Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312212493
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2312212493.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: G-PROELITE, s.r.o., IČO: 47 975
548, so sídlom Martinská dolina 18, 949 01 Nitra, zastúpený advokátom: Mgr. Ivan Košťál, advokát so
sídlom Štúrova 11, Nitra, proti žalovanému: A-DEMO, s.r.o., IČO: 36 274 321, so sídlom Topoľová 1,
Močenok, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Polák, advokát so sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava,
o zaplatenie 31.995,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v
Galante zo dňa 17.10.2016, č. k. 5Cb/15/2012-327, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu HP COMPLET, s.r.o., IČO: 36 812 561, so sídlom Sv. Michala 6, 934 01
Levice, sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 31.995,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 1.6.2008 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania.
Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5Cb/15/012-157 zo dňa 16.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňom 1.11.2014 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu HP COMPLET, s.r.o. vstúpil T.
W., nar. XX.X.XXXX, bytom V. T. XX, XXX XX X. a uznesením č.k. 5Cb/15/2012 - 298 zo dňa 31.8.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 27.9.2016 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu T. W. vstúpil
žalobca.
Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným za prítomnosti strán sporu na pojednávaní dňa 17.10.2016
na návrh žalobcu pripustil zmenu žaloby, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 31.995,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 1.6.2008

do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 17.10.2016 č.k. 5Cb/15/2012-327 rozhodol tak,
že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 31.995,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
14,25% ročne zo sumy 31.995,62 eur od 01.06.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v rozsahu
100%.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil apl. ust. § 536 ods. 1, § 548 ods. 1, § 369 ods.

1, § 387 ods. 1, § 397, § 524 ods. 1,2, § 70 ods. 3, § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 42 ods. 1
O.s.p., § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca
žalobcu na základe objednávky žalovaného č. OB08114 z 25.2.2008 dodal žalovanému ním objednané
dielo, ktoré žalovaný prevzal a potvrdil, že práce boli vykonané bez vád. Cenu diela právny predchodca

žalobcu vyfakturoval faktúrou č. 2008004 vystavenou 31.3.2008, splatnou 31.5.2008 na sumu 963.900,-
Sk/31.995,62 Eur. Žalovaný cenu diela v lehote splatnosti a ani potom neuhradil, v dôsledku čoho
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ako právnemu
nástupcovi spol. HP COMPLET, s.r.o. sumu 31.995,62 Eur. Súd zároveň žalobcovi priznal nárok na
uplatnené úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne zo žalovanej sumy od 1.6.2008 do zaplatenia, t.j.

vo výške o 10% vyššej, než bola základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu (ku dňu 31.12.2007 bola sadzba stanovená
na 4,25%).
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že pohľadávka žalobcu zanikla jej splnením, súd prvej inštancie
dospelkzáveru,žežalovanýneuniesoldôkaznébremenonapreukázanieuvedenéhotvrdenia.Žalovaný
na preukázanie svojich tvrdení odkazoval na kópiu výdavkového pokladničného dokladu. Konateľ

právneho predchodcu žalobcu, ktorý bol konaní vypočutý ako svedok poprel, že by od žalovaného dňa
20.5.2008, či v akýkoľvek iný deň, prijal úhradu zodpovedajúcu sume vyúčtovanej faktúrou 2008004.
Svedok zároveň poprel, že podpis uvedený na výdavkovom pokladničnom doklade, ktorý sa v spise
nachádza vo fotokópii, je jeho podpisom. Žalovaný originál výdavkového dokladu v priebehu konania
nepredložil. V konaní 12Cb/187/2008 ten istý svedok poprel pravosť svojho podpisu na ďalšom zo

sporných výdavkových pokladničných dokladoch, ktorý bol ako jediný predložený v originály, pričom
znalkyňaMgr.MáriaZelenková,vznaleckomposudkuč.34/2011z31.10.2011jednoznačnepotvrdila,že
predmetný podpis nie je podpisom p. V.. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že pohľadávka bola
uhradená, následne ako dôkaz označil príjmový pokladničný doklad, pričom súdu nepredložil originál
tohto príjmového pokladničného dokladu, ani originál prepisovej kópie príjmového pokladničného

dokladu, ale poukázal len na písomné odborné stanovisko č. 10/2015 zo dňa 25.3.2015 znalca Mgr.
Miroslava Koutného, ktorého obsahom je len fotokópia príjmového pokladničného dokladu. Z obsahu
odborného stanoviska vyplýva, že znalec mal pri vypracovávaní odborného stanoviska k dispozícii
len prepisovú kópiu pokladničného dokladu, teda kópiu podpisu, ktorá vznikla odtlačením pisárskeho
prejavu konkrétnej osoby na priepisovú kópiu (znalec túto skutočnosť jednoznačne konštatuje v závere

stanoviska, v dôsledku čoho súd považoval jeho výsluch navrhnutý žalovaným za nadbytočný). Na
základe uvedeného stanoviska nebolo preukázané, že pôvodný originálny podpis sa nachádzal taktiež
na originálnom príjmovom pokladničnom doklade, potvrdzujúcom prijatie hotovosti v rozsahu žalovanej
pohľadávky. Zhodne so závermi súdu v konaní sp. zn. 12Cb/187/2008 súd konštatuje, že preukázanie
skutočnosti, že podpis patrí k listine, na ktorej je umiestnený, je možné iba pri skúmaní originálu.

Žalovaný žiadnymi inými dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že žalovanú sumu uhradil právnemu
predchodcovi žalobcu.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehota v zmysle
§ 397 ObZ, súd poukazuje na to, že premlčacia lehota začala plynúť 1.6.2008 a uplynula 1.6.2012,
žaloba právneho predchodcu žalobcu bola ako faxové podanie doručená súdu 30.5.2012 (streda),

následne bola doplnená písomne podaním doručeným poštou 5.6.2012 (utorok). Súd sa stotožňuje
so stanoviskom žalobcu, že lehota uvedená v § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je lehotou
procesnou, pre ktorej zachovanie postačovalo, ak v posledný deň lehoty podanie bolo odovzdané
orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Procesná lehota na doplnenie faxového podania plynula od
31.5.2012 do 4.6.2012. Žalobca súdu predložením kópie podacieho lístku z 2.6.2012 (č.l. 225 spisu)

preukázal, že zásielka obsahujúca písomné vyhotovenie žaloby bola na poštovú prepravu odovzdaná
2.6.2012, teda v lehote na doplnenie faxového podania.
Súd neprihliadol ani na námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Z predložených
zmlúv o postúpení mal súd za preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi HP
COMPLET, s.r.o. v likvidácii ako postupcom a T. W. ako postupníkom. V zmysle citovaného ustanovenia

je likvidátor oprávnený robiť v mene spoločnosti úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti, za ktoré
sa považujú úkony smerujúce k speňaženiu majetku likvidovanej spoločnosti a získaniu majetkového
zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie, ktorý sa následne rozdelí medzi spoločníkov likvidovanej
spoločnosti. Pohľadávka, zaplatenia ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha je majetkovým právom
spoločnosti, ktoré je za zákonom splnených podmienok postupiteľné, resp. prevoditeľné za dohodnutú

odplatu.ŽiadneustanovenieObchodnéhozákonníkanevylučuje,abylikvidátornemoholuzavrieťzmluvu
o postúpení pohľadávok v rámci speňažovania majetku likvidovanej spoločnosti. Zmluva o postúpení
pohľadávok je právnym úkon smerujúcim k naplneniu účelu likvidácie, v dôsledku čoho ju súd považoval
za platnú a tým danú aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní.4. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako strane, ktorá
mala v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (262 ods. 2 C.s.p.).

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď dňa 17.10.2016 na
hlavnom pojednávaní súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a to výsluch znalca Mgr. Koutného,
ktorý bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností o predmete sporu a na základe vykonaných
dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.

Žalovanývodvolaníuviedol,žedlžnúsumuuhradil,čopodľajehotvrdenípreukázalpríjmovýmidokladmi
zo dňa 14.03.2008, 24.05.2008, 30.05.2008, 20.05.2008. Podľa odborného stanoviska č. 10/2015,
vypracovaného Mgr. Miroslavom Koutným, znalcom z odboru písmoznalectvo, ručné písmo, podpisy
prijímateľa L. V. sú pravé.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
Žalobca vo vyjadrení uviedol, že súd vykoná iba taký dôkaz, ktorý má potenciál preukazovať
rozhodný skutkový poznatok. Z obsahu odvolania ani nevyplýva, aké rozhodné skutočnosti majú byť
preukázané vykonaním dôkazov, výsluchu znalca Mgr. Koutného. V zápisnici o pojednávaní zo dňa

17.10.2016 je konštatované, na ktorom bolo vykonanie predmetného dôkazu navrhnuté, že znalec
sa mal vyjadriť k pravosti podpisu konateľa, pôvodného veriteľa L. V.. Avšak súd preukázanie tejto
skutočnosti nepovažoval za rozhodnú skutočnosť, pretože vykonanie tohto dôkazu by neodstránilo, ani
by nesmerovalo k preukázaniu spornej skutočnosti a to tej, či originál podpisu konateľa pôvodného
veriteľa L. V., nachádzajúci sa na skúmanej predpisovej kópii príjmového pokladničného dokladu sa

nachádza aj na origináli príjmového pokladničného dokladu. Nakoľko tento nebol predložený súdu
žalovaným a ani neexistuje, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, že na základe
uvedeného stanoviska nebolo preukázané, že pôvodný originálny podpis sa nachádza taktiež na
originálnom príjmovom pokladničnom doklade a preukázanie skutočnosti, že podpis patrí k listine, ktorej
umiestnenie je možné iba pri skúmaní originálu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaným navrhnutý dôkaz

výsluchom znalca Mgr. Koutného nesmeroval k preukázaniu rozhodnej skutočnosti a súd ani na základe
skutočnosti, ktorá mala byť predmetným vykonaním dôkazu odstránená nerozhodol. Žalovaný v konaní
nepredložil originál príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20.05.2008 a ani originál prepisov kópie
tohto príjmového pokladničného dokladu, ktorý má preukazovať údajné zaplatenie žalobcom uplatnenej
pohľadávky. Žalobcovi nie je zrejmé, ako majú preukazovať zaplatenie žalobcom uplatnenej pohľadávky

v tomto konaní, príjmové pokladničné doklady zo dňa 14.03.2008, 24.05.2008 a 30.05.2008, nakoľko
tieto sa týkajú iných pohľadávok, ktoré boli predmetom iných súdnych konaní, pričom ani k predloženiu či
už originálu prepisových kópií alebo originálu samotných príjmových pokladničných dokladov zo strany
žalovaného nedošlo.
Vierohodnosť príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20.05.2008 bola navyše spochybnená

výpoveďou svedka L. V.. Aj samotný fakt, že žalovaný navrhol súdu tento príjmový pokladničný doklad
ako dôkaz až 3 roky po začatí konania. Taktiež to, že originál príjmového pokladničného dokladu zo
dňa 20.05.2008 t.j. prvú stranu pretlačovaného príjmového pokladničného dokladu nemá žalovaný k
dispozícii a jednak aj skutočnosť, že ani len samotná pretlačovaná kópia príjmového pokladničného
dokladu nebola súdu do dnešného dňa predložená ako dôkaz a bolo predložené len odborné stanovisko

č. 10/2015 na otca Mgr. Miroslava Koutného, ktoré vykazuje množstvo nedostatkov. Znalec posudzoval
pravosť podpisu na pretlačovaných kópiách príjmového pokladničného dokladu, pri posudzovaní kópií
nikdy nie je možné úplne vylúčiť technické falšovanie. Pri posudzovaní pretlačovaných kópií bude
vždy neistý vzťah medzi spornou listinou a sporným podpisom. Znalec posudzuje iba redukovaný
obraz pôvodnej stopy, zanechanej ľudskou rukou, nakoľko kopírovanie spôsobuje stratu priestorových

a vizuálnych informácií resp. skreslenie podpisu ako záznamu ľudského prejavu, ktorý je priestorovým
artefaktom (3D). znalec vo svojom stanovisku ani nevylúčil možnosť vzniku predmetných podpisov na
posudzovaných príjmových pokladničných dokladov napodobnením. Nakoniec odborné stanovisko bolo
vyhotovené napriek tomu, ako sám znalec uviedol (str. 13) ukážky podpisov L. V., predložené na ichporovnanie so spornými podpismi boli predložené v menšom počte. Zároveň poukázal na to, že v konaní
vedenom na OS Galanta pod sp.zn. 12Cb/187/2008 došlo k predloženiu falošného listinného dôkazu
a to výdavkového pokladničného dokladu, čo potvrdila znalkyňa Mgr. Mária Zelenková v znaleckom

posudku č. 34/2011 zo dňa 31.10.2011.
Pohľadávka uplatnená v tomto konaní nebola sporná, jedinou spornou skutočnosťou bolo, čo došlo k jej
uhradeniu,ktorúskutočnosťvylúčilkonateľpôvodnéhoveriteľaL.V.svojouvýpoveďouažalovanýokrem
sporného odborného stanoviska č. 10/2015, ktorý posudzoval pravosť jeho podpisu iba na pretlačovanej
kópii príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20.05.2008, nepredložil súdu žiadne iné dôkazy, pretože

aj v odvolaní boli súdu predložené iba vo fotokópiách ako súčasť predmetného odborného stanoviska a
preto má za to, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§385ods.1C.s.p.)acontrarioadospelkzáveru,žeodolaniežalovanéhoniejedôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z

ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

11. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalovaný znáša povinnosť tvrdenia a
tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného

bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou
súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.
V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude

zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.12. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno tvrdenia, že právnemu predchodcovi žalobcu zaplatil žalovanú sumu.

Odvolací súd považuje za neopodstatnenú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nedostatočne
zistilskutkovýstav,nakoľkonevykonalnímnavrhnutýdôkazatovýsluchznalcaIng.MiroslavaKoutného,
ktorývypracovalnazákladejehožiadostiodbornéstanoviskoč.10/2015zodňa25.3.2015,nakoľkotento
dôkaz považoval za nadbytočný, rovnako ako súd prvej inštancie, pretože znalec Ing. Miroslav Koutný
pri vypracovaní odborného stanoviska nemal k dispozícii originál príjmového pokladničného dokladu

a mal k dispozícii len prepisovú kópiu pokladničného dokladu, keď ako správne konštatoval súd prvej
inštancie, na preukázanie skutočnosti, že podpis patrí k listine, na ktorej je umiestnený, je potrebné
skúmať originál listiny, čo nebol daný prípad, a preto takto navrhnuté dokazovanie by nemohlo ovplyvniť
rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti naviac uvádza, že navrhovanie dôkazov musí
byť kvalifikované a spolu s návrhom na vykonanie dokazovania je nutné uviesť skutočnosti, ktoré majú
byť navrhovaným dôkazom preukázané, čo v prípade návrhu na výsluch Ing. T. W.plne absentuje.

V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016 a podľa § 185 ods. 1 C.s.p. účinného od
1.7.2016, súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov a v danom prípade ani dôkazu, ktorý nenavrhli účastníci
konania, nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom. (porovnaj

aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
arozhodnutísúdovSlovenskejrepublikypodR37/1993apodR125/1999).Odňatiemožnostikonaťpred
súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo
možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012).

Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že zaplatenie žalovanej sumy preukázal
príjmovými dokladmi zo dňa 14.3.2008, 24.5.2008, 30.5.2008, nakoľko nie sú obsahom spisového
materiálu a ani neboli predložené odvolateľom spolu s odvolaním, a preto na predmetné tvrdenie
odvolateľa nemohol prihliadať.

13. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaný neuviedol žiadne nové
relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie ani žiadnym iným
spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.

14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s.
p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je
podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu
v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§396ods.1C.s.p.a§255ods.1C.s.p.ažalobcovi,ktorýbolúspešnývkonaní,priznalprotižalovanému
nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §
257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).