Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716208689
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716208689.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Prima banka Slovensko a.s., so
sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému I.W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K., ul.
S.. H. XXX/XX, o zaplatenie 430,71 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C/82/2016-38 zo
17.1.2017 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol, vyslovil, že žalobca nemá právo na

náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca titulom zmluvy o úvere č. 16044 z 13.11.2012 uzavretej
so žalovaným, domáhal od neho zaplatenia istiny 430,71 €, úrokov z úveru vo výške 22,38 €, úroku z
omeškania vo výške 2,79 €, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 430,71 € od
18.9.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatených úrokov 22,38 € od
18.9.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania (poplatky vo výške 60 € si žalobca neuplatnil, ako to

nesprávne uviedol súd prvej inštancie).

3. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.11.2012 strany sporu uzavreli bezúčelovú úverovú
zmluvu č. 16044, druh úveru „Pôžička“, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo
výške 2.000 € žalovanému, ktorý sa zaviazal poskytnutý úver splácať po 74,59 € v pravidelných 36-ich
mesačných splátkach splatných 15. deň kalendárneho mesiaca a celý úver aj s príslušenstvom splatiť
do 16.11.2015. Účastníci zmluvy dohodli fixnú úrokovú sadzbu do splatnosti 19,9 % ročne, RPMN 28,75

% a priemernú RPMN ku dňu podpisu zmluvy 28,753 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť
činila sumu 2868,88 €.

4. Pre porušenie zmluvných povinností žalobca žalovaného upomienkou z 20.7.2015 vyzval na úhradu
nezaplatených splátok vo výške 150,50 € v lehote do 25.7.2015 a na zaplatenie sumy 15 € (spoplatnenie
upomienky), a napokon „Výzvou na predčasné splatenie úveru“ zo 17.9.2015 mu oznámil, že z dôvodu
neplnenia podmienok úverovej zmluvy, banka rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzvala

žalovaného na zaplatenie zostávajúcej sumy úveru vo výške 485,88 € a na zaplatenie sumy 30 € z titulu
spoplatnenia uvedenej výzvy do 28.9.2015.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 - 5, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy a konštatoval, že žaloba je nedôvodná. Argumentoval, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá medzi stranami neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ zákona č.
129/2010 Z.z., v tomto konkrétnom prípade výšku, počet termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z tohto dôvodu sa poskytnutý

spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca žalovanému poskytol bezúčelový
úver vo výške 2.000 €. Žalovaný žalobcovi na istinu zaplatil 1.569,29 € a na úrokoch 682,61 € (súd toto
zistil zo žalobcom predloženého prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia), spolu 2.251,90 €.
Žalovaný teda zaplatil žalobcovi viac, ako mu žalobca poskytol, preto súd žalobu zamietol.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že neúspešný žalobca nemá

právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy
neuplatnil.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol,

aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zároveň
mu priznal náhradu trov celého konania. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. Poukázal na to,
že zmysle bodu 1.1. úverovej zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
Prima banky Slovensko a.s., a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo
všeobecných obchodných podmienkach. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v
samotnom texte zmluvy - výška anuitnej splátky 74,59 €, termín splatnosti prvej anuitnej splátky dňa
17.12.2012, počet anuitných splátok 36, a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne v 15.
deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že počet a termín splátok istiny aj úrokov sú rovnaké

a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj o výške splátky. Banka bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich
úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov, vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká,

pričom sa skladá zo splátky istiny a splátky úroku. Pri nezmenenej výške splátky sa mení len pomer
istiny a úroku, pričom na začiatku úverového vzťahu je najvyšší podiel celej splátky tvorený úrokom a
na konci najvyšší podiel splátky predstavuje istina. Výška, počet a termín splátok poplatkov, u ktorých
sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzavretia zmluvy, sú uvedené v samotnom
texte zmluvy a ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku, ktorý je súčasťou všeobecných

obchodných podmienok, tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je
možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť. Zdôraznil, že podľa
rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bírová, náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nemusia byť nevyhnutne
uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných

podmienkach,žezmluvaoúverestanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkaminemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny,žepovinnounáležitosťouúverovejzmluvyniejepodrobnýrozpisvýšky,počtuatermínovkaždejzo
splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky a napokon, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto

zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Žalobca má
preto za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a
teda nie je možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

8. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.1.2018 o 10,15 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 25.1.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. j. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

15.Rozhodnutiusúduvnapadnutomrozsahunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že

byvýsledokjehohodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz
ust. § 192 až § 194 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola
zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods.
1, 2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne
odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský

a úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č.
129/2010 Z.z. Následne správne zameral dokazovanie na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje náležitosti predpísané v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a vyvodil správny záver, že zmluva uzavretá stranami sporu
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, pretože neurčuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v dôsledku
toho je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák. poskytnutý úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

19. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že úverová zmluva obsahuje iba uvedenie

celkovej výšky anuitnej splátky 74,59 €, z ktorej však nie je možné zistiť, aká je výška splátky istiny, v
akom rozsahu je v splátke zahrnutý úrok a v akom rozsahu sú v tejto splátke zahrnuté poplatky. Členenie
splátky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona nie je obsiahnuté v samotnom texte zmluvy, anivo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky Slovensko, a.s., ktoré podľa tvrdenia žalobcu
mali tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy o úvere,
predpokladané zákonom č. 129/2010 Z.z., boli upravené v zmluvných podmienkach, nepodpísaných
zmluvnými stranami, takáto dohoda o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy nespĺňa podmienku
písomnej formy.

21. V prejednávanom spore členenie splátky na splátku istiny, úrokov a ostatných poplatkov nie je
obsiahnuté v texte samotnej zmluvy, podpísanej sporovými stranami, ani vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré stranami podpísané nie sú.

22. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014, t. j. aj v
čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

23. Podľa ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/ zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c/ zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ je úplnou transpozíciou článku 10 ods.
2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
(ďalej len Smernica), čo vyplýva z tabuľky zhody k Smernici.

25. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

26. Doterajšia súdna prax v Slovenskej republike vykladala ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z.

(vnútroštátne právo SR) tak, že zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

27. Rovnako ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 („Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.
1“) bolo v súdnej praxi aplikované tak, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov v prípade,
ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do cit. zákona (§ 11)
novelou vykonanou zák. č. 352/2012 Z.z., účinnou od 1.1.2013, čo iba potvrdzuje správnosť výkladu (v

zhode s vôľou zákonodarcu) ustanovenia § 11 aj pred 1.1.2013.

28. Na výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. tak, ako je uvedený vyššie, zotrváva odvolací
súd aj v tejto prejednávanej veci a nemá dôvod sa od tohto výkladu odkloniť, keďže v prejednávanej veci
zmluva síce bola písomne uzavretá, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného.

zákona.

29. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky
a iné poplatky, súd dospel k správnemu záveru, že takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

30. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas
trvania zmluvy vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky
a ostatné poplatky je zrejmé.31. Ako vyplýva z odvolania žalobcu, splátka úveru bola síce vždy v rovnakej výške, avšak plnenie
z tejto splátky bolo započítavané na úroky a istinu v rôznej výške v závislosti od intervalu úverového

vzťahu, kedy k plneniu došlo. Na začiatku úverového vzťahu totiž najväčší podiel celej splátky tvoril úrok
a na konci úverového vzťahu zase istina.

32. Za danej situácie spotrebiteľ v čase uzatvárania úverovej zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného
vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru a hoci

mal určenú povinnosť plniť splátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím
zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a
ďalších poplatkov. Spotrebiteľ má teda splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme
úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemá možnosť oboznámiť sa, v akej
výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa. Veriteľ až počas
samotného splácania priraďuje plnenie na splátku istiny a na splátku odmeny bez toho, aby do toho

mohol spotrebiteľ akokoľvek zasahovať.

33. Vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a výklad
tohto ustanovenia ustálený súdnom praxou nie je možné ani po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C 42/15-Home Credit Slovakia, a.s., Klára Biroová, uskutočniť iný výklad vnútroštátneho práva, t.j. § 9

ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z..

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1
CSP.

35. Vecne správne rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd potvrdil
rozsudok ako vecne správny aj v tomto výroku.

36. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovaný bol síce úspešný, ale žiadne trovy mu

nevznikli, preto odvolací súd sporovým stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods.
1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).