Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206055
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216206055.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: B. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., Y. XXX/XX, o zaplatenie
240 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 5. decembra

2017, č. k. 6C/186/2016-39, vo výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania z r u š u j e a
vec mu v tomto výroku vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
176 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 20. 05. 2013 do zaplatenia v mesačných splátkach

po 20 eur vždy do 28. toho ktorého dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom od
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán
sporunemáprávonanáhradutrovkonania.Uviedol,žeprávnypredchodcažalobcu-ConsumerFinance
Holding a.s. uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť
žalovanému pôžičku v sume 240 eur. Doteraz žalovaný uhradil 64 eur, čo žalobca nepoprel. Vychádzal

pri rozhodovaní z týchto nesporných skutočností medzi stranami. Zostatok nezaplatenej pôžičky činí
suma 176 eur. Priznal úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ“) a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom počiatok stanovil dňom 20. 05. 2013. Dlžnú sumu
umožnil žalovanému zaplatiť v splátkach, pretože mal za to, že bez povolenia týchto splátok by mohla
vzniknutá situácia žalovaného existenčne ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. Keďže na iné
plnenie žalobcovi nevznikol nárok pri bezúročnej pôžičke a bez poplatkov, žalobu v tejto časti zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku /zák. č. 160/2015 Z. z., ďalej ako „CSP“/ dôvodiac, že úspech strán sporu bol vo veci čiastočný.

2. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca tvrdiac, že rozhodnutie v
tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie postupoval v rozpore
s citovaným ust. § 255 ods. 2 CSP, keď základným princípom pri rozhodovaní súdu o trovách konania je

úspech strany v spore. Žalobca bol úspešný v 73,33 % a žalovaný bol úspešný v 26,67 %. Čistý úspech
žalobcu predstavuje 46,66 %. Správne mal súd prvej inštancie im priznať vo vzťahu ku žalovanému
právo na náhradu trov konania vo výške 46,66 %. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať
mu nárok na náhradu trov konania vo výške 46,66 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňanáležitosti§363CSP,preskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutomvýrokutýkajúcom

sa trov konania, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že rozsudok v napadnutej časti je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa §
391 ods. 1 CSP vec vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
ostatných odvolaním nenapadnutých výrokoch nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť

pre absenciu odvolania.

5. Úvodom odôvodnenia je potrebné uviesť, že vo veci samej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 240 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci tak, že
žalobcovi zo žalovanej sumy priznal sumu 176 eur s príslušenstvom, vo zvyšku jeho žalobu zamietol a
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP, keď

uzavrel, že strany sporu mali úspech čiastočný. Predmetom odvolacieho konania je len výrok o náhrade
trov konania.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý

proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380
CSP). Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci smerujúceho proti jeho výroku o trovách konania
a preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu v tejto časti odvolací súd dospel k

záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a
vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu a v ňom doložených listinných
dôkazov konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov a je založený na nesprávnych právnych záveroch.11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých
procesných úkonoch počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za

neúspech v sporovom konaní alebo za chybné vedenie sporového konania. Trovy konania chránia
pred šikanóznym vedením sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania
sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp.
ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním. Trovami
konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady

na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby
poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania,
musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a
neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality

zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.

16.Vychádzajúczvyššiecitovanýchzákonnýchustanoveníjezrejmé,ževsporovomkonanísapremieta
zásada úspechu vo veci ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Táto sa uplatňuje
tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej

vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania, ktoré
sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené, a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore,
pričom plný úspech v spore sa zisťuje porovnávaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so

žalobným petitom, t.j., ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Odchýlku od zásady zodpovednosti
za výsledok sporu predstavuje ust. § 257 CSP, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú tak generálnym dôvodom
pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom nové ust. § 257 CSP je formulované všeobecne a vytvára
väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Keďže použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu

sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania preto vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré však bližšie nešpecifikuje. Toto ustanovenie slúži
nariešeniesituácie,vktorejjenespravodlivé,abyten,ktodôvodnebránilsvojeporušenéaleboohrozené

práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil, avšak
neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie
neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková, majetková situácia strany, ktorá
v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. V princípe má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti
a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo
odôvodniť, pričom nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníkov konania
bez toho, aby z neho bolo možné zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia
pre následný záver o odôvodnenosti aplikácie ust. § 257 CSP. Právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia aj v tomto prípade patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ako to

jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci musí prisvedčiť námietkam žalobcu, tvrdeným v odvolaní,
týkajúcichsanesprávnostirozhodnutiavčasti,ktoroubolorozhodnutéonárokunanáhradutrovkonania.V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nezrozumiteľné keď uzavrel, že strany sporu mali úspech
čiastočný. Navyše v rozhodnutí absentuje akékoľvek ďalšie zdôvodnenie, teda odvolací súd ani nemohol
preskúmať odôvodnenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa trov konania. Je nutné dodať, že vychádzajúc

zo zásady úspechu v prejednávanej veci je evidentné, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia
sumy 240 eura s príslušenstvom a súd prvej inštancie mu rozsudkom zo žalovanej sumy priznal sumu
176 eura s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Teda úspech žalobcu v konaní vyjadrený v
eurách je v sume 176 eura a úspech žalovaného v sume 64 eura /zamietnutá časť žalobného nároku/.
Pri porovnaní takto vyjadreného úspechu nemožno v žiadnom prípade konštatovať úspech na oboch

procesných stranách v takmer rovnakom pomere.

18. Vzhľadom na nedostatok dôvodov, nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutom výroku,
nesprávne právne posúdenie veci, nie je možné vôbec posúdiť správnosť záverov prvoinštančného
súdu, v dôsledku čoho treba rozhodnutie v napadnutom výroku týkajúceho sa nároku na náhradu trov
konania zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu

prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle citovaných zákonných ustanovení a zaoberať
sa i dôvodmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní a následne rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania. Rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby v prípade
podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade
trov odvolacieho konania (396 ods. 3 OSP).

19. Odvolací súd preto prihliadol na existenciu procesných vád konania a s poukazom na vyššie uvedený
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec
mu vrátil v tomto výroku na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom
konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).