Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114226537
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114226537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Francúzska republika, boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, konajúci prostredníctvom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2,
IČO 47258713, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Bratislava,
Ventúrska 16 proti žalovanému P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. nad Q., F. hájom XXXX/XXX, o
zaplatenie 1.238,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 17C/73/2015-62 zo dňa 05. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v napadnutej časti o zamietnutí žaloby žalobcu
čo do sumy 949,49 eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 09.01.2014 do zaplatenia m e
n í tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 949,49 eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania od
30.01.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu zamieta.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,40 %, ktorú náhradu trov
konania j e žalovaný p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu, vo výroku II.
žalovanému náhradu trov konania nepriznal a vo výroku III. občianskemu združeniu Spotrebiteľské
združenie OSA, so sídlom v Bratislave, ulica Fedinova 9 náhradu trov konania nepriznal. Na
odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca (CETELEM Slovensko a.s.) sa podanou
žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.238,11 eur spolu s úrokom vo
výške 13,49 % ročne zo sumy 997,- eur od 09.01.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 1.080,86 eur od 09.01.2014 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 05.11.2012

uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy mal byť záväzok žalobcu poskytnúť
žalovanému účelový spotrebiteľský úver vo výške 8.000,- eur na splatenie úverov. Žalobca na základe
tejto zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 997 eur, splatný formou 119 mesačných splátok vo
výške18,25eur,sosplatnosťouprvejsplátkydňa15.07.2013.Žalovanýsvojzáväzoksplácaťposkytnutý
úver riadne a včas neplnil. Žalovaný uhradil len časť dlžnej sumy a to sumu vo výške 47,51 eur.

Na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného
žalobca vyhlásil dňa 08.01.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom
rozsahu.2. V priebehu konania, dňa 16.12.2014, oznámil vstup do konania vedľajší účastník, Spotrebiteľské
združenie OSA, IČO 42 260 086, so sídlom Bratislava, Fedinova 9. Uznesením č.k. 17C/73/2015-38
zo dňa 30.10.2015 bolo vedľajšie účastníctvo Spotrebiteľského združenia OSA pripustené. V priebehu

konania došlo ďalej k zániku pôvodného žalobcu. Z obchodného registra súd zistil, že pôvodný žalobca
zanikol v dôsledku zlúčenia s inou právnickou osobou, a to zahraničnou obchodnou spoločnosťou
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom vo Francúzskej republike, ktorá sa stala jeho
právnym nástupcom, a ktorá na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky. O zmene žalobcu súd rozhodol uznesením zo

dňa 13.02.2017.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 05.11.2012 bola medzi žalovaným a
právnym predchodcom žalobcu uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb,
obsahom ktorej sú dve úverové zmluvy a to jednak úverová zmluva (ďalej len "Zmluva o spotrebiteľskom
úvere") a takisto revolvingová úverová zmluva. Žalovanému mali byť na základe tejto úverovej zmluvy

poskytnuté dva spotrebiteľské úvery, a to vo forme úveru vo výške 8.000,- eur, účelovo viazaným na tzv.
multiprojekt - teda splatenie úverov, a vo forme tzv. revolvingového úveru prostredníctvom úverového
rámca k vydanej platobnej karte v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Podľa bodu 2.2. časti 1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva
je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom poskytnutia Úveru

Dlžníkovi. O poskytnutí úveru bude dlžník písomne informovaný. V prípade ak úver nie je poskytnutý
do 6 mesiacov od podpisu zmluvy, zmluva zanikne. Obe úverové zmluvy uzatvorené medzi stranami sú
zmluvami, ktoré uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom,
pretože pri ich uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je
fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Preto ide o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Zároveň ide aj o zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo záväzkového vzťahu vzniknutého
na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere si žalobca uplatňuje právo na vrátenie istiny poskytnutého
úveru v sume 997,- eur, právo na zaplatenie zmluvného úroku vyčísleného v sume v sume 81,48 eur,
poistného v sume 2,38 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 157,25 eur, ktoré

predstavujú poplatok za nedokladovanie účelu použitia peňažných prostriedkov, úroku vo výške 13,49 %
ročnezosumy997,-eurod09.01.2014dozaplateniaaúrokzomeškaniavovýške8,25%ročnezosumy
1.080,86 od 09.01.2014 do zaplatenia. Zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe revolvingovej
úverovej zmluvy si žalobca neuplatňuje žiadne práva.
4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494,

Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 3, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods.1, 2, § 9 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere /ďalej len "zákon
o spotrebiteľských úveroch"/.
5. Uviedol, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným dňa 05.11.2012. Úver v sume 997 eur bol žalovanému poskytnutý dňa 28.06.2013. Lehota
na poskytnutie úveru zo zmluvy, podľa bodu 2.2. časti 1 zmluvy, uplynula dňa 06.05.2013. Podľa
zmluvných dojednaní, zmluva o spotrebiteľskom úvere zanikla dňa 06.05.2013. Vzhľadom na uvedené
žalobca poskytol peňažné prostriedky žalovanému vo výške 997,- eur bez právneho dôvodu. Žalobca
nepredložil súdu inú platnú zmluvu uzatvorenú so žalovaným, ktorou by preukázal svoje nároky voči

žalovanému. Zákonodarca podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zaviedol obligatórne
písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Listinu zo dňa 02.07.2013 nie je možné považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko nespĺňa náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
a je opatrená len podpisom bližšie nešpecifikovanej osoby označenej ako predseda predstavenstva a
generálny riaditeľ. Podpis žalovaného pripojený nebol. Z listiny je zrejmé, že ide o jednostrannú zmenu

zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.11.2012 (zmena úroku
z 13,49 % na 16,48 % ročne), ktorá v tom čase, teda dňa 02.07.2013, už nebola účinná (bola zaniknutá)
podľa bodu 2.2. časti 1 zmluvy. Ak došlo k poukázaniu sumy 997 eur žalovanému, nešlo o jej poskytnutie
na základe úverovej zmluvy, ale o plnenie na základe neplatného právneho úkonu, resp. o plnenie bez
právneho dôvodu. V takom prípade sa môže žalobca domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, čo

však neurobil. Súd takisto poukazuje na to, že v takom prípade je nevyhnutná zmena žaloby, nakoľko
podľa § 140 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /CSP/ je zmena žaloby aj
uplatnenie iného práva.6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1, 2, § 257, § 262 ods.1, 2 CSP tak,
že žalovanému ako plne úspešnej procesnej strane nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania.
Žalovanému v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného

zreteľa, a preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.
Vzhľadom k tomu, že do 30.06.2016 sa tohto konania zúčastnil aj vedľajší účastník na strane
žalovaného, a to Občianske združenie Spotrebiteľské združenie OSA, súd rozhodoval aj o jeho práve
na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie o trovách, aj napriek jeho neúčasti v konaní v tomto štádiu
konania, súd považuje za naplnenie princípu spravodlivého usporiadania vzťahov vzniknutých v tomto

konaní. V opačnom prípade, by o trovách konania tohto občianskeho združenia, ktoré mu vznikli, nebolo
rozhodnuté vôbec, čím by mohlo dôjsť k poškodeniu jeho práv. Súd vzal do úvahy pri tomto rozhodnutí
aj ustanovenie čl. 4 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovnéhoustanoveniatohtozákona(čojedanýprípadadanáprocesnásituácia),právnavecsaposúdi
podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci. Najbližšie k posudzovanej právnej veci sú ustanovenia CSP, ktoré upravujú

trovy konania strán a ich náhradu (§ 251 a nasl.). Aj podľa súdnej praxe vyvinutej podľa Občianskeho
súdneho poriadku, teda do 30.06.2016, patrilo právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
rovnako ako účastníkovi konania. Teda súd na základe uvedeného uzatvára, že vedľajší účastník, ktorý
vystupoval v konaní iba do 30.06.2016 má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, a teda
aj na rozhodnutie o jeho trovách. Pri následnom rozhodovaní o nároku tohto občianskeho združenia ako

vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania súd zistil, že tomuto občianskemu združeniu v konaní
nevznikli žiadne trovy, pretože okrem svojho vstupu do konania, sa k podanej žalobe nevyjadril, náhradu
trov konania si neuplatnil a napokon vo veci bolo rozhodnuté bez akejkoľvek intervencie zo strany tohto
občianskeho združenia. Tieto skutočnosti sú vo svojom súhrne dôvodom hodným osobitného zreteľa, a
preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to do výroku I. v časti o zamietnutí jeho
žaloby o zaplatenie sumy 949,49 eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 09.01.2014
do zaplatenia. Podľa neho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.11.2012. Na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytol Cetelem
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 997,00 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnutý
úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a
včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do
dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 47,51 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých

splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil dňa 08.01.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa
stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky bez právneho dôvodu a žalobca
nemá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že sa v žalobnom návrhu nedomáhal
tohto práva. S takýmto posúdením veci žalobca nesúhlasí. Žalobca v konaní dostatočne preukázal

výšku poskytnutých peňažných prostriedkov pre žalovaného, riadne označil a založil do súdneho spisu
výpis z úverového účtu žalovaného a potvrdenia o odfinancovaní a prijatí peňažných prostriedkov. Z
predložených dôkazov vyplýva skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému sumu vo výške 997,00
eur, ktorá bola žalovanému zo strany žalobcu poskytnutá dňa 28.06.2013. Vzhľadom k zmluvným
ustanoveniam poskytnutie sumy vo výške 997,00 eur žalovanému nebolo v rozpore s dohodnutými

zmluvnými podmienkami a nepredstavuje poskytnutie peňažných prostriedkov bez právneho dôvodu.
Okrem toho je potrebné prihliadať aj na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak
dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania dlhu, ak možno usudzovať na to,
že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný sa uzavretou zmluvou o úvere riadil a plnil
z nej vyplývajúce záväzky. Poukazuje tiež na skutočnosť, že žalovaný proti uplatnenému nároku nič

nenamietal, uplatnený nárok žiadnym spôsobom nerozporoval a nespochybnil. Prvostupňový súd tiež
uviedol, že právna kvalifikácia uskutočňovaná súdom je natoľko závislá od právneho dôvodu uvedeného
žalobe,žeakžalobcatrvánavyhovenížalobnémunávrhuibazdôvodu,ktorýuvádzavžalobnomnávrhu
a súd tomuto dôvodu nemôže vyhovieť, hoci iný právny dôvod by tu obstál, súd takémuto žalobnému
návrhu nemôže vyhovieť proti vôli účastníka. S týmto záverom súdu žalobca nesúhlasí. Prvostupňový

súd mal rozhodnúť na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti. Žalobca v žalobe ako aj v neskorších podaniach dostatočne skutkovo vymedzil
predmet sporu a svoje tvrdenia podložil dôkazmi, ktoré predložil súdu. Žalobca je súčasne toho názoru,že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobcu, ktorú uviedol žalobca v návrhu na začatie konania.
Žalobca žalobným návrhom vymedzuje predmet sporu avšak právna kvalifikácia výlučne prináleží súdu
v zmysle zásady iura novit curia. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je žalobca toho názoru,

že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil keď žalobný návrh zamietol aj napriek tomu, že
tu existoval iný právny dôvod, ktorý by obstál. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemôže
stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe nevyhovel v ani v časti vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov pri posúdení predmetného úveru ako bezúročného a bez poplatkov a je toho názoru, že súd
mal správne priznať žalobcovi nárok vo výške 949,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25

% ročne zo sumy 949,49 Eur od 09.01.2014 do zaplatenia. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd v
napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Podľa neho je odvolanie žalobcu nedôvodné a
on sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. V čase poskytnutia finančných
prostriedkov už zmluva o úvere zanikla a tak žalobca plnil bez právneho dôvodu. Listinu zo dňa
02.07.2013 žalovaný nepodpísal a preto nemôže byť považovaná za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. v napadnutej časti o zamietnutí
žaloby žalobcu čo do sumy 949,49 eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 09.01.2014 do

zaplatenia podľa § 388 CSP zmeniť a to z týchto dôvodov:
10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby žalobcu nad sumu 949,49 eur spolu
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 09.01.2014 do zaplatenia odvolaním strán sporu napadnutý
nebol. V tejto časti je tak rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý /§ 367 CSP/.

11. Čo sa týka zvyšnej, odvolaním žalobcu napadnutej, časti zamietavého výroku I. rozsudku súdu prvej
inštancie /o zaplatenie 949,49 spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 09.01.2014 do zaplatenia/
tu odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.
súd prvej inštancie založil svoje napadnuté rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcu o zaplatenie 949,49

eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 09.01.2014 do zaplatenia na tých záveroch, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany dňa 05.11.2012 uzatvorili a na základe ktorej mal byť
žalovaným čerpaný úver od žalobcu, zanikla podľa bodu 2.2. časti 1 zmluvy dňa 06.05.2013, pretože do
uvedeného dňa nebol zo strany právneho predchodcu žalobcu úver žalovanému poskytnutý. Peňažné
prostriedky vo výške 997,- eur, ktoré právny predchodca žalobcu žalovanému po uvedenom dátume

poskytol súd tak plnením bez právneho dôvodu. V takom prípade sa môže žalobca domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia, čo však neurobil, pričom v takom prípade by bola aj nevyhnutná zmena
žaloby, nakoľko podľa § 140 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /CSP/ je
zmena žaloby aj uplatnenie iného práva.

12. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie nemôže odvolací súd súhlasiť v plnej miere.
13.Súdprvejinštanciesanemýli,akpoukázalnaustanoveniebodu2.2.časti1zmluvyospotrebiteľskom
úvere,ktorústranysporuuzatvorilidňa05.11.2012,podľaktoréhoakdojednanýúverniejeposkytnutýdo
6 mesiacov zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Ako bolo zistené vykonaným dokazovaním zmluva
o spotrebiteľskom úvere bolo uzatvorená dňa 05.11.2012 a úver v sume 997,- eur právny predchodca

žalobcu žalovanému poskytol až dňa 28.06.2013, teda po uplynutí 6 mesiacov od uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Peňažné plnenie, ktoré právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol teda
skutočne nemôže byť úver čerpaným titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.11.2012. Keďže
iný právny titul poskytnutia týchto peňažných prostriedkov žalovanému žalobca v konaní netvrdil, nebol
v konaní preukázaný a inak nevyšiel najavo, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že peňažné

plnenie 997,- eur, ktoré právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol je bezdôvodným obohatením
ako majetkový prospech získaný peňažným plnením bez právneho dôvodu /§ 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka/.
14. Súd prvej inštancie sa však mýli v tom, že uvedenú sumu 997,- eur, resp. s ohľadom na rozsah
odvolania žalobcu sumu 949,49 eur /997,- eur po odrátaní už žalovaným zaplatenej sumy 47,51 eur/

nemožno žalobcovi v tomto spore priznať, pretože by sa jej mal domáhať ako práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia, čo však neurobil, pričom v takom prípade by išlo o uplatnenie iného práva
a bola by aj nevyhnutná zmena žaloby podľa § 140 ods.1 CSP.15. Podľa názoru odvolacieho súdu právo žalobcu na zaplatenie 949,49 eur titulom vydania
bezdôvodného obohatenia nie je iným právom ako bolo právo žalobcu uplatnené v žalobe a ani sa
podstatne nezmenili ani nedoplnil rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe.

16. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.
17. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.
18. V predmetnom spore si žalobca podanou žalobou uplatnil od žalovaného právo na peňažné

plnenie - zaplatenie /okrem iného/ sumy 949,49 eur s príslušným úrokom z omeškania. Toto uplatnené
právo po skutkovej stránke zdôvodnil v podanej žalobe tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so
žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver, ktorý ale žalovaný podľa
dohodnutých podmienok nesplácal a preto vyhlásil jeho mimoriadnu splatnosť a požaduje jeho splatenie.
19. Ako už bolo vyššie uvedené, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca
žalobcu so žalovaným skutočne uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol

žalovanému peňažné prostriedky v sume 997,- eur, čo však už bolo v čase, kedy uplynula lehota 6
mesiacovoduzatvoreniazmluvy,dôsledkomčohopodľazmluvnýchdojednanízmluvaospotrebiteľskom
úvere zanikla.
20. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ ide o rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce uplatnené
právo, tak skutkový stav zistený v spore vykonaným dokazovaním sa oproti skutočnostiam tvrdeným

žalobcom v žalobe v podstatnej miere nijako nelíši. Rozdielna je len jeho právna kvalifikácia, keď súd
prvej inštancie na rozdiel od žalobcu dospel k záveru, že v čase poskytnutia peňažných prostriedkov
už zmluva o spotrebiteľskom úvere bola zaniknutá a preto peňažné prostriedky nemôžu predstavovať
plnenie zmluvného záväzku poskytnúť úver ale sú len peňažným plnením bez právneho dôvodu. Ide o
zmenuprávnehodôvoduuplatnenéhopráva,nievšakozmenuvskutkovomstave.Jepotomvecousúdu,

abyzistenýskutkovýstavpodradilpodhmotnoprávnunormu,ktorátomutoskutkovémustavuzodpovedá
a preto je možné priznať žalobcovi právo na peňažné plnenie ako právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, aj keď sám v žalobe svoje právo na peňažné plnenie hodnotil ako právo na zaplatenie úveru
titulom úverovej zmluvy.
21. Podľa odvolacieho súdu priznanie práva žalobcovi na peňažné plnenie titulom vydania

bezdôvodného obohatenia rovnako nepredstavuje ani priznanie iného práva, v žalobe neuplatneného.
O to by sa jednalo keby bolo žalobcovi priznané kvalitatívne iné právo ako požadoval v žalobe, teda
napríklad ak by namiesto požadovaného peňažného plnenia bolo žalobcovi priznané vecné plnenie. Tu
ide v každom prípade o právo na peňažné plnenie, a teda žalobcovi by sa titulom vydania bezdôvodného
obohatenia nepriznalo iné právo na peňažné plnenie ako bolo to, ktoré žiadal titulom úveru.

22. Priznanie práva žalobcovi na zaplatenie 949,49 eur spolu s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodného obohatenia tak podľa odvolacieho súdu nie je prekročením žaloby žalobcu a porušením
dispozičného princípu a nemožno ho podmieňovať zmenou žaloby žalobcu podľa § 140 ods. 1 CSP. Z
tohopohľadubolopretorozhodnutiesúduprvejinštancieozamietnutížalobyžalobcuvčastiozaplatenie
949,49 eur s príslušným úrokom z omeškania nesprávne.

23.Keďževkonanípredsúdomprvejinštanciebolobezpochybnostípreukázané,žeprávnypredchodca
žalobcu poskytol žalovanému 997,- eur a žalovaný z tejto sumy vrátil len 47,51 eur, nič nebránilo
odvolaciemu súdu, aby podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním žalobcu
napadnutej časti o zaplatenie 949,49 eur zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť titulom vydania
bezdôvodného obohatenia žalobcovi zaplatiť 949,49 eur.

24. Pretože žalovaný žalobcovi na jeho predžalobnú výzvu /výzva zo dňa 10.01.2014, doručená
žalovanému dňa 15.1.2014/ bezdôvodné obohatenie nevydal, dostal sa so splnením tejto svojej
zákonnej povinnosti do omeškania a je tak povinný žalobcovi zaplatiť aj úrok z omeškania z uvedenej
sumy a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Deň, od

ktorého žalobcovi patrí úrok z omeškania bol odvolacím súdom určený podľa vyššie uvedenej výzvy, keď
skoršia výzva žalobcu žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola v spore tvrdená ani
preukázaná a vychádzajúc z obsahu tejto výzvy, podľa ktorého žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie
v lehote 14 dní od doručenia výzvy. Splatnosť povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie nie je medzi
stranami sporu dojednaná, ani ju nestanovuje Občiansky zákonník a preto platí, že žalovaný bol povinný

vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi prvého dňa po tom, čo ho o to požiadal /§ 563 Občianskeho
zákonníka/. Žalovaný výzvu prevzal dňa 15.1.2014, nasledujúci deň mu začala plynúť lehota 14 dní
na dobrovoľné zaplatenie, ktorá uplynula v stredu dňa 29.01.2014. V tejto lehota žalovaný dobrovoľnesvoju povinnosť nesplnil a preto sa dostal dňom 30.1.2014 do omeškania a žalobcovi od tohto dňa patrí
zákonný úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne.
25. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v napadnutej časti o

zamietnutí žaloby žalobcu čo do sumy 949,49 eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od
09.01.2014 do zaplatenia zmenil tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 949,49 eur spolu s 8,25
% úrokom z omeškania od 30.01.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti /keď žalobca požadoval uvedený
úrok z omeškania zo sumy 949,49 eur už odo dňa 09.01.2014/ sa žaloba žalobcu zamieta.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s

§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie musel
podľa § 396 ods. 2 rozhodnúť o trovách konania /prvostupňového i odvolacieho/. Žiadna zo strán nebola
v spore celkom úspešná a preto bolo namieste rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania podľa
pomeru úspechu strán v spore. Žalobca bol v spore pomerne úspešnejší, keď jeho úspech je 76,70 % /
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť 949,49 eur oproti celému predmetu sporu 1.238,11 eur / oproti
úspechu žalovaného 23,30 % /zamietnutá suma 288,62 eur oproti celému predmetu sporu 1.238,11 eur/.

Pomerný úspech žalobcu je potom 53,40 % /76,70 % - 53,40 %/ a v takejto výške má žalobca proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktorú náhradu trov konania je povinný žalovaný žalobcovi
zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu
prvej inštancie.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).