Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/376/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716203909
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716203909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne S. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. A. XX, zastúpenej Mgr. Michalom Gargulákom, advokátom, kpt. Nálepku 8, Michalovce,
proti žalovanému W. B., nar. 8.X.XXXX, bytom C. A. XX, zastúpenému JUDr. Radoslavom Sotákom,
advokátom, Nám. Slobody 7, Michalovce o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 19C 83/2016 zo 17.7.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdMichalovce(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)rozsudkomzriadil vecnébremeno
in rem spočívajúce v práve cesty k nehnuteľnosti, a to k stavbe rodinného domu súp. č. XX postaveného
na parc. reg. C KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na LV č.
XXXX, Obec C. A., kat. úz. C. A. A. rozsahu špecifikovanom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/
XXXX, vyhotovenom dňa 25.4.2016 geodetickou kanceláriou Michal Jasovský - GEOJAS, Hollého 38,
071 01 Michalovce, IČO: XX XXX XXX, autorizačne overené dňa 26.4.2016 Ing. Petrom Vicianom, ktorý

bol následne úradne overený dňa 4.5.2016 pod č. G1-234/2016 povereným zamestnancom Okresného
úradu Michalovce, katastrálnym odborom, ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto
rozsudku, a to k parc. reg. C KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to v
rozsahu XXX B. (diel č. 1 geom. plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX), Obec C. A., kat. úz. C. A., a to v
prospech vlastníka stavby rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. reg. C KN č. XXX/X, Obec
C. A., kat. úz. C. A.. Uložil žalovaným a prípadne aj ďalším vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku, ku
ktorému sa vecné bremeno zriaďuje umožniť oprávneným z vecného bremena právo cesty spočívajúce

v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
primeranú náhradu v sume 307,- Eur za zriadenie vecného bremena v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania, ktoré
je žalobkyni povinný uhradiť žalovaný.

5. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti pôvodnému žalovanému S. B. zriadenia
vecného bremena z dôvodu, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, zapísanej na LV č.

XXXX kat.úz. C. A. a to stavby rodinného domu č.súp. XX, postaveného na parc. registra „J. Č..XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 z dôvodu, že pôvodný žalovaný, spolu s manželom
žalobkyne,zamedzovalijejvstupdodomujednakkonaním(uzamknutieelektrickejbrány)akoajslovným
vyhrážaním a výslovným zákazom vstupovať na pozemok.6. Vychádzal zo zistenia, že na LV č. XXXX kat.úz. C. A. je vedená nehnuteľnosť - rodinný dom č.súp.
XX, postavený na parc.č. XXX/X, ako bezpodieloví spoluvlastníci sú na ňom uvedení B. B. X. S. B. rod.

M. titulom zápisu stavby na základe rozhodnutia obce o určení súpisného čísla a titulom vyhlásenia
sobášneho listu. Na nehnuteľnosti je zriadení záložné právo v prospech UNI CREDIT Bank Slovakia a.s..
Na LV č. XXX katastrálneho územia C. A. bol v čase podania žaloby zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti,
a to parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX metrov štvorcových a č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX metrov štvorcových pôvodne žalovaný S. B.. Ako

nadobúdací titul ak je uvedená darovacia zmluva zavkladovaná dňa 25. 9. 2015. Podľa vyjadrenia
žalobkyne nehnuteľnosti pôvodne patrili jej bývalému manželovi, ktorý nehnuteľnosti daroval svojmu
otcovi S. B..

8. Ďalej vychádzal zo zistenia, že dňa 25.11.2015 o 21.50 hod. žalobkyňa požiadala o pomoc hliadku
policajného zboru vzhľadom na to, že pôvodne žalovaný ju nechcel pustiť na dvor k jej rodinnému domu,

v čase čakania na policajnú hliadku, bola s maloletým synom pred bránou, v dôsledku čoho syn ochorel.
Dňa 2.12.2015 urobila písomné oznámenie na OO PZ Strážske vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a to bránenie vstupu na dvor rodinného domu. Takisto dňa 21.12.2015 urobila písomné
oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu nažívaniu a to bráneniu vjazdu na pozemok B. B., ktorý
zaparkoval vozidlo pred vstupnú bránu. Listom bez uvedenia dátumu právny predchodca žalovaného

vyzval žalobkyňu na uzavretie priloženej nájomnej zmluvy na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
kat.úz. C. A., na ktorých je postavený rodinný dom a na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 25.9.2015. Prílohou listu je nájomná zmluva o nájme vo výške 200,-eur mesačne, ktorá bola
datovaná dňom 1.12.2015. Na predmetný list žalobkyňa reagovala listom svojho právneho zástupcu zo
17.12.2015, písomným podaním zo 7.1.2016 uviedla, že nemá záujem na uzatvorení nájomnej zmluvy,

keďže nesúhlasí s jej znením, s výškou nájomného, lebo podľa jej vedomostí kúpna cena pozemku
v obci C. A. sa pohybuje vo výške 3,-eur za 1m2 čo je nepomerné k navrhovanej výške nájomného.
Počas konania žalovaný S. B. previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX na syna W. B., preto
v zmysle § 80 C.s.p. na návrh žalobkyne uznesením z 1.3.2017 rozhodol, že do konania na miesto
doterajšieho žalovaného vstupuje do konania W.C. B.. Žalobkyňa podľa výpisu zo živnostenského

registra je živnostníčkou, podniká v oblasti holičstvo - kaderníctvo, prevádzkarne holičstva a kaderníctva
boli evidované na adresách C. A. XX a ul. L. X, B.. Ďalej vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného
súdu Michalovce sp.zn. 23P/149/2015 bolo manželstvo B. B. X. S. B. rozvedené, rozsudok nadobudol
právoplatnosť 30.11.2015, maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva bolo zverené podľa dohody
rodičov do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť výživné. Žalobkyňa k žalobe predložila

geometrický plán z ktorého vyplýva rozsah vecného bremena, vymedzený dielom 1 v rozsahu XXX B.2.

9. Po právnom posúdení veci podľa § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1,3 OZ, prihliadajúc na výsledky
vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa je doposiaľ
bezpodielovou spoluvlastníčkou domu č.súp. XX postaveného na parc.č. XXX/X - k.ú. C. A., že

pôvodným vlastníkom parc.č. XXX/X k.ú. C. A. bol bývalý manžel žalobkyne, že počas rozvodového
konania previedol nehnuteľnosť na pôvodne žalovaného S. B., ktorý tento pozemok počas konania
previedol na súčasného žalovaného W. B.. Medzi stranami nebola sporná ani skutočnosť, že dom č.
súp. XX žalobkyňa nadobudla spolu s bývalým manželom počas manželstva a tvorí majetok patriaci do
ich BSM. Majetok nebol vyporiadaný, teda do jeho právoplatného vyporiadania obaja bývalí manželia

sú v právnom režime bezpodielových spoluvlastníkov. Spornou teda nebola skutočnosť, že v súčasnosti
dom č. súp. XX stojí na parcele, ktorá nepatrí žalobkyni, ale patrí žalovanému. Uzavrel, že jediným
zákonným dôvodom pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ je existencia stavby na
cudzom pozemku s podmienkou, že prístup k nej je možný len po cudzom pozemku, čo je v prípade
žalobkynesplnené,lebozgeometrickéhoplánujezrejmé,žedomstojacinaparc.č.XXX/Xjeobkolesený

parc.č. XXX/X teda len po tejto parcele je možný prístup k nehnuteľnosti žalobkyne. Prihliadal na
skutočnosť, že žalovaný nenamietal rozsah vecného bremena, ani výšku požadovanej jednorazovej
náhrady, konfrontoval iba neochotu žalobkyne uzavrieť nájomnú zmluvu za nájomné vo výške 200,-eur.
Za neopodstatnenú súd považoval námietku vecnej legitimácie žalobkyne v konaní, poukazujúc na to, že
je spoluvlastníčkou domu č. súp. XX A. C. A.. Skutočnosť, že druhým spoluvlastníkom (bezpodielovým )

je aj bývalý manžel žalobkyne, nemá vplyv na vecnú aktívnu legitimáciu. Vychádzajúc z analógie k
ust. § 126 OZ, z ktorej je zrejmé, že aktívna legitimácia v takých prípadoch patrí vlastníkovi, ktorým
žalobkyňa je. Nie je pritom podstatné, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka
alebo podielového spoluvlastníka, ktorý je oprávnený domáhať sa súdnej ochrany bez toho, aby na topotreboval súhlas ďalšieho spoluvlastníka majúc na zreteli, že žaloba o zriadenie vecného bremena z
hľadiska vecnej aktívnej legitimácie je určitým druhom ochrany vlastníctva žalobkyne, lebo zriadením
vecného bremena sa jej umožňuje výkon jedného zo základných práv vlastníka a to vec užívať tým,

že sa jej umožní prístup k jej vlastníctvu. Za primeraný považoval aj rozsah vecného bremena tak
vo vzťahu k žalobkyni ako aj žalovanému, prihliadajúc na skutočnosť, že parc.č. XXX/X je prakticky
zastavaná domom, ktorý sa nachádza v zastavanej časti obce, z oboch strán sú postavené ďalšie
rodinné domy a k domu nie je možné dostať sa ani zo zadnej časti, pretože z tohto smeru nie je žiadna
prístupová cesta. Je prakticky obkolesený parc.č. XXX/X patriacej žalovanému. Geometrickým plánom

bolo riadne vymedzené, v akom rozsahu môže právo z vecného bremena žalobkyňa užívať a žalovaný
jeho rozsah nenamietal. Rozsah plochy vo výmere XXX m2 bol vymedzený na prístupovom chodníku
pre pešich k rodinnému domu a na ceste, ktorá vedie ku garáži rodinného domu s už vybudovanými
komunikáciami, ktoré slúžia ako prístupová cesta a prístupový chodník k rodinnému domu č.súp. XX,
teda v rozsahu, ktorý je potrebný na prístup k domu peši aj na neobmedzovaný prístup ku garáži, ktorý
je súčasťou domu. Zaviazal žalobkyňu na úhradu jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho

práva žalovaného v sume 307,-eur za XXX m2 prihliadajúc na to, že žalovaný výšku náhrady nenamietal,
vychádzajúc zo zásady, že skutkové tvrdenie strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považuje
v civilnom sporovom konaní za nesporné. Prihliadal pritom na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä s
ohľadom na to, akú ujmu vlastník pozemku zriadením vecného bremena utrpí. V tomto prípade pôvodne
žalovaný S. B.Ý. pozemky neužíval, lebo ich daroval synovi, bývalému manželovi žalobkyne, teda

nevykonával na ňom žiadnu činnosť, obmedzenie ktorej by ho v ktoromkoľvek smere vážnym spôsobom
zasiahlo. Pozemok užívali pôvodne žalobkyňa a jej manžel počas trvania manželstva ako súčasť okolia
rodinnému domu od roku 2003 a to až do odchodu manžela žalobkyne zo spoločnej domácnosti v roku
2015, kedy pozemok nadobudol otec žalovaného. Za nepresvedčivé považoval tvrdenie žalovaného, že
má na pozemku svoje veci, ku ktorým potrebuje prístup. Bol toho názoru, že obmedzenie vlastníctva

žalovaného je v primeranom rozsahu, nezasiahlo vážnym spôsobom do jeho práv, preto náhradu určenú
žalobkyňou považoval za primeranú.

·
10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že ich priznal žalobkyni, ktorá mala vo

veci plný úspech.

11. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/,
h/ C.s.p., navrhol ho zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a priznať mu náhradu
trovodvolaciehokonania.Namietal,žesúdprvejinštanciesanevyporiadalsovšetkýmijehoargumentmi,

preto rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. Nevyporiadal sa s námietkou vecnej legitimácie, z
výroku rozsudku nie je zrejmé, či oprávneným z vecného bremena majú byť obaja vlastníci, resp. ktorý
z nich, nakoľko výrokom bolo zriadené vecné bremeno všeobecne len v prospech vlastníka domu, čo
môže spôsobiť výkladový problém pri výkone vecného bremena, nakoľko by sa ho mohol domáhať aj
druhý z bezpodielových spoluvlastníkov. Nevyporiadal sa ani s tým, že on nebráni žalobkyni v prístupe

k domu a z jej strany ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, lebo účelovo docielila užívanie
rodinného domu výlučne len ňou samou. V januári tohto roku podala na svojho exmanžela trestné
oznámenie pre podozrenie z trestného činu týrania. Následne bol vzatý do predbežného zaistenia, do
väzby však nebol vzatý a bol prepustený na slobodu. Trestné stíhanie bolo napokon postúpené na
priestupkové konanie, o čom predložil listinný dôkaz. Toto konanie podľa neho nasvedčuje charakter

a cieľ vylúčiť exmanžela z užívania domu. Takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu a je
jasne v rozpore s dobrými mravmi. Napokon namietal, že súd bez povšimnutia nechal skutočnosť, že
prevádzkuje žalobkyňa v dome kaderníctvo, teda jej cieľom nie je len zabezpečenie prístupu k domu,
ale aj zabezpečiť bezproblémový výkon jej kaderníctva.

12. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok potvrdiť a priznať jej
náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie aj odôvodnenie rozhodnutia považovala za právne
správne v súlade so správne zisteným skutkovým stavom. Považovala ho za rozhodnutie, ktoré netrpí
vadou nepreskúmateľnosti a podľa jej názoru sa súd vyporiadal so všetkými a to aj nedôvodnými
argumentmi a námietkami žalovaného. Uviedla, že zotrváva na svojich všetkých písomných ako aj

ústnych prednesoch uvedených na pojednávaniach. K námietke ohľadne aktívnej vecnej legitimácie
uviedla, že z odvolania vôbec nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že obaja bezpodieloví
spoluvlastníci mali byť žalobcami, zdôrazňujúc, že súd sa s touto námietkou dostatočne vyporiadal.
Považovala za potrebné poukázať na to, že vzťahy medzi bývalými manželmi a teda aj na vzťahytýkajúce sa majetku patriaceho do BSM sa analogicky používajú ustanovenia o bezpodielovom
spoluvlastníctve nie o podielovom spoluvlastníctve zdôrazňujúc, že ust. § 145 ods. 1 OZ nie je možné
aplikovať na procesné úkony, lebo toto ustanovenie sa týka iba hmotnoprávnych úkonov manželov.

Návrh na začatie konania nie je totiž právnym úkonom v zmysle § 34 OZ a teda ani v zmysle § 145 ods. 1
OZ. K odvolacej námietke, podľa ktorej nie je zrejmé, či oprávneným z vecného bremena majú byť obaja
vlastníci resp. ktorý z nich, poukázala na ust. § 151n ods. 1,2 OZ a § 151o ods. 3OZ a judikatúru. Bola
toho názoru, že je zrejmé, že nevyhnutná cesta má slúžiť pre potreby vlastníka stavby, jeho rodinných
príslušníkov, príslušníkov domácnosti, návštevy, pre nájomcu a pod.. Podľa nej osobu oprávnenú z

vecného bremena je v danom prípade nutné ju identifikovať vo všeobecnosti a teda spôsobom, akým
to uviedla v konaní. V tejto súvislosti poukazovala na konanie bývalého manžela, ako aj jeho rodinných
príslušníkov, ktoré podľa nej je potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a s jediným
cieľom zamedziť jej vstup a jej synovi do rodinného domu. Zdôrazňovala, že pri zriadení vecného
bremena nie je potrebné, aby žalovaný resp. akýkoľvek vlastník priľahlého pozemku musel brániť v
prístupe k stavbe v zmysle § 151o ods. 3 je nutné, aby bol ten, kto sa domáha zriadenia vecného

bremena vlastníkom stavby a aby vlastník stavby nebol vlastníkom priľahlého pozemku a aby prístup k
stavbe nemohol byť zabezpečený inak. Tieto náležitosti z jej strany boli preukázané. Tvrdenia ohľadne
jej účelového postupu, ktorým mala docieliť užívanie rodinného domu výlučne ňou samou uviedla, že
ide o dôsledok konania jej bývalého manžela B. B. a jeho otca S. B.. Navyše tieto tvrdenia považovala
za účelové s cieľom zdiskreditovať jej osobu. Za nedôvodnú považoval odvolaciu námietku podľa ktorej

súd nechal bez povšimnutia skutočnosť, že prevádzkuje v dome kaderníctvo a že podľa súdnej praxe
vecné bremeno sa v takýchto prípadoch nezriaďuje poukazujúc na to, že neprevádzkuje kaderníctvo v
rodinnom dome súp.č. XX A. L. C. A., nakoľko kaderníctvo bolo zničené jej bývalým manželom, o ktorej
skutočnosti má alebo mal by mať žalovaný vedomosť. Nakoľko nesúhlasila ani s tvrdením, že podľa
súdnej praxe sa nezriaďuje vecné bremeno v prípadoch, ak niekto prevádzkuje živnosť v stavbe, ku

ktorej vlastník stavby nemá prístup bez priľahlé pozemky. K dôkazu uvádzanému v odvolaní uznesenie
o postúpení veci predloženým žalovaným namietala, že tento nesúvisí s konaním o zriadenie vecného
bremena, navyše ide o novotu tak, že na tento dôkaz nie je možné prihliadať, keďže nespĺňa podmienky
i § 366 C.s.p.. Tvrdenia uvádzané žalovaným v odvolaní považovala vo vzťahu k prejednávanej veci za
irelevantné, nesúvisiace s danou vecou a navyše v prevažnej miere nepravdivé a účelové. Vyjadrenie

žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 12.9.2017.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a

z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
vyhovieť.

14. Rozsudok je vo výroku o veci samej vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.5.2018 o 9.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 24.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3
C.s.p..

16. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ C.s.p. t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.18. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. je daný, ak zistený stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod
nachádza uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch

sudcovskej koncentrácie konania.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáveranebolozistenéžiadneporušenieprocesnýchprávaniinávadakonania,

ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

23. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza:
Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď

s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasl. OZ).

26. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Vecné
bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 15n

ods.2 OZ).

27. V prípade vecných bremien (zriadených „in rem“) ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej
nehnuteľnosti má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom
nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jeho každého ďalšieho vlastníka, ani

zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené nemení nič na
obsahu zriadeného vecného bremena.28. Ak sa vecné bremeno zriaďované „in rem“ má týkať nie celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, ktorá
má mať v dôsledku toho odlišný právny režim, musí byť táto časť nehnuteľnosti vymedzená tak, aby
nedochádzalo k sporom o rozsah vecného bremena, preto správne súd prvej inštancie postupoval,

pokiaľ k zriadeniu vecného bremena pristúpil za použitia geometrického plánu, ktorý je súčasťou
rozsudku.

29.Novelou(zákonomč.568/2007Z.z.)boldoust.§151oOZdoplnenýnovýodstavec3,ktorýumožňuje
zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom

priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného
bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve
cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku
komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.

30. Ak je subjektom, ktorému prislúchajú práva zodpovedajúce vecnému bremenu vlastník (panujúcej)

nehnuteľnosti, vtedy ide o vecné bremeno charakteru in rem. Podstatou vecných bremien je ich
vecnoprávny charakter. Vecné bremeno obmedzuje vždy vlastníka určitej (zaťaženej ) veci a ak sa
prevedie vlastníctvo k tejto veci na niekoho iného, prejde na nadobúdateľa spolu s vlastníctvom aj
povinnosť z vecného bremena.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené
podmienky pre zriadenie vecného bremena in rem podľa § 151o ods. 3 OZ. Splnenie podmienok pre
zriadenie vecného bremena podľa tohto ustanovenia jednoznačným spôsobom vyplynulo z vykonaného
dokazovania a zo skutočnosti, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné. Náležite sa vyporiadal súd
prvej inštancie aj s námietkou žalovaného o nedostatku vecnej, aktívnej legitimácie žalobkyne. Tento

názor považuje odvolací súd za správny a osvojuje si ho.

32. Zákon nehovorí o tom na aký účel má slúžiť stavba, ku ktorej sa má vo forme vecného bremena
zabezpečiťprístup.Ztohtohľadiskamôžeísťostavbu,ktoráslúžinaakýkoľvekúčel.Zhľadiskaaplikácie
§ 151o ods. 3 OZ nezáleží preto na tom, či stavba má slúžiť na účely bývania, podnikania alebo na

verejné účely. V súvislosti s bývaním si treba uvedomiť, že právo cesty nemusí slúžiť výlučne pre potreby
vlastníka stavby, právo cesty ako vecné bremeno charakteru „in rem“ môže slúžiť všetkým osobám, ktoré
sa v stavbe zdržiavajú, resp. pre ktoré je potrebné zabezpečiť právo cesty. Právo cesty môže slúžiť tiež
aj na príležitostné návštevy vlastníka stavby.

33. Za nenáležitú je potrebné považovať odvolaciu námietku, podľa ktorej súd sa nevyporiadal so
skutočnosťou, že žalovaný nebráni žalobkyni v prístupe k domu a z jej strany ide o výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi. Ust. § 151o ods. 3 OZ nevyžaduje pre splnenie podmienok zriadenia vecného
bremena podľa tohto ustanovenia, aby vlastník pozemku bránil v prístupe na nehnuteľnosť vlastníkovi
nehnuteľnosti a z uvedeného dôvodu ani podanie žaloby o zriadenie vecného bremena bez preukázania

bránenia vstupu nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

34. Žalovaným tvrdené skutočnosti v odvolaní o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi sú navyše
bez právneho významu, pretože skutočnosť, či vo vzťahu k bývalému manželovi žalobkyne bolo vedené
trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej osoby, prípadne či toto trestné stíhanie bolo postúpené

na priestupkové konanie, nemá žiaden súvis s konaním o zriadenie vecného bremena podľa § 151o
ods. 3 OZ.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo veci samej podľa §387 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

36. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je potrebné považovať za
nepreskúmateľné vzhľadom na to, že v tejto časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil iba
s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. konštatujúc, že priznal žalobkyni trovy, ktorá vo veci mala plný
úspech. Z výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie však nie je zrejmé v akom rozsahu, t.j. v akej výške,

priznáva žalobkyni náhradu trov konania. Z výroku rozhodnutia o trovách konania ako bol v danom
prípade formulovaný ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva rozsah priznanej náhrady. Uvedená
okolnosť robí rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľným, preto odvolaciemu súdu nezostávala inámožnosť, iba rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť a v rozsahu
zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

37. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania. Výrok rozhodnutia
formulovať tak, aby bolo z neho zrejmé, v akom rozsahu priznáva náhradu trov konania a rozhodnutie
náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

38. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).