Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/321/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220172
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115220172.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanielouBaranovouvprávnejvecižalobkyne:H.I.,B..XX.XXXXX,

X. Y. XX, XXX XX L., zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom
ul. sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že úver je bezúročný bez poplatkov a o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 80130635 z 18.6.2014 uzavretej medzi
stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov.

II.Určuje,žezmluvnápodmienkavzmluveospotrebiteľskomúvereč.90130635z18.6.2014uvedená
v bode 2 „administratívny poplatok vo výške 436,68 eura za administratívne náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je
neprijateľná.

III. P r i z n á v ažalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.7.2016 domáhal voči žalovanému určenia, že úver zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 801300635 z 18.6.2014 uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný
a bez poplatkov a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 90130635 z
18.6.2014 uvedená v bode 2 „administratívny poplatok vo výške 436,68 eura za administratívne náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou“ je neprijateľná a náhrady trov konania, pričom svoju žalobu odôvodnila tým, že
„ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 801300635 z 18.6.2014 vo výške 600 eur za celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576 eur (úrok 23,22 % t.j. 139,32 eura a administratívne

náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu vo výške 436,68 eura -
„administratívny poplatok“ - t.j. 72,78 %). V zmluve bola uvedená výška RPMN 96 %, priemerná RPMN
45,02 %. Zároveň bola uzavretá dohoda o plnení v splátkach k zmluve o úvere č. 801300635 s tým ,
že celkovú čiastku vo výške 1.176 eur uhradí v 12 mesačných splátkach po 98 eur mesačne s tým, že
výška RPMN je uvedená 300,29 %.
V bode 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedený administratívny poplatok vo výške 367,90 eura
za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou.
Žalovaný neposkytol žalobkyni reálne plnenie za takýto poplatok, a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ
neprijateľný. Najviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, oaké administratívne plnenie sa jedná. Neurčito vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou
má dopad na platnosť administratívneho poplatku.
Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v

tom, že si Pohotovosť nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len
svojim okruhom, kedy výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorá má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a
navyše je neprijateľné, aby poplatok za „niečo ako technickú podporu“ závisel ona výške poskytnutého
úveru. Pohotovosť vôbec nevysvetľuj, prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu
sumu, ako do toho, ktorému požičiava menej.

Čo sa týka predmetného poplatku poukazuje na rozsudok OS Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z 13.9.2013,
ktorý rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým
spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom
KS Prešov sp. zn. 5Co/219/2013 z 21.8.2014.
Stotožňuje sa s výkladom § 53a Občianskeho zákonníka tak, ako ho vyjadril Krajský súd Banská

Bystrica svojim rozsudkom sp. zn. 14C/321/2012 z 10.9.2013: „Ustanovením § 53a OZ sa do právneho
poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľským
veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné
vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ
vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek

súdnom konaní označil za neprijateľnú alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného
rozhodnutia“.
Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek
požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§ 153 ods. 3 OSP, rozsudok

SD EÚ C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa,
ktorýbynebolviazanýneprijateľnoupodmienkoulenzastavu,kedybysavýslovneurčeniajejneplatnosti
domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§
53 ods. 5 OZ) a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem daný
zákonom sa nepreukazuje.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a
účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.
Konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Predmetný úver je úžerný, pretože v časti ročnej úrokovej sadzby odporuje dobrým mravom, čo vedie k
jej absolútnej neplatnosti podľa § 39 OZ. Poukazuje na priemernú úrokovú mieru nových obchodov pri
spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka v júni 2014 vo výške 7,76 %“.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že „ individuálne dohodol podmienky Zmluvy o úvere,
s tým že s odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení klienta

boli dojednané podmienky poskytnutia úveru a k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenej
bonity klienta. Nestotožňuje sa s tvrdeniami žalobcu o tom, aby chýbali resp. boli chybne uvedené v
zmluve podstatné náležitosti a teda vylučuje absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a
poplatkov. Dané údaje sa nachádzajú Dohode o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. 801300635 zo dňa 18.06.2014, ako neoddeliteľnej súčasti, ktorá bola podpísaná v rovnaký deň ako

Zmluva o úvere. Dlžník sa v nej zaviazal k splateniu úveru v 12 pravidelných mesačných splátkach vo
výške 98,00 EUR, vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 26.07.2014. Preto úver nie
je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ak žalobca tvrdí, že uvedenie RPMN a priemernej
RPMN v predmetnej zmluve o úvere je nepravdivé, toto tvrdenie nemôže obstáť, nakoľko tak výpočet
RPMN uvedený v zmluve o úvere, ako aj výpočet uvedený v dohode o splátkach zodpovedá skutočnosti.

Žalobca na preukázanie tvrdenej nepravdivosti nepredložil žiaden relevantný dôkaz (aj keď v tejto časti
znáša dôkazné bremeno). Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal nepravdivosť výpočtu RPMN
a túto nepravdivosť konkrétne nezdôvodnil v Rozsudku ani Súd prvého stupňa (t.j. v čom je výpočet
nepravdivý, kde je výpočet chybný a aký správny výpočet má byť).
Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov

(RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 300,29 %.“ Dohoda o
splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve
o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 96,00 %stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti
tomu RPMN vo výške 300,29 %, dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v
prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade.

Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru.
Žalovaný žiada, aby odvolací súd vo veci aplikoval rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č.
C-26/13 vo veci Árpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai ./. OTP Jelzálogbank Zrt zo dňa 30.04.2014 v
spojení s dispozitívnym ustanovením § 502 Obchodného zákonníka.

Podľa odbornej literatúry totiž „Kromě podstatných částí bude v praxi smlouva o úvěru zpravidla
obsahovat i úpravu řady dalších otázek, jsou to např. způsob a lhůta poskytnutí peněžních prostředků,
účel úvěru, výše úroků, lhůta k vrácení úvěru, smluvní pokuta za porušení povinností dlužníkem. V této
souvislosti je třeba zdůraznit, že k podstatným částem smlouvy o úvěru nepatří dohoda o výši úroků.
(ŠTENGLOVÁ, I., PLÍVA, S., TOMSA, M. a kol. Obchodní zákoník. Komentář. 12. vydání. Praha : C.
H. Beck 2009, s. 1078-1079).

Ujednání o termínu poskytnutí úvěru, termínu vrácení úvěru ani sjednání výše úroků nejsou podstatní
náležitostí smlouvy (ELIÁŠ, K., DVOŘÁK, T. a kol. Obchodní zákoník. Praktické poznámkové vydání s
výběrem z judikatury od roku 1900. 5. přepracované a rozšířené vydaní. Praha : Linde 2006, s. 783).
Dohoda o výši úroku nemusí být ve smlouvě obsažena, protože zákon má dispozitivní pravidlo v § 502
(PELIKÁNOVÁ, I.: Komentář k obchodnímu zákoníku. 4. díl. Praha : Linde 1997, s. 375“).

Žalobkyňa napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov výlučne v časti za náklady za
vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Je teda zrejmé,
že žalobca predovšetkým mieri na poplatok ako taký.
Na okraj žalovaný poukazuje aj na ustanovenia Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník podľa jeho
ustanovenia § 499 v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov umožňuje aj dojednanie

tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov (v právnej terminológii ide o odplatu za dojednanie
záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi). Aj Obchodný zákonník teda
umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku.
Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže
pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Už len z toho dôvodu je Rozhodnutie nepoužiteľné.

Naproti tomu si žalovaný dovolí poukázať na aplikovateľné rozhodnutie Spolkového súdneho dvora
ako inštančne najvyššie postaveného súdu v sústave všeobecných súdov NSR. V predmetnom
rozhodnutí Spolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof) výslovne judikoval, že poplatok za uzatvorenie
zmluvy o stavebnom sporení je prípustný (rozhodnutie je dostupné na http://www.dnoti.de/
DOC/2012/11zr3_10.pdf, sp. zn. XI ZR 3/10 zo dňa 07.12.2012).

Naviac, v súvislosti s prípustnosťou poplatku za náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy
poukazuje žalovaný na novelu Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon č. 132/2013 Z.z. účinný od
10.06.2013. Žalovaný zotrváva na svojich tvrdeniach, že žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku
nie je možné vyvodiť ani zo samotného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 9 ods.
10 novelizovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž „veriteľovi zakazuje požadovať od

spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu
spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a
ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715
Obchodného zákonníka, osobitného zákona18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou

úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.“ Zákonodarca
explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp.
účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho
výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch
prípustný.

Navyše, ani v tomto prípade rovnako nemožno žiadať absolútnu neplatnosť právneho úkonu ako takého,
keďže podľa už spomínaného § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na
časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Podľa tohto ustanovenia by teda bola neplatná len
tá časť poplatku, ktorá by nebola prípadne prijateľná a žalovaný by mal naďalej nárok na primeranú
výšku poplatku. Žalobca ani tu nemôže dosiahnuť neplatnosť celej zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky

poplatku (poplatok totiž tiež nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere), keďže neexistuje zákonné
ustanovenie, na ktoré by sa mohol odvolať.“3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 29.9.2016 č.k. 19C 321/2015-42 bolo rozhodnuté, že súd
žalobu zamieta, pretože po vykonaní dokazovania ustálil, že predmetná zmluva je absolútne neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre úžernú úrokovú sadzbu a preto

niet právneho dôvodu rozhodovať o nárokoch vyplývajúcich z tejto zmluvy, keďže jediným nárokom voči
spotrebiteľke a opačne by boli nároky z vydania bezdôvodného obohatenia.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením zo dňa 30.5.2017 č.k.
20Co/271/2016 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie prvej inštancie prijal záver o absolútnej neplatnosti úverovej
zmluvy, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolaciemu súdu nie je jasné, na základe čoho
dospel súd prvej inštancie k takémuto záveru. Súd prvej inštancie neuviedol argumenty odôvodňujúce
správnosť tohto záveru. Len stroho skonštatoval prekročenie úrokovej sadzby, a ďalej už neuviedol,
do akej miery ovplyvňuje neprimeraná výška úrokovej sadzby platnosť zmluvy, ani žiadne ďalšie
skutočnosti, ktoré by spolu s neprimeranou výškou úrokovej sadzby spôsobovali také vady právneho

úkonu, pre ktoré by bolo možné celú zmluvu považovať za absolútne neplatnú. Poukázal ďalej na to, že
spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení ako bezúročnosti tak bezpoplatkovosti úveru aj
neprijateľnosti zmluvných podmienok, pokiaľ zistený skutkový stav tomuto svedčí.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere

z 18.6.2014, dohodou o plnení v splátkach, rozsudkom Okresného súdu Prešov vo veci 11/42/2012,
rozsudkom Krajského súdu v Prešove vo veci 5Co/219/2013, rozsudkom SD EÚ sp.zn. C-143/13 z
26.2.2015, vyjadrením žalovaného, uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/271/2016-93 a zistil
tento skutkový stav veci:
6. Žalobkyňa je spotrebiteľka.

7. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro, vo vložke č.
23636/B s dňom zápisu 14.3.2011 v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez
obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.

8. Na formulárovom tlačive žalovaného uzavreli zmluvné strany a to žalobkyňa a žalovaný zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., predmetom ktorej podľa bodu I formulárovej
zmluvy je uvedené, že
1. Veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaväzuje bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o
spotrebiteľskomúveredohodnutýmspôsobomposkytnúťspotrebiteľovibezúčelovýspotrebiteľskýúverv

sume 600 eur a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576 eur t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.176 eur.
Spotrebiteľ podpisom zmluvy žiada veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru.
2. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo
výške 23,22 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 139,32 eura a

administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 436,68 eura /ďalej len „administratívny poplatok“/.
Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.176 eur, ak nie je dohodnuté inak do 26.6.2015 na
účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v
hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 26.6.2015,
3. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN sa vypočítava
v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 96 %.

9. Ďalej spotrebiteľ berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý
spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 45,02 %.
Veriteľ a spotrebiteľ vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali a uzatvorili ju slobodne, vážne a zrozumiteľne.

10. Napriek tomu, že v zmluve nie je zmienka o dohode o plnení v splátkach, bola pripojená k žalobe

a predstavuje dohodu o tom, že spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť celkovú čiastku v splátkach, za ktorým
účelom potvrdzuje prevzatie vkladových lístkov, na základe ktorých bude tento úver splácať.11.PodľamateriáluzverejnenomnainternetovejstránkeNárodnejbankySlovenskejwww.nbs.sk priemerné úrokové sadzby z úverov poskytnutých v eurách nové obchody v júni 2014 u
spotrebiteľských úverov predstavovali do jedného roka 7,76 %, od 1 - 5 rokov 10,66 % a nad 5 rokov

12,41 %.

12. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že „ v roku 2014 sa ocitla v ťažkej finančnej situácii. Mala
niekoľko úverov a nebola schopná ich splácať. Z Pohotovosti žiaden úver dovtedy nebrala. Na základe
telefonického kontaktu prišla za ňou domov jej dovtedy neznáma pani, ktorá s ňou jednala ohľadom tohto

spotrebiteľského úveru. V podstate vtedy u nej na byte vypísali ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, tak
dohodu o plnení v splátkach. Tá pani od nej pýtala len osobné doklady, občiansky preukaz. Povedala
jej koľko zarába, žiadne iné listinné dôkazy ohľadom svojho príjmu jej nepredkladala. Ukazovala jej
výplatnú pásku, aj potvrdenie o výške dôchodku. Na nič sa nepýtala, po tom čo si pozrela výplatnú
pásku, aj potvrdenie o výške dôchodku, pričom v tom čase mala zárobok okolo 200 eur a invalidný
dôchodku okolo 280 eur. Začala vypisovať tento formulár, pričom najvyššia možná suma, ktorú jej

mohli poskytnúť, bolo 600 eur s tým, že ich má platiť v splátkach. Výška splátky jej bola povedaná.
Akú konkrétnu sumu najvyššiu zaplatí, povedané nebolo. Nepamätá si, či podpisovala tento formulár,
keď už všetky kolónky boli vypísané. Zaplatila okolo 280 eur, potom vyhľadala združenie na ochranu
spotrebiteľov, kde jej bola poskytnutá právna pomoc ohľadom tejto veci a potom už prestala tento úver
splácať. Pani, ktorá s ňou uzatvárala zmluvu, jej nevysvetlila, o aký poplatok sa má jednať v prípade

administratívneho poplatku uvedeného v bode 2 vo výške 436,38 eura za administratívne náklady za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou.“

13. Právny zástupca žalobkyne na ostatnom pojednávaní prehlásil, že „pokiaľ v žalobe tvrdili, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 konkrétne písm. k) a podľa

písm.d)jevzmluveuvedenánesprávneúročnápercentuálnamieranákladovvneprospechspotrebiteľa,
tak poukazujem na to, že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere v listine podpísanej 18.6.2014 uvedená 96 %, ale v listine Dohoda o plnení v splátkach, ktorá
je podpísaná toho istého dňa a je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je už uvedená 300,29
%. Žalovaná strana nerozporuje, že uviedla v dohode o splátkach výšku RPMN 300,29 % s tým,

že vysvetľuje, že dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach a na základe ktorých
logicky vzrastá aj RPMN, pričom RPMN vo výške 96 % stanovená v zmluve, je hodnota vypočítaná pre
prípad splatenia úveru v jednej splátke a RPMN 300,29 % predstavuje dohodu vypočítanú v prípade
spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach. Uzatváraním zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
následnej dohody o plnení v splátkach tak, ako to robila žalovaná strana ešte v roku 2014 dochádzalo k

nekalej obchodnej praktike zo strany žalovanej a táto nekalá obchodná praktika postihovala v každom
prípade spotrebiteľa.
Vo vzťahu k druhému určovaciemu výroku, že zmluvná podmienka a to administratívny poplatok vo
výške 436,68 % je neprijateľnou zmluvou podmienkou, toto jednoznačne vyplýva z textu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a znamená plnenie, ktoré v žiadnom prípade nevyplýva z obsahu zmluvy, ani nie

je v prospech spotrebiteľa.
Tento administratívny poplatok žalovaná strana ničím nevysvetľuje, ani nie je zrejmé z tejto zmluvy, čím
je ten administratívny poplatok tvorený.“

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

15. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú
právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje na to, že
podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj keď sa
jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. Z toho
vyplýva, že aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka sa na túto zmluvu nevzťahuje.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o

spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,

ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.

18. Podľa § 11 tohto zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k) , r)

a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

19. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v nej chýba podstatná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2
písm. k/ ZoSÚ) - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia., a v zmluve je uvedená nesprávne aj ročná

percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné úver považovať za bezúročný
a bezpoplatkov.

20. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení úveru za
bezúročný a bez poplatkov súd poukazuje na to, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti právneho záujmu nezaťažuje žalobcu, keďže vyplýva
priamo zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ, ak existuje zákonný dôvod, pre ktorým by
mohol byť úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkov, ako v tomto prípade, vždy naliehavý právny
záujem na tomto určení.

21. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z predloženej zmluvy vyplýva, že chýbajú:
- Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ),
- Ročná úroková sadzba (§4 ods. 2 písm. h) ZoSÚ),- Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ),
- Ročná percentuálna mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§

4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ).
- Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok
(§ 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ).,
preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov.

22. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove zo
dňa 30. mája 2017 vo veci 20Co 271/2016, podľa ktorého, ak sa spotrebiteľ dovoláva stavu právnej istoty
tým, že podá na súd žalobu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky nemožno takúto žalobu zamietnuť a neposkytnúť spotrebiteľovi ochranu, aj keby

prípadne pre úžerný úrok súd považoval zmluvu za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá
Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP (predtým obdobné ustanovenie § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), súd môže v

rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie

tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi. Z tohto pohľadu nie je rozhodné, či
dochádza k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti na súd za účelom zabezpečenia

stavu právnej istoty, t.j. aby nebol obťažovaný hrozbou použitia podmienky, ktorej neplatnosť nikto
neurčil.Naliehavýprávnyzáujemjedaný,pretoželenurčovacoužalobousamôžeodstrániťstavneistoty,
v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže následne
argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození, a preto

žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a
nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je
v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany.

23. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky je daný priamo
zákonom, a to v ustanovení § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktoréhokaždý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ako aj v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a vyplýva aj zo zákonného ustanovenia § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

24. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
dňa 8. júna 2017 sp.zn. 9Co 58/2017, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať
podmienku vyvolávajúcu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom

vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá
je neprimeranou, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného
ustanovenia,podľaktoréhoboladojednaná.Vtomtozmyslezaneprijateľnúzmluvnúpodmienkusprávne
súd prvej inštancie posúdil zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu nie je po materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa.
Zo zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o

poplatok, ktorý predstavuje 3/4 z úverových prostriedkov. Odvolací súd je toho názoru, že požadovanie
úhrady poplatku v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé,
že by malo ísť o plnenie spotrebiteľovi po materiálnej stránke dodané a nemôže ísť ani o plnenie,
ktoré by malo byť v záujme spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ u spotrebiteľského úveru nárok na
poplatok, je nevyhnutné, aby sa takýmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi,

ktoré je súčasne v jeho záujme. To, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore
so zákonom alebo v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky spotrebiteľa a v
prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie z takejto podmienky žiadané.
To, že výška poplatku nie je limitovaná právnym predpisom neznamená, že žalovaný ako veriteľ mal by
byť oprávnený na zaplatenie poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo výške 3/4 sumy úveru nemôže

byťvsúladesprincípomdobrýchmravov,naopak,vykazujeznakycivilnoprávnejúžery.Akmalžalovaný,
ako z odvolania vyplýva, za to, že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle dohodnutých úrokov z úveru,
je potrebné uviesť, že takáto konštrukcia vyjadrenia ceny úveru vo forme úrokov z úveru je neurčitá,
neprehľadná a ak by aj poplatok za úver mal byť konštruovaný ako sumár platby za administráciu a
úroky, nič to nemení na závere o jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere k samotnej sume úveru.

Pokiaľ teda žalobkyňa žalovanému zaplatila na úhradu záväzku zo zmluvy o úvere aj sumu, na ktorú
žalovaný nemal nárok, znamená to, že žalovaný od žalobkyne prijal plnenie, na ktoré nárok nemá, keďže
ho prijal bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane.
Vydanie tohto obohatenia žalobkyni preto súd prvej inštancie uložil správne.

25. Preto súd dôvodnej žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že „úver zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 80130635 z 18.6.2014 uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov a
určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 90130635 z 18.6.2014 uvedená v
bode 2 „administratívny poplatok vo výške 436,68 eura za administratívne náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je

neprijateľná.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP, podľa ktorých, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Súd ustaľuje, že žalobkyňa mal vo veci plný úspech a preto mu priznal nárok na 100% náhradu trov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).