Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Michal Eliaš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011334
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117011334.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Michalom Eliašom v trestnej veci proti obžalovanému: B. I.,

nar. XX.XX.XXXX v J., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1), ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 24. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

B. I., nar. XX.XX.XXXX v J.,
bytom Ul. Z. č. XXXX/XX, J.

sa uznáva za vinného, že

dňa 30. júna 2016 v čase asi o 14.30 hod. v Trnave, na ul. Koceľovej, vo dvore rodinného domu č. XX,
po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol svoju manželku Y. I., ktorú udrel päsťou do tváre, pričom jej
nespôsobil zranenia a keď ju prišla brániť jej matka B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, J. túto

udrel päsťou pravej ruky do ľavej spánkovej časti hlavy, v dôsledku čoho spadla na ľavý bok na zem
a pri páde si podvrtla koleno ľavej nohy, čím jej bolo spôsobené zranenie pomliaždenie v spánkovej
oblasti vľavo s vegetatívnou symptomatológiou, pomliaždenie brušnej steny, natiahnutie vnútorného
postranného väzu kolena vľavo a pomliaždenie stehna vpravo - zranenie ľahké s dobou liečenia a
obmedzenia v obvyklom spôsobe života od 01.07.2016 do 11.08.2016,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, osobe vyššieho veku,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139 ods.
1 písm. c), písm. e) Trestného zákona,

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 35 937 874, vo výške 1.456,63 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po prečítaní nároku na náhradu
škody poškodených a po vyhlásení obžalovaného B. I. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o
tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej, svedkov,
výsluchom súdneho znalca a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v
rámci prípravného konania a doplnenými na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného

dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v
skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutku:

Obžalovaný B. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý je mu kladený
za vinu. Ďalej uviedol, že s manželkou už nežili v spoločnej domácnosti. Keďže od nej dostal návrh na
rozvod bývali oddelene. V daný deň prišiel na ich adresu za synom, ktorého chcel vidieť. Nikdy by tam
nechcel vyvolať žiadny konflikt ani bitku. Po príchode na túto adresu jeho exmanželka Y. I. otvorila a
spolu s jeho svokrou čakali na neho aj so synom v altánku. Hral sa so synom, snažil sa im vysvetliť,

že v sobotu nemôže prísť, musí ísť do práce. Hneď na to ako to spomenul, bol zasa obviňovaný, že
nejde do práce, ale za nejakou svojou milenkou a zase tam zastala hádka. Táto hádka sa stupňovala,
on sa bránil, že to tak nie je, táto hádka prerástla do nadávok, začali mu nadávať, že je kurevník a že si
vymýšľa, on sa ústne bránil a povedal svojej žene, že ona je kurva. Čo samozrejme nezniesla a strelila
mu facku, akonáhle sa postavil, tak svokra na neho vyletela, sedela poblíž, vyskočila a z celej sily mu

chytila pravú ruku, týmto skutkom iba vyhrocovali situáciu zbytočne, ktorá z ústneho konfliktu prerástla
úplne zbytočne do bitky. Keď si chcel túto ruku vytrhnúť, silne si ju vytrhol, následne svokra prekotila
kočiar s jeho synom, ten sa rozplakal, nič sa mu nestalo, začali mu nadávať, nezvládol to a udrel svokru.
Po údere jeho exmanžela, ktorá stála za ním, vyskočila na neho a začali mu šklbať tričko, tú hodil na
zem, ani ju neudrel, zhodil ju, aby odišla preč. Medzitým svokra odišla dovnútra a zavolala políciu a

povedala, aby utiekol preč. Povedal, že nikam utekať nebude, ostane tam kým prídu policajti. Za chvíľu
prišli policajti, pýtali sa kto je páchateľ, povedal, že on. Povedali, že keď tam nemá žiadne veci, aby
odišiel, poslúchol a odišiel z Koceľovej adresy na Pažitnú. Ďalej už čo sa dialo, už nevie. Už sa len
dopočul. Než tá situácia vygradovala od hádky po fyzické napadnutie, mohol tam byť nejakých 20 minút.
Na facku zo strany vašej manželky, reagoval tak, že sa postavil, rok a pol znášal samé útoky, a teraz

už keď mu strelila facku sa postavil, že čo to má znamenať, nahnevaný, svokra vtedy vyskočila, aby ho
nenapadlo jej túto facku vrátiť. Nemal úmysel, vrátiť jej tú facku, chcel ísť preč, ale po tom ako svokra
na neho vyskočila, sa nahneval, tú situáciu to zbytočne násobilo, keby sa svokra do toho nemiešala, už
celkovo aj so slovnými útokmi na neho, nikdy by k tomu nedošlo. V tom okamihu, keď ho napadla svokra,
svokra bola po pravej strane, kočík bol medzi nimi. Svokra sa načahovala cez kočík a dočahovala ho,

chytila ho za pravú ruku. Či v dôsledku toho pociťoval bezprostredné ohrozenie seba alebo svojho syna
uviedol, že vytrhol si ruku, svokra prekotila kočiar, pravdepodobne naň aj spadla, syn mal tuším rok,
vtedy keď ho videl padnúť, sa to všetko vyhrotilo, zľakol sa, že sa mu niečo stalo, bola to komplikovaná
situácia. K tým úderom presne došlo resp. útoku na svokru v okamihu, keď si vytrhol ruku, udrel svokru
päsťou do tváre, boli to dva údery, pričom ju udrel keď sa postavila. Samozrejme, že takýto skutok by

sa nemal stať, oľutoval to všetko, čo sa tam stalo, ale tie okolnosti ktoré tam boli vyhrotené a ktoré trvali
strašne dlho, bohužiaľ prerástli do takéhoto útoku - obrany. Vo vzťahu k svokre, po tom, čo jej utŕžil tieto
údery, nedošlo k nejakému ďalšiemu útoku, nič nepokračovalo, svokra zavolala policajtov, oni tam na
nich počkali, vyhrážali sa mu, že nikdy už neuvidí syna, že je psychopat, odvtedy sa tejto adrese vyhýbal,
nikdy tam už nemieni ísť, odvtedy sa stretávajú u mamy v domčeku, kde trávia víkendy. Nevšimol si,

že by svokre niekde tiekla krv, normálne vstala. Potom volali sanitku. Nemal vedomosť o tom, že bybola následne obmedzená nejako na spôsobe života v dôsledku zranenia. K tomu uplatnenému nároku
na náhradu škody neuznáva, čo je tam 900 Eur za trojdňový pobyt v nemocnici, kde neboli zarátané
nejaké lekárske vyšetrenia, prehliadky, sám strávil týždeň v nemocnici, zdá sa mu to veľmi prehnané.

Bývanie so ženou nemali, v Špačinciach stavali dom, najskôr bývali u svokry, ale jeho žena mala sestru,
tá tiež nemala kde bývať, došlo k napätým situáciám, tak odišiel pre tieto nezhody. Od začiatku teda
bývali oddelene. Na Pažitnej ulici im matka dala k dispozícii tento dvojizbový domček, chcela zachrániť
ich manželstvo. Toho 30.6.2016 už tam býval v tom domčeku. Mali tam bývať, kým sa nepostaví v
Špačinciach domov, skomplikovalo sa to so stavebným povolením. Vznikali medzi nimi problémy, svokra

rozprávala žene, že bola u veštici, že „tvoj manžel si nájde inú mladšiu ženu“. Bol obviňovaný, že niečo s
nejakou ženou má, vyhrocovalo sa to a dňa 13.4.2016 obdržal od manželky návrh na rozvod, nesúhlasil
s tým, ona však na tom trvala. Keď obdržal rozvodové papiere, kamarát ho vytiahol von, tú A. stretol v
partii, previezol ju raz na motorke, to bola chyba a jeho žena začala túto dotyčnú terorizovať, že je to
jeho milenka. Začala vyvolávať jej, potom jej rodičom, aj ju navštívili, kde tam zbytočne špinili jej meno.
Potom sa to všetko začalo celý ten vzťah rúcať. Prečo ste išli na ten pozemok, keď bola tá situácia

taká vyhrotená, uviedol, že ona nenechá syna s ním samého, len za prítomnosti jeho exmanželky. On
nebude syna nasilu trhať, keď je tam, kde je šťastný. Neudrel svoju bývalú manželku Y. I.. Čupel, to je
taká bezbranná pozícia, keď dostal facku od Y. I.. Po tej facke sa postavil sa, bol nahnevaný. Svokra
bola v čase tej facky po jeho pravej strane, sedela na lavičke, ale akonáhle mu Y. dala facku, sa postavila
a hneď mu chytila ruku, v predklaktí a paži, silne oboma rukami, on si chcel túto ruku vytrhnúť, tak cúvol

dozadu a vytrhol si silne tú ruku. Poškodená spadla na kočiar a prekotila ho. V tej chvíli sa to nedalo
rozoznať či je syn v poriadku, lebo strašne kričal. Pravdepodobne hrudníkom a bruchom poškodená B.
Z. padla na kočík, následne sa postavila, tvárou proti nemu. Udrel ju päsťou do tváre, pravou rukou, do
ľavej strany jej tváre, pričom stála na nohách, nespadla na zem. Poškodená zavolala políciu z domu. Do
domu sa svokra dostala, keď sa na neho zavesila jeho exmanželka. Po údere svokra odišla do domu a

on zhodil exmanželku na zem, ktorá mu šklbala tričko. Nepokračoval v ďalšom fyzickom útoku, lebo už
ľutoval aj ten útok, čo sa stal. Problémy v manželstve sa prejavovali tak, že bol neustále obviňovaný,
že nechodí do práce, na pozemok, že má frajerku, nikdy sa to samozrejme nedokázalo, zbytočne ho s
týmto provokovali a urážali. Kedykoľvek niekam išiel, stačí, že stretol kolegyňu z práce, bol obviňovaný,
že niečo s ňou má, bolo to veľmi nepríjemné. Y. I. kontrolovala jeho mobil, dozvedel sa to neskôr, že

jeho žena z jeho čísla telefonovala K.. Volávala aj jeho kamarátom, či sa tam nachádza. V aute si neskôr
našiel sledovacie zariadenie na SIM kartu a takto ho kontrolovala kam chodí. Tie údery boli dva. Ten
druhý išiel do oblasti hlavy. Vyletela mu ruka, bolo to akoby sa bil s mužom. Banuje to, že sa toto všetko
stalo. Jemu to pripadalo, že je tam ako nejaký fackovací panák, predtým to boli slovné útoky, ktoré neboli
pekné, má aj z toho sms uložené, sú to vulgárne nadávky. Jemu to pripadalo, že svokra ho bude držať

a žena ho bude fackovať. Takto stále na neho útočili.

Následne sa prečítala výpoveď obvineného z prípravného konania zo dňa 28.02.2017 č.l. 09-12, v
ktorej obžalovaný uviedol, že „prehlasujem, že som spáchal skutok za ktorý som stíhaný, teda, že ku
skutku prišlo takým spôsobom ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia podľa § 206/1 TP

pod ČVS:ORP- 1973/01-TT-TT-2016 zo dňa 28.12.2017, ktoré som obdržal pred týmto výsluchom dňa
4.1.2017 Toto svoje prehlásenie dávam dobrovoľne, plne som si vedomí jeho následkov. Konkrétne by
som k veci uviedol len toľko, 30.06.2016 v čase asi o 14.30 hod. som prišiel navštíviť svojho syna W.
na ul. D. XX v J., kde býva svokra B. Z., kde v tom čase moja manželka i so synom bývali, lebo ja som
bol chorý a býval som u rodičov, nechcel som nakaziť syna, nie je pravdou. že by som moju manželku

i so synom vyhnal z domu, kvôli nejakej mojej známosti, to si ona vymyslela. Dňa 30.6.2016 o 14.30h
som prišiel na pozemok ich rodinného domu na dvor, privítal som sa so svojim synom W.. Vtedy sa ma
začala manželka pýtať, prečo neprídem za W. v sobotu, tak ako sme boli pôvodne dohodnutí, ja som
jej povedal, ž v sobotu musím ísť do práce a poobede musím absolvovať Team Building. Ona na to
odpovedala, že "zasa si vymýšľaš, zasa ideš za K.!" Ja som jej povedal, že si nevymýšľam a odpovedal

som jej ,Ty si kurva a nerob tu zo mňa kurevníka!" Toto som jej povedal, len preto, lebo keď sme sa
zoznámili a začali sme spolu chodiť, zatajila mi, že bola v tom čase vydatá. Ako som to povedal tak som
čupel pri kočiari so synom, On bol riadne pripútaný v popruhoch, manželka bola odo mňa z ľavej strany,
svokra bola po pravej strane kočiara. Zrazu ma manželka napadla(stále som čupel pri synovi) a dala
mi otvorenou dlaňou 1 x facku do oblasti tváre, na ľavé líce. Vtedy som sa postavil a chcel som jej túto

facku vrátiť, vtedy ma napadla i svokra B. Z. a to tak, že sa mi cez kočík zo synom (bola nad ním) z celej
sily zavesila na pravú ruku oboma jej rukami, pri tomto mi poškriabala predlaktie mojej pravej ruky. Ja
som jej chcel svoju ruku vytrhnúť, avšak následkom toho ona začala padať na kočík a na mňa, vtedy
prekotila kočík, ja som jej v sebaobrane i obrane syna v kočíku, reflexívne dal zovretou päsťou 2 x úderdo oblasti hlavy (nie jeden krát), svokra B. potom spadla na zem, na kočík so synom, ktorý bol našťastie
pripútaný v popruhoch, nič sa mu nestalo, len veľmi plakal, v žiadnom prípade som ja svoju svokru,
nekopol do brucha, ak bola nejako zranená musela si to spôsobiť pri páde, buď na kočík alebo niečo

iné. Manželka potom zdvihla zo zeme kočík i so synom, tento stále plakal. Hneď potom ma manželka
chytila oboma rukami za tričko, snažila sa ma odsotiť, odsotil som ju ja a ona padla na zem, manželku
som ja nijako neudrel, iba som ju od seba odsotil. Po tomto už pokračovala len hádka, manželka a ani
svokra neboli nijako zranené, nebola tam žiadna krv, ani svokra nekrívala, i keď je pravdou, že ona
mala problémy s kolenom asi 10 rokov, viem, že jej akurát vyskočil krvný tlak, po tomto svokra normálne

odišla do domu, pričom vyšla normálne i po schodoch, ktoré vedú do domu, zavolala policajtov, tí po
svojom príchode ukľudnili situáciu, mňa poslali domov, svokre privolali sanitku a nejakým spôsobom ich
i vypočúvali. Ešte by som uviedol, že toho čo sa stalo ľutujem, ale v tom momente som bránil seba a
syna, nechcel som nikomu ublížiť, pričom si myslím, že som nikomu, neublížil tak, aby sa tak dlho liečil,
na svokre neboli vidno žiadne zranenia, podľa mňa len využila svoj predchádzajúci zdravotný stav proti
mne a tiež zranenie ktoré si spôsobila pádom na kočík, avšak keby sa po mne nevešala, tak by určite

nepadla, neudrel som ju tak silno.“

Obžalovaný k prečítanej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď bol niekoľkokrát na policajnej
stanici, tak sa ho opakovane pýtal vyšetrujúci či sa priznáva, že dotyčnú udrel, priznal sa, povedal, že je
mu to ľúto. V tom čase mal ďalšie tri súdy, nedokázal sa sústrediť, podpisoval nejaké strany a podpísal

nechtiac stranu, kde sa priznával k ich verzii, toto zistil až na prokuratúre, nechápal, podpísal to nechtiac
a sa to všetko iba skomplikovalo. Po jeho údere nespadla svokra, spadla, keď si vytrhol ruku. To, že
sa synovi nič nestalo, zistil neskôr, v tej situácii to vyzeralo velice zle. Svokra ho v minulosti slovne už
napadla, fyzicky nie.

Poškodená B. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 30.6.2016 sedeli na dvore, ona, dcéra, vnuk
sedel v káričke, bolo to v poobedňajších hodinách. Prišiel obžalovaný, zvonil pri bráne, dcéra mu išla
otvoriť, lebo si mysleli, že prišiel pozrieť syna, ale bolo jej to divné, lebo mal prísť na víkend. Sedela na
dvore, oni prišli do dvora od brány, všimla si, že išiel strašne rozhnevaný. Došiel a dcéra sa ho pýtala
prečo prišiel, že boli dohodnutí na víkend, ale on že už má niečo iné, nemôže. Ona povedala, že

či pôjde s tou jeho známosťou, frajerkou, on sa rozčertil, začal dcére nadávať do kuriev, že on žiadnu
frajerku nemá, ale mal. Boli u nich aj v Dubovanoch, boli tam aj s vnúčikom, pýtali sa na to aj jej matky,
tá to potvrdila, že má priateľa, ale že je ženatý. Vedeli, že sa vozili aj na motorke, videli ich viacerí. Dcéra
mu povedala, či mu je prednejšia tá jeho frajerka než jeho syn, začal nadávať a povedal, že by sa mala
ospravedlniť tej jeho frajerke, rodičom. Poškodená povedala toľko, že keď sa má niekto ospravedlniť,

že sa majú oni dvaja dcére. Začal jej nadávať do svíň, išla do domu, otočila sa ešte a jej dcéra, že čo si
dovoľuje na jej mamu a on jej vykrútil ruku a udrel ju päsťou do tváre. Poškodená sa zo schodov vrátila
a ho od nej ťahala, ale on sa otočil, pamätá si len na jeden úder silný, udrel ju, padala do steny, do
múru, sa nejako pretočila, spadla na ľavú ruku, strašnú bolesť pocítila, aj hlavy, pozbierala sa nejako,
chytila sa steny, má tam také zábradlie, všetko ju bolelo, nohy, koleno, hlava sa jej točila. Jej dcéra ho

ešte držala za ruku, keď dostala ranu, dostala aj kopanec, ona ho držala, aby nepokračoval, kopol ju,
keď už bola na zemi. Mali strach, dcéra zavolala políciu. Došla polícia a vypytovali sa aj jej, zavolali
sanitku, odviezli ju do nemocnice, tam bola na CT vyšetrení, dostala niečo od bolesti. Celý ten incident
od príchodu obžalovaného, nevie či to bola pol hodina, bola v takom štádiu, aj keď sa jej pýtala lekára,
nevedela si spomenúť ani na také bežné veci. Jednoznačne si bol vybavovať účty, lebo boli u tej jeho

frajerky. Bol nahnevaný. V rámci spolužitia sa zo začiatku znášali s obžalovaným dobre, ale keď sa
narodil dcére synček, sa to zhoršovalo, stále bol preč, chodil s kamarátmi po výletoch aj s tou slečnou,
dcéra nevedela nikdy kde je. Poškodená jej pomáhala s malým. Zo začiatku sa choval slušne, potom
vyvolával hádky, musela aj zatvárať okno. Keď sa jej dcéra škaredo pozerala na jeho kolegyňu, urobil
cirkus. Odchádzal na týždeň, na dva, na tri, nebolo ho. K dcére sa správal ako k nejakej... Iniciátorom

toho konfliktu na slovnej rovine, jeho netreba vyprovokovať, on sa vyprovokuje sám. Spýtala sa ho dcéra
či ide s tou jeho kamarátkou, nikto mu nič nedohováral, on hneď vybehol a začal jej vulgárne nadávať,
nemohla to počúvať, išla preč, ešte sa otočila. Nikto ho nevyprovokoval, on sa vytočí sám. Na tie jeho
útoky dcéra reagovala tak, že mu povedala, čo si to dovoľuje, on jej chytil a vytočil ruku, poškodená bola
na schodíkoch, vrátila sa, odzadu ho ťahala od nej, potom dcéra musela brániť ju, lebo poškodenú udrel.

Rozostavenie účastníkov tohto incidentu v čase, keď mal obžalovaný vykrútiť dcére ruku, bolo také, že
bol tam stôl, kočík bol vpredu, poškodená prešla tam, kde stál on a pred ním jej dcéra, on bol na ľavej
strane, poškodená prichádzala z pravej. Bránila svoju dcéru tak, že ako ju držal, ona ho odzadu ťahala
za ramená a on sa otočil a udrel ju. Možno ju udrel aj viackrát, nepamätá si. K pádu na zem došlo potom údere. Pri tomto útoku sa obžalovaný len sa smial, keď spadla na zem. Po tomto útoku mala bolesti
hlavy, otras mozgu, väzy v kolene sa jej natiahli, mala strašné bolesti, mala asi 40 dní ortézu, užívala
lieky proti bolesti a na ukľudnenie. Pred samotným incidentom nemala problémy s kolenom, na ortopédii

nikdy nebola. Tieto zranenia sa prejavili v spôsobe života tak, že ju obmedzujú stále, krívala, chodievala
predtým na bicykli, teraz prejde pár metrov a podlomí sa jej koleno, lekár povedal, že lepšie to nebude,
užíva lieky od bolesti, cvičí. Či bol ohrozený pri tomto incidente aj jej vnúčil, uviedla, že on totiž buchol do
kočíka, kočík padal k zemi, nič sa mu nestalo, bol len veľký krik, dcéra ho zobrala, nič sa mu nestalo a on
sa smial. Stalo sa to už keď poškodená bola na zemi. On bol priviazaný v kočíku, on sa cezeň načiahol.

Políciu zavolala dcéra. Ona sa po tom útoku držala zábradlia, bola opretá, nohy sa jej podlamovali,
všetko sa jej točilo. Keď prišiel obžalovaný k ním, usúdila, že bol nahnevaný, z výzoru tváre. Pozná ho už,
pričom si to nemyslela, bola to skutočnosť, z neho to sálalo. Nevie rečo prišiel dovnútra, bol dohodnutý
na sobotu, zrejme kvôli tomu, že dcéra sa mala ospravedlniť, že boli u rodičov tej frajerky, pričom bol
dohodnutý na sobotu, že bude so synčekom . Po telefóne boli dohodnutý, došiel si vybaviť účty. On
zostal stáť, poškodená sa hrala s vnúčikom. Nešiel za synom. Prišiel do dvora, ale nešiel k nemu. On

ho nezdravil. Možno slovne W., ale inak nie. Nepristúpil k synovi, hneď začal hovoriť, že nemôže prísť v
sobotu. Nepovedal dôvod, len že niečo má. Do práce chodil doobeda a oni boli dohodnutí na poobedie,
lebo má ranné v sobotu. V tom čase už jej dcéra a obžalovaný v spoločnej domácnosti nežili. Bývali v
tom domčeku, čo im dala matka a obžalovaný tam dcéru urážal, mal tú priateľku, ponižoval ju, vyhrážal
sa jej. On ju odtiaľ vyhodil aj so synom. Potom dcéra bola u nej lebo tam boli hádky, všetko mu vadilo,

písal si na internete, kde rozoberal ich vzťah. V tom domčeku bývali nejakú dobu aj pred tým incidentom.
Ďalší rozhovor nebol. Po jeho príchode boli len hádka, urážky, nadávky, všetko bolo o tej jeho frajerke,
že prečo tam boli, že sa majú omluviť. Za tou konkrétnou osobou boli, lebo spolu chodili a boli sa spýtať
prečorozbíjarodinu,žeježenatý,mádieťa.Jehomatkatopotvrdila,žechodísniekým.Vozilisaspoluna
motorke. Bolo to všetko preto, že spomenuli jej meno a on by bol v tom čase vraždil, keď sa spomenulo

jej meno. Jej dcéra ho obviňovala z nevery. Že mal mimomanželsky vzťah, ho videli viacerí, on sa sám
aj priznal, že čo čakala, že má. On aj rozprával ako mu s ňou bolo dobre, chodili na pizzu. Vie to z
rozprávania dcéry. Keď prišiel do dvora obžalovaný, sedela pod altánkom s vnúčikom. Obžalovaný si
nekľakol k synovi, stál. Poškodená stála na pravej strane, dcéra na ľavej ako vstúpite do dvora. Ona
keď došla, išla na tú ľavú stranu. Kočík bol športový, rukoväť bola dozadu. Obžalovanému bol otočený

rukoväťou, obžalovaný stál za ním. W. bol tvárou otočený dopredu. Poškodená sa mu aj uhla, že pôjde
za W., aby prešiel, zostala tam až kým jej nezačal nadávať, tak odišla, že to nebude počúvať. Dovtedy
on stále chcel, aby sa dcéra ospravedlnila, ale poškodená povedala, že on by sa mal ospravedlniť jej
dcére. Išla dopredu hore schodmi, dcéra mu povedala, že čo si to dovoľuje, keď jej nadával, on prešiel
na stranu, kde bola dcéra z ľavej strany, aby jej uvoľnil, keď chcela odísť. Ten altánok je malý. Len

zodvihla na neho ruku a on jej ju vykrútil, tak sa otočila, lebo sa bála, že to bude pokračovať. V čase,
keď mal udrieť jej dcéru stál obžalovaný asi dva metre od seba stáli, stáli oproti tvárou. Vykrútil jej ruku
dozadu, tú čo napriahla. On sa posunul. Videla, že dcéra dostáva bitku päsťou, tak sa vrátila a išla ju
brániť. Videla to, vykrútil jej ruku a päsťou jej dal do tváre. Samozrejme sa posunul, určite to tak bolo.
Poškodená potom zišla zo schodov a začala ho ťahať zozadu, kočík bol stále v strede. On urobil to, keď

ho ťahala, že ju udrel pravou rukou. Nevie či raz, či dva, ale strašne silno. Udrel ju do ľavej časti hlavy.
Letela k múru domu, k stene, nejako sa už na zemi prevrátila, ešte ju nohou kopol, to ho dcéra držala,
on sa smial. Určite ju kopol pravou nohou, do brucha. Keď ležala na zemi, kočík bol stále v strede, od
poškodenej asi do dvoch metrov, meter a pol. Prevrhol sa kočík, keď bola na zemi, smial sa. Nevie, či
to úmyselne urobil, len sa smial, nie aby ho ratoval. Po privolaní polície, policajti volali sanitku. Ošetrili

ju v sanitke, dali jej infúziu a zobrali do nemocnice. V nemocnici jej urobili vyšetrenia, že má zostať v
nemocnici, ale keďže dcéra zostala sama, mala strach, tak podpísala reverz. Z nemocnice jej dcéra
zavolala taxík, z nemocnice ju brali na vozíčku. Následne išla na ďalšie ošetrenie na druhý deň ráno,
bolo jej celú noc zle, vracala, všetko ju bolelo, ráno ju dcéra zaviezla k lekárovi. Lekárka ju upozornila,
že robí chybu, že tam mala zostať. Pred týmto incidentom dcéra bývala u nej v spoločnej domácnosti,

nevie či dva, tri týždne. Jej dcéra nepodala návrh na rozvod. Keď mal obžalovaný známosť, len fiktívne
ju podala, lebo sa k nej správal zle, osočoval ju. Teraz od rozvodu sa obžalovaný snaží každý víkend
stretávať so synom. Po incidente nie, dva mesiace ho nezaujímal.

Svedkyňa Y. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že so svojim exmanželom nebývali spolu, odsťahovala

sa k matke po tom, čo ju vyhodil zo spoločnej domácnosti. Bývala so synčekom v domácnosti s jej
matkou, ten mal vtedy 8 mesiacov. Exmanžel sa ohlásil, že by chcel vidieť W., dohadovali sa cez sms,
dohodli sa na víkend na sobotu, navrhla mu dokonca, že mu ho privezie a on súhlasil. Lenže nakoniec
prišiel vo štvrtok, pamätá si to, lebo bol koniec školského roka a rozdávalo sa vysvedčenie, mal rannúvtedy a prišiel poobede okolo tretej, neboli dohodnutí. Bol pri bráne, prezvonil ju a ona mu otvorila. Na
dvore ešte sedela aj jej mama, W. sedel v športovom kočíku. Exmanžel prišiel a ona sa ho spýtala prečo
prišiel dnes, nie sobotu a on, že niečo má iné v sobotu. Spýtala sa či má to iné s tou jeho frajerkou,

vlastne bol z toho nervózny. Predtým sa totiž odohralo to, že tú jeho frajerku navštívili v Dubovanoch,
kde bývala s rodičmi, chcela si to s ňou vyrozprávať, prečo rozbíja rodinu. Ona doma nebola, boli tam
jej rodičia. Exmanžel bol nahnevaný, že im spravili hanbu, že bývajú v bytovke na dedine, aby sa im išli
ospravedlniť. Potom povedal, že je kurva. Potom začal na jej mamu, že je to sviňa, že na každú sviňu sa
voda varí, začal urážať jej mamu, bolo jej to nepríjemné. Až by povedala absurdné, lebo keď s nimi býval,

mama sa o neho starala, varila mu. Skrátka zahnala sa na neho, že čo si to dovoľuje, on jej vykrútil ruku
za chrbát, bol rýchlejší ako ona, dal jej päsťou pod pravé oko, padla na zem. Potom mama už išla hore
schodmi, lenže sa vrátila a myslí si, že ju chcela brániť, tak ho odtrhla od nej, on sa otočil na ňu a dal jej
päsťou do spánku, nevie či raz, či dva, ona spadla v momente na zem, taká to bola šupa. Svedkyňa sa
zdvihla zo zeme a potom sa zase zavesila na neho, možno mu roztrhla aj tričko, nevie. Ako bola mama
na zemí, asi ju kopol aj do brucha jedenkrát. Malý bol v športovom kočíku, sedel. On ako bol naštvaný,

ešte treskol po tom kočíku nahnevaný, malý nebol priviazaný. Matka podložila nohu pod kočík ako bola
na zemi, svedkyňa zachytila káričku, nič sa mu nestalo. Potom zavolala políciu, oni zavolali záchranku,
mama tá bola v šoku, asi mala otras mozgu, zobrali ju do nemocnice. Obžalovaný bol nervózny z toho,
že boli u tej, čo mal tú novú známosť, došiel ako že čo si to dovolila vôbec ísť za ňou, bol naštvaný.
Že sa má ísť ospravedlniť. Bol nervózny z toho. V daný deň si myslí, že k synovi si aj čupol, že sa mu

prihováral. Incident, zomlelo sa to dosť rýchlo, možno pol hodinu, nevie kedy volala políciu. Do riešenia
situácie s tou jeho novou známosťou bola zainteresovaná aj jeho matka, jej svokra. Najprv sedeli na
dvore, ona mu otvorila, mama tam sedela, potom sa zobrala, že ide preč, svedkyni to nedalo a keď sa
na neho zahnala ona možno už stála medzi dverami, otočila sa išla ju brániť. Bola svedkom toho útoku a
išla ju brániť. Svedkyňa sa na neho zahnala, on hneď jej vykrútil ruku za chrbát, druhou ju udrel päsťou,

mama ho myslí si chytila za plece ako sa vrátila a chcela ho asi od neho odtrhnúť, on jej potom dal
päsťou. Nenapadla ho. Potom sa zameral na ňu, vrazil jej päsťou do ľavého spánku, mala tam hrču ako
prišla z nemocnice. Možno ju udrel aj dvakrát, nevie. Tiež dostala úder do hlavy, spadla tiež na betón,
ale hneď vstala, mama spadla a keď bola na zemi možno ju kopol do brucha. Ako bol v afekte, ešte
udrel aj po kočíku, aby sa ten malý prevrátil. Počas toho ako ležala na zemi, videla ako obžalovaný udrel

jej mamu do tváre a kopol ju do brucha. Ako matka padala, za ňou bola stena domu, bolo to kúsok,
zviezla sa dozadu, spadla na hlavu dozadu ako ju udrel, stihla ešte podložiť nohu pod kočík. Po tomto
útoku nepadlo ani slovo. Nevie, zdalo sa jej akoby sa usmial, akoby bol rád, že „teraz som vám dal“, ale
nehovoril nič. Jednoznačne to bola tretia osoba vo vzťahu, ktorá toto zapríčinila. Chvíľu bývali u nich,
potom u jeho mamy, potom keď ju vyhodil išla naspäť k matke, kde býva doteraz. Toto správanie nastalo

až potom, všetko mu na nej vadilo, kritizoval ju, vadil sa, vyvolával hádky, nevedela najskôr čo sa deje,
potom zistila, že sa v partii stretáva s dotyčnou, vyostrovalo sa to, povedal, že má ísť aj so synom do pi.. .
Hovoril jej, že má ísť so synom preč sama, nech si robí čo chce, spýtal sa či ju má udrieť, hovoril jej „buď
ticho,držhubu,provokuješma?Chceš,abysomťaudrel?“Bolotostrašné.Matkasadotohonezapájala.
Keď mali rok po svadbe, svedkyňa sa starala o malého doma a on si chodil kade tade, mama to videla,

že od nich uteká, bol hocikedy s kamarátom na chate, oni nevedeli, že má frajerku, až keď ju vyhodil,
potom zistila, že si s ňou sms-koval. Išla k mame, aj k svokre, chcela podporu, to bolo jediný krát, kedy
sa do toho mama angažovala, keď išli k nej do tých Dubovian. Následky tohto fyzického ataku, svedkyňa
nešla na ošetrenie, lebo mala malé bábo, mama išla na ošetrenie do nemocnice, svedkyňa sa tak nejako
otriasla, nič necítila. Mama bola horšie na tom, mala určite otras mozgu, videla to na nej, rozprávala

z cesty, bola v šoku, bola v nemocnici na pozorovaní, robili jej vyšetrenia, mala problémy s kolenom,
nosila ortézu kvôli tomu. Mala problémy s okom, očný lekár povedal, že to môže byť následkom pádu.
Poškodená sa pridržiavala zábradlia, z posledných síl sa ho držala, aby nespadla, bola v totálnom šoku,
plakala, určite mala otras mozgu, nevládala stáť na nohách. Do príchodu tej sanitky sa držala zábradlia a
tak čakala na sanitku, svedkyňa držala malého, preto jej nepomohla. Potom ju nejako podopreli, sedela

tam v altánku, kým spravili bežné vyšetrenia a potom odkráčala s nimi do sanitky. S obžalovaným bývali
v tom domčeku chvíľu, možno mesiac, dva dohromady, pred tým incidentom už bývala u svojej mamy,
lebo ju stále vyhadzoval z domu, že má vypadnúť, že ju má plné zuby. Už asi mesiac bývala doma,
keď sa to stalo. Políciu volala ona, z maminho mobilu myslí, mala ho tam na stole, lebo mama nebola
schopná. Kočík bol tak, že sedeli pod altánkom, v rohu sedela mama, oproti mame sedel malý v kočíku,

ona sedela smerom k ním ako od brány prichádzali, malý bol chrbtom. On si čupol k malému zboku,
svedkyňa sedela vedľa neho na lavičke. Obžalovaného sa pýtala, prečo prišiel dnes nie v sobotu. Nevie
či povedal, že ide do práce, niekedy v sobotu robil, niekedy nie. Možno bol v práci doobeda. On jej poslal
správu, že chce prísť za W., napísala mu, že v sobotu môže prísť. Odpísal , že dobre. Ale nakoniec sa muzmenil program. Prečo jej hneď neodpísal, že ide v sobotou do práce. Počas toho ako sa venoval synovi,
ho neobviňovala z nevery, on sa sám priznal. Len sa ho spýtala, či ide v sobotu s frajerkou. A on jej na
to povedal, „a čo si čakala“, takže sa sám priznal. Predtým ho z nevery priamo neobviňovala, ale keď

niekde boli, tak sa často venoval viac iným ženám než jej. Až teraz pri tejto. On sa sám priznal, povedal
jej „a čo si čakala.“ Dospela k tomu, že ju podvádzal tak, že keď ležala doma na posteli, sms-kovali si
spolu, sám sa priznal, že chodievajú spolu na motorke, sám sa priznal, že boli v pizzerii, chodili spolu do
garsónky. Nakoniec ona sama priznala, že sa s ním stretávala, lebo jej vraj povedal, že sú v rozvodovom
konaní. Oni sa rozviedli až za rok. Jej matka na stretnutí, keď tam boli, na otázku či slečna niekoho má,

ona povedala, že má, ale že nevie či nie je ženatý. Na to prišla neskoro, bola naivná, správala sa k
nemu normálne, on vyvolával hádky, všetko mu na nej vadilo. Oblečenie, ktoré predtým nekomentoval,
narážky na domácnosť, proste všetko mu na nej vadilo, buď vyvolal hádku, alebo ju ignoroval. Potom
sms-kovanie v posteli. Ďalej keď prišiel z nočnej smeny, vytratil sa, že ide s kamarátom na pivo, došiel
domov až nad ránom, bolo tam strašne veľa indícií, vycítila to, nakoniec sa to aj potvrdilo. Z nevery ho
neupodozrievala predtým, len sa častejšie pozeral za inými ženami. Začal to robiť aj s tou dotyčnou. Boli

v tých Dubovanoch, okolo 13.júna na to prišla, keď si tým už bola istá, 14.teho boli u nich. Je pravda, že
ste 15.6.2016 napísala obžalovanému správu v tejto súvislosti. Obžalovaný, keď ju mal päsťou udrieť
bol tvárou tvár, oproti nej. Udrel ju pravou rukou, pod pravé oko. Spadla dozadu na hlavu. Keď napadol
jej matku bola na zemi, ale rýchlo sa potom postavila. Matku udrel pravou rukou do ľavého spánku a bola
to taká šupa, že letela dolu ako kabela, aj dvakrát, pričom ležala na chrbáte. Po tomto útoku obžalovaný

tam čakal v kľude, ona zavolala políciu. Bola tam slovná výmena, keď sa ho pýtala, prečo ju podvádza
a on jej na to s úsmevom na tvári povedal „a čo si čakala“. Mama bola opretá o zábradlie, čakali na
policajtov, už nič potom nepovedal. Keď sa vrátila jej matka jej pomôcť, kočík bol stále rovnako, chrbtom
k nemu operadlom. Je to športový kočík, dieťa sedí a za chrbtom je operadlo. Obžalovaný v ceste jej
matke nestál, nevie ako by stál v ceste. Kočík sa prevrátil tak, že obžalovaný buchol rukou do kočíka,

kočík padal, ale ho zachytili. Myslí, že to bolo po tom útoku na mamu. Nenapadol obžalovaný malého
predtým ani potom, pričom sa s obžalovaným po tom útoku stretáva. Všetko to ten vzťah po rozvode
poznačilo, nevera, bitka, hádky, v podstate sa snažia vychádzať si spolu. Je jej známa skutočnosť, že
pani. K. mala na ňu podať trestné oznámenie, za tie sms-ky, ktoré jej poslala zo zúfalstva, boli to asi
dve sms-ky, za ktoré podala na ňu na podnet jej manžela trestné oznámenie. Keď chcel, aby sa jej

ospravedlnila, a že keď sa neospravedlní, že ona podá na ňu trestné oznámenie. Navádzal ju sedela
tam, povedal im obom, že majú na ňu podať trestné oznámenie, sedela tam jeho mama a frajerka v tej
pizzeriivMaduniciach.Obhajkyniodpovedala,žeakpovažujezaobťažovanieto,žeišlazaňouaopýtala
sa jej prečo rozbíja vzťah, že majú 8 mesačné dieťa, tak potom je to obťažovanie. Matka obžalovaného
prišla k ním, lebo jej zavolala. Povedala jej, že ju napadol, že mamu zobrali do nemocnice, že je doma

s W., aby prišla, tak prišla.

Znalec MUDr. W. D., na hlavnom pojednávaní uviedol, že vyšetrovateľmi mu boli zadané otázky, na ktoré
odpovedal písomne. V prvej otázke charakterizovať a popísať zranenia, ktoré utrpela pošk. B. Z. uviedol:
jednalo sa o pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo s vegetatívnou symptomatológiou, jedná

sa o ľahké zranenie, pomliaždenie brušnej steny, jedná sa o ľahké zranenie, natiahnutie vnútorného
postranného väzu kolena vľavo - ľahké zranenie, pomliaždenie stehna vpravo - ľahké zranenie.
Na otázku o predpokladanom mechanizme vzniku zranení uviedol: mechanizmom vzniku zranení je
pôsobenie násilia strednej intenzity, ktoré pôsobili zľava doprava, na ľavú spánkovú oblasť hlavy, týmto
násilím bolo spôsobené pomliaždenie hlavy s následnou vegetatívnou symptomatológiou. Následne

pri páde na zem došlo k podvrtnutiu ľavého kolena s následným natrhnutím vnútorného postranného
väzu ľavého kolena, pri páde na zem pravou stranou tela došlo k pomliaždeniu stehna. Následný
úraz pomliaždenie prednej brušnej steny bolo spôsobené priamym násilím strednej intenzity, ktoré
pôsobilo spredu dozadu, na oblasť prednej brušnej steny, čím bolo spôsobené pomliaždenie prednej
brušnej steny. Násilie na prednú brušnú stenu mohlo byť opakované, neviem to však objektívne

určiť. Predmetom násilia bol tupý predmet. Na otázku či boli uvedené zranenia spôsobené takým
konaním ako uvádza poškodená uviedol: áno, zranenia mohli vzniknúť tak ako to uvádza poškodená
vo svojej výpovedi, zodpovedajú predpokladanému mechanizmu vzniku zranení. Na otázku akej
dĺžke práceneschopnosti zodpovedajú uvedené zranenia uviedol: doba liečenia je 4 týždne, pričom
práceneschopnosť sa môže predlžiť na 4 týždne a viac, v závislosti od charakteru zamestnania.

Táto doba liečenia zodpovedá liečeniu najťažšieho zranenia, ktoré utrpela poškodená, to sa jedná o
natiahnutie vnútorného postranného väzu kolena vľavo. Na otázku či mohlo dôjsť k poškodeniu životne
dôležitých orgánov či ohrozeniu života menovanej uviedol: vzhľadom na to, že násilie smerovalo na
hlavu a brucho, pri vyššej intenzite zranneia mohlo prísť k poraneniu mozgu, vnútro brušných orgánov,alebo veľkých ciev. Zranenia týchto orgánov môžu poškodenú priamo ohroziť na živote. Čo sa týka
bodu 6) - obodovanie: výsledným súčtom bodov bolo 85 bodov, čo pri cene bodu v čase úrazu 17,66
eur predstavuje sumu 1501,10 Eur. Na otázku po ako dlho a v čom bola poškodená obmedzená na

osobnomspôsobeživotauviedol:obmedzeniapočashospitalizácietrvaliod 1.7.2016-4.6.2016,jednalo
sa o obmedzený kontakt so spoločenským prostredím, obmedzené možnosti pri vykonávaní bežných
hygienických a stravovacích návykov, vzhľadom na nutnosť pobytu na lôžku, pripútania na lôžku a z
toho vyplývajúce obmedzenie mobility, bola odkázaná na čiastočnú starostlivosť inej osoby zdravotného
personálu. Bola nutnosť asistencie. V ambulantnej liečbe trvali obmedzenia od 5.7.2016 - 11.8.2016,

najzávažnejším obmedzením bolo obmedzenie mobility, čo bolo spôsobené fixáciu ľavého kolena od
12.7.2016 - 11.8.2016, obmedzenia pracovnej činnosti, ktoré boli pre bolesti hlavy, závraty, trvali do
8.7.2016. Obmedzenie kontaktu so spoločenským prostredím, nutnosť osobnej asistencie a obmedzené
možnosti vykonávania nevyhnutných hygien. a stravovacích úkonov, nemohla vykonávať plnohodnotne
bežné úkony v domácnosti. V prípade, že boli spôsobené iné zranenia mimo špecializácie uviedol, že
sa jednalo o uvedenie poškodenej, že u nej pretrvávajú záblesky a zahmlievanie pred ľavým okom,

ktoré boli následkom úrazu, kontaktoval očného primára MUDr. F., ktorý poškodenú vyšetril a uviedol,
že uvedené ťažkosti nie sú v príčinnej súvislosti s úrazom, príloha č. 6. Iné zistenia znalca: znalecký
posudok sa vypracoval na základe zdravotnej dokumentácie, vyšetrenia poškodenej a konzultácie s
MUDr. F., primárom očného oddelenia. Na základe akých skutočností ste určil časovú postupnosť
vzniku jednotlivých zranení, znalec uviedol, že na prvom mieste boli výpovede, ktoré boli uvedené vo

vyšetrovacom spise, na základe týchto výpovedí podľa lokalizácie a charakteru zranení určil podľa jeho
názoru najpravdepodobnejšiu časovú postupnosť vzniku jednotlivých zranení, pričom nevie vylúčiť, že
jednotlivé poranenia vznikli v inom poradí. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že spadla na
zem na ľavú stranu, toto nie je to v súlade so závermi jeho znaleckého posudku, pretože v prípade pádu
na ľavú stranu by pomliaždenie pravého stehna muselo vzniknúť iným mechanizmom, napr. úderom

alebo nárazom na pravú stranu tela, čo však vo výpovediach nie je uvedené. Poranenie hlavy bolo
spôsobené pôsobením násilia zľava doprava, a pritom je možné aby takéto poranenie vzniklo v dôsledku
pádu na zem, v prípade ak by spadla na nejaký tupo hranatý predmet, ktorý vyčnieval nad zem. Znalecký
posudok robil na základe aj zdravotnej dokumentácie poškodenej, pričom, predchádzajúci zdravotný
stav poškodenej neskúmal, vzhľadom na to, že uvedené zranenia, ktoré skúmal, si toto nevyžadovali,

pričom v prípade ak by mala poškodená už pred úrazom vážne poškodený väzivový aparát ľavého
kolena s objektivizovanou nestabilitou tohto kolena, mohlo dôjsť k uvedeným zraneniam pôsobením aj
nižšej intenzity.

Svedkyňa C. I., na hlavnom pojednávaní uviedla, že B. sa zoznámil so Y. na internete. Od samého

začiatku bol postavený pred to, že nevedel, že je vydatá. Celý čas, ktorý prežili spolu bol upodozrievaný,
že niekoho má. Stali sa prípady, kedy ho sledovala do práce. Dala mu sledovacie zariadenie do auta.
Celý čas bol upodozrievaný a to takým spôsobom, že ho sledovala do práce. Sú to veci, ktoré ho dohnali
k situácii. 30.6 pricestovala do Trnavy, vzala auto, darčeky, išla navštíviť rodinu, malého W., Y., pani B.,
tam bola osočovaná, že má B. frajerky, stále jej bolo hovorené, že jej bude druhá hovoriť mama. Prosila

Y., nech jej to stále neopakuje, že sa jej to zle počúva, že to nie je pravda, že k ním nikto nechodí a
obraz dotyčnej slečny K., ktorý poslala B. ku dňu otcov, bol jediný, ktorý videla, naživo žiadna iná žena u
nich nebola nikdy. Nepresvedčilo ju to, sedeli vonku, povedala jej toľko, nech si B. nemyslí, že sú slabé
ženy, oni máme v rodine chlapov, aj policajtov, a že „my mu ešte ukážeme“. Povedala, že toto nie je
riešenie, nech sa nezastrašujú. To, že sa k niečomu odhodlajú netušila, odišla do práce, do nemocnice,

neskôr jej volala na to Y. čo sa stalo, hneď sadla do auta a vrátila sa na miesto na Koceľovu ulicu. Keď už
videla sanitku odchádzať, nevedela, že je to svatka, len si domyslela. Y. jej porozprávala čo sa stalo, tú
svoju verziu, ktorej neverila, lebo už v minulosti bola postavená pred situácie, kedy jej klamala, napriek
tomu bola nešťastná. Prišiel pán policajt, ktorý chcel dokončiť vyšetrovanie, išla s ním do izby, kde sa
zavreli, svedkyňa bola s W. vonku. Keď on odišiel na to prišla jej sestra a vynadala jej, že čo si to B.

dovolil, že ho zabije, že nech si nemyslí, vtedy povedala, že ide za mamou do nemocnice. Svedkyňa
tam zotrvala ešte asi hodinu, upokojovala Y.. Na to jej volala sestra, že už idú domov. Pýtala sa či má
zostať, Y. povedala, bude radšej keď pôjde. Odišla a viac sa nemohla s nimi rozprávať, lebo svatka,
keď jej volala jej položila telefón a keď prišla k nim na adresu nechali ju tam stáť, odvtedy už s ňou
rozprávať nemohla a keď konečne bola schopná po týchto udalostiach si vypočuť syna, tak jej bolo veľmi

ťažko, a čakala, že podiel svojej viny priznajú, že bol vyprovokovaný, že bol dlho počas manželstva
upodozrievaný, urážaný, požiadaný o rozvod, o to, aby sa zriekol syna. Stále mu chcela dokázať neveru
a keď sa to nepodarilo, tak to vyústilo 30.6., ale je rada, že aj keď sa rozviedli, B. požiadal o rozvod, že
sa ešte stretávali, je rada, že našli k sebe cestu kvôli malému W., že dokonca ich našla v objatí, keď samalý hral na dvore a netrvalo to tiež dlho, lebo jej prišla nadávať po sms-ke, čo jej poslala, že B. to zase
ťahá s K., vtedy už aj ona musela zvýšiť hlas. Povedala, že je tehotná, pozerala prekvapená. V r. 2014 si
riešila svoje bývanie vzadu ako kedysi plánovali s manželom a keď boli medzi nimi nezhody, im navrhla,

aby tam išli bývať. Y. stále chodila hore dole, nevie či navštevovať matku, všetko bolo zariadené, urobila
z jej strany všetko. Tešila sa, že keď kúpili pozemok. Vie, že obžalovaný ju požiadal, aby odišla, keď už
tých nervov bolo na neho dosť, lebo mu priniesla papiera, aby sa zriekol syna. Zažila že jej Y. I. alebo
poškodená klamali, preto v poslednej dobe ani nereagovala na všetko, čo jej povedala. Našla si adresu
dotyčnej K., zobrala ju autom, Y. jednala slušne, ale svoju verziu predniesla matke dotyčnej.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

· priestupkový spis č. l. 56-72
· aktuálny odpis RT

· lustrácia registra STA
· lustrácia z registra priestupkov
· záznam z previerky č.l. 61
· lekárska správa č.l. 62
· lekárska správa č.l. 63

Nečítal sa listinný dôkaz č.l. 59 - záznam svedkov zo dňa 13.7.2016
Nečítal sa listinný dôkaz č.l. 60 - záznam z previerky.
Nečítal sa listinný dôkaz č.l. 64-72.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,

orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania dospel
súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný B. I. sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods.1), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona.
Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu, keďže svojím konaním
poškodenej B. Z. úmyselne ublížil na zdraví. Vykonaným dokazovaním bola vina obžalovaného v plnom

rozsahu preukázaná.

Sám obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní priznal, že situáciu nezvládol a poškodenú
dva krát udrel do oblasti hlavy, ďalej v prípravnom konaní po riadnom zákonnom poučení ako obvinený
dňa 28.2.2017 uviedol, že prehlasuje, že skutok spáchal tak ako je trestne stíhaný, že ku skutku prišlo

takým spôsobom ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 28.12.2017, a toto prehlásenie
dáva dobrovoľne a je si plne vedomí následkov. Opakovane uviedol, že reflexívne zovretou päsťou
dvakrát udrel do oblasti hlavy svoju svokru B. Z., ktorá potom padla na zem. Spáchanie trestnej činnosti
je ďalej preukázané jednak konzistentnou výpoveďou pošk. B. Z. svedeckou výpoveďou Y. I., závermi
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva MUDr. W. D., Výpoveď svedka C. I. súd považuje

za irelevantnú a nepodstatnú nakoľko pri samotnom skutku vôbec nebola a teda jeho priebeh nemohla
pozorovať ani sa k nemu vyjadriť. Samotná skutočnosť, že aj len v teoretickej rovine, kedy mohol byť
zo strany poškodenej ako aj svojej exmanželky osočovaný a urážaný z nevery, nemožno považovať,
ako adekvátnu reakciu zo strany obžalovaného, tým spôsobom, že fyzicky zaútočil na poškodenú, ako
aj svoju exmanželku. S toho dôvodu neobstojí obrana obžalovaného ohľadom vyprovokovania k jeho

chovaniu a prípadnej reakcie. Záverom sám obžalovaný ľutuje svojho konania, ako aj následkov, ktoré
spôsobil svojím konaním, nechcel aby to celé takto dopadlo.

Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili
súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho

spáchal ako trestne zodpovedný páchateľ - obžalovaný B. I..

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšejtrestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Obžalovaný B. I. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený. V priestupkovom registri má dva záznamy
za priestupky pri porušovaní pravidiel cestnej dopravy. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný
nebol doposiaľ súdne trestaný.

Priúvaheodruhutrestuajehovýmeresúdnáslednevychádzalnajmäzovšeobecnýchzásaduvedených

v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona, pričom
po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia,
pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť
nápravy, uložil obžalovanému pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti(§ 36 písm. j) Trestného zákona,
že viedol doposiaľ usporiadaný život), a nezistení priťažujúcej okolnosti podľa § § 156 ods. 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona, trest odňatia slobody

vo výmere 18 mesiacov, (t.j. v strede trestnej sadzbe trestného činu podľa § 156 odsek 2 Tr. zák., keď
trest mohol ukladať v upravenej sadzbe podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona od 12 mesiacov do 24
mesiacov), pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr.. zák. súd obžalovanému výkon trestu
podmienečne odkladá so skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Tento trest súd považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu, a to s
prihliadnutím aj k tomu, že obžalovaný sa dopustil fyzického útoku voči blízkym osobám, svojej bývalej
svokre ako aj exmanželky, pričom poškodenej spôsobil aj závažnejšie zranenia, a poškodená je osoba
vyššieho veku a aj tak bol schopný ju razantným spôsobom udrieť do oblasti hlavy.

Čo sa týka náhrady škody vzniknutej trestným činom obžalovaného, podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd
obžalovaného zaviazal k náhrade škody voči poškodenému Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, náhradu škody
vovýške1.456,63Eur,zaposkytnutúzdravotnústarostlivosťpoškodenejB.Z..Súdzároveňkonštatoval,
že nárok vyššie uvedený poškodenej spoločnosti bol uplatnený v prípravnom konaní riadne a včas.

Takto uložený trest považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.