Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Veselá Zemaníková

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3XObdo/571/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209457
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemaníková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7812209457.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4C/162/2012, o
dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 7. mája 2014, č. k. 11Co/607/2013-168,

takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .
II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava uznesením z 10. januára 2013, č. k. 4C/162/2012-25 uložil žalobcovi v
spojených veciach pod sp. zn. 4C/162/2012, povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky

zaujatosti vo výške 4 884,- eur (74 x 66,- eur) podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 7. mája 2014, sp. zn. 11Co/607/2013
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobcovi zaplatiť súdny

poplatok za vznesené námietky zaujatosti, keď sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska
obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti; za správny označil tiež následný postup
súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a žiadal rozhodnutia súdov oboch nižších
stupňov zrušiť a pre prípad úspešnosti priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie

odôvodnil tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm.
e/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.
f/ O. s. p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O.
s. p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania považoval nepodanie námietky zaujatosti, pretože to
nebolo obsahom jeho vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval údajnú prekvapivosť a
nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred

súdom prvého stupňa vyvodzoval z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom mu
mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítal aj nesprávnosť jeho záveru,
podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za
vznesenie námietky zaujatosti.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana
sporu,vneprospechktorejbolonapadnutérozhodnutievydané(§424C.s.p.),konajúcazamestnancomvsúladesustanovením§429ods.2písm.b/C.s.p.,beznariadeniapojednávania(§443C.s.p.)dospel
k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je prípustné, preto dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované,aprípustnosťpodaného

dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.

6. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa -
viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/328/2013, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014,
6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/2014, 7Cdo/1/2014, 7Cdo/79/2014, 8Cdo/132/2014, 8Cdo/133/2014.

Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

7. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 ods. 1 O. s. p. a § 239 O. s. p. prípustné nie je,
Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p. bez toho, aby sa zaoberal

dôvodnosťou podaného dovolania.

8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262
ods. 2 C. s. p).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.