Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/404/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899574
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1302899574.10

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: T. Z. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. C.
XX, D., zastúpeného: JUDr. Pavel Polakovič, nar. 09.01.1962, bytom Detvianska 14, Bratislava, proti
žalovanému:D.D.-B.,M..XX.XX.XXXX,Q.J.XXA,Q.,zastúpenémuadvokátom:JUDr.JozefZámožík,
PhD., so sídlom Hlavná 31, Trnava, o určenie vlastníctva k pozemkom, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17. februára 2016, č.k. 13C/17/2002-327, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorenej
parcely č. XXXX/X G. výmere 79 m2 - ost. plocha, ktorá vznikla z parc. č. XXXX/X o výmere 219 m2 - ost.

plocha, zapísaná na LV č. XXXX, B.. Ú.. D., podľa GP č. XXX/XXXX zo dňa 13.5.2009, vyhotoveného
Ing. Bajzom, overeného Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu zo dňa 6.10.2010 pod č. XXXX/XXXX,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania
vo výške 227,37 eura, na účet súdu trovy štátu vo výške 221,02 eura, a žalovanému povinnosť
zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 61,74 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C/135/1998 zo

dňa 17.12.1999, právoplatným dňa 5.1.2000, súd určil, že sporná nehnuteľnosť, parc. č. XXXX/X - zast.
plochy a nádvoria o výmere 529 m2, patrí do dedičstva po neb. L. U. a žalobca spornú nehnuteľnosť
po svojej matke nadobudol v roku 2000 na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. 22D/973/97, Dnot
33/98. Z LV č. XXXX mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X -
zast. plochy a nádvoria o výmere 232 m2 a z LV č. XXXX mal preukázané, že žalovaný je výlučným
vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X- ost. plochy o výmere 219 m2. Z vyjadrenia OÚ Bratislava III.,

katastrálny odbor zo dňa 14.2.2000 zistil, že eviduje na pozemku parc. č. XXXX/X duplicitné vlastníctvo,
a preto doporučuje obnoviť hranicu súdnym znalcom a vec riešiť súdnou cestou. Z výsluchu žalobcu
pred súdom mal zistené, že do domu chodil ako dieťa na prázdniny v rokoch 1950 až 1954. V tom čase
bola hranica pozemkov vyznačená a medzi pozemkami sa nachádzal pletivový plot. Zmenu
oplotenia zaregistroval v čase, keď jeho starý otec zomrel, v dôsledku čoho sa zmenšila výmera jeho
pozemku. Poukázal na to, že pred podaním žaloby žalobca požiadal geodeta Ing. Bajzu, aby zameral

pozemok žalobcu parc. č. XXXX/X o výmere 529 m2. Geodetickým zameraním jeho pozemku bolo
zistené, že v danom prípade došlo k duplicitnému vlastníctvu k spornému pozemku, a to tým,
že v r. 1969 si právni predchodcovia žalovaného nechali zamerať ich pozemok parc. č. XXXX/
X až na pozemok právnej predchodkyne žalobcu, jeho matky, L. U., pozemok parc. č. XXXX/X, a to bez
právneho titulu, keďže táto ho vlastnila od roku 1947, nijako s pozemkom nenakladala, od
povojnových rokov sa zdržiavala v D.. Následne pozemok žalobcu začalo užívať družstvo v D.. Právni

predchodcovia žalovaného matke žalobcu pozemok neoprávnene zabrali, ako to vyplýva zo Správy
katastra nehnuteľností a Geometrického plánu vypracovaného Ing. Bajzom, ktorýpozemok zameral a zistil, že vo výmere 79 m2, prináleží pozemku patriacemu žalobcovi. Na Správe
katastra prebiehalo niekoľko rokov konanie, ktoré viedlo k tomu, že výmera pozemku žalovaného č.
XXXX/X pôvodne vo výške 226 m2, bola znížená na 219 m2. Žalobca poveril Ing. Bajzu vykonaním

identifikácie priebehu pozemku XXXX/X podľa stavu z roku 1898, čoho výstupom je vypracovaný GP
č. XXX/XXXX. Z výsluchu žalovaného zistil, že sporný pozemok parc. č. XXXX/X patril od nepamäti ich
rodine a oni s ním nikdy nemanipulovali a nemenili jeho hranice. Poukázal na GP vypracovaný geodetom
Ing. Strmiskom z r. 1997, ktorý kopíroval hranice pozemku tak, ako boli dovtedy na katastrálnych mapách
zaznamenané. Ide o mapy z roku 1898 a 1932. Jeho právni predchodcovia nikdy nezaberali

žiadnu časť predmetného pozemku, ktorú čiastočne obhospodarovalo družstvo v D.. V dome žalobcu
v predchádzajúcom období býval družstevník, ktorý vybudoval oplotenie a tým posunul hranice medzi
pozemkami účastníkov konania. Po r. 1990 on predmetné oplotenie posunul na pôvodnú hranicu, a to
za prítomnosti p. P., ktorý v dome býval, na základe geodetického zamerania. Toto sa udialo v roku 1997
po smrti jeho otca. Pokiaľ ide o predložený GP Ing. Bajzu, tak ako je v ňom uvedená hranica
medzi pozemkami, táto nikdy tak neprebiehala. Z výsluchu geodeta I.. U. Q. zistil, že pri vypracovaní GP

vychádzal z údajov z katastra. On pozná a zameriaval celú danú lokalitu, nielen sporný pozemok. Pri
zameraní hranice pozemku žalobcu zistil, že ide o prekrytie vlastníctva z dôvodu, že boli rozdielne údaje
v KN v registri "C" a v registri "E", čo bola bývalá pozemnoknižná parcela. Parc. č. XXXX/X, ako parcela
registra "E" mohla byť zle založená, resp. parcela registra "C" č. XXXX/X bola neoprávnene zapísaná
vo svojej výmere do listu vlastníctva. Jeho geometrický plán rieši otázku priebehu hraníc pôvodného

pozemku a technicky vymedzuje prekrytie pozemkov účastníkov konania o výmere 79 m2. Z výsluchu
geodeta I.. J. P. zistil, že v r. 1997 vypracoval GP na podnet žalovaného, ktorý slúžil na zameranie jeho
rodinného domu, postaveného na parc. č. XXXX. Pred súdom potvrdil, že on riešil parcelu č.
XXXX/X nie z hľadiska priebehu hraníc, ale z hľadiska zamerania skutočného oplotenia medzi touto
parcelou a parcelou č. XXXX/X. Porovnal výmeru pozemku žalovaného s priebehom hraníc

a dospel k tomu, že parc. č. XXXX/X je totožná s pozemkom oploteným v teréne. Zdôraznil
však, že táto parcela nemala totožné hranice s pôvodnou parcelou XXXX, ako je zobrazená na pôvodnej
katastrálnej mape. Mal za to, že v danom prípade nejde o duplicitné vlastníctvo parciel XXXX/
X J. XXXX/X. Podľa neho v tom čase jestvujúce oplotenie, zodpovedalo priebehu hraníc medzi týmito
dvomi parcelami. Pôvodný stav hraníc pozemkov podľa pôvodných katastrálnych máp z r. XXXX, však

neporovnával. Súdom ustanovený znalec, Ing. Ivan Ištvánffy vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX,
v ktorom konštatoval, že priebeh hranice medzi pozemkom žalobcu parc. č. XXXX/X o výmere 232 m2 -
zast. plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX a pozemkom žalovaného parc. č. XXXX/X vo výmere
219 m2 - ostatné plochy, LV č. XXXX, G. F. B..Ú.. D. určil vytýčením v teréne. Hranice prebieha bodmi č.
3,1,85-229,2,4akopírujepôvodnúhranicumedziparcelamizmapovaniavroku1896.Znaleczároveň

konštatuje, že táto hranica je totožná s obnovenou hranicou podľa pôvodnej katastrálnej mapy v GP
Ing. Bajzu č. XXX/XXXX z roku 2009. Uviedol, že ide o duplicitné vlastníctvo tej časti pozemku, ktorá je
vytvorená v GP Ing. Bajzu č. XXX/XXXX z roku 2009 ako novovytvorená parc. č. XXXX/X, a to v rozsahu
79 m2, pričom parc. č. XXXX/X v tomto rozsahu zasahuje do parc. č. XXXX/X a čiastočne ju prekrýva.
Napokon konštatoval, že Ing. P. vo svojom GP nesprávne stotožnil hranicu medzi parc. č. XXXX/X J.

Č.. XXXX/X J. Ing. Bajza určil hranicu správne a tak ju vytýčil aj on. Z výsluchu znalca I.. I. zistil, že
pred r. 1959 došlo k svojvoľnému posunu hranice medzi pozemkami účastníkov konania,
pretože každý posun hranice sa v mape evidencie nehnuteľností vykonáva na základe geometrického
plánu, ktorý sa archivuje na príslušnej Správe katastra, pričom on zistil, že takýto GP k danej parcele
vyhotovený nebol. Mapy, ktoré zakladali právne vzťahy k sporným pozemkom boli v danom

prípadevyhotovenénabázepozemkovýchmápzr.1895apodľatejtomapyhranicamedziparc.č.XXXX
J. XXXX/X bola zakreslená tak, ako ju opísal vo svojom znaleckom posudku. Žalovaný dal vypracovať
a súdu predložil znalecký posudok č. 1/2016, vyhotovený znalcom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom
z odvetvia geodézia a kartografia. Účelom vypracovania tohto posudku bolo určenie priebehu hranice
medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Znalec dospel k záveru, že hranica medzi pozemkami C

- KN p. č. XXXX/X J. XXXX/X prebieha po existujúcom oplotení oddeľujúcom tieto dva pozemky. Takto
ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a
dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Poukázal na to, že v konaní bolo
jednoznačne preukázané a zhodne to potvrdili všetci pred súdom vypočutí geodeti, I.. P., I.. Q., I.. I.,
a napokon vo svojom znaleckom posudku to potvrdil tiež geodet, I.. Z., že pred rokom 1959 došlo k

posunu hranice medzi pozemkami účastníkov konania a pretože každý posun hranice
sa v mape evidencie nehnuteľností vykonáva na základe geometrického plánu, a súdom ustanovený
znalec Ing. Ištvánffy, po prešetrení veci zistil, že takýto GP k danej parcele vyhotovený nebol, a teda
posun hranice nastal v rozpore so zákonom. Mapy, ktoré zakladali právne vzťahy k sporným pozemkom,boli v danom prípade vyhotovené na báze pozemkových máp z r. 1895 a podľa tejto mapy hranica
medzi parc. č. XXXX J. XXXX/X bola zakreslená tak, ako ju on popísal vo svojom znaleckom posudku.
Vykonaným znaleckým dokazovaním, a to ZP č. 1/2013 vypracovaným súdom ustanoveným znalcom

Ing. Ištvánffym mal preto za riadne preukázané, že vo veci ide o duplicitné vlastníctvo tej časti pozemku,
ktorá je vytvorená v GP I.. Q. Č.. XXX/XXXX z roku 2009, ako novovytvorená parc. č. XXXX/X, a to
v rozsahu 79 m2. Návrh žalovaného na výsluch svedkov I.. L. D., C. B., jeho návrh na vykonanie
ohliadky sporných nehnuteľností, vyžiadania kompletnej zbierky listín vzťahujúcich sa k súčasnému
pozemku parc. č. XXXX/X (C. Č.. XXXX) a predchádzajúcu pozemkovoknižnú vložku od jej založenia,

najneskôr však od roku 1898, kompletnú zbierku listín vzťahujúcu sa k súčasnému pozemku parc. č.
XXXX/X (C. Č.. XXXX) a predchádzajúcu pozemkovoknižnú vložku od jej založenia najneskôr však od
roku 1898, zamietol ako nehospodárny a nadbytočný, nakoľko otázka zamerania sporných pozemkov,
určenia hranice medzi nimi je odbornou otázkou, ktorou súd poveril znalca Ing. Inštvánffyho, ktorý
jednoznačne, komplexne a prehľadne zodpovedal na súdom predložené otázky, z ktorých vyplynulo,
že ako jediný vec skúmal komplexne, na rozdiel od geodetov Ing. Strmiska (zameriaval pozemok

žalovaného a vypracoval GP ešte v r. 1997, niekoľko rokov pred podaním žaloby,
iba pre účely výstavby rodinného domu žalovaného), teda tento GP nesúvisel s prejednávanou vecou,
geodeta, Ing. Wágnera z ktorého vyplýva, že hranica medzi pozemkami účastníkov konania
prebieha po existujúcom oplotení medzi pozemkami, a ako tvrdil právny zástupca žalovaného, ním
preukazuje to, že hranica medzi pozemkami je zadefinovaná plotom, ktorý tam bol pôvodne, čo odporuje

jeho vyššie uvedenému tvrdeniu, že v r. 1959 došlo k posunu hranice medzi pozemkami. Pred konanie
bolo irelevantné, že zmenu oplotenia v roku 1959, ktorá spôsobila posun hranice, nevykonal žalovaný
ani jeho právni predchodcovia, ale napr. družstvo D., či iný nájomník. Na základe vyššie uvedeného
podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom

súdnom poplatku za návrh vo výške 227,37 eur. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p. a podľa
výsledku konania uložil povinnosť ich náhrady žalovanému vo výške 221,02 eura vyplatenej v súvislosti
so znaleckým dokazovaním a tlmočením z jazyka nemeckého do jazyka slovenského (a naopak) zo
štátnych finančných prostriedkov. O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy štátu vo výške 61,74 eur súd
rozhodol v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pod pol.

21 Sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie fotokópií listín v počte 62 ks, ktoré žalobca do spisu
napriek výzve súdu nedoložil v potrebnom počte rovnopisov a preto boli súdom vyhotovené
na jeho trovy.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, dôvodiac tým, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že procesný postup
súdu prvej inštancie a odôvodnenie napadnutého rozsudku sú nesprávne. V prvom rade z
dôvodu, že rozsudok sp. zn. 14C 136/1998, ktorým podľa prvoinštančného súdu žalobca
nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku, je iba deklaratórnym rozhodnutím, ktoré iba deklaruje
právny dôvod vzniku vlastníckeho práva žalobcu, ktorý nastal v minulosti. Tento právny dôvod sa musí

v konaní preukázať. Predmetný rozsudok sp. zn. 14C 136/1998 bol vydaný v konaní, v
ktorom nebol účastníkom konania, keďže prebiehalo iba medzi žalobcom a Slovenskou republikou
(Okresný úrad Bratislava III), a preto sa nemohol žiadnym spôsobom procesne brániť, dávať námietky
a pod. Prvoinštančný súd taktiež v tejto súvislosti opomenul, že podľa § 159 ods. 2 O.s.p. platí, že
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, a teda nie je pre neho

ani súd záväzný v tomto konaní. Keď sa žalobca chcel domôcť určenia svojho vlastníckeho práva k
pozemku (ktorý podľa listu vlastníctva patrí jemu), aby bol úspešný, musel by v konaní preukázať, že
je vlastníkom tohto pozemku. Žalobca však v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol, avšak
napriek tomu sa súd prvej inštancie v tomto smere odmietol zaoberať akýmkoľvek dokazovaním, ktoré
navrhoval, a ktoré bolo zamerané práve na preukázanie vlastníckeho práva žalovaného a vyvrátenie

skutočnosti, že žalobca je vlastníkom sporného pozemku. Súd mu v tomto smere neumožnil brániť sa
riadnym spôsobom, čím prišlo k odňatiu práva na spravodlivý proces, či odňatiu možnosti konať pred
súdom. Zároveň však namietal, že jednou z podstatných skutočností v tomto konaní, ktorú
namietal, bola skutočnosť, že ak by aj žalobca v konaní preukázal, že jeho matka - L. U., bola vlastníčkousporného pozemku, ona samotná tento pozemok nikdy neužívala. V tomto smere podal námietku
vydržania vlastníckeho práva a chcel preukázať, že jeho právni predchodcovia vydržali vlastnícke právo
k spornému pozemku. Jeho právni predchodcovia užívali sporný pozemok od nepamäti. Až v cca 80-

tych rokoch 20. storočia si pán P. svojvoľne bez súhlasu vlastníkov oplotil časť sporného pozemku. Táto
oplotená časť vôbec nekorešpondovala s hranicami sporného pozemku, aj keď sa čiastočne prekrývajú;
z veľkej časti zasahovala do pozemku, ktorý dnes patrí nespochybniteľne jemu a je mimo spornej
časti tohto pozemku (preto navrhoval dokazovanie obhliadkou na mieste samom, aby mohli znalci pre
prípadné rozhodnutie zamerať túto časť pozemku). V 90-tych rokoch preto posunul oplotenie pozemku

naspäť a dal si ho zamerať geodetom. Časť sporného pozemku dobromyseľne užívali a mali v držbe
jeho právni predchodcovia od nepamäti a on ho nerušene užíva dodnes a časť bola od cca 80-tych
rokov neužívaná do cca polovice 90-tych rokov inou osobou. Došlo preto k vydržaniu vlastníckeho
práva k spornému pozemku jeho právnymi predchodcami, ktorí ho vydržali buď podľa obyčajového
práva, keďže ho majú v držbe od nepamäti alebo podľa ustanovenia § 115 a nasl. zákona č. 141/1950,
Občiansky zákonník, ktorý ustanovoval 10-ročnú vydržaciu lehotu, keďže jeho právni predchodcovia

mali sporný pozemok v oprávnenej držbe aj v období od roku 1950 do roku 1964 (kedy Občiansky
zákonník 40/1964 Zb. zrušil inštitút vydržania) alebo aj podľa zákona č. 40/1964 Zb., nakoľko žaloba bola
podaná až v roku 2002 (iba časť sporného pozemku, ktorú on a jeho právni predchodcovia nerušene
užívajú a majú v držbe od nepamäti dodnes). Za účelom preukázania vydržania vlastníckeho práva
navrhoval výsluch svedkov I.. L. D. J. C. B.A. (P.), ďalej dokazovanie predmetným územným operátom

(katastrálnymi mapami, najmä za roku 1948-1958), geometrickým plánom z roku 1959 zameriavajúcim
predmetný pozemok, avšak súd uvedené návrhy na vykonanie dokazovania zamietol a nevykonal.
Napokon zopakoval svoje námietky týkajúce nepresnosti mapovania a nepreskúmateľnosti posudku
Ing. Ištvánffyho, a svoju námietku nezohľadnenia znaleckého posudku Ing. Wágnera, ktorý analyzuje
katastrálne mapy od r. 1896. Konštatoval, že súd v konaní ani len neustálil tvrdený skutkový

stav a za preukázané považuje skutočnosti, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania, pričom v
priebehu konania ani neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané, a ktoré nie, a vydal tak prekvapivé
rozhodnutie,keďneuviedol,čimázapreukázané,ktomalvdržbespornépozemkyvobdobíodnepamäti
až po dnes a v akej časti (čo má podľa nás vplyv na vydržanie buď podľa obyčajového práva alebo podľa
Občianskeho zákonníka z roku 1950 alebo Občianskeho zákonníka z roku 1964).

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť,nakoľkožalovanýnevyvrátiltvrdeniekatastrálnehoúradu,žejehoprávnipredchodcoviavytvorili
duplicitné vlastníctvo tým, že si zamerali časť svojho pozemku na pozemok parc. č. XXXX/X. Nesúhlasil
anistvrdenímžalovaného,žepredmetnýpozemokvydržali,nakoľkotovylučujevyjadreniekatastrálneho
úradu, z ktorého vyplýva, že k duplicitnému vlastníctvu malo dôjsť v roku 1967. Napokon

sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že nebolo riadne vykonané dokazovanie, a poukázal na to,
že žalovaný v konaní spôsoboval prieťahy tým, že neustále prednášal nové tvrdenia a dôkazné návrhy.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel podanej žalobe a určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXXX/X o výmere 79 m2 - ost. plocha, ktorá vznikla z parc. č.
XXXX/X o výmere 219 m2 - ost. plocha, zapísaná na LV č. XXXX, B.. Ú.. D., podľa GP č. 137/2007 zo
dňa 13.5.2009, vyhotoveného Ing. Bajzom, overeného Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu zo dňa
6.10.2010 pod č. 2263/2010, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

6. Vo vzťahu k identifikácii sporných pozemkov, určeniu ich katastrálnych hraníc, ich presahu a jeho
miery (rozsahu) postupoval súd prvej inštancie správne keď zohľadnil všetky znalecké posudky týkajúce
sa sporného pozemku a nariadil aj znalecké dokazovanie znalcom Ing. Ištvánffym, z ktorého potom aj
vychádzal pri rozhodovaní o podanej žalobe. Skutkové závery týkajúce sa presahu pozemkov preto
treba považovať za správne.

7. Súd prvej inštancie však nesprávne postupoval, keď síce správne posúdil relevantné otázky súvisiace
s priebehom hranice pozemkov a ich prieniku, avšak bez toho, aby sa zaoberal tým, či na strane
žalovaného, prípadne jeho právnych predchodcov, neboli splnené zákonom stanovené predpoklady pre
vydržanie spornej časti pozemku, a to za stavu, keď žalovaný v spore v rámci svojej obrany predniesol
tvrdenia o vydržaní, ktoré riadne vecne odôvodnil a v tomto smere aj navrhol vykonať dokazovanie

listinami a tiež výsluchom I.. L. D. J. C. B.; o čom sa však v odôvodnení napadnutého
rozsudku nenachádza žiadna zmienka.
8. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nevykonaním
navrhovaného dokazovania a úplným opomenutím tvrdenia žalovaného o vydržanísporného pozemku nesprávnym procesným postupom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok sporu, porušil
procesné práva žalovaného v takej miere, že zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces, pričom
tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, nakoľko rozhodnutie vo veci samej odvolacím

súdom by za tohto stavu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo
namietať správnosť všetkých skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde,
a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym
posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval
za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v

rámci dvojinštančného súdneho konania je v tomto prípade vzhľadom na okolnosti veci súčasťou práva
na súdnu ochranu a spravodlivý proces, a dôsledné rešpektovanie práva na spravodlivý proces oboch
strán sporu možno v preskúmavanej veci dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím.
9. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/, C.s.p.) a
vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom spor riadne prejedná, doplní dokazovanie
žalovaným označenými dôkazmi relevantnými pre posúdenie otázky vydržania sporného pozemku

žalovaným, prípadne jeho právnymi predchodcami, na základe jeho výsledkov opätovne meritórne
posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby, najmä v závislosti od posúdenia otázky vydržania, a
opätovne rozhodne vo veci samej, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ust. § 220 ods.
2 C.s.p.
10. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o

veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).