Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208912
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8813208912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: C.. Z. Š., H.. XX.X.XXXX, R. C. D.
XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Barňákom, advokátska kancelária so sídlom
Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, proti žalovanej: Z.. G. D., Q.. Š., H.. X.X.XXXX, R. C. H. XXXX/X,
XXX XX N. H. R., zastúpená advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov
nad Topľou, o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcu aj žalovanej proti rozsudku
Okresného súd Vranov nad Topľou č. k. 4C/469/2013-214 zo dňa 9.2.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutý rozsudkom okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) rozhodol takto:
„Súd žalobu žalobcu o vyslovenie, že darovacia zmluva H. XXXXX/XXXX, ktorou sa previedlo do
vlastníctva žalovanej vlastníctvo k rodinnému domu vo veľkosti X/X, súpisné číslo XXXX na parcele
registra „C“, parcelné číslo XXXX, zapísaný na LV číslo XXXX k. ú. N. H. R., a vlastníctvo k: zastavané
plochy a nádvoria vo veľkosti X/X na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX o výmere 428 m2

zapísané na LV číslo XXXX k. ú. N. H. R., a darovacia zmluva H. XXXXX/XXXX, ktorou sa previedlo do
vlastníctva žalovanej vlastníctvo k ornej pôde vo veľkosti X/XX na parcele registra „E“, parcelné číslo
XXXX/X zapísané na LV číslo XXX E.. Ú.. N. H. R., je neplatná, zamieta .

Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade N. H. R., katastrálnom odbore, X. N. H.
R.Ľ., X. N. H. R. na LV číslo XXXX k. ú. N. H. R. a to pozemok registra L. E. - parcela číslo XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2 v spoluvlastníckom podiele X/X z celku a stavba -

rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na pozemku registra L. E. - parcela číslo XXXX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 428 m2 v spoluvlastníckom podiele X/X z celku a nehnuteľnosť zapísaná
na Okresnom úrade N. H. R., katastrálnom odbore, X. N. H. R.Ľ., X. N. H. R. na LV číslo XXX pre k. ú. Č.
a to pozemok registra G. E. - parcela číslo XXXX/X - orná pôda o výmere 17.571 m2 v spoluvlastníkom
podiele X/XX z celku zapísanom pod C. patria do dedičstva po H. B. Š.E., H.. XX. XX. XXXX, Q.. Č..:
XXXXXX/XXX, H. C. N. H. R., H. XXXX/XX, T. XX. XX. XXXX.

Súd stranám nepriznáva náhradu trov konania“.

2. Vo svojom návrhu žalobca uviedol, že až v priebehu dedičského konania po H. matke B. Š. Q.. E. zistil,
že M. X. na základe plnomocenstva od nebohej, darovacou zmluvou previedla nehnuteľnosti, ktoré súpredmetom tohto konania. Uviedol, že H. Z. bola dňa 16.7.2012 umiestnená na E. B. B. E. Z. N. E., dňa
18.7.2012 bola zo strany splnomocnenkyne M. X. podpísaná darovacia zmluva v prospech žalovanej
a návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol podaný elektronickou poštou dňa 19.7.2012. Dôvodom

prevozu nebohej pacientky bolo Z. T., keď po prijatí na P. X. V. H. F.. S. N. E. dňa 12.7.2012, bola
podľa žalobcu pasívna, okolie podstatne nevnímala a reagovala na okolie spontánnym otváraním očí.
Po zhoršení zdravotného stavu dňa 16.7.2012 došlo dňa XX.X.XXXX E. A. G.. Pri návšteve žalobcu
dňa 16.7.2012, ani nikdy predtým, sa nebohá nikdy nezmienila o jej vôli darovať nehnuteľnosti M. G..
V tomto kritickom zdravotnom stave, keď na podnety reagovala iba spontánne otváraním očí, mala

podpísať plnomocenstvo pre svoju K. M. X., a túto mala splnomocniť vypracovaním darovacích zmlúv
k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jej vlastníctve, a to iba na časť nehnuteľností v jej vlastníctve. Podľa
žalobcu, zdravotný stav H. B. Š. jej neumožňoval slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne vykonať právny
úkon smerujúci k darovaniu napadnutých nehnuteľností žalovanej.

3. V ďalšom žalobca poukázal na ustanovenie § 360 a § 133 ods. 2, všetko Občianskeho zákonníka, z

ktorýchpodľažalobcuvyplýva,žededičstvosanadobúdasmrťouporučiteľa.Aksaprevádzanehnuteľná
vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných
predpisov - Katastrálneho zákona. Vklad je úkon správy katastra, ktorým vzniká, mení sa, alebo zaniká
právo k nehnuteľnostiam. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy
katastra o jeho povolení. Darujúca B. Š. T. M.B. XX.X.XXXX a momentom smrti nadobudli nehnuteľný

majetok jej dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine, a to žalobca, ako aj žalovaná. Správa katastra
viedla rozhodnutie o povolení vkladu dňa 6.8.2012. Keďže katastrálnemu konaniu a povoleniu vkladu zo
dňa 6.8.2012 predchádzala smrť darujúcej B. Š., mala táto udalosť podľa žalobcu ten právny dôsledok,
ženehnuteľnosti,ktorébolipredmetomnávrhunavklad,patriadodedičstvapoporučiteľkeB.Š..Okamih
smrti totiž je rozhodujúcou skutočnosťou pre prechod práv a povinností. Poukázal tu aj na publikovaný

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX.

4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, keď podľa jej informácii sa matka orientovala v čase, v priestore,
vedela, čo podpisuje. Pred podpisom plnomocenstva sa žalobkyňa spýtala ošetrujúceho lekára Z..
C. C., či je možné podpísať plnomocenstvo Z., tento uviedol, že zdravotný stav matky takýto úkon

umožňuje. Dodala, že v každom prípade Z., ktorá F. N. E. od 14.7.2012, aj pri jej návšteve dňa 16.7.2012
komunikovala riadne, a ešte poslala K. M. kúpiť do bufetu minerálku. Pripustila, že po návšteve C. deň
pred smrťou okolo 16:00 jej žalobca telefonicky volal, že s Z. H. A. M., Ž. Z. E. Z., a túto si dala dole a
povedala mu, aby išiel domov pomaly. Žalovanú už potom k Z. nepustili.

5.Popripustenízmeny-rozšírenížalobysúdomprvejinštancienapojednávanídňa28.5.2015, žalovaná
prostredníctvom svojho zástupcu poukázala, že žiada žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť
poukazujúc, že danej problematiky sa týka aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.8.2008 spisovej
značky XSžo XX/XXXX, v ktorom sa poukazuje na tú skutočnosť, že prevod vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam má v podstate dve fázy. Zmluva je platná po podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak

nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej
zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán, neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť
prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Tento právny
názor sa neprieči právnemu názoru prezentovanému v rozsudku Najvyššieho súdu SR spisovej značky

XCdo XXX/XXXX o tom, že ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo
právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad
alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve,
a patria do dedičstva po ňom. Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenej
v zmluve, až do právoplatného rozhodnutia o návrhu o vklade darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení

vecného bremena. Vo vzťahu k návrhu na určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po
H. B. Š., považujú žalobu za nedôvodnú pre absenciu naliehavého právneho záujmu, pričom poukázali
na ustanovenie § 80 písm. c) OSP.

6. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o plnomocenstve vzniká medzi splnomocniteľom

a splnomocnencom, na základe ktorej sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v
dohodnutom rozsahu. Rozsahom oprávnenia splnomocnenca tu zákon rozumie rozsah jeho oprávnenia
vo vzťahu k tretím osobám, ktorý je poznateľný napr. z plnomocenstva. Špeciálne plnomocenstvo
splnomocňuje zástupcu len na určitý druh právnych úkonov (napr. len na uzavretie darovacej zmluvy).Toto obmedzenie musí byť v plnomocenstve výslovne uvedené, inak by nemá voči tretím osobám
účinky (§ 32 ods. 2 OZ). Požiadavke o určitosti preto vyhovuje aj také plnomocenstvo, ktorým napr.
vlastník nehnuteľnosti splnomocní osobu splnomocnenca, aby za ňu v jeho mene uzavrel darovaciu

zmluvu o prevode nehnuteľnosti bez toho, aby v zmluve uviedol, komu má byť nehnuteľnosť darovaná.
Takéto plnomocenstvo je potom podľa súdu prvej inštancie potrebné vykladať tak, že splnomocnenec
bol splnomocnený, aby podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia vybral osobu, obdarovaného.

7. V danom prípade z obsahu plnomocenstva, ktoré bolo nebohou B. Š. dané M. X., nepochybne podľa

súdu prvej inštancie vyplýva, že toto plnomocenstvo podpísala H. B. Š.. Tomu nasvedčuje tá skutočnosť,
že bolo overené, v tomto plnomocenstve uviedla, na aký druh právneho úkonu splnomocňuje M. X.,
ktoré nehnuteľnosti sú predmetom tohto plnomocenstva s tým, že síce nebolo uvedené, kto má byť
obdarovaný, avšak jednak z výpovede svedkyne M. X. B. B. A.. N. T. nepochybne vyplýva, že táto už
predtým, ako bola hospitalizovaná v nemocnici v E., prejavila vôľu darovať tieto nehnuteľnosti svojej M. -
žalovanej. O tejto skutočnosti okresný súd nemal žiadne pochybnosti, a preto súd prvej inštancie, pokiaľ

sa týka náležitostí plnomocenstva, mal za to, že toto je v súlade so zákonom, vôľa darujúcej H. B. Š. bola
nepochybne prejavená tým spôsobom, aby tieto nehnuteľnosti, ktoré uviedla vo svojom plnomocenstve,
boli predmetom darovacej zmluvy a aby obdarovanou sa stala žalovaná.

8. Po tomto bolo potrebné vyriešiť otázku platnosti právneho úkonu teda podpísania plnomocenstva H.

B. Š.E..

9. Zo zdravotnej dokumentácie, ktorá bola súdu zaslaná na jeho vyžiadanie V. H. F.. S. N. E.P., zo
záznamov lekárov, zdravotných sestier nepochybne podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že H. B. Š. sa
v čase podpísania plnomocenstva, orientovala v čase, priestore. Naviac podpis H. B. Š. bol overený

nestrannou pracovníčkou Š. H. A.. K. - Z. E., ktorá by pochopiteľne podpis nebohej v prípade, ak by
táto bola v stave, v akom ho popísal žalobca, zrejme neoverila. Okrem toho aj z výpovedí svedkov tak,
ako už bolo uvádzané, A.. N.Q. T., M. X., Q. D., samotnej žalovanej mal súd za to, že v danom prípade
boli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 37 a nasl. OZ. Teda právny úkon H. B. Š. -
podpísanie plnomocenstva, netrpel žiadnou vadou, a teda bol tento právny úkon v plnom rozsahu platný.

Na základe vyššie uvedeného preto žalobu žalobcu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu zamietol.

10.Súdprvejinštanciesapotomzaoberalajrozšírenýmnávrhomžalobcu,atourčenia,ženehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, patria do dedičstva po H. B. Š..

11. Je potrebné podľa okresného súdu podotknúť, že rozhodnutiu správy katastra o povolení vkladu
predmetnej zmluvy je možné vytknúť jeho nesprávnosť, pretože konal a rozhodol vtedy, keď už jeden
z účastníkov konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Darkyňa B. Š. totiž dňa 20. 07. 2012
zomrela, čím stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania
(§ 22 ods. 4 Katastrálneho zákona v spojitosti s § 14 a nasl. Správneho poriadku).

12. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy nenadobudlo
právoplatnosť za života darcu (poručiteľa - H. B. Š.), boli prevádzané nehnuteľnosti v čase smrti darkyne
v jej výlučnom vlastníctve, a teda podľa súdu prvej inštancie patria do dedičstva po nej. Takýto právny
názor Najvyšší súd SR vyjadril vo svojom rozsudku spisovej značky XCdo XXX/XXXX. Samotná Ústava

Slovenskej republiky vo svojom článku 20 ods. 1 zaručuje dedenie a taktiež vychádza zo zásady, že
dedičstvo sa nadobúda smrťou. Keďže v danom prípade nešlo o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28
ods. 4 Katastrálneho zákona (kedy právne účinky vkladu vznikajú ku dňu určenému v návrhu na vklad),
ani o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28 ods. 5 Katastrálneho zákona (kedy účinky vkladu vznikajú ku
dňu doručenia návrhu na vklad), mohli právne účinky vkladu vzniknúť právoplatnosťou rozhodnutia

správy katastra o povolení vkladu (§ 133 ods. 2 OZ v spojení s § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona).
Ak nejde o zmluvu, pri ktorej právne účinky vkladu nastávajú inak než právoplatnosťou rozhodnutia o
povolení vkladu do katastra, je určujúcim to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo
právoplatnosť za života poručiteľa; v takom prípade nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa v jeho
vlastníctve a nepatria do dedičstva po ňom (uznesenie Najvyššieho súdu SR spisovej značky XCdo XX/

XXXX). Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za
života darujúcej - poručiteľky (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo
v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve, a teda
patria do dedičstva po nej.13. K tvrdeniu žalovanej strany o tom, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na takomto
výroku, okresný súd považuje za potrebné podotknúť, že sa s tým nemôže stotožniť. Žalobca má v

každom prípade právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej
darujúcej B. Š., pretože obdarovaná - teraz žalovaná, v dôsledku smrti darujúcej sa v žiadnom prípade
nemohla stať vlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy. Pokiaľ sa týka
rozsahu viazanosti prejavu vôle nebohej poručiteľky jej právnymi nástupcami, toto bude predmetom
preskúmavania v dedičskom konaní.

14. Ohľadom náhrady trov konania súd prvej inštancie uviedol, že každý z účastníkov bol úspešný a
neúspešný v rovnakom rozsahu, a preto stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti druhému výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do
dedičstva po H. B. Š., podala žalovaná včas odvolanie.

16.Citujúcustanovenie§80písm.c)O.s.p.,akoaj§137písm.c)CSP,akoajpoukazujúcnarozhodnutie
Najvyššie súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. XX/XXXX a
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. XCdo/XX/XXXX mala žalovaná za to, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. V ďalšom

odvolateľka poukázala, že názor súdu prvej inštancie sa absolútne prieči právnemu názoru Najvyššieho
súdu SR vyjadrenému v rozsudku vo veci sp. zn. XSžo/XX/XXXX, keď v zmysle ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sú právni nástupcovia nebohého viazaní jeho prejavom vôle v
zmluve. Aj v prípade určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej B. Š., dedičské
konanie v konečnom dôsledku vo vzťahu k prevodu nehnuteľností na základe darovacej zmluvy, nemôže

nič zmeniť. Bez ohľadu na to, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po H. B. Š., sa musela
žalovaná stať vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Predmetná darovacia zmluva zostala platnou
okamihom jej podpísania všetkými zmluvnými stranami, a jej účinky museli nastať aj po smrti darujúci H.
B. Š., nakoľko jej právni nástupcovia sú v celom rozsahu viazaní jej prejavom vôle, a žiadnym spôsobom
ho nemôžu meniť, ani ovplyvniť. Teda aj v prípade dedičského konania sa nikto iný, ako žalovaná,

nemôže stať vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré H. B. Š.E. previedla na žalovanú predmetnou
darovacou zmluvou.

17. Napadnutý výrok súdu podľa žalovanej, len zbytočne oddiaľuje dedičské konanie, ktoré bude v
konečnomdôsledkubezpredmetné.Sviazanosťouprejavuvôleporučiteľkyprávnyminástupcamisamal

súd vysporiadať v tomto konaní pred vydaním napadnutého výroku rozsudku. Súd svojim rozhodnutím
len rozmnožuje súdne konanie a vytvára neistotu v právnych vzťahoch. Procesná povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určenie právneho vzťahu alebo práva,
zaťažuje podľa žalovaných, žalobcu. Žalobca neosvedčil svoj naliehavý právny záujem v danej veci,
na jednej strane nepoukázal na žiadne skutkové okolnosti vedúce k potrebe určiť súdom, či tu právny

vzťah alebo právo je, alebo nie je, a na druhej strane nevysvetlil, že práve podaná žaloba je procesným
úradným nástrojom, ktorý tento spor vyrieši. Pre absenciu naliehavého právneho záujmu mal podľa
žalovanej, súd žalobu zamietnuť.

18. Na základe uvedeného v rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaná navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

19. Proti tomuto rozsudku, avšak v časti prvého výroku, ako aj proti závislému výroku o náhrade trov
konania, podal rovnako včas odvolanie žalobca.

20. V podanom odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že podpísané plnomocenstvo
netrpelo žiadnou vadou a právny úkon darovacej zmluvy je v plnom rozsahu platný. Uviedol, že pri
uzatváraní darovacej zmluvy darujúcu B. Š. vystupovala (zrejme mal žalobca na mysli zastupovala -
poznámka odvolacieho súdu), splnomocnenkyňa M. X. na základe plnomocenstva zo dňa 16.7.2012,
keďže darovacou zmluvou sa mali prevádzať nehnuteľnosti, jednalo sa o právny úkon, na ktorý

Občianskyzákonníkvyžadujepísomnúformu,azároveňprejavyúčastníkovzmluvymusiabyťprejavené
na tej istej listine. Z oboznámenia plnomocenstva zo dňa 16.7.2012 podľa žalobcu vyplýva, že
splnomocnenkyňa B. Š. v ňom neprejavila vôľu, komu majú byť nehnuteľnosti popísané v splnomocnení,
darované. Vôľa S. Š. nebola v písomnej forme prejavená, v čom žalobca vidí absolútnu neplatnosťsplnomocnenia, a následne aj darovacej zmluvy, pretože prejavu vôle chýba účinnosť a zrozumiteľnosť
prejavu vôle pri písomnom právnom úkone. Z dojednania plnomocenstva, aké bolo použité pri darovacej
zmluve, podľa žalobcu nevyplýva, kto má byť obdarovaný, a nevyplýva z neho ani prejav vôle, že výber

obdarovaného bol ponechaný na splnomocnenca, t. j. na S. X.. Výkladom podľa žalobcu nemožno
dopĺňať to, čo v plnomocenstve nie je obsiahnuté. Predpokladom platného právneho úkonu podľa § 37
Občianskeho zákonníka je podľa žalobcu, že k prejavu vôle dôjde slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne
s možným plnením. Aj keď súd prvej inštancie konštatoval, že v písomnom splnomocnení absentuje
prejav vôle splnomocniteľa, komu majú byť nehnuteľnosti darované, tak si tento nedostatok vyložil tak,

že ostalo na vôli splnomocnenca (S. X.) vybrať osobu obdarovaného. S takouto interpretáciou obsahu
písomného splnomocnenia žalobca nesúhlasil, pretože nedostatok prejavu vôle, ktorý má za následok
neplatnosť právneho úkonu, nemožno odstraňovať, resp. nahrádzať výkladom. Interpretáciou obsahu
právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno nahradzovať, či meniť už
realizovaný prejav vôle, pokiaľ je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne a určitosť, či neurčitosť
vôle je daná obsahom listiny (splnomocnenia), na ktorý je zaznamenaný. Nie je podstatné a nestačí,

že účastníkom splnomocnenia malo byť jasné, kto má byť obdarovaným z darovacej zmluvy, ak to
nie je zrejmé a poznateľne z textu písomného splnomocnenia. Keďže písomné plnomocenstvo nespĺňa
požiadavky podľa § 31 a § 37 Občianskeho zákonníka, čo sa týka rozsahu, určitosti a zrozumiteľnosti v
otázke rozsahu splnomocnenia, aj samotná darovacia zmluva je podľa žalobcu, absolútne neplatná pre
rozpor s § 31, 34, 35 a 37 Občianskeho zákonníka.

21. V ďalšom sa žalobca stotožnil s druhým výrokom súdu prvej inštancie, ktorým určil, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po nebohej B. Š., vrátane jeho právnej argumentácie. Žalovaná sa podľa žalobcu,
nemohla stať vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe vkladu vlastníckeho práva, pričom,
čo sa týka rozsahu viazanosti prejavu vôle poručiteľky B. Š. jej právnymi nástupcami, toto musí byť

predmetom preskúmania v dedičskom konaní. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že katastrálny úrad
pri rozhodovaní o vklade nehnuteľnosti do katastra, porušil jeho zákonné práva s tým, že s ním nekonal
ako s účastníkom správneho konania, napriek tomu, že disponoval vedomosťou o úmrtí darujúcej B. Š.,
ktorej samotné rozhodnutie nebolo doručené kvôli úmrtiu.

22. S poukazom na uvedené preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v časti druhého výroku potvrdiť
a v časti prvého výroku zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie aj požadovanému určeniu neplatnosti
darovacej zmluvy. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

23. Žalobca, ani žalovaný, sa k podanému odvolaniu protistrany nevyjadrili.

24. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu aj žalovanej, a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných v ustanovení § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia pojednávania, v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, aj keď z iných dôvodov, v celom rozsahu potvrdil.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (tak, ako to
vyplýva z § 137 písm. c) CSP). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný v
čase rozhodovania súdu. Žalobca sa pripustením zmeny žaloby domáhal dvoch určovacích výrokov,
a to jednak určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou mala H. B. Š. v zastúpení M. X. obdarovať

žalovanú. Druhým navrhovaním petitom žalobca žiadal určiť, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
tejto darovacej zmluvy, patria do dedičstva po H. B. Š..29. Právna teória, i konštantná súdna prax už dlhodobo zastáva názor, že za určovaciu žalobu v
zmysle § 137 písm. c) CSP (predtým 80 písm. c) OSP), je potrebné považovať aj návrh na určenie
neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia, či neexistencia práva, resp. právneho

vzťahu. Vzhľadom na to je potrebné i predmetnú žalobu, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti
darovacej zmluvy o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, považovať za určovaciu žalobu.
Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, je
potom existencia právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu pritom
musíbyťpodľapožiadavkyzákonakvalifikovaný,t.j.naliehavý.Posúdenienaliehavéhozáujmujeotázka

právnej kvalifikácie a rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je
jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho
záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi; žalovaným je popieraná existencia práva, či právneho
vzťahu žalobcu, teda je tu stav, kedy právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, teda
je daná existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie

práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť
inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo
právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu
vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval
nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

30. K tomu, či je právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti, v ktoromkoľvek štádiu
konania. Podľa konštantnej judikatúry, určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu

je (nie je) právny vzťah, alebo právo (rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, aj XCdo/XX/XXXX).
Ten je v takom prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí vždy
znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie
je nositeľom práva, ktoré má zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej
právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom.

31. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnej veci je neplatná, týmto deklaratórnym
súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou
platnosťou otázka, komu tieto nehnuteľnosti patria. I podľa už konštantnej judikatúry českých súdov,
zohliadniac pritom vo vzťahu k tejto otázke totožnú právnu úpravu Slovenskej a Českej republiky, žaloba

o určenie v zmysle § 80 písm. c) OSP, resp. § 137 písm. c) CSP, nie je opodstatnená ani vtedy, ak
má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, či nie je právny
vzťah, alebo právo, a to najmä vtedy, ak táto otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah
sporného právneho vzťahu, alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu, alebo neistota v jeho právnom
postavení sa v tomto prípade totiž neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez

ďalšieho právny vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. XXCdo/XXXX/XX
uzavrel, že pokiaľ právna otázka (platnosť zmluvy), o ktorej má byť rozhodnuté, má povahu predbežnej
otázky k existencii práva, alebo právneho vzťahu (vlastníctvo), nie je daný naliehavý právny záujem
na určení tejto predbežnej otázky, ak možno žalovať priamo o určenie existencii práva alebo právneho

vzťahu; inak povedané, ak možno žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu
nie je daný naliehavý právny záujem na určenie platnosti či neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva
alebo právneho vzťahu týka.

32. Právny názor, že pokiaľ je možné žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu,

nie je daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti príslušného právneho úkonu, alebo otázka
platnosti právneho úkonu má vo vzťahu k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu povahu otázku
predbežnej, opakovane uznal Ústavný súd ČR ústavne komformným, napr. v uznesení sp. zn.: P..Ú. XX/
XX, P..Ú. XXX/XXXX, P..Ú. XXXX/XX.

33. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská v súlade s konštantnou súdnou judikatúrou,
odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že otázka ne/platnosti predmetnej darovacej zmluvy,
o ktorej má byť rozhodnuté na základe podanej žaloby, má povahu predbežnej otázky vo vzťahu, či
tieto darované nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej, keď až týmto určením sa môže odstrániťspornosť nároku žalobcu a otázka platnosti, resp. neplatnosti darovacej zmluvy sa má posúdiť len ako
predbežná vo vzťahu k určeniu, či darované nehnuteľnosti patria do dedičstva, nie je daný naliehavý
právny záujem na určení tejto predbežnej otázky.

34. Za tejto situácie dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď
návrh v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, zamietol. S poukazom
na vyššie uvedené dôvody, preto považoval odvolací súd za bezpredmetné skúmať, či zdravotný stav
H. B. Š. jej umožňoval slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne vykonať právny úkon (splnomocniť K. M.

X.) smerujúci k darovaniu napadnutých nehnuteľností žalovanej.

35. Skôr, ako pristúpil odvolací súd k odvolaciemu prieskumu ohľadom záveru súdu prvej inštancie,
vzťahujúcemu sa k druhému výroku svojho rozhodnutia, spočívajúcemu v závere, že rozhodnutie správy
katastra o povolení vkladu predmetnej zmluvy je nesprávne, pretože konal a rozhodoval vtedy, keď jeden
z účastníkov (darkyňa) z dôvodu úmrtia stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto vzhľadom

na skutočnosť, že rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy nenadobudlo právoplatnosť za života
darcu, boli prevádzané nehnuteľnosti v čase smrti darkyne v jej výlučnom vlastníctve, a teda patrili do
dedičstva po nej, sa odvolací súd zaoberal ako s predbežnou otázkou, či udelené plnomocenstvo má
všetky hmotnoprávne náležitosti, najmä pokiaľ sa týka rozsahu splnomocnencovho oprávnenia tak, ako
to má na mysli ustanovenie § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36. Možno prisvedčiť námietke žalobcu, že splnomocnenkyňa H. B. Š. v ňom neprejavila vôľu, komu
majú byť nehnuteľnosti popísané v splnomocnení, darované, a preto tento právny úkon (plnomocenstvo)
nespĺňa náležitosti uvedené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď právny úklad musí byť urobený
okrem iného určito, inak je postihnutý absolútnou neplatnosťou. Je nesporné, že z tohto písomného

plnomocenstva nevyplýva, kto má byť darkyňou obdarovaný, a rovnako ani z neho nevyplýva, že výber
obdarovaného bol ponechaný na splnomocnenca. Neprichádza do úvahy, aby súd, resp. iný orgán (v
prejednávanej veci správa katastra), nahradil tento nedostatok skúmaním úmyslu strán, ktorá osoba má
byť obdarovaná, nakoľko takýto úmysel musí byť zistený len zo zmluvy samotnej, resp. plnomocenstva,
keď výkladom nemožno dopĺňať to, čo v plnomocenstve nie je obsiahnuté. Rozsah splnomocnencovho

oprávnenia vyplýva len z obsahu plnomocenstva, ktorý možno meniť len so súhlasom splnomocnenca
a splnomocniteľa, najmä ak obligatórne tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci, sa pri prevode
nehnuteľností vyžaduje jeho písomná forma, keď tento nedostatok v predpísanej písomnej forme, ktorá
osoba, resp. osoby majú byť obdarované, nemôže nahrádzať neformálne poprípade konkludentným
prejavom vôle.

37. Obsah plnomocenstva k právnym úkonom (v prejednávanej veci k darovacej zmluve) týkajúcich sa
nehnuteľností, by mal mať tie isté náležitosti, ako samotný právny úkon vo vzťahu ku ktorému došlo k
splnomocneniu. Nebohá splnomocniteľka splnomocnila splnomocnenkyňu k uzavretiu darovacej zmluvy
na nehnuteľnosti vymedzené v tomto splnomocnení bez uvedenia osoby, resp. osôb obdarovaných,

a rovnako bez uvedenia, že určenie obdarovaného prenecháva na vôli splnomocnenkyne. Formulácia
takéhoto plnomocenstva je preto neurčitá; čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Z dôvodu neplatného plnomocenstva preto nemohlo dôjsť ani k následnému
uzavretiu platnej darovacej zmluvy.

38.Udelenéplnomocenstvojesvojimobsahomneurčité,keďjenepochybné,žeudelenieplnomocenstva
splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom, ktorým zastúpená dáva tretej osobe na vedomie,
v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať pri spísaní notárskej
zápisnice - darovacej zmluvy ako darujúcu, pri prevode tam uvedených nehnuteľností, ale bez uvedenia
vôle darkyne, kto má byť týmto nehnuteľnosťami obdarovaný, je takéto plnomocenstvo z dôvodu

neurčitosti, absolútne neplatné.

39. Vzhľadom k tomu, že je neplatný aj právny úkon, ktorý bol urobený na základe tohto plnomocenstva,
považoval odvolací súd za nadbytočné vyjadrovať sa k odvolacím námietkam žalovanej spočívajúcim
v tom, že predmetná darovacia zmluva sa stala platnou okamihom jej podpísania všetkými zmluvnými

stranami, a jej účinky museli nastať aj po smrti darkyne, nakoľko jej právni nástupcovia sú v celom
rozsahu viazaní jej prejavom vôle, a žiadnym spôsobom ho nemôžu meniť, ani ovplyvniť. Snáď sa žiada
len uviesť, že v právnej veci, v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom, a ktorý
bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod r.XX/XXXX, bolo dovolanie prípustné za účelom vyriešenia otázky, „či úmrtie prevodcu nehnuteľností
pred rozhodnutím o vklade alebo po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, má vplyv
na nadobudnutie vlastníckeho práva nadobúdateľom rozhodnutím správy katastra o vklade, keď na

jednej strane sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, na druhej strane sú dedičia do rozhodnutia o
vklade, viazaní prejavom vôle svojho právneho predchodcu“. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sa v tomto prípade zameralo predovšetkým na otázky dopadu smrti prevodcu na katastrálne
konanie; riešilo najmä otázku vecných a obligačných účinkov zmluvy o prevode nehnuteľností. Dovolací
súd v ňom konštatoval, že rozhodnutie katastrálneho úradu o povolenie vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych
následkoch, a nie v obligačno právnych následkov. Zo zmluvy, pokiaľ bola uzavretá platne, vznikajú pre
účastníkov obligačno právne účinky - obsah zmluvy sa pre nich stáva záväzným. Dodal, že viazanosť
účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecno právnych účinkov, ku ktorej

treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí
vstupujú do jeho práva k záväzku z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodného
prejavu vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno právnych účinkov účinnej zmluvy.

40. V inej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku vo veci sp. zn. XCdo/XXX/XXXX

riešil otázku, či do dedičstva patrí nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu na základe zmluvy
uzavretej poručiteľom za jeho života, ale k povolenie vkladu do katastra došlo po jeho smrti. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí uviedol, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa
(§ 460 Občianskeho zákonníka), a keďže rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo
právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali v danom prípade ku dňu podania

návrhu na vklad, alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v
jeho vlastníctve, a patrili do dedičstva po ňom.

41. K argumentácii žalovanej rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. XSžo/XX/XXXX
je potrebné uviesť, že v tomto rozhodnutí bolo konštatované, že účinnosť zmluvy nastáva súčasne

so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K
nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra. Aj po smrti
účastníka sú právni nástupcovia viazaní prejavom jeho vôle v zmluve. Tieto závery sa nepriečia
právnemu názoru prezentovanému v rozsudku Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, v
zmysle ktorého, ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti nenadobudlo právoplatnosť

za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad, alebo v deň
uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, a patrili do
dedičstva po ňom. Zákonní dedičia i tu sú však viazaní prejavom vôle poručiteľa v uvedenej zmluve až
do právoplatného rozhodnutia o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností.

42. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu na rokovaní
16.5.2011 rozhodlo v uverejnení uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 16.12.2010 č. k. XCdo/XXX/XXXX
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorom uznesení
uviedol, že pri žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,
pri posúdení otázky, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľností, požadované určenie

sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa, a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na
rozhodnutiesúdu.Konštatoval,žeaksúdvyhoviežalobepožadujúcejuvedenéurčenieavecjenásledne
prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že
dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu všeobecne nastať právne skutočnosti,
s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného; v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá

vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto skutočnosti právne bezvýznamné.

43. Poukazujúc na vyššie uvedené aj v prípade, ak by toto plnomocenstvo bolo platné a následne by
teda došlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy medzi poručiteľkou B. Š. (Z. účastníkov konania) ako
darkyňouažalovanouakoobdarovanou,ktoroubynažalovanúpreviedlaspornénehnuteľnosti,pričomk

rozhodnutiu správy katastra nedošlo za života darkyne, pričom išlo o darovaciu zmluvu, pri ktorej vecno-
právne účinky nastávajú rozhodnutím o povolení vkladu do katastra, predmetné nehnuteľnosti v čase
smrti poručiteľky boli v jej vlastníctve a patria do dedičstva po nej.44. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolanie žalobcu, ani žalovanej, nebolo dôvodné. Odvolací súd
preto napadnutý rozsudok v oboch jeho výrokoch ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

45. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP, v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
V odvolacom konaní nebol úspešný ani žalobca vo svojom odvolaní vo vzťahu k prvému napadnutému

výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, a ani žalovaná vo vzťahu k druhému napadnutému výroku
súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).