Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516209330
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516209330.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: M.. M. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom N., Č..A. XX, proti žalovanému: BLAHO-BYT spol. s r.o., so sídlom Bratislava,
Šustekova 51, IČO: 35 729 899, zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., AK Ľubinská 18, Bratislava,
IČO: 36 677 175, o uloženie povinnosti žalovanému vykonávať správu bytového domu, na odvolanie

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.11.2017, č.k. 10C/97/2016-424,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa ako vlastníčka
nebytového priestoru v bytovom dome na G. X. Č.. XX/B S. N. domáhala vydania rozkazu na plnenie,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vykonávať správu uvedeného bytového domu podľa Zmluvy
o výkone správy zo dňa 1.9.2015. O trovách konania rozhodol s použitím ust. § 251 ods.1,2 , § 262
ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z.. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) tak, že žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným

uznesením, po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti výroku rozsudku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa konštatujúc,
že v danom konaní vznikli trovy konania protizákonným konaním súdu, ktorý nevzal na vedomie, že nie
sú splnené zákonné podmienky konania, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pre ktorý C.s.p. ( a aj O.s.p.)
stanovil osobitné pravidlá pre vedenie konania a k nečinnosti súdu došlo v spore o hmotné právo

zákonom obmedzené na jeden rok. Postup konajúceho súdu v danej veci podľa jej názoru preukazuje,
že v okolnostiach prípadu vykonával úkony, ktorými bez právneho dôvodu a skutkovo zbytočne zvyšoval
náklady konania . Odvolateľka v odvolaní uviedla podrobnú chronológiu úkonov strán sporu a súdu a
konštatovala, že zákonná sudkyňa je absolútne nekvalifikovaná a odborne nespôsobilá na rozhodovanie
tak jednoduchého spotrebiteľského sporu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. S poukazom na ust. § 255
ods.1,2, § 256 ods.1,2, § 257 C.s.p. konštatoval, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov
konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku
rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný (súd prvej inštancie žalobu
zamietol), vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške. V danom prípade neboli a nie sú

splnené podmienky na to, by súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
dospel k inému záveru, než aký by vyplynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.4. Žalobkyňa v následnom písomnom podaní po zopakovanej chronológii postupu strán a súdu prvej
inštancie zdôraznila, že v okamihu rozhodnutia súdu prvej inštancie už zákonná ochranná lehota

jednéhoroka,počasktorejsprávcamusívykonávaťsprávu, určenázákonomč.182/1993Zb.uplynula a
konajúci súd svojim postupom stratil aj hypotetickú vyhliadku uplatniť svoju právomoc chrániť jej práva .

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho prieskumu je len výrok rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 8.11.2017, č.k. 10C/97/2016-424, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania
(§ 379 C.s.p.).

6. Podľa § 251 ods. 1 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9.Podľa§262ods.2C.s.p.,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil citovanou právnou úpravou, keď v

napadnutom výroku rozhodnutia rozhodoval iba o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods.1 C.s.p.).
Súd prvej inštancie je totiž povinný v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodovať iba o nároku
na náhradu trov konania. V praxi uvedené znamená, že súd jedným výrokom v rozhodnutí, ktorým
konanie končí, buď prizná (v plnom rozsahu alebo čiastočne percentom, príp. zlomkom) alebo neprizná
(úspešnej) strane sporu nárok na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.). Takéto rozhodnutie

môže byť potom predmetom odvolacieho prieskumu podľa § 357 písm. m/ C.s.p.. Až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania (za predpokladu, že takýto nárok na
náhradu trov konania bol sporovej strane priznaný), v ďalšom rozhodne súd prvej inštancie, a to
samostatným uznesením, o výške tejto náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Takéto rozhodnutie
vydáva súdny úradník ako samostatné uznesenie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, ale iba

sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 239 ods. 1 C.s.p.).

11. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania zohľadnil, že žalovaný bol v spore plne úspešný, keď žaloba podaná voči nemu
žalobkyňou, bola výrokom rozsudku (nenapadnutého odvolaním) zamietnutá a v tejto časti rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že v posudzovanom prípade, v ktorom žalobkyňa v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie netvrdila existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
na základe ktorých by bola možná v otázke náhrady trov konania aplikácia § 257 C.s.p., nie je možné
takéto dôvody vyvodiť z obsahu spisu ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Z obsahu spisu totiž
ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu nevyplývajú majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a

iné pomery všetkých strán sporu odôvodňujúce odchýlenie sa od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a potrebu aplikácie citovaného ustanovenia v danom prípade nie je možné vyvodiť ani pri
prihliadnutí na postoj strán v danom konaní.

12. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý

„neuplatnil postup podľa § 62 C.s.p.“ je treba uviesť, že civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou
zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s
ustanovením § 127 ods. 1 a § 132 ods. 1 C.s.p. a je ním vymedzený jednak okruh strán, skutkové
okolnosti, ktorými sa vymedzuje nárok a návrh , ako má súd v danej veci rozhodnúť. Disponovať s
podanou žalobou je oprávnený zákonom prípustným spôsobom iba žalobca. Uvedené znamená, že ak

sa žalobkyňa v žalobe podanej na súd prvej inštancie dňa 29.6.2016 domáhala voči riadne označenému
žalovanému, majúcemu v čase začatia konania ( až do súčasnosti ) procesnú spôsobilosť, bol súd prvej
inštancie povinný o podanej žalobe rozhodnúť. Pokiaľ žalobu vo veci samej zamietol pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného s odkazom na ust. § 8a ods.1,8 zákona č. 182/1993Zb. v platnom znení je treba zdôrazniť, že o nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného vo
všeobecnosti ide v prípade, ak žalobca v žalobe o niekom tvrdí, že tento je výlučným nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti ( a to i v čase vydania rozhodnutia ), o ktorú v spore ide. Nedostatok pasívnej

legitimácie na strane žalovaného vedie k zamietnutiu žaloby, pričom o existencii takéhoto nedostatku
nie je oprávnený súd poskytovať stranám akékoľvek poučenie, pretože by to už nebolo poučenie
o procesných právach a povinnostiach, ale poučením hmotnoprávnym, ktoré súd nie je povinný ani
oprávnený poskytnúť (R 38/94).

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správne podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.

14.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
proti žalobkyni s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa

§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419C.s.p.).Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, c/vtejistejvecisaužprvprávoplatnerozhodloalebovtejistejvecisa užprvzačalokonanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).