Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/205/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615201020
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1615201020.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpená právnym zástupcom
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vl.Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: W., o
zaplatenie sumy 351,23 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 103,73 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 103,73 € od 26.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

3. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06.02.2015 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 351,23 € s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 351,23 € od
25.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady
škody. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A6870561, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom
umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM karte bolo pridelené účastnícke

číslo XXXXXXXXXX. Žalobca si uplatňuje náhradu škodu vo výške 247,50 € titulom spôsobenej škody,
ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S II
Plus, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa
zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 103,73 Eur vyfakturovaných v
období 2013/05-2013-07. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 10.10.2013 oznámil žalovanému
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón, vyzval ho na úhradu v
dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej

stránke súdu dňa 22.02.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav.

7. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. A6870561 zo dňa 15.03.2013 (ďalej len „zmluva“) súd

zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako zákazníkom podľa § 44
a nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný
túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému
ako užívateľovi SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a
používania služieb v programe „ Biznis Profi (roaming EU 250 min.)“ so lužbami: Moja

Europa, zákaznícka zóna, orange chat, exkluzívna starostlivosť- záložná sim karta: XXXXXXXXXXXX,
clip, klasik, roaming - bez blokovania prichádzajúcich hovorov roamingu“. SIM karte bolo pridelené
telefónne číslo XXXXXXXXX.1, číslo SIM karty bolo XXXXXXX XXXXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve
bol dňa 15.03.2013 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o
aktivácii účastníckeho programu „biznis profi (roaming EU 250 min.)“ na SIM karte (bod. 1.1 dodatku),

ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. Samsung Galaxy S II Plus so
zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 50,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal,
že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku),
nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/
dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také

konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať
zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v
dodatku alebo v zmluve (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a
nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia
niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny

za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy
alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti
dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti
strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 270,- €.

8. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.
2203904576 splatnou 06.08.2013 sumu 10,92 € , faktúrou č. 2200246781 splatnou 07.07.2013 sumu
46,19 €, faktúrou č. 2196596018 splatnou 06.06.2013 sumu 46,62 €. Súčet vyúčtovaných služieb
predstavuje sumu 103,73 €.

9. Pokusom o pokonávku zo dňa 10.10.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z
titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb, zmluvnej pokuty a poplatku v prípade
mimosúdneho vymáhania v sume 411,10 € najneskôr do 24.10.2013.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11.Podľa§43ods.12písm.b)zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúčastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného
v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môževydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní

verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

13. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy

o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, (účinného od
01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu v znení dodatku k zmluve, na základe
ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch služieb. Právny
vzťahmedzižalobcomažalovanýmzaloženýzmluvousúdposúdilakoobčianskoprávnyvzťah,žalovanýuzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že
žalovaný využíval služby žalobcu. Žalobca doložil do spisu faktúry, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu
poskytnutých služieb v sume 103,73 €, ktorú cenu žalovaný riadne a včas neuhradil. Súd preto uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 103,73 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté
elektronické komunikačné služby vo výške uplatnenej žalobcom v žalobe. Nakoľko žalovaný bol v
omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania
v sume 5 % ročne zo sumy 103,73 € od 26.11..2016 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania
vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 25.10.2013,

predstavovala 0,0 % ročne (0, % + 5% = 5 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi od 26.11.2016, kedy bola žaloba doručená
žalovanému a kedy mohol plniť dlh po prvý krát, keďže žalobca súdu nepreukázal v súlade s čl. 16.
bod 16.2 všeobecných podmienok doklad o doručovaní pokusu o pokonávku žalovanému, v ktorej určil
lehotu splatnosti celého dlhu. Vo zvyšku preto uplatnený úrok z omeškania zamietol.

24. V prevyšujúcej časti uplatnenej paušalizovanej náhrady škody v sumy 247,50 € súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

25. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

26. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia Samsung Galaxy S II Plus 320,- € a jeho akciovou cenou 50,-
€. Tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. V konaní si
však žalobca uplatnil škodu v sume 247,50 €. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že táto škoda mu
vznikla neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu

na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného
zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť
riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3.

príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,
vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných
zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady

záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté
kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného
z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný
porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho
ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú

cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva
zozmluvy.Pokiaľideďalšípredpokladvznikuzodpovednostiodporcuzaškoduatosamotnývznikškody,
podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa
chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná

všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkýmposkytnutímpeňazí,aknedochádzaknaturálnejreštitúcii(R55/1971).Skutočnouškodou
sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu(R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať
s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel

medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj
keď žalovaný nezotrval so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24
mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny
za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným

spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačného zariadenia dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa

názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom
vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením
povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie
skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie
ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi

porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania
žalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu
(ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej
žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu. V závere je potrebné uviesť skutočnosť, že
žalobca si v konaní ani neuplatnil výšku škody ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu

a jeho akciovou cenou, za ktorú mobilný telefón žalovanému odpredal a škodu v uplatnenom rozsahu
ničím nezdôvodnil.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému

vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 351,23
€, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 103,73 € t. j. 29,53 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy
247,50 € t. j. 70,47 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovaného. Žalovanému tak vzniklo právo na
pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 40,94 % (70,47 - 29,53). Súd mu však trovy
konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli a ani zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).