbornej školy N. XXX, C. zo
14.6.2017vyplýva,žeškolapovolilanavrhovateľovivykonaťopravnúskúškuzpredmetuslovenskýjazyk
a literatúra a anglický jazyk a určil termín konania skúšky na 30.8.2017. Odvolací súd písomne vyzval

navrhovateľa 4.1.2018, aby obratom predložil odvolaciemu súdu potvrdenie o návšteve školy, resp. o
vykonaní opravných skúšok za účelom zistenia, či sa naďalej pripravuje na svoje budúce povolanie. Na
výzvu odvolacieho súdu, ktorý prevzal jeho právny zástupca 8.1.2018, navrhovateľ nereagoval a pre
jeho nečinnosť odvolací súd nemohol posúdiť, či je naďalej študentom a pripravuje sa na svoje budúce
povolanie, nota bene je odkázaný svojou výživou na rodičov alebo je schopný sám sa živiť, či už z

dôvodu, že úspešne ukončil stredoškolské vzdelanie, alebo z dôvodu, že opravné skúšky nevykonal a
bol vyradený z evidencie študentov. Vzhľadom na túto podstatnú skutočnosť, ktorá vyšla za odvolacieho
konania najavo, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné rozhodnúť o podanom odvolaní proti
napadnutému rozhodnutiu za obdobie od 31.8.2017 do budúcna, nakoľko je nevyhnutné, aby konajúci
súd vykonal dokazovanie ohľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú z odvolania otca a to so zreteľom na

zmenu pomerov, ktorá mohla (nastala) po vyhlásení napadnutého rozhodnutia. Konštatuje, že tieto nové
skutočnosti neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, pretože ani nemohli byť, nakoľko
nastali až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia, nemohol odvolací súd sám vo veci rozhodnúť, pretože
by tým účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom, preto napadnutý rozsudok od 31.8.2017
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu vykonať náležité dokazovanie ohľadom
eventuálnej zmeny pomerov na strane navrhovateľa vo vzťahu k trvaniu, resp. ukončeniu
stredoškolského vzdelania. Opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodniť
podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy,

ktorými sa riadil pri rozhodnutí bol preskúmateľné a logicky správne.

17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).