Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713205784
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713205784.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. D. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. E.,
G. XXXX/XX a 2. Ľ. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. E., G. XXXX/XX, zastúpených Mgr. Štefanom Šálkovským,
advokátom, Svit, Štúrova 101, proti žalovaným 1. O. Š. (E. I.), P.. XX.XX.XXXX, Y. E., I. XXXX/X a
2. A. H. Y. I. E., D. XXXX/XX, E., M.: XXXXXXXX, zastúpených Advokátskou kanceláriou Hudzík &
Partners, s. r. o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47251654, o určenie trvania nájomného vzťahu a o
určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29. 09. 2017,
č. k. 13C/53/2013-192 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že určuje, že žalobcom v 1.a 2.rade nájomný vzťah k bytu č.XX na X.poschodí vo
vchode XX, bytového domu I., s.p. XXXX na ulici G. XXXX/XX v E. s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, trvá.

II. Mení rozsudok tak, že určuje, že žalovaný v 2.rade je výlučným vlastníkom bytu č. XX na X.poschodí
vo vchode XX, bytového domu I., s. p. XXXX na ulici G. XXXX/XX v E. postaveného na pozemku reg. C
parcely č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. E. vedenom Správou katastra E. spolu s podielom

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX.

III. Priznáva žalobcom v 1.a 2.rade vo vzťahu k žalovanému v 2.rade náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

IV. Nepriznáva náhradu trov konania žalobcom v 1.a 2.rade vo vzťahu k žalovanej v 1.rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I.) a
vyslovil, že žalovaní v 1.a 2.rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1.a 2.rade v

rozsahu 100 % (II.).

2. Vec právne posúdil podľa § § 710 ods. 1, 3, § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 24 zákona č.
42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (účinného
od 01. 01. 2008), § 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(účinného od 01. 07. 2016).

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobcovia v 1.a 2.rade boli spoločnými nájomcami bytu č.
XX nachádzajúceho sa v E. na ulici G. č. XXXX/XX na X.poschodí bytového domu I. (ďalej len
„predmetný byt“). Žalobcovia sa v predmetnom konaní domáhali určenia, že žalovaný v 2.rade je
výlučným vlastníkom predmetného bytu a určenia, že nájomný vzťah žalobcov k predmetnému bytutrvá. Dňa 18. 05. 2006 žalovaný v 2.rade dal žalobcom výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm.
d) Občianskeho zákonníka, pretože neuhradili nájomné a úhrady za plnenia poskytované v súvislosti
s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako 3 mesiace. Žalobcovia už v konaní vedenom na Okresnom

súde Poprad pod sp. zn. 12C/127/2006 žiadali určiť, že ich nájomný vzťah k predmetnému bytu trvá.
RozsudkomOkresnéhosúduPopradzodňa29.04.2008,č.k.12C/127/2006-101vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 01. 2009, č. k. 7Co/116/2008-117 bol návrh žalobcov v celom
rozsahu zamietnutý a rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. 03. 2009. Žalovaná v 1.rade dňa 10. 02.
2012 požiadala žalovaného v 2.rade ako vlastníka bytu o pridelenie bytu po neplatičoch na vyriešenie

svojej bytovej otázky. Na základe rozhodnutia žalovaného v 2.rade z 30. 08. 2012 bol žalovanej v
1.rade pridelený predmetný byt, zároveň 06. 09. 2012 žalovaní v 1.a 2.rade uzavreli zmluvu o prevode
vlastníctva družstevného bytu, na základe ktorej vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudla žalovaná
v 1.rade.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom vzniklo právo užívania predmetného

bytu na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu uzavretej 26. 03. 1986, ktorú žalovaný
v 2.rade uzavrel s oboma žalobcami. Manželstvo žalobcov bolo právoplatne rozvedené dňom XX. XX.
XXXX a keďže právo osobného užívania predmetného bytu na základe vyššie uvedenej dohody vzniklo
obom žalobcom, rozvodom manželstva nedošlo k zániku spoločného nájmu bytu. Ku dňu, keď žalovaný
v 2.rade dal žalobcom v 1.a 2.rade výpoveď z nájmu bytu (18. 05. 2006), trval spoločný nájom žalobcov

k predmetnému bytu. Z predložených dôkazov nie je sporné, že žalobca v 1.rade neprevzal osobne
výpoveď z nájmu z bytu, ale že túto za neho a za seba prevzala žalobkyňa v 2.rade.

5. V zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v skoršom zrušujúcom uznesení súd prvej
inštancie sa zaoberal otázkou, či doručenie výpovede z nájmu bytu adresované žalobcovi v 1.rade je

účinné, keďže ho prevzala žalobkyňa v 2.rade. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na protichodný
záujem vyplývajúci z toho, že v čase doručovania výpovede už boli rozvedení, ktorá skutočnosť v konaní
bola preukázaná. Podľa názoru súdu však samotná okolnosť, že v tom čase už žalobcovia boli rozvedení
neznamená, žeby museli mať na veci protichodný záujem. Rozvodom manželstva nedošlo k zániku
spoločného nájmu bytu a v predmetnom byte aj po rozvode manželstva obaja žalobcovia bývali, a preto

obaja mali naďalej záujem na tom, aby nedošlo k zániku nájmu bytu. Súd konštatoval, že na výpovedi
nájmu bytu mali žalobcovia spoločný záujem, a preto ak pri doručení výpovede z nájmu bytu došlo
k prevzatiu tejto písomnosti len žalobkyňou v 2.rade, nemožno konštatovať, žeby išlo o osobu, ktorá
mala na veci protichodný záujem. Naviac z výpovede žalobcov vyplynulo, že po tom, čo žalobkyňa v
2.rade prevzala výpoveď z nájmu bytu aj za žalobcu v 1.rade., obaja spoločne riešili vzniknutú situáciu a

spoločneajpodávaližalobunatamojšísúdvoveci12C/127/2006,ktorážalobabolavkonaníprávoplatne
zamietnutá. .

6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcom výpoveď z nájmu bytu bola doručená dňom 19.
05. 2006. V súlade s ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, žalobcovia mohli uplatniť neplatnosť

výpovede na súde do 3 mesiacov od uvedeného dňa, čo však neurobili. Žalobu podali na súde v
konaní 12C/127/2006 až dňom 09. 10. 2006, a preto z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty bola žaloba
právoplatne zamietnutá. Keďže táto lehota má prekluzívny charakter, uplynutím výpovednej doby došlo
k zániku nájmu bytu, a preto žalobca o určenie, že nájomný vzťah žalobcov v 1. a 2.rade k predmetnému
bytu trvá je nedôvodná.

7. Vo vzťahu k žalobnému návrhu, ktorým žalobcovia v 1.a 2.rade žiadali určiť, že žalovaný v 2.rade
je výlučným vlastníkom predmetného bytu, súd uzavrel, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny
záujem na tomto určení. Naliehavý právny záujem žalobcovia by mohli mať iba v prípade, ak by boli
úspešní vo veci určenia existencie nájomného vzťahu, pretože v takom prípade by žalovaný v 2.rade

nemohol previesť vlastníctvo k predmetnému bytu na tretiu osobu, ale v súlade s ust. § 16 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z. z. by vlastnícke právo k predmetnému bytu mohlo byť prevedené iba na nájomcov bytu,
čoby spôsobovalo neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu. V prípade neúspechu žaloby o určenia
existencie nájomného vzťahu, nie je ani daný naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný v 2.rade
je vlastníkom predmetného bytu, pretože takéto určenie by žiadnym spôsobom neovplyvnilo právne

postavenie žalobcov, a preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaní v 1.a 2.rade, ktorí boli v
konaní plne úspešní, majú nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia namietajúc
nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedli, že v
zmysle ust.§ 703 ods. 1, § 710 ods. 3 a § 711 ods. 1 písm. d), ods. 6 Občianskeho zákonníka, zánik
nájmu bytu nemôže nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný

adresný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí
nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom osobitne. Len v takom prípade sa môže nájomca domáhať
na príslušnom súde neplatnosti výpovede podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka (rozsudok NS
SR sp. zn. 2Cdo/17/2005). Z uvedeného rozsudku a jeho právneho záveru, že právo spoločného nájmu
svedčí obom manželom spoločne a nerozdielne a výpoveď musí byť daná obom manželom a musí
im byť aj doručená, vyplýva, že inak nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu. V danom prípade

výpoveď nebola doručená obom nájomcom, teda žalobcovi v 1.rade, a preto nemožno posudzovať
jej platnosť, resp. neplatnosť, pretože nenastali jej právne následky a z týchto dôvodov mal súd prvej
inštancie podanej žalobe vyhovieť. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu žalobcov sa súd prvej inštancie
zaoberal otázkou, či boli dodržané podmienky náhradného doručenia výpovede, avšak rozhodnou bola
v predmetnom konaní otázka splnenia podmienok doručenia do vlastných rúk. Táto skutková okolnosť

vyplýva z pojednávania dňa 09. 09. 2015, kedy boli súdu predložené originály zásielok výpovede od
žalovaného v 2.rade. Z obálok týchto zásielok nepochybne vyplýva, že boli doručované do vlastných rúk
obom nájomcom. Doručovanie do vlastných rúk podľa § 47 OSP je kvalifikovaný spôsob doručovania s
odlišnými podmienkami doručovania od obyčajných zásielok, ktoré síce pripúšťa náhradné doručovanie,
jeho postup je však upravený odlišne. Nie je prípustné, aby zásielku prevzal rodinný príslušník, pretože

možno konštatovať, že podmienky doručovania zásielky do vlastných rúk neboli dodržané. Náhradné
doručenie v prípade doručenia obyčajných zásielok a v prípade doručovania do vlastných rúk je možné
len vtedy, ak sa zdržuje adresát v mieste doručenia. V tomto prípade sa v mieste bydliska nemohol
zdržiavať, pretože preukázateľne pracovne sa od 01. 05. do 30. 09. 2006 zdržiaval mimo svojho
bydliska v B. Y.. V tomto prípade platí výklad vyplývajúci z rozhodnutia NS SR 5Cdo/179/2010, podľa

ktorého gramatický výklad slov, „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“, nemôže byť iný len ten, že zákon
vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje a že
len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť. Zdržiavanie sa v mieste doručenia v
podstate znamená, že sa adresát každodenne vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v
čase doručovania v nemocnici, na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele,

pretože sa inak zdržuje na inom mieste a pod.. Najvyšší súd SR v uznesení 6Cdo/239/2011 vyjadril,
že pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či
táto podmienka náhradného doručenia splnená bola. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať
šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou,
navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia

nezdržiaval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené.
Rovnako k tejto otázke pristupuje aj Najvyšší súd ČR, ktorý zastáva názor, že pokiaľ sa adresát v
mieste bydliska sa nezdržoval, pretože pracovne sa zdržiaval mimo svojho bydliska a do bydliska sa
každodenne nevracal, nemožno pokladať zaslanú zásielku za doručenú náhradným spôsobom, t. j.
spájať s ňou hmotnoprávne účinky. Z predložených listinných dôkazov bolo nepochybne preukázané,

že v čase doručovania výpovede boli žalobcovia v 1.a 2.rade už právoplatne rozvedení a aj keď obaja
mali spoločný záujem, aby po rozvode manželstva nedošlo k zániku nájmu bytu a týmto spôsobom
chceli zabrániť strate svojho obydlia, napriek tomu namietajú, že súd neprihliadal na objektívne hľadisko
pri posudzovaní protichodnosti ich záujmov. Žalobkyňa v 2.rade ako osoba bývajúca v predmetnom
byte, nemôže zodpovedajúcim spôsobom súčasne hájiť svoje záujmy a záujmy bývalého manžela,

najmä v prípade, ak je prepojená s bývalým manželom prostredníctvom nevyriešených majetkových
záujmov ohľadom predmetného bytu (sporné naďalej zostalo užívanie bytu po rozvode manželstva,
resp. úhrada nájomného). Preto pokiaľ zásielku 19. 05. 2006 žalobkyňa v 2.rade prevzala a túto aj
podpísala, za daného stavu, ak žalobca v 1.rade nevedel bezprostredne o jej doručení (o výpovedi
z nájmu sa dozvedel v júli 2006; viď výpoveď žalobcu v 1.rade na pojednávaní dňa 03. 11. 2005),

bolo potrebné posúdiť, kedy sa o jej doručení dozvedel. V tejto súvislosti je otázne ako odosielateľ
výpovede preukázal, či došlo k bezprostrednému oboznámeniu sa s výpoveďou druhého manžela. Zo
spisov 12C/127/2006 a 20C/222/2010 Okresného súdu Poprad je zrejmé, že žalobcovia v postavení
spoločnýchnájomcovbytupredpísanéúhradyzaapríl-august2005síceneuhradilivčas,alepopominutíich ťaživej situácie predpísané mesačné úhrady uhradili v období od septembra 2005 do marca 2006,
teda pred podaním výpovede do pokladne žalovaného v 2.rade, ktorá sa nachádzala v jeho sídle.
Napriek tejto skutočnosti, keď dôvod výpovede neexistoval, žalovaný v 2.rade pristúpil k výpovedi z

nájmu predmetného bytu, navyše to bolo za situácie, kedy v období od 01. 09. 2005 do 31. 07. 2006 u
žalovaného v 2.rade existovali súčasne dve predstavenstvá (jedno v prenajatých priestoroch mimo sídla
družstva a druhé na D. ulici v E., teda v jeho sídle). Uvedené okolnosti potvrdzujú, že žalovaný v 2.rade
prostredníctvom predstavenstva mimo sídla družstva vykonával svoje právo spôsobom, ktorým zámerne
poškodil nájomcov, svojvoľne neuznal platby oboch žalobcov do pokladne, čo viedlo k neprimeraným

dôsledkom. Išlo o tzv. šikanózny výkon práva, ktorý bez ohľadu na to, či sa vo svojej podstate mohol
javiť ako oprávnený, smeroval úmyselne ku škodlivým následkom a bol úmyselne šikanózny, pretože po
duplicitnej úhrade predpísaných úhrad oboma žalobcami, súd vo veci 20C/222/2010 rozhodol o vydaní
bezdôvodného obohatenia, keď prikázal vrátiť obom žalobcom plnenie. Odvolatelia navrhli napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaní v 1.a 2.rade k podanému odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Zároveň žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že z výsledkov vykonaného
dokazovania bolo nepochybne zistené, že aj keď žalobcovia boli v čase doručenia výpovede rozvedení,
na veci nemali protichodný záujem, pretože zvolili spoločný postup pri riešení výpovede z nájmu, čo
vyplýva aj z konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/127/2006. Ani samotní

žalobcovia neuviedli, v čom presne mal byť na danej veci u nich jednotlivo protichodný záujem. Preto,
ak súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k účinnému doručeniu výpovede z nájmu družstevného bytu
je jeho záver správny. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky významné
skutočnosti, ktoré žalobcovia v konaní namietali.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP) oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357
CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že

miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského súdu v
Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1.a 2.rade je dôvodné.

12. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd SR, II. ÚS 78/05).

14. Ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich sa stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný
nájom bytu manželmi (§ 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nájom bytu zanikne písomnou dohodou
medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou (§ 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná
lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola
nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu.
Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu
(§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo

porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatí nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho
časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa (§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskehozákonníka). Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia
výpovede (§ 711 ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka).

15. Právo spoločného nájmu bytu manželmi je zvláštnym prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý
sa vyznačuje tým že svedčí obom manželom spoločne a nedielne. Nedielnosť tohto práva sa v
hmotnoprávnej oblasti (okrem iného) prejavuje tým, že výpoveď musí byť daná obidvom manželom a
obidvom musí byť tiež doručená. Výpoveď prenajímateľa, ktorá smeruje len voči jednému z manželov,
nemožno priznať právnu relevanciu; v takomto prípade nemožno uvažovať ani o prípadnej neplatnosti

tohto právneho úkonu (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/137/2003 publikovaný v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod číslom 54/2006 a tiež v časopise Zo súdnej praxe pod číslom
78/2004).

16. Zánik nájmu bytu v zmysle ust. § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka nemôže nastať v prípade,
ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný, adresný, hmotnoprávny úkon

prenajímateľa voči nájomcovi a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí nájomcovi, prípadne spoločným
nájomcom osobitne (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/17/2005 uverejnený v Zbierke rozhodnutí a
stanovísk Najvyššieho súdu SR pod číslom 58/2006 a tiež v časopise Zo súdnej praxe pod číslom
15/2009).

17.Nedielnapodstataprávaspoločnéhonájmubytumanželmisaprejavujenielenprivýkonetohtopráva,
ale tiež pri jeho zániku. Právo spoločného nájmu bytu manželmi nemôže trvať ani zaniknúť len vo vzťahu
k jednému z jeho nositeľov (viď rozsudok NS SR zo dňa 27. 01. 2010, sp. zn. 5Cdo/211/2008).

18. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia v 1.a 2.rade boli spoločnými

nájomcami družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa v E. na ulici G. č. XXXX/XX na X.poschodí
bytového domu I.. Manželstvo žalobcov bolo právoplatne rozvedené dňa XX. XX. XXXX (rozsudok
Okresného súdu Poprad zo dňa 05. 01. 2006, č. k. 9C/249/2005-10). Rozvodom manželstva u žalobcov
nedošlo k zániku spoločného nájmu bytu, lebo k zániku mohlo dôjsť iba na základe dohody spoločnými
nájomcami, ktorá neexistuje alebo rozhodnutím súdu, ktoré tiež neexistuje.

19. V danom prípade žalovaný v 2.rade ako prenajímateľ dal žalobcom v 1.a 2.rade výpoveď z nájmu
bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, pretože neuhradili nájomné alebo úhradu
za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace. V preskúmavanej veci nebolo
sporné, že žalobca v 1.rade doporučenú zásielku osobne neprevzal (výpoveď z nájmu bytu), ale že túto

prevzalažalobkyňav2.radedňa19.05.2006,tedavčase,keďužmanželstvožalobcovboloprávoplatne
rozvedené.

20. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skonštatoval, že doručenie výpovede z nájmu bytu
adresované žalobcovi v 1.rade je účinné, keďže ho prevzala žalobkyňa v 2.rade v zmysle ust. § 46

ods. 2, 3 OSP účinného v čase doručovania výpovede. Aj keď v čase doručovania výpovede žalobcovia
už boli právoplatne rozvedení, podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené neznamená, žeby museli
mať na veci protichodný záujem. Tomuto svedčí skutočnosť, že po tom, čo žalobkyňa v 2.rade prevzala
výpoveď z nájmu bytu aj za žalobcu v 1.rade, spoločne riešili situáciu na Okresnom stavebnom bytovom
družstve v E. a tiež spoločne podávali aj žalobu na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/127/2006,

ktorou žiadali určiť, že ich nájomný vzťah k predmetnému bytu trvá, pričom žaloba bola v celom rozsahu
právoplatným rozsudkom zamietnutá.

21. S týmto konštatovaním súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. V preskúmavanej veci
bolo rozhodujúce posúdenie otázky, či výpoveď z nájmu bytu prenajímateľa - žalovaného v 2.rade

ako jednostranný, adresný, hmotnoprávny úkon voči nájomcom smerujúci k ukončeniu nájmu bytu bol
spôsobilý vyvolať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája. Preto, pokiaľ má mať výpoveď
za následok zánik spoločného nájmu bytu, musí byť výpoveď daná obom žalobcom a musí im byť aj
doručená, lebo inak nemôže vyvolať účinky zániku daného vzťahu.

22. Niet akýchkoľvek pochybností, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 18. 05. 2006 bola doručovaná obom
žalobcom do vlastných rúk. Táto skutková okolnosť vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad
sp. zn. 12C/127/2006, ktorý spis ako dôkaz bol súdom prvej inštancie oboznámený, na pojednávaní
dňa 11. 02. 2014 (č. l. 77 spisu. Okrem tohto na pojednávaní dňa 09. 09. 2015 boli súdu predloženéoriginály zásielok výpovede z nájmu bytu žalobcom od žalovaného v 2.rade zo dňa 18. 05. 2006 (č.
l. 149 spisu). Z obálok týchto zásielok bolo nepochybne preukázané, že tieto boli doručované obom
žalobcom do vlastných rúk. Náhradné doručovanie v prípade doručovania zásielky do vlastných rúk je

možné len vtedy, ak sa adresát zdržuje v mieste doručenia. Žalobca v 1.rade sa v konaní bránil tým,
že v čase doručovania výpovede sa v mieste bydliska nezdržoval, nakoľko v tom čase pracoval v B..
Uvedenú skutočnosť na pojednávaní dňa 09. 09. 2015 potvrdila i žalobkyňa v 2.rade, ktorá uviedla, že
v čase doručovania výpovede žalobca v 1.rade chodieval pracovať na „týždňovky“ a doma sa zdržiaval
len cez víkend (č. l. 149 spisu). Na pojednávaní konanom dňa 03. 11. 2015 žalobca predložil súdu dôkaz

- faktúru č. X/XXXX zo dňa 20. 12. 2006 (č. l. 157 spisu). Z uvedeného dôkazu vyplýva, že žalobca v
1.rade predmetnou faktúrou fakturoval spoločnosti V.. za vykonané elektroinštalačné práce v objekte M.
B. Y., Y. v období od 01. 05. 2006 do 31. 05. 2006. Keďže k predloženému dôkazu žalobca tvrdil, že v
máji 2006, t.j. v čase doručovania výpovede pracoval mimo svojho bydliska (od mája 2006 do septembra
2006) v Y. (č. l. 157 spisu), je dôvodné vykonané dôkazy vyhodnotiť tak, že sa žalobca v 1.rade v čase
doručovania výpovede v mieste bydliska nezdržiaval.

23. Za stavu, ak sa žalobca v 1.rade v mieste bydliska v čase doručovania výpovede z nájmu bytu
nezdržiaval, pretože pracovne sa zdržiaval mimo svojho bydliska v Y. a do bydliska sa každodenne
nevracal, nemožno pokladať zásielku - výpoveď z nájmu bytu za doručenú náhradným spôsobom, t.
j. spájať s ňou stanovené hmotnoprávne účinky (§ 47 ods. 2 OSP účinného v čase doručovania). Za

zdržiavanie sa v mieste doručenia nemožno považovať nielen dlhodobejšiu neprítomnosť adresáta v
mieste doručenia, ale ani stav prechodný, krátkodobý pobyt mimo bydliska, napr. dovolenka, pracovná
cesta a pod. (Števček, Ficová a kol.: Komentár OSP, str. 101, I. vydanie, 2009). Z predložených
listinných dôkazov tiež nepochybne vyplýva, že manželstvo žalobcov v 1.a 2.rade bolo rozvedené ešte
pred podaním výpovede z nájmu predmetného bytu. Je síce pravdou, že obaja bývalí manželia mali

spoločný záujem, aby po rozvode manželstva nedošlo k zániku nájmu bytu a tým spôsobom chceli
zabrániť strate svojho obydlia; napriek tomu súd neprihliadol na objektívne hľadisko pri posudzovaní
protichodnosti ich záujmov, keď žalobkyňa v 2.rade ako osoba bývajúca v predmetnom byte aj po
rozvodemanželstva,nemôžezodpovedajúcimspôsobomsúčasnehájiťsvojezáujmyazáujmybývalého
manžela, najmä v prípade, ak je prepojená s bývalým manželom prostredníctvom nevyriešených

majetkových záležitostí ohľadom predmetného bytu. Sporné zostalo napríklad užívanie predmetného
bytu po rozvode manželstva, keď žalobca v 1.rade na pojednávaní nariadenom dňa 03. 11. 2015 potvrdil,
že má záujem vyplatiť žalobkyňu v 2.rade z bytu, resp., aby žalobkyňa v byte zostala s deťmi bývať a
vyplatila žalobcu v 1.rade, cit.: „Zatiaľ sme sa definitívne nedohodli, neviem, či v byte zostane žalobkyňa
alebo z bytu odíde“ (č. l. 157 - 158 spisu).

24. V dôsledku nedieľnej povahy spoločného nájmu bytu manželmi, výpoveď ktorá bola doručená do
vlastných rúk len jednému zo spoločných nájomcov bytu, nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu, lebo
vo vzťahu k druhému spoločnému nájomcovi bytu, chýba nevyhnutná existencia tohto hmotnoprávneho
úkonu prenajímateľa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že aj ak podľa § 711 ods. 6 veta prvá

Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa
doručenia výpovede, je potrebné predpokladať, že výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný právny úkon
prenajímateľa, musí existovať a musí byť nájomcovi bytu doručená. Ak výpoveď z nájmu bytu nebola
doručená druhému nájomcovi (žalobcovi v 1.rade), potom aplikácia ust. § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, nemôže prichádzať do úvahy a nájomca sa na súde ani nemôže domáhať neplatnosti

výpovede z nájmu bytu, ktorá mu nebola doručená.

25. Keďže výpoveď z nájmu bytu, ktorú od prenajímateľa prevzala len žalobkyňa v 2.rade, nemala za
následok zánik spoločného nájmu bytu, lebo žalobcovi v 1.rade výpoveď z nájmu bytu od prenajímateľa
doručená nebola, a nedostatok doručenia výpovede z nájmu bytu žalobcovi v 1.rade nemohol spôsobiť

zánik spoločného nájmu bytu, vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade chýba existencia hmotnoprávneho úkonu
prenajímateľa ako prejavu vôle adresovaného tomuto spoločnému nájomcovi bytu, ktorý smeruje k
ukončeniu nájomného vzťahu. List žalovaného v 2.rade označený ako výpoveď z nájmu bytu, doručený
prenajímateľom len žalobkyni v 2.rade, nebol spôsobilý vyvolať u oboch žalobcov zánik spoločného
nájmubytu,akorozhodujúcejotázkyzhľadiskadôvodnostižalobyoplatnosť,resp.neplatnosťvýpovede,

pretože nenastali jej právne následky. Naviac z obsahu spisu vyplýva, že v čase dania výpovede
žalobcovia odstránili dlh, t. j. zaplatili nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu a dlžnú sumu (30 000
Sk) uhradili v troch splátkach v roku 2005, t. j. v čase pred podaním výpovede z nájmu bytu. Napriektomu, že žalobcovia uhradili dlh do pokladne žalovaného v 2.rade, z dôvodu výmeny predstavenstva
družstva uhradený dlh žalovaný v 2.rade neakceptoval a pristúpil k výpovedi nájmu z bytu.

26. Pokiaľ žalovaní v konaní namietali, že rozhodovaniu o určenie existencie nájomného vzťahu
bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), v konaní Okresného súdu Poprad 12C/127/2006, k
tomuto odvolací súd uvádza, že o prekážku rozhodnutej veci ide vtedy, ak o tej istej veci už súd
právoplatne rozhodol. Odvolací súd je toho názoru, že žaloba žalobcov v konaní 12C/127/2006 o
určenie existencie nájomného vzťahu nie je skutkovo totožná so žalobou v predmetnom konaní. Kým

v konaní 12C/127/2006 bola žaloba o určenie, že nájomný vzťah trvá zamietnutá z dôvodu preklúzie
(súd vyhodnotil, že žalobcovia podali žalobu na súde až po uplynutí prekluzívnej lehoty, keď došlo k
zániku práva), v predmetnom konaní sa vychádza zo skutkového stavu, že zánik spoločného nájmu
bytu nemôže nastať, lebo výpoveď z nájmu bytu prenajímateľ - žalovaný v 2.rade, nedoručil nájomcovi
- žalobcovi v 1.rade. Aj keď sa žalobcovia v predmetnom konaní opätovne domáhajú určenia existencie
nájomného vzťahu, v danom prípade je iný skutkový základ žaloby ako v predchádzajúcom konaní,

naviac je namieste prelomiť právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29. 04. 2008,
č. k. 12C/127/2006-101 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 01. 2009, č.
k. 7Co/116/2008-117, kedy výnimočnosť tohto prípadu je viazaná aj na význame práva na obydlie. V
tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj konštatovanie Krajského súdu v Prešove vo veci
6Co/160/2011, cit.: „

„Z viacerých obdobných právnych veci sa zdá, že prekluzívna doba, ktorá začína plynúť spotrebiteľom
bytovej služby po doručení výpovede, môže byť v kontroverzii s ústavnými princípmi. Nájomcovia
zhodne potvrdzujú, že po výpovedí sa sústreďujú na komunikáciu s prenajímateľom v záujme
odstránenia dlhu. Neraz sú dobromyseľní, že sa úhradou dlhu problém vyrieši a pritom lehota s
nedozernými následkami plynie. Viacerí až v konaní o vypratanie sa domáhajú neplatnosti výpovede.

Vzniká otázka, či je ústavne konformné ustanovenie zákona o preklúzii práva na podanie žaloby o
neplatnosť výpovede z nájmu bytu, ak pri iných nájmoch tak nepriaznivé dôsledky nie sú regulované a
pritom na rozdiel od nebytových nájmov ide o dôležitý chránený záujem týkajúci sa obydlia. Nemali
by byť pochybnosti, že spotrebiteľ bytovej služby je tým slabším v zmluvnom vzťahu a práve naňho
uvalil zákonodarca vyvolanie súdneho sporu. Nie je tajomstvom, ak sa skonštatuje, že spotrebitelia sa

nedokážu náležite brániť v súdnych konaniach a vyvolať súdny spor je pre nich mimoriadne náročné.
Ak sa v takýchto veciach pristúpi k výkonu spravodlivosti formalisticky, ako to urobil prvostupňový súd,
tak je len otázka času, kedy dôjde k rozpadu rodiny, odňatiu detí a celkovej sociálnej tragédii. Pritom
ide o rodinu, ktorá ako sa zdá, už má pravidelne uhrádzať mesačné platby a problematickou je otázka
sankcii, ktorá je veľmi pochybná z pohľadu, či nejde o sankcie predstavujúce neprijateľné zmluvné

podmienky a ak ide o sankcie zakotvené v právnom predpise, či ich pre neprimeranosť nemal súd urobiť
predmetom konania na ústavnom súde z hľadiska súladu s ústavou. Prehľad predložený žalobcom o
náraste sankcii za cca 10 rokov a celkového dlhu je pritom tak zložitý, že ide skôr o otázku pre znalca
z odboru ekonómie než by sa v nich mala vyznať žalovaná.“

27. K otázke naliehavého právneho záujmu na podanom určení odvolací súd uvádza: Keďže žaloba
bola na súde podaná dňa 29. 04. 2013, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (účinného do
30. 06. 2016) aj s poukazom na ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podmienky na podanie
určovacej žaloby je potrebné posudzovať v zmysle ust . § 80 písm. c) OSP a nie v zmysle § 137 CSP,
ktorý nadobudol účinnosť až po podaní žaloby.

28. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem na určení je spravidla daný vždy, ak
rozhodnutie má vplyv na právne postavenie žalobcov, prípadne, ak bez takéhoto právneho určenia by
sa právne postavenie žalobcov stalo neistým. Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na petite
žaloby, pretože určenie, či ich nájomný vzťah k bytu trvá, priamo ovplyvňuje ich právne postavenie.

Keďže žalobcovia preukázali v konaní aj existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že ich
nájomný vzťah k predmetnému bytu trvá, bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

29. Pokiaľ sa žalobcovia v konaní zároveň domáhajú aj určenia, že žalovaný v 2.rade je výlučným
vlastníkom predmetného bytu, k tomu odvolací súd uvádza, že ak bola zmluva o prevode vlastníctva

družstevného bytu uzatvorená medzi žalovanými dňa 06. 09. 2012, na základe ktorej žalobca v 2.rade
previedol svoje vlastníctvo k predmetnému bytu na žalovanú v 1.rade, t. j. v čase trvania nájomného
vzťahu žalobcov k predmetnému bytu, je takáto zmluva neplatná pre rozpor s ust. § 16 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z. z.. V danom prípade žalovaný v 2.rade nemohol previesť vlastníctvo k predmetnémubytu na tretiu osobu - žalovanú v 1.rade, lebo v súlade s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. by
vlastnícke právo k bytu mohlo byť prevedené iba na nájomcov bytu, čoby spôsobilo neplatnosť zmluvy o
prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi žalovaným v 2.rade ako prevádzajúcim a žalovanou v 1.rade

ako nadobúdateľkou. Keďže žalobcovia sú v konaní o určenie existencie nájomného vzťahu úspešní,
je daný aj naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný v 2.rade je vlastníkom predmetného bytu,
pretože takéto určenie priamo ovplyvňuje právne postavenie žalobcov.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 CSP zmenil
a žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel.

31. O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho) vo vzťahu žalobcov v 1.a 2.rade k žalovanému
v 2.rade odvolací súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovia v 1.a 2.rade boli v spore v celom

rozsahu úspešní, a preto žalovaný v 2.rade ako neúspešný je povinný úspešným žalobcom nahradiť
trovy konania v plnom rozsahu 100 %.

32. O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho) vo vzťahu žalobcov v 1.a 2.rade k žalovanej v
1.rade súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust § 396 ods. 1 CSP a v spojení

s ust. § 257 CSP. So zreteľom na charakter prejednávanej veci, odvolací súd má za to, že inak v
konaní neúspešná žalovaná v 1.rade nemôže niesť zodpovednosť za nesprávne konanie žalovaného
v 2.rade vo vzťahu k žalobcom. Vzhľadom na charakter predmetného sporu, celkové okolnosti konania
a skutočnosti, pre ktoré bolo žalobe vyhovené, odvolací súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré odvolací súd považuje za zákonné a spravodlivé, aby žalovaná v 1.rade

neznášala trovy konania vo vzťahu k žalobcom. Žalovaná v 1.rade nijako neovplyvnila danie výpovede
z nájmu bytu žalovaným v 2.rade obom žalobcom, z dôvodu ktorej vznikol celý predmetný spor. Dôvody
hodné osobitného zreteľa, ako to má na mysli ust. § 257 CSP zohľadňujú dôvody na strane sporových
strán vo vzťahu k dôsledkom rozhodnutia a zároveň slúžia k zmierneniu tvrdosti zákona pri rozhodovaní
o trovách konania.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).