Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200650
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200650.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek

senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: CRH (Slovensko)
a.s., 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973, zastúpený: PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., advokátska
kancelária, Karadžičova 2, 815 32 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
116140/2016 zo dňa 04.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Listom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 17.09.2009 bol správcovi dane postúpený
podnet, v ktorom anonymný pisateľ upozorňoval daňové orgány na protizákonné konanie a daňového
úniky žalobcu - CRH (Slovensko) a.s. (do 27.08.2015 Holcim (Slovensko) a.s. Na základe tohto

podnetu správca dane vykonal dňa 22.01.2010 v sídle žalobcu miestne zisťovanie za účelom
preverenia skutočností týkajúcich sa dodania tovaru (cementu) spoločnosti H. X. - M., K..Q..X.. O
tomto miestnom zisťovaní bola spísaná zápisnica z tohto istého dňa, prílohu ktorej tvoria žalobcom
predložené doklady. Správca dane listom zo dňa 14.04.2010 požiadal českú daňovú správu o
medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaných obchodov - dodania tovaru
(cementu) českému odberateľovi - spoločnosti H.. Po urgencii zo strany správcu dane bola na uvedenú
žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správcovi dane doručená odpoveď českej daňovej správy

dňa 15.11.2010. Na základe uvedenej medzinárodnej výmeny informácií správca dane zistil, že pri
predmetnomdodanítovaruspoločnostiH.prepravutovaruzabezpečovalaspoločnosťR.K.SK,K..Q..X..
Za účelom preverenia tejto informácie zaslal správca dane listom zo dňa 28.03.2011 dožiadanie
Daňovému úradu Bratislava III, ktorý bol v tom čase miestne príslušný správca dane spoločnosti R. K.
SK, K..Q..X.. Daňový úrad Bratislava III na uvedené dožiadanie správcu dane odpovedal listom zo dňa
09.09.2011.

2. Dňa 18.09.2012 správca dane začal u žalobcu výkon daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie
január 2009 až december 2009, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 15.08.2012, doručeným dňa
20.08.2012. Správca dane vykonal so zástupcom žalobcu v priebehu daňovej kontroly niekoľko ústnych
pojednávaní, z ktorých vypracoval zápisnice zo dňa 18.09.2012, 05.10.2012, 13.11.2012, 19.11.2012, 07.12.2012, 11.01.2013, 25.01.2013, 12.02.2013 a 18.02.2013. Na základe informácií získaných v
priebehu ústnych pojednávaní správca dane listami zo dňa 06.05.2013 požiadal Daňový úrad Bratislava,
odbor kontroly, o preverenie informácií týkajúcich sa:

-spoločnostiB.,K..Q..X..,ktorámalavykonávaťprepravutovarupridodanítovaružalobcomprečeského
odberateľa B. L., K..Q..X.. (od 01.04.2009 do 31.06.2009 a od 01.09.2009 do 31.12.2009). Odpoveď
bola správcovi dane doručená dňa 23.12.2013.
- spoločnosti R. K. R., K.. K. Q..X.., ktorá mala vykonávať prepravu tovaru pri dodaní tovaru žalobcom
pre švajčiarskeho odberateľa D. Y. F.. (v zdaňovacích obdobiach apríl 2009 až júl 2009) a rakúskeho

odberateľa Holcim (Wien) GmbH. (v zdaňovacích obdobiach marec 2009, máj 2009 a november 2009).
Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 02.07.2013.
- spoločnosti R. (K.), K..Q..X.., ktorá mala vykonávať prepravu tovaru pri dodaní tovaru žalobcom pre
švajčiarskeho odberateľa D. Y. F.. (v zdaňovacích obdobiach január 2009 až máj 2009) a rakúskeho
odberateľa D. (Y.) O.. (v zdaňovacích obdobiach január 2009, február 2009 a august 2009). Odpoveď
bola správcovi dane doručená dňa 19.07.2013 (čiastočná odpoveď) a dňa 10.12.2013.

3. Správca dane vypracoval nasledovné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií:
- žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná nemeckej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania
tovaru žalobcom nemeckému daňovému subjektu D. Y. F.. a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa
zistení správcu dane vykonali nemecké spoločnosti Z. Q. a Z. R. X.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013

obdržal správca dane odpoveď dňa 05.09.2013.
- žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná rakúskej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania tovaru
žalobcom rakúskemu daňovému subjektu D. Y. F.. a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa zistení
správcu dane vykonali rakúske spoločnosti U. R. G..V.. B. S.-H.. Po viacerých urgenciách správcom
dane zo dňa 20.08.2013, 12.02.2014, 03.09.2014 a 16.01.2015 bola odpoveď rakúskej daňovej správy

doručená dňa 26.01.2015.
- žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy
tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa D. Y. F.. vykonanej maďarským daňovým
subjektom L. - R. E.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 05.09.2013
(čiastočná) a dňa 26.09.2013.

- žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná českej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy tovaru
dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa D. Y. F.. vykonanej českým daňovým subjektom L.-
Q., K..Q..X.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 19.09.2013 a prílohy
k odpovedi dňa 29.10.2013.
- žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná rumunskej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy

tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa D. Y. F.. vykonanej rumunským daňovým
subjektom O. K..Q..F.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 04.09.2013.
- žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná českej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy tovaru
dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa D. Y. F.. vykonanej českým daňovým subjektom
F. K., K.. K. Q..X.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 10.09.2013

(čiastočná) a dňa 26.11.2013.
- žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná českej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy tovaru
dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa D. Y. F.. vykonanej českým daňovým subjektom F.
O., K..Q..X.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa 11.12.2013.
- žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná rumunskej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy

tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa D. Y. F.. vykonanej rumunským daňovým
subjektom K. Z. S. K. K..Q..F.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa
19.11.2013 (čiastočná) a dňa 11.02.2014.
- žiadosť zo dňa 09.05.2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia prepravy
tovaru dodávaného žalobcom pre švajčiarskeho odberateľa D. Y. F.. vykonanej maďarským daňovým

subjektom K. H.-C. K. É. E. E.. Po urgencii zo dňa 20.08.2013 správca dane obdržal odpoveď dňa
05.09.2013 a prílohy k odpovedi dňa 24.09.2013.
- žiadosť zo dňa 10.05.2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania
tovaru žalobcom maďarskému daňovému subjektu Y.-R. E. É. K. E. a prepravy s ním súvisiacej, ktorú
podľa zistení správcu dane vykonala maďarská spoločnosť Y. R. E.. Po urgenciách zo dňa 20.08.2013

a 12.02.2014 obdržal správca dane odpoveď dňa 02.06.2014.
- žiadosť zo dňa 10.05.2013 adresovaná maďarskej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania
tovaru žalobcom maďarskému daňovému subjektu F. D. É. E. a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa zistenísprávcudanevykonalimaďarskéspoločnostiK.Y.E..aY.R.E..Pourgenciáchzodňa19.08.2013
a 12.02.2014 obdržal správca dane odpoveď dňa 03.03.2014.
- žiadosť zo dňa 14.05.2013 adresovaná českej daňovej správe týkajúca sa preverenia dodania tovaru

žalobcom českému daňovému subjektu B. L., K..Q..X.. a prepravy s ním súvisiacej, ktorú podľa zistení
správcu dane vykonala česká spoločnosť B., K..Q..X.. Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa
09.09.2013.

4. Dňa 20.05.2013 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly s tým, že predmetná

daňová kontrola bola prerušená odo dňa 22.02.2013 do doručenia odpovedí na žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií uvedené v predchádzajúcom bode. Ako dôvod prerušenia daňovej kontroly správca
dane uviedol uskutočňovanú medzinárodnú výmenu informácií. Po obdržaní všetkých odpovedí na
jednotlivé žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane listom zo dňa 28.01.2015,
doručeným dňa 30.01.2015, žalobcovi oznámil, že dňa 26.01.2015 pominuli prekážky, pre ktoré sa
daňová kontrola prerušila a v predmetnej daňovej kontrole pokračoval.

5. O výsledku daňovej kontroly vypracoval správca dane protokol zo dňa 04.05.2015, ktorý bol spolu
s výzvou na vyjadrenie a na jeho prerokovanie doručený žalobcovi dňa 06.05.2015. Žalobca svoje
právo na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole využil a v lehote určenej správcom dane
podal vyjadrenie, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 28.05.2015. Dňa 21.10.2015 správca dane

prerokoval so žalobcom ním predložené pripomienky a dôkazy k zisteniam uvedeným v protokole, o čom
bola spísaná zápisnica z toho istého dňa. Dňom doručenia protokolu bola predmetná daňová kontrola
ukončená a nasledujúci deň po dni doručenia protokolu správca dane začal vyrubovacie konanie podľa
§ 68 ods. 1 daňového poriadku. Vyrubovacie konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia správcu
dane opísaného v bode 1 tohto rozsudku, ktoré bolo po odvolaní žalobcom potvrdené napadnutým

rozhodnutím žalovaného.

6. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly Daňový úrad pre vybrané daňové
subjekty (ďalej aj ako „správca dane” alebo „prvostupňový orgán”) rozhodnutím č. 1610144/2015 zo dňa
29.10.2015 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok”) určil žalobcovi rozdiel dane v sume
XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH”) za zdaňovacie obdobie február 2009
a znížil nadmerný odpočet na DPH za toto zdaňovacie obdobie zo sumy XXX.XXX,XX eura na sumu
XXX.XXX,XX eura.

7. Prvostupňový orgán tak rozhodol z dôvodu, že na základe zistení vyplývajúcich z daňovej kontroly
DPH vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009 nebolo preukázané
splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu ustanovených v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH”) pri faktúrach v celkovej hodnote XX.XXX,XX eura za dodanie tovaru (cementu) pre

zahraničného odberateľa H. X. - M., K..Q..X.., Č. XXXX/XX, D., Č. Q..

8. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 116140/2016 zo dňa 04.02.2016 žalovaný podľa ust. § 74 ods.
4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu
pre vybrané daňové subjekty č. 1610144/2015 zo dňa 29.10.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods.

6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009.

9. Žalovaný mal za preukázané, že správcom dane bol zistený skutkový stav dostatočne, aby mohol
prijať záver, na základe ktorého rozhodol. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že

k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo
nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar
bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu dodania (C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh
International).

10. Žalovaný mal za to, že zo zistených skutočností správcom dane a predložených dôkazov žalobcom
vyplýva, že podmienka oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH nebola žalobcom
preukázaná. Poukázal na zistenia správcu dane z medzinárodného dožiadania, podľa ktorého česká
daňová správa v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ako aj P.. A. H., bývalý konateľ spoločnosti R. K. SK, K..Q..X.. potvrdili, že prepravu tovaru vykonala spoločnosť Tm sanit
SK,s.r.o.,avšakspoločnosťR.K.SK,K..Q..X..žiadnufaktúruzavykonanúprepravutovarunevyhotovila.
Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou H. X. - M., K..Q..X.. a spoločnosťou R. K. SK, K..Q..X..

zo dňa 10.01.2009 vyplýva, že prepravu tovaru v rámci dodávok predmetného tovaru medzi uvedenými
spoločnosťami zabezpečovala na vlastné náklady spoločnosť R. K. SK, K..Q..X.. Na základe uvedených
skutočností mal správca dane za preukázané, že prepravu predmetného tovaru vykonala spoločnosť R.
K. SK, K..Q..X.. vo vlastnom mene a na svoj účet.

11. Nestotožnil s názorom žalobcu, že konal v dobrej viere a že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie je v súlade s podmienkami pre oslobodenie od dane
v zmysle zákona o DPH. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že jedným z opatrení bolo preverenie výpisu
z obchodného registra ČR a tiež aj opatrenie v rámci kontrolných mechanizmov osobné ručenie P.. A.
H. za záväzky spoločnosti H. X. - M., K..Q..X.. v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou, žalovaný
uviedol, že správcom dane z obchodného registra ČR bolo však zistené, že spoločnosť H. X. - M.,

K..Q..X.. nemá v predmete činnosti prepravu tovaru a ani medzinárodnú prepravu tovaru a preskúmaním
predmetnej kúpnej zmluvy zistil aj skutočnosť, že v predmetnej kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli
o zabezpečení pohľadávok zriadením záložného práva na majetok tretej osoby na motorové vozidlá
spoločnosti R. K. SK, K..Q..X.., práve tieto vozidlá podľa EČV uvedených na nákladných listoch CMR
boli použité na prepravu tovaru.

12. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca neposkytol správcovi dane také dôkazy, ktoré by jednoznačne
preukazovali nárok na oslobodenie od dane dodaním tovaru do iného členského štátu. Konštatoval
neúplnéanepotvrdenémedzinárodnénákladnélistyCMR,akoajveľmivšeobecnépísomnéprehlásenie
odberateľa, ktoré na rozdiel od prípadu Teleos neobsahovalo ďalšie podrobnosti, na základe ktorých

by bolo možné faktické uskutočnenie prepravy predpokladať, ako napríklad miesto určenia, údaj o
prevzatí tovaru v mieste určenia, označenie dopravného prostriedku, ktorým bol tovar prepravovaný,
údaj o vodičovi a pod. Všeobecnosť predmetného prehlásenia o dodaní tovaru do iného členského
štátu, neúplné a nepotvrdené nákladné listy, nepotvrdené dodacie listy o prevzatí tovaru a ich
bezvýhradná akceptácia žalobcom ako postačujúci dôkaz o uskutočnení intrakomunitárneho dodania,

podľa žalovaného, nesvedčí o dobrej viere žalobcu, ktorý za daných okolností mal byť opatrnejší a mal
požadovať od odberateľa alebo prepravcu ďalšie dôkazy preukazujúce faktické dodanie tovaru do iného
členského štátu. Pokiaľ tak neurobil, nemohol, v dobrej viere vystavovať daňové doklady oslobodené
od DPH.

13. Žalovaný uviedol, že overenie uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH znamená
objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky oslobodenia od dane boli
splnené. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len samotná existencia
konkrétnych faktúr, dodacích listov, dokladov CMR a potvrdení o preprave tovaru do iného členského
štátu, hoci tieto by obsahovali všetky formálno-právne náležitosti, musí sa overiť, či údaje v nich uvedené

reálne preukazujú predmetnú skutočnosť. Správca dane vykonal v preskúmavanej veci dokazovanie v
dostatočnom rozsahu a skutkové okolnosti aj správne vyhodnotil a prijal správny právny záver.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane.

II.

Žaloba

15. Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 15.04.2016 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutiažalovanéhoč.116140/2016zodňa04.02.2016,ktorýmzamietolodvolaniežalobcuapotvrdil
rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 1610144/2015 zo dňa 29.10.2015, ktorým

správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009.

16. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného trpí vadou konania, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, spočívajúca v nezákonnom prerušení daňovej kontroly a v

nezákonne dlhom trvaní daňovej kontroly. Táto bola spolu s protokolom podkladom pre vydanie
rozhodnutia daňového úradu a následne rozhodnutia žalovaného. Daňová kontrola trvala nezákonne od
18.09.2012 do 06.05.2015, t. j. viac ako 2 roky a 6 mesiacov, z toho bola nezákonne prerušená počas
614 dní. 17. Daňový úrad prerušil daňovú kontrolu za účelom doplnenia skutkovej situácie, na základe čoho
predpokladal, že výsledky proklamovaného medzinárodného dožiadania informácii sa pretavia v

rozhodnutí daňového úradu a v rozhodnutí žalovaného, čo sa však podľa žalobcu nestalo.

18.Uviedol,žesprávcadanehooznámenímzodňa28.01.2015upovedomil,žedňa26.01.2015pominuli
prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, avšak bez bližšieho zdôvodnenia rozhodných údajov
spôsobujúcich koniec prerušenia daňovej kontroly.

19. Žalobca ďalej uviedol, že napriek prerušeniu daňovej kontroly správca dane a následne žalovaný
použili pre svoje skutkové a právne závery len informácie získané z medzinárodného dožiadania
informácií z Českej republiky vykonaného v čase ešte pred začatím samotnej daňovej kontroly. Z tohto
dôvodu považoval prerušenie daňovej kontroly za neefektívne, nadbytočné, bezdôvodné a účelové.

20.VtejtosúvislostipoukázalžalobcananálezÚstavnéhosúduSR,sp.zn.III.ÚS24/2010z29.06.2010,
rozhodnutie Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 405/09-28 zo dňa 10.12.2009 a ako aj rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 5Sžf/68/2008, 3Sžf/2/2009, 3Sžf/1/2009, 3Sžf/107/2009, 5Sžf/68/2008,
8Sžf/62/2011 a 8Sžf/16/2013.

21. Okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly je podľa žalobcu potrebné posudzovať
aj primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom
v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie č. 904/2010“), konkrétne na oddiel 2, článok 10,
podľaktorého„žiadanýorgánposkytujeinformácieuvedenévčlánku7a9takrýchlo,akojetolenmožné,

no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má,
lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.“ Dôvodil, že slovné spojenie „pominuli dôvody, pre ktoré
sa konanie prerušilo“ (§ 61 ods. 4 daňového poriadku) je potrebné v kontexte uvedeného nariadenia
vykladať tak, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou
dĺžkou lehôt stanovených v uvedenom nariadení pre poskytnutie požadovaných informácií. Z toho podľa

žalobcu vyplýva, že podmienka primeranosti dĺžky trvania prerušenia daňovej kontroly splnená nebola,
a teda išlo o nezákonné prerušenie daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade
so zákonom, t.j. účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú
známe, čo v danom prípade splnené nebolo. Ak tieto limity daňovej kontroly nie sú zo strany správcu
danedodržiavané,dôsledkomtohoje,žeprotokolzdaňovejkontrolymácharakternezákonnezískaného

dôkazného prostriedku a nemôže byť použitý ako dôkaz v daňovom (vyrubovacom) konaní.

22. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a trpí takou vadou konania, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť, keď žalovaný nesprávne v
rozpore so zákonom neprihliadol na žalobcom predložený dôkaz (čestné vyhlásenie pána Nezvala zo

dňa 28.05.2015 a tento dôkaz nesprávne nepovažoval za dôkaz podľa daňového poriadku, ani naň
neprihliadal s odôvodnením, že ho žalobca nepredložil do konca daňovej kontroly. Uvedený záver
žalovaného je nesprávnym právnym posúdením veci žalovaným a porušením práva žalobcu predkladať
dôkazy v daňovom konaní a tiež porušením povinnosti daňového úradu a žalovaného vykonať a
vyhodnotiť dôkazy predložené v daňovom konaní.

23. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne ustálil, že rozhodnou skutočnosťou pre posúdenie nároku
žalobcu na oslobodenie od DPH je doklad o preprave, čo je v rozpore s § 43 ods. 1 a 5 písm. c/ daňového
poriadku. Zastával názor, že v zmysle § 43 ods. 5 daňového poriadku účinného v rozhodnom čase
(rok 2009) bolo postačujúce doložiť písomné vyhlásenie odberateľa o tom, že tovar prepravil do iného

členského štátu, čo splnené bolo. Žalovaný napriek tomu v rozpore so zákonom od žalobcu požadoval
doklady nad rámec právnej normy, keď od žalobcu požadoval predloženie všetkých dokladov podľa §
43 ods. 5 daňového poriadku.

24. Taktiež žalobca zastával názor, že žalovaný nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre

oslobodenie od DPH za rok 2009 vo vzťahu k preprave tovaru do Českej republiky pre odberateľa H.,
nakoľko so žalobcom predložených a navrhnutých dôkazov je zrejmé, že žalobca v dobrej viere predával
tovar do iného členského štátu (Českej republiky), predložil o tom doklady, a preto si oprávnene uplatnil
oslobodenie od DPH. 25. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné a preto navrhol, aby Krajský súd v
Bratislave preskúmavané rozhodnutie zrušil alternatívne aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a

vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručeným súdu dňa 25.05.2016, nesúhlasil s námietkou
žalobcu o nezákonnom prerušení daňovej kontroly a jej nezákonne dlhom trvaní. Zdôraznil, že žalobca
túto námietku neuplatnil v odvolacom konaní a ani vo vyjadrení k protokolu. Uviedol, že podľa zistení
správcu dane počas daňovej kontroly žalobca v priebehu roka 2009 (kontrolované obdobie) vykonával
obchodné transakcie s viacerými zahraničnými spoločnosťami, nielen so spoločnosťou H. X. - M.,
K..Q..X.. Správca dane preto považoval za potrebné preveriť všetky obchodné transakcie, a to zaslaním

žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Z tohto dôvodu bolo dňa 20.05.2013 vydané rozhodnutie
o prerušení daňovej kontroly. Poukázal tiež na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 21.05.2013, na
ktorom bol žalobca oboznámený so skutočnosťami týkajúcimi sa zaslaných žiadostí o medzinárodnú
výmenu informácií.

27. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane dňa 21.05.2013 zaslal celkom 9 žiadostí o medzinárodnú
výmenudaňovýchinformáciídoinéhočlenskéhoštátu(Rakúsko,Nemecko,Českárepublika,Maďarsko)
za účelom preverenia dodávok pre zahraničného odberateľa D. Y. F., IČ DPH: B. a odberateľa D. Y.
F., IČ DPH: M., odberateľa F. D. E.., IČ DPH: D., odberateľa Y. - R. E.., IČ DPH: D., odberateľa B. L.
K..Q..X.., IČ DPH: L..

28. V tejto súvislosti žalovaný tiež uviedol, že správca dane vykonanie medzinárodnej výmeny informácii
uvádza v protokole, pričom z výsledkov preverovania nevyplynuli skutočnosti, ktoré by mali vplyv
na výšku nadmerného odpočtu uvedeného v daňových priznaniach. Považoval námietku žalobcu, že
pokiaľ neboli z medzinárodnej výmeny informácie zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na

dorubenie dane, nebol dôvod na prerušenie daňovej kontroly, za irelevantnú. Poznamenal, že žalobca
nespochybňoval zákonnosť prerušenia daňovej kontroly ani vo svojom vyjadrení protokolu a ani v
odvolacom konaní.

29. Mal za to, že informácie získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií mohli mať

zásadný vplyv na správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Žalovaný
nesúhlasil so žalobcom, že správca dane prijal záver len z dôkazov vykonaných pred začatím daňovej
kontroly, keďže z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že vychádzal z vyjadrenia žalobcu k predloženým
dokladom ku kontrole za zdaňovacie obdobia január 2009 až december 2009 (zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 19.11.2012) a všetky dôkazy vyhodnotil podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku.

30. Vo vzťahu k námietke žalobcu vo veci nezákonného vylúčenia žalobcu z účasti na úkonoch
vykonávaných zo strany správcu dane prostredníctvom iného daňového úradu v Českej republike,
vypočutie P.. A. H., žalovaný uviedol, že menovaný bol konateľom spoločnosti R. K. SK, K..Q..X..
od 27.04.1998 do 09.11.2010, a to v súvislosti s preverovaním skutočností týkajúcich sa prepravy

tovaru a nadobudnutia tovaru z iného členského štátu od spoločnosti H. X. - M., K..Q..X.. Súčasťou
odpovede českej daňovej správy je protokol o ústnom pojednávaní zo dňa 09.08.2011, v ktorom je
zachytená výpoveď p. H. k skutočnostiam týkajúcim sa medzinárodnej prepravy tovaru, ktorú mala
vykonať spoločnosť R. K. SK, K..Q..X.. z iného členského štátu od spoločnosti H. X. - M., K..Q..X..
Čiže predmetom ústneho pojednávania s p. H. boli skutočnosti týkajúce sa obchodného vzťahu medzi

spoločnosťami H. X. - M., K..Q..X.. a R. K. SK, K..Q..X.. Žalovaný dôvodil, že žalobca nebol účastníkom
obchodného vzťahu medzi spoločnosťami H. a R. K. SK, K..Q..X.., a preto nebol oprávnený byť prítomný
na vypočutí uvedeného svedka.

31. Žalovaný zastával názor, že žalobcom predložené čestné prehlásenie zo dňa 28.05.2015 spísané

P.. H. nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Aj keď § 24 ods. 4 daňového poriadku
obsahuje demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, musí ísť o listinné dôkazy a výpovede
svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon,
ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Tiež žalovaný zdôraznil, že predmetným čestným vyhlásením zo dňa 28.05.2015
sa správca dane vo svojom rozhodnutí zaoberal, keď konštatoval, že ho žalobca nepredložil v priebehu
výkonu daňovej kontroly a zároveň žalobca nemal predmetný doklad k dispozícii v zmysle § 43 ods. 8

zákona o DPH do konca šiesteho kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru.

32. Žalovaný trval na svojom vyjadrení v napadnutom rozhodnutí „V zmysle § 43 zákona o DPH
platiteľ, ktorý dodáva tovar do iného členského štátu Európskej únie, môže uplatniť oslobodenie dane
pri dodaní tovaru do iného členského štátu len vtedy, ak sú splnené podmienky: tovar je fyzicky

prepravený do iného členského štátu (t. j. tovar fyzicky opustí územie Slovenskej republiky), existencia
odplatného obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom; tovar je odberateľom objednaný
pod IČ DPH, ktoré bolo pridelené v inom členskom tovar, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ,
alebo je prepravený inou osobou na účet dodávateľa alebo odberateľa. Aby bolo možné platiteľovi uznať
oslobodenie od dani podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, musí mať platiteľ k dispozícii dôkazy o tom,
že sa dodanie tovaru do iného členského štátu reálne uskutočnilo. Podstatným dôkazom pre uznanie

oslobodenia od dane v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu Európskej únie je doklad
o preprave. Zdôraznil, že správca dane od žalobcu v priebehu výkonu daňovej kontroly nepožadoval
žiadny konkrétny doklad nad rámec uvedeného zákonného ustanovenia.

33. Žalovaný vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu sa nestotožňoval s názorom žalobcu, že konal

vdobrejviereaprijalvšetkyopatrenia,ktoréodnehomožnorozumnepožadovať,abysauistil,žeplnenie
je v súlade s podmienkami pre oslobodenie od dane podľa zákona o DPH. K žalobcovmu poukazovaniu
na preverenie výpisu z obchodného registra ČR žalovaný uviedol, že spoločnosť H. X. - M., K..Q..X..
nemá v predmete činnosti prepravu tovaru a ani medzinárodnú prepravu tovaru. K ďalšiemu opatreniu
žalobcu ohľadom osobného ručenia p. H. za záväzky spoločnosti H. X. - M., K..Q..X.. v súvislosti s

predmetnou kúpnou zmluvou žalovaný uviedol, že podľa tejto kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli
o zabezpečení pohľadávok zriadením záložného práva na majetok tretej osoby, a to na motorové vozidlá
spoločnosti R. K. SK, K..Q..X.. Práve tieto vozidlá podľa EČV uvedených na nákladných listoch CMR
boli použité na prepravu tovaru. Zdôraznil, že žalobca okrem medzinárodných nákladných listov CMR
a prehlásenia o preprave tovaru do Českej republiky nedisponuje žiadnym iným dokladom s uvedeným

miesta určenia tovaru, ktorý by preukazoval oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Žalobca
tiež od odberateľa nevyžadoval potvrdenie riadku 24 (tovar prevzal) medzinárodného nákladného listu
CMR a ani potvrdenie dodacích listov, čo odôvodňoval prehlásením o preprave tovaru do Českej
republiky na polročnej báze.

34. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný trval na svojich záveroch uvedených v žalobou
napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného

35. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručeným súdu dňa 25.04.2017 vyslovil názor, že
nie je vadou na strane žalobcu, ak nezákonnosť priebehu, dĺžky trvania a prerušenia daňovej kontroly
nenamietal ešte v priebehu odvolacieho konania pred žalovaným, alebo vo vyjadrení k protokolu daňovej

kontroly, keďže daňový úrad ani žalovaný nie je zo zákona oprávnený posúdiť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly a na toto posúdenie je oprávnený výlučne súd.

36. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že daňový úrad „...považoval za potrebné preveriť
všetky obchodné transakcie“, pretože pri takomto všeobecnom zdôvodnení zjavne absentuje zákonom

vyžadovaný účel daňovej kontroly limitujúci jej rozsah na takú mieru, aby nezasahovala v rozpore so
zákonom do práv kontrolovaného daňového subjektu.

37. Zotrval na tvrdení, že daňový úrad hrubo procesne pochybil, ak neumožnil žalobcovi konfrontovať
svedka p. H. a teda neumožnil klásť svedkovi otázky, najmä ak ide o jeho rozporné vyhlásenia. Žalobca

mal za to, že žalovaný tým, že nepripustil čestné vyhlásenie p. H. zo dňa 28.05.2015 ako dôkaz a
nevykonal ani dôkaz navrhovaný žalobcom (vypočutie svedka p. H.), konal v rozpore so zákonom, a ide
o také vady konania, ktoré spôsobujú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. V.
Právna úprava

38. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého
rozhodnutia v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust.
§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

39. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

40. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

41. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

42. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených

záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách.

43. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

45. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

46.Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

47. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

48. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok

odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac
o 12 mesiacov.

49. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu. 50. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na

ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

51.Podľa§43ods.5zákonaoDPH,platiteľjepovinnýpreukázať,žesúsplnenépodmienkyoslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu
kópiou faktúry, a

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

52. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná
odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5

písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho
mesiaca,vktoromsauskutočnilododanietovaru.Akplatiteľnemádokladypodľaodseku5písm.b)alebo
c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za
zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

53. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

VI.

Závery správneho súdu

54. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu
rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti

žalobou napadnutého rozhodnutia.

55. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že listom Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky zo dňa 17.09.2009 bol správcovi dane postúpený podnet, v ktorom anonymný pisateľ
upozorňoval daňové orgány na protizákonné konanie a daňového úniky žalobcu. Na základe tohto

podnetu správca dane vykonal dňa 22.01.2010 v sídle žalobcu miestne zisťovanie za účelom preverenia
skutočností týkajúcich sa dodania tovaru spoločnosti H. X. - M., K..Q..X.. O tomto miestnom zisťovaní
bola spísaná zápisnica z tohto istého dňa, prílohu ktorej tvoria žalobcom predložené doklady.

56. Listom zo dňa 14.04.2010 požiadal správca dane českú daňovú správu o medzinárodnú výmenu

informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaných obchodov - dodania tovaru (cementu) českému
odberateľovi - spoločnosti H. X. - M., K..Q..X.. Na základe uvedenej medzinárodnej výmeny informácií
správca dane zistil, že pri predmetnom dodaní tovaru spoločnosti H. X. - M., K..Q..X.. prepravu tovaru
zabezpečovala spoločnosť R. K. SK, K..Q..X.. Za účelom preverenia tejto informácie zaslal správca
dane listom zo dňa 28.03.2011 dožiadanie Daňovému úradu Bratislava III, ktorý bol v tom čase miestne

príslušný správca dane spoločnosti R. K. SK, K..Q..X.. Daňový úrad Bratislava III na uvedené dožiadanie
správcu dane odpovedal listom zo dňa 09.09.2011.

57. Správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH dňa 18.09.2012 za zdaňovacie obdobie január
až december 2009. Dňa 20.05.2013 bolo vydané rozhodnutie č. 9900430/5/2005681/13/Zat o prerušení

daňovej kontroly dňom 22.05.2013 z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových
informácií týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. V súvislosti s preverovanými faktúrami správca dane
zaslal celkom 9 žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií do iného členského štátu za
účelom preverenia dodávok tovaru. Žalobca bol o prerušení daňovej kontroly informovaný na ústnom pojednávaní dňa 21.05.2013.Oznámením č. 9900430/5/206357/2015/Zat zo dňa 28.01.2015 správca
dane oznámil žalobcovi že dňa 26.01.2015 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a
správca dane bude pokračovať vo výkone predmetnej daňovej kontroly.

58. Na základe zistených skutočností správca dane vyslovil záver, že žalobca v prípade deklarovaného
dodania tovaru do iného členského štátu nemá nárok na uplatnenie oslobodenia v zmysle § 43 ods.
1 zákona o DPH a je povinný znášať zaťaženie daňou z pridanej hodnoty, s čím žalobca nesúhlasil.
Z predložených medzinárodných nákladných listov CMR vyplynulo, že prepravu tovaru mala vykonať

spoločnosť H. X. - M., K..Q..X.. a miestom vykládky tovaru pre odberateľa H. X. - M., K..Q..X..
malo byť mesto D., Česká republika. Z informácií získaných prostredníctvom medzinárodnej výmeny
daňových informácií ako aj informácií získaných preverovaním vykonaným Daňovým úradom Bratislava
III vyplynulo, že prepravu predmetného tovaru vykonala spoločnosť R. K. SK, K..Q..X.., t. j. prepravu v
skutočnosti vykonala iná osoba ako dopravca uvedený na predložených medzinárodných nákladných
listoch CMR resp. dopravca deklarovaný platiteľom. Z preverovania na základe medzinárodnej výmeny

daňových informácií ďalej vyplynulo, že tovar nebol pre odberateľa H. X. - M., K..Q..X.. na adrese
uvedenej na medzinárodných nákladných listoch CMR ako miesto vykládky fyzicky vyložený.

59. Neúplné a nepotvrdené medzinárodné nákladné listy CMR, ako aj veľmi všeobecné písomné
prehlásenie odberateľa, nepotvrdené dodacie listy o prevzatí tovaru a ich bezvýhradná akceptácia

žalobcom ako postačujúci dôkaz o uskutočnení intrakomunitárneho dodania podľa žalovaného,
nesvedčia o dobrej viere žalobcu, ktorý za daných okolností mal byť opatrnejší a mal požadovať od
odberateľa alebo prepravcu ďalšie dôkazy preukazujúce faktické dodanie tovaru do iného členského
štátu. Pokiaľ tak neurobil, nemohol v dobrej viere vystavovať daňové doklady oslobodené od DPH.

60. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada
zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade
so všeobecne záväznými predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní) v zmysle zásady súčinnosti
(§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu

v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno-
mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie
smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení

a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a
zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania.

61. Zákon o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom k 31.12.2009) jednoznačne stanovuje, že tovar,
ktorý je prepravený alebo odoslaný do iného členského štátu odberateľovi, ktorý má pridelené IČ DPH,
je oslobodený od dane z pridanej hodnoty tovaru iba za splnenia podmienok uvedených v § 43 ods.
5 zákona.

62. Ako vyplýva zo skutkového stavu, ktorý bol zistený správcom dane, prepravu tovaru vykonala
spoločnosť R. K. SK, K..Q..X.., t. j. prepravu vykonala iná osoba ako prepravca deklarovaný na
predložených medzinárodných nákladných listoch CMR. Z preverovania tiež vyplynulo, že tovar na
mieste určenia alebo uvedenej adrese odberateľa H. X. - M. K..Q..X.. nebol fyzicky vyložený a nebol

ani odberateľom prevzatý.

63. Odberateľ H. X. - M. K..Q..X.., ktorý sa stal vlastníkom tovaru na území Slovenska v priestoroch
dodávateľa Holcim (Slovensko) a. s. následne predal tovar slovenskému odberateľovi, ktorý vykonával
prepravu tovaru spoločnosti R. K. SK, K..Q..X.. a v cene tovaru bola započítaná aj preprava, t. j. preprava

nebola osobitne fakturovaná. Spoločnosť H. X. - M. K..Q..X.. ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s
odberateľom spoločnosťou R. K. SK K..Q..X.. na ten istý tovar, ktorý nakupoval od spoločnosti Holcim
(Slovensko) a.s., v ktorej je uvedené, že dopravu zaisťuje na vlastné náklady kupujúci R. K. SK K..Q..X..
Zo zistení českej daňovej správy vyplynulo, že spoločnosť H. X. - M. K..Q..X.. nemá splnené materiálno - technické podmienky na vykonávanie predmetného druhu obchodu, ktorým bolo obchodovanie s voľne
loženým cementom.

64. Správca dane pri preverovaní obchodných transakcií uskutočnených medzi žalobcom a
spoločnosťou H. X. - M. K..Q..X.., využil výsledky medzinárodnej výmeny informácii s českou daňovou
správou vo veci preverenia dodávok tovaru pre odberateľa H. X. - M. K..Q..X.. za obdobie roka 2009.
Česká daňová správa uviedla, že tovar bol doručený na adresu Č. XXXX/XX D., ČR, prepravcom
predmetného tovaru bola spoločnosť R. K. SK K..Q..X.. D., SR. Z českej daňovej správy vyplynulo, že

tovar nebol vyložený, ale bol po preprave do Hodonína vybavený ďalšími dokladmi a expedovaný ďalej.
Tovar nadobudnutý od spoločnosti Holcim (Slovensko) a. s., spoločnosť H. X. - M. K..Q..X.. predala do
iného členského štátu spoločnosti R. K. SK K..Q..X..

65. Súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho
nároku na oslobodenie od DPH. Doklady, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania oslobodenia

od dane a to medzinárodné nákladné listy CMR, písomné prehlásenie odberateľa, dodacie listy nie
je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do
iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy CMR neboli riadne vyplnené, preprava nebola
riadne potvrdená prepravcom a ani odberateľom nebolo potvrdené prevzatie tovaru. Dodacie listy neboli
potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a ani žiadnou inou osobou.

66. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť
dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred
daňovými orgánmi.

67. Ak žalobca argumentuje v žalobe, že požadované doklady predložil, súd musí konštatovať, že
nepostačuje iba formálna existencia faktúr, resp. dodacích listov, CMR, ktoré sú aj podľa názoru
súdu nedostatočné, neúplné, reálne nepreukazujú konkrétnu príslušnú prepravu z tuzemska do Českej
republiky. V danom prípade mal prepravu zabezpečiť odberateľ a preto bolo povinnosťou žalobcu ako
dodávateľa preukázať dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do iného členského štátu (ČR)

s poukazom na obsah ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH, kópiou faktúry a písomným
vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu.

68. Z ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie
od dane je povinný preukázať platiteľ, ktorý oslobodenie od dane uplatňuje. Žalobca nepreukázal

rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného
členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru - cementu je spoločnosť
H. X. - M. K.. Q.. X.., ktorá je deklarovaná na odberateľských faktúrach ako odberateľ, pretože tvrdenia
žalobcu, ním predložené doklady splnenie týchto podmienok nepreukazujú. Žalobca by teda úspešne
mohol uplatniť oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. len za podmienky, že

by bolo v daňovom konaní preukázané, že sporný tovar opustil územie SR a prepravu tovaru vykonal
odberateľ, spoločnosť H. X. - M. K..Q..X.., tak ako to žalobca deklaroval v priebehu daňového konania.

69. Žalobca preukazoval intrakomunitárne dodanie tovaru písomným vyhlásením odberateľa zo dňa
06.07.2009, v ktorom P.. A. H. - konateľ spoločnosti H. X. - M. K..Q..X.., prehlásil, že v období

od 01.01.2009 - 30.06.2009 nakúpil od spoločnosti Holcim (Slovensko) a.s. tovar - šedý cement v
objeme 12 177,98 ton a v hodnote XXX.XXX,XX eura, ktorý bol prepravený do Českej republiky.
Vo vzťahu k tomuto dôkazu súd uvádza, že na prehlásení sa nachádza pečiatka potvrdzujúca
dátum doručenia predmetného prehlásenia spoločnosti Holcim (Slovensko) a.s. dňa 26.11.2009.
Správca dane v rozhodnutí konštatoval, že písomné prehlásenie odberateľa zo dňa 06.07.2009

vzťahujúce sa k dodávkam tovaru za obdobia január 2009 až apríl 2009 nemal platiteľ v zákonom
stanovenej lehote, preto mohol žalobca nadobudnúť pochybnosť o skutočnostiach deklarovaných
prostredníctvom predkladaných medzinárodných nákladných listov CMR ako aj pochybnosť o
dôveryhodnosti medzinárodných nákladných listov CMR predkladaných odberateľom H. X. - M.Ř.
K..Q..X.. a zároveň predmetných písomných prehlásení odberateľa. Súd ešte v tomto smere dodáva,

že s poukazom na skutočnosť, že žalobca písomné vyhlásenie odberateľa zo dňa 06.07.2009 nemal v
zmysle § 43 ods. 8 zákona o DPH do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení
kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru, t. j. do konca augusta 2009, potom v zmysle citovaného ust. 43 ods. 8, žalobca ako platiteľ mal uviesť dodanie tovaru bez oslobodenia od
dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

70. Okrem toho je potrebné uviesť, že z uvedeného písomného prehlásenia nevyplýva skutočnosť,
ktorá osoba vykonala prepravu tovaru. Súd preto súhlasil s argumentáciou správcu dane, že z
predloženého písomného prehlásenia odberateľa nevyplýva, že predmetný tovar prepravil do iného
členského štátu odberateľ H. X. - M.G. K..Q..X.. a vzhľadom na to, že predmetnú prepravu
tovaru vykonala spoločnosť R. K. SK, K..Q..X.. mal správca dane oprávnenú pochybnosť o

skutočnostiach deklarovaných prostredníctvom predkladaného písomného potvrdenia odberateľa a
zároveň pochybnosť o dôveryhodnosti písomného prehlásenia predloženého za účelom preukázania
oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu pre odberateľa H.T. X. - M. K..Q..X..

71. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a trpí takou vadou konania, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť, keď žalovaný nesprávne v rozpore

so zákonom neprihliadol na žalobcom predložený dôkaz (čestné vyhlásenie p. H. zo dňa 28.05.2015)
a tento dôkaz nesprávne nepovažoval za dôkaz podľa daňového poriadku, ani naň neprihliadal s
odôvodnením, že ho žalobca nepredložil do konca daňovej kontroly.

72. Vo vzťahu k predloženému čestnému prehláseniu zo dňa 28.05.2015 spolu s písomným vyjadrením

k Protokolu, ktorým žalobca potvrdzoval skutočnosť, že náklady a riziká s prepravou tovaru z Rohožníka
do Hodonína znášala spoločnosť H. X. - M. K..Q..X.. a zároveň preukazoval, že dodanie tovaru pre
spoločnosť žalobcu predstavovala pohyblivú dodávku, súd uvádza, že tieto tvrdenia žalobcu nemohli
byť správcom dane zohľadnené. Správne bolo správcom dane v rozhodnutí uvedené, že predmetné
prehlásenie zo dňa 28.05.2015 žalobca nepredložil v priebehu výkonu daňovej kontroly, keď žalobca

predmetný doklad nemal v dispozičnej sfére v zmysle § 43 ods. 8 zákona o DPH do konca šiesteho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo
dodanie tovaru. V preskumávanej veci si žalobca uplatňoval oslobodenie od DPH za dodanie tovaru v
mesiaci september 2009 s tým, že prepravu vykoná sám odberateľ teda spoločnosť H. X. - M. K..Q..X..,
potom bol žalobca povinný písomné vyhlásenie odberateľa mať k dispozícii najneskôr do 6 mesiaca, t.

j. do konca marca 2010. Žalobcom predložené prehlásenie štatutárneho zástupcu firmy H. X. - M. K..
Q.. X.., že nakúpil a prepravil tovar je z 28.05.2015, teda cca 5 rokov po zákonom stanovenej lehote.

73. S poukazom na uvedenú konštatáciu súdu nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu ohľadom
nesprávnehoprávnehoposúdeniavecižalovanýmvsúvislostisčestnýmprehlásenímzodňa28.05.2015

a rovnako s tvrdením o porušení povinnosti daňového úradu a žalovaného vykonať a vyhodnotiť dôkazy
predložené v daňovom konaní, keďže bolo nesporne preukázané, že žalovaný a tiež správca dane sa
otázkou posúdenia predloženého čestného prehlásenia zo dňa 28.05.2015 riadne zaoberali a svoje
stanovisko premietli aj v svojom rozhodnutí.

74. Krajský súd sa stotožňuje so žalovaným, že nebolo jednoznačne preukázané, že prepravu tovaru
vykonala spoločnosť H. X. - M.Ř. K..Q..X.., ale prepravu predmetného tovaru vykonala spoločnosť R.
K. SK, K..Q..X.. vo vlastnom mene a na svoj účet.

75. Aj podľa názoru súdu, správca dane správne a v súlade s § 3 ods. 2 zákona na základe dostatočne

zisteného skutkového stavu vyhodnotil všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli jednak predložené
žalobcom, ako aj tie, ktoré získal vyžiadaním informácií, pričom postupoval v súlade so zásadou
uvedenou v § 3 ods. 6 zákona a jednoznačne mal preukázané, že tieto dôkazy predložené žalobcom
reálne neodrážali zistené skutočnosti v zmysle požadovaných dokladov s poukazom na obsah ust. § 43
ods. 5 zákona o DPH konkrétne preukázania prepravy tovaru, pretože deklarované prepravenie tovaru

potvrdené nebolo. Predložené doklady ani podľa názoru súdu nie je možné považovať za vierohodné
doklady, ktoré objektívne a reálne preukazujú prepravu z tuzemska do Českej republiky.

76. Preukázať oprávnenosť tvrdení a dôkazných prostriedkov je na daňovom subjekte. Povinnosť
splnenia dôkazného bremena nie je na daňovom orgáne, táto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. V

daňovom konaní je povinnosť uložená daňovému subjektu preukázať oprávnenosť jeho nárokov, čo sa
týka otázky vierohodnosti predložených dokladov a to v danom prípade žalobca nepreukázal, aj keď
predložil doklady, na ktoré v žalobe poukazuje, avšak tieto nepreukázali reálne plnenie toho čo bolo v
dokladoch uvádzané. 77.VnadväznostinapochybnostivyplývajúcezpredkladanýchmedzinárodnýchnákladnýchlistovCMR,
dodacích listov, písomných prehlásení odberateľa, žalobca mohol mať vedomosť o nezrovnalosti medzi

skutočnosťou, že dopravcom je česká spoločnosť, vozidlá používané týmto dopravcom majú slovenské
EČV, t. j. žalobca mohol mať prípadnú pochybnosť o vykonaní prepravy tovaru odberateľom H. X. - M.
K..Q..X.. Získanie informácie o predmete podnikania odberateľa H. X. - M. K..Q..X.. tak mohlo viesť
žalobcukovereniusiskutočnostítýkajúcichsaprepravytovaru,oktorejrealizáciimoholzpredkladaných
dokladov žalobca oprávnene pochybovať. Taktiež z predložených medzinárodných nákladných listov

CMR nevyplýva potvrdené prevzatie tovaru odberateľom H. X. - M. K..Q..X.. V tomto smere žalovaný
konštatoval, že v nadväznosti na predložené doklady za účelom preukázania oslobodenia od dane
mohli byť uvedené skutočnosti vo sfére vplyvu poznania spoločnosti žalobcu a v prípade existencie
adekvátnych kontrolných mechanizmov v uvedených prípadoch viesť žalobcu k zvýšenej pozornosti pri
uplatnení oslobodenia od dane.

78. Krajský súd zastáva názor, že nielen podľa názoru žalovaného, ale i z rozsudkov Súdneho dvora
EÚ C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového
subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní
(dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V tejto súvislosti možno uviesť i rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Sžf/97/2009, v ktorom poukázal na základnú zásadu obchodného práva,

a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasným základným predpokladom pre
riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne
chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka

právnu ochranu.

79. Je potrebné uviesť, že splnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovených v § 43 ods. 1 a ods. 5
zákona o DPH, pre oslobodenie od dane musí byť súčasné, takže pokiaľ žalobca zastával názor, že
dodanie tovaru do iného členského štátu predloženými listinami preukázal, nič to nemení na skutočnosti,

že nepreukázal splnenie podmienky a tou je, že prepravu tovaru do Českej republiky vykonal odberateľ,
spoločnosť H. X. - M. K..Q..X.. Zároveň súd zastáva názor, že správca dane v priebehu výkonu daňovej
kontroly nepožadoval od žalobcu žiadny doklad nad rámec uvedeného zákonného ustanovenia.

80. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že daňový subjekt nebol dostatočne obozretný

a neprijal všetky dostupné opatrenia, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje plnení, ktoré by mohlo viesť k
jeho účasti na daňovom podvode.

81. Súd námietku žalobcu, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH
vykonaná u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009 trvala nezákonne dlho, a

to predovšetkým z dôvodu jej neprimerane dlhého prerušenia za účelom medzinárodného dožiadania
informácií, považoval za neopodstatnenú. Správca dane začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie január 2009 až december 2009 dňa
18.09.2012 a ukončil ju dňa 06.05.2015. Žalobca v žalobe uviedol, že samotná daňová kontrola za rok
2009 trvala 347 dní, t. j. menej ako rok, ale pre nezákonné prerušenie daňovej kontroly mal žalobca za

to, že daňová kontrola trvala dlhšie ako rok.

82. Daňový poriadok umožňuje daňovú kontrolu prerušiť, keď je daňová kontrola prerušená, lehota na
jej vykonanie neplynie, t. j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Je potrebné
uviesť, že v zmysle § 44 daňového poriadku, sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je

nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by
nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu,
aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a
spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti
a účelnosti.

83. V prejednávanej veci súd má za preukázané, že daňová kontrola bola prerušená odo dňa 22.05.2013
rozhodnutím správcu dane č. 9900430/5/2005681/13/Zat zo dňa 20.05.2013 v zmysle ust. § 61 ods.
1 daňového poriadku, s odôvodnením začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa DPH.
Oznámením zo dňa 28.01.2015 správca dane pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním
protokolu zo dňa 04.05.2015.

84. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane oboznámil žalobcu s počtom zaslaných
žiadostí, s uvedením konkrétneho partnera daňového subjektu a konkrétnych preverovaných faktúr, s
ktorými žiadosti súvisia a tiež s uvedením krajín, do ktorých boli predmetné žiadosti zaslané.

85. Správca dane medzinárodnou výmenou informácií preveroval skutočnosti týkajúce sa splnenia
podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre
vybraných odberateľov v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do iného
členského štátu a skutočnosti týkajúce sa správneho posúdenia miesta dodania v zmysle § 19 zákona
o DPH.

86. Súd zastáva názor, že správca dane nemôže vopred predpokladať obsah zistených skutočnosti z
jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a či informácie získané prostredníctvom medzinárodnej
výmeny informácií budú mať a v akom rozsahu, vplyv na správne určenie dane. Potom tvrdenie žalobcu,
že pokiaľ neboli z medzinárodnej výmeny informácií zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na
dorubenie dane, nebol dôvod na prerušenie daňovej kontroly, je nedôvodné.

87. V súvislosti s otázkou neprimeraného prerušenia daňovej kontroly súd poukazuje na nález
Ústavného súdu SR III. ÚS 726/2016, podľa ktorého záverov: „Ústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti
v konaní podľa článku 127 odsek 1 Ústavy neposkytuje ochranu pred formálnou nezákonnosťou, ale
len pred takou nezákonnosťou, ktorá materiálne poškodzuje individuálnu sféru sťažovateľa tvorenú jeho

základnými právami a slobodami. Prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže
spôsobovať obmedzenie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia
správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu“.

88. Potrebné je ešte dodať, že žalobca bol s dôvodmi prerušenia daňovej kontroly oboznámený, pričom

náročnosť veci si prerušenie daňovej kontroly vyžadovala a jeho právo vyjadriť sa ku skutočnostiam
zisteným daňovou kontrolou porušené nebolo a preto argumentácii žalobcu vo vzťahu k dĺžke daňovej
kontroly a dôvodom jej prerušenia nemožno priznať právnu relevanciu. Uvedený názor je v súlade s
názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012.

89. Upriamenie pozornosti žalobcu na dĺžku kontroly nemalo vplyv na samotné závery kontroly, a s
poukazom na právny názor ústavného súdu vyjadrený v náleze sp. zn. III. ÚS 726/2016, táto kontrola
aj podľa názoru súdu bola vykonaná v súlade s ustanoveniami daňového poriadku.

90. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Pokiaľ ide o námietky ohľadom dokazovania v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má v tomto
druhu konania prioritne daňový subjekt. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie dane, pričom dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto
rozhodne,ktorédôkazyvykoná,akýmspôsobomaakézáveryvyvodízjednotlivýchdôkazov.Vdaňovom
konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto

zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov
nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci
daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je
správcadanepovinnýhodnotiťkaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislostiapritom

prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových
okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných
ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu danie viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

91. Rovnako ako nedôvodnú s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil správny súd aj námietku
žalobcu,ženebolprítomnýprivypočutíp.Nezvalaakosvedkačeskoudaňovousprávoudňa09.08.2011.
Správca dane na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky obdržal v
rámci odpovede českej daňovej správy protokol o ústnom pojednávaní zo dňa 09.08.2011 spísaný
s bývalým konateľom spoločnosti R. K. SK K..Q..X.. - P.. H., ktorý bol konateľom od 27.04.1998

do 09.11.2010, pričom predmetom vypočutia bývalého konateľa spoločnosti R. K. SK K..Q..X.., boli
skutočnosti týkajúce sa obchodného vzťahu medzi spoločnosťami H. X. - M. K..Q..X.. a spoločnosťou
R. K. SK K..Q..X.., ktorých konateľom v čase uskutočnenia obchodu bol P.. A.Ř. H.. Žalobca nebol
účastníkom obchodného vzťahu medzi spoločnosťou H. X. - M.G. K.. Q.. X.. a spoločnosťou R. K. SK
K.. Q.. X.., z uvedeného dôvodu mu ani právo byť prítomný pri vypočutí svedka P.. H. nevyplývalo.

92. Pokiaľ správca dane nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom - vypočutie svedka p. Nezvala s
odôvodnením, že vzhľadom na osobnú účasť P.. A. H. v spoločnostiach H. X. - M. K..Q..X.. a R. K.
SK K..Q..X.., zúčastnených na predmetných obchodoch, dodatočného predkladania dokladov, o ktorých
vznikla správcovi dane oprávnená pochybnosť o vierohodnosti a skutočnom účele ich vyhotovenia
(čestné prehlásenie zo dňa 28.05.2015) a z toho vyplývajúcej možnosti ďalšieho účelového konania

prípadnéhosvedka,nemožnotentopostupsprávcudanehodnotiťakonesúladnýsozákonom.Okremuž
uvedeného vo vzťahu k otázke dokazovania súd ešte dodáva, že je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to
predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane

v priebehu konania k dispozícii.

93. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že rozhodnutie správcu dane ako aj
žalovaného sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám správneho uváženia a
je v súlade aj s hmotno-právnymi ustanoveniami § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH platného v

čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, podrobne vyhodnotil, že žalobca vierohodne nepreukázal
rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného
členského štátu. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne vysporiadal s námietkami žalobcu a v
konaní neboli porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania.

94. Krajský súd v Bratislave konštatoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a preto žalobu s
poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.

95. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

96. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský

súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 8. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.