Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 18, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117221626
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117221626.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci rozvodu manželov: O. U.,

F.. A., D.. XX.X.XXXX, N. R. XXX/XX, O., zastúpená: JUDr. Vladimír Grznár, advokát so sídlom Pri
starej prachárni 13, Bratislava a A. U., D.. XX.XX.XXXX, N. R. XXX/XX, O., zastúpený: Marián Galbavý,
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Kapitulská 6, Trnava, o návrhu manželky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov O. U., F.. A., D.. XX.X.XXXX V. A. U., D.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX S. O., zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu v Hlohovci, matričný úrad v O., vo
zväzku X, ročník XXXX, na strane 27, pod poradovým číslom 7, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Manželka je povinná zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 66 eur do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom doručeným súdu dňa 6.11.2017 domáhala rozvodu manželstva s manželom,
v návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli z dôvodu, že bola tehotná, už v prvých rokoch nebolo
manželstvo harmonické, nevedeli sa dohodnúť na spoločných veciach a často dochádzalo k hádkam.
Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje dlhodobé odcudzenie a vzájomné citové ochladnutie. K

manželovi stratila citový vzťah, v manželstve jej od manžela chýbala podpora, vo väčšine prípadov bol
k jej návrhom, predstavám a potrebám negatívny, prejavoval chorobnú žiarlivosť a fyzicky ju napádal.
Neustále ju podozrieval z nadviazania mimomanželských známostí, avšak ona mu bola vždy verná a
nikdy žiadnu známosť nemala, naopak podľa svedectva viacerých osôb manžel údajne udržiaval vzťah
s bývalou kolegyňou, v súčasnosti nemá vedomosť o jeho inom vzťahu.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom a

zistil nasledovný skutkový stav:

3. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 22.8.1998 v Maduniciach, u oboch ide o prvé manželstvo
z ktorého sa narodili dve deti v súčasnosti už plnoleté, dcéra H. V. D..

4. Zástupca manželky pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava skutočností uvedených
v návrhu.

5. Manželka pred súdom uviedla, že asi pred piatimi rokmi si už vypracovala návrh na rozvod, dala
ho prečítať manželovi, prisahal, že sa zmení, nič sa nezmenilo, dôvody uvádza v predmetnom návrhu,
napádal ju fyzicky, psychicky, bol chorobne žiarlivý, nemal dôvod žiarliť, fyzicky ju napadol tak, že jej dalpäsťou pod oko, stalo sa to dvakrát, bolo to po nejakej večernej hádke, prvýkrát ju napadol asi pred 7
rokmi, pol roka na to znova, k lekárovi neišla, na políciu neišla, nakoľko sa hanbila a nechcela, aby na
deti poukazovali, že tato s mamou sa bijú. Potom ako ju tretíkrát napadol, asi pred piatimi rokmi musela

navštíviť lekára, mala rozštiepené rebro, bolo to po tom, ako mala jeho mobil a chcela si pozrieť jeho
správu v čom jej chcel on zabrániť a pritlačil ju silno rukou o stenu, vtedy si lekársku správu schovala pod
obraz, keď si ju potom chcela zobrať, už tam nebola, zobral jej ju. Potom bola rozhodnutá podať návrh
na rozvod, ktorý nakoniec nepodala, lebo prisahal, že sa zmení, navštívil aj jej mamu, ktorá ho prosila,
aby išiel do poradne, riešil svoj psychický stav, na chvíľu sa zmenil, trvalo to asi jeden až dva mesiace,

potom znovu začali jeho urážky, výčitky, prišiel domov a hovoril jej ty „pi...“, ty „ku...“, „jakto že je sedačka
v aute posunutá dozadu, čo si robila, prečo je posunutá, koho si tam mala“, prečo mám na sedadle
nejaký fľak, že si požičia lampu na skúmanie tekutín a zistí si to. Keď si spätne na to spomína, tak už
od začiatku manželstva bol manžel žiarlivý, sledoval to i jej otec, ktorý videl jeho správanie a povedal
jej, že dieťa vychovajú aj sami. Návrh na rozvod podala preto, že sa to všetko zbieralo, a jedného dňa
si povedala, že to takto už nejde, preto ho podala. Tých 5 rokov čo chcela podať návrh bolo hrozných,

stále jej len sľuboval, že sa zmení avšak to tak nebolo, chcela si podať ďalší návrh, na tom pôvodnom
len zmenila dátum, potom ho ale nepodala, lebo sľuboval stále, že sa zmení. Nikdy nemala vzťah s iným
mužom, jeho žiarlivosť bola nedôvodná. Mala podozrenie, že manžel má známosť a udržiava vzťah s
bývalou kolegyňou, nepriznal sa k tomu, jeho správanie však tomu nasvedčovalo, napr. v kúpeľni pustil
vodu a písal SMS-ku, takto ho pristihla. Manžel keď sa dozvedel o predmetnom návrhu tak sa zmenil,

snaží sa, v súčasnosti sú jeho výčitky už zriedkavé. Naposledy mali intímny styk v septembri 2017 nie
je pravdou, že by sa intímne stýkali tak ako to uviedol manžel. Intímny styk predtým bol z jej strany z
donútenia, keď niečo chcela, alebo chcela niekam ísť, tak vyžadoval od nej intímny styk. Zatiaľ bývajú
v spoločnej domácnosti, nakoľko si nevie vyriešiť otázku bývania, nemá na to finančné prostriedky. Čo
sa týka hospodárenia, manžel platí úver a iné účty, ona spláca úver za auto, zabezpečuje stravovanie,

nemajú to zatiaľ presne vydelené. Podala si žiadosť o sociálny byt, chce sa odsťahovať. Obidve dcéry
bývajú s nimi.

6. Zástupca manžela pred súdom uviedol, že zastávajú názor, že vzťahy medzi manželmi nie sú
narušené do takej miery, aby nebola cesta pre obnovenie spolužitia, manželia spolu trávia voľný čas,

vychovávajú deti, žiada súd, aby viedol manželov k tomu aby obnovili spolužitie i cestou poradenstva.

7. Manžel pred súdom uviedol, že si nemyslí, že manželstvo je do takej miery rozvrátené, ako to
manželka uvádza, možno sa zdá, že mal dosť času pre obnovenie spolužitia, poukazuje na to, že deti ich
potrebujú a budú ich ďalej potrebovať, treba vedieť, keď robí v pohostinstve, okolo je tam veľa mladých

ľudí prevažne chlapov, tak ako jej sa doniesli nejaké reči o tom, že by mal mať známosť s niekým iným,
takisto aj jemu sa doniesli, keďže bývajú na dedine, všetko to vyplýva z toho, že v práci trávi veľa času až
do nočných hodín, preto všetky tieto hádky plynuli z tohto, že doma trávila málo času, veľkú úlohu urobilo
to, že nemali možnosť byť spolu cez víkendy, mali smeny zariadené tak, aby bol vždy niekto doma s
deťmi. Čo sa týka fyzických útokov, bolo to, že boli na nejakej akcii, pilo sa, prišli domov, hádka vznikla

už tam kde boli, už si to ani tak nepamätá, je mu to ľúto čo sa stalo, bolo to iba jedenkrát, je pravdou, že
jej dal päsťou do oka, čo sa týka poranenia rebra je pravdou, že sa naťahovali o mobilný telefón, nevie,
či jej to spôsobil, prišla s tým, že bola u lekára, nezobral jej tú lekársku správu. V súčasnosti manželstvo
funguje v rámci provizórnych vecí, účty sa platia, dievčatá chodia do školy, spoločne boli na nákupoch.
Snaží sa, aby to tie deti najmenej cítili. Pred 5 rokmi návrh na rozvod nevidel, iba z jej ústneho podania

o tom vie. Keď sa vyhrážala s rozvodom, snažil sa nájsť cestu, aby normálne žili ako rodina. Manželka
je typ, že vyhľadáva spoločnosť, on je skôr domácky typ, vyhľadáva rodinu, zázemie.

8. Následne súd pojednávanie odročil s tým, že doporučil manželom navštíviť referát poradensko-
psychologických služieb za účelom zistenia perspektívy ich manželského spolužitia.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 23.4.2018 vyplýva, že manželka
odmietla rozvodové poradenstvo.

10. Následne účastníci konania pred súdom uviedli:

Zástupca manželky uviedol, že čo sa týka vzťahu medzi manželmi, je pravdou, že po pojednávaní dňa
12.3.2018 došlo k zlepšeniu vzájomných vzťahov, avšak zo strany manželky absentuje dôvera, nevie si
predstaviť spolužitie s manželom, preto trvá na rozvode.Manželka uviedla, že čo sa týka zlepšenia vzájomných vzťahov v súčasnosti je manžel na ňu milý,
nakoľko chce aby stiahla tento návrh, sľubuje jej niektoré veci ale v podstate sa nezmenil, boli na oslave,

zase bola z jeho strany voči nej vyvolaná žiarlivostná scéna, trvá na rozvode manželstva, nevie si
predstaviť ďalej s ním žiť, nedokáže mu veriť to, že sa dokáže zmeniť. Žijú stále v spoločnej domácnosti,
podala si žiadosť v obci o byt, ale nebol jej pridelený, plánuje sa odsťahovať. Čo sa týka fungovania,
už roky spí v obývačke a manžel spí v spálni, takže stále intímne spolu nežijú, hospodárenie je také,
že každý nakupuje niečo, majú to rozdelené. Keď sa spolu rozprávajú, rozprávajú sa o deťoch, keď

riešia vzťah, tak on jej stále sľubuje, že sa polepší ale ona mu neverí. Nechcela spolupracovať so
psychologičkou na úrade, nakoľko považuje tento vzťah za ukončený. Žila s ním 20 rokov, niečo tam v
jej vzťahu k nemu je, ale láska to nie je.

Zástupca manžela uviedol, že trvajú na svojom stanovisku, teda nesúhlasia s rozvodom manželstva,
poukazuje na to, že manželia spolu hospodária, keď pred mesiacom si zobrali spolu úver, plánovali si

kúpiť auto. Dokonca manželka sa vyjadrila, že zvažuje späťvzatie návrhu, vyjadrila sa aj tak, že v prípade
rozvodu by zostala žiť v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na tieto všetky okolnosti, je toho názoru, že
medzi manželmi nie je dostatočne vysporiadaná otázka rozvodu.

Zástupca manželky uviedol, že je pravdou, že manželia si zobrali úver, účelom tohto úveru je, že

manželka sa snaží osamostatniť, chce si kúpiť auto, teda v žiadnom prípade, nemožno považovať, že
manželia spolu ďalej fungujú, zobrali si úver. Finančné prostriedky boli poukázané na účet manžela,
ktorý však ich vyplatenie manželke podmienil tým, že zoberie návrh na rozvod späť. Doslovne sa
vyjadril, že ak bude rozvod, nebude žiadne auto. Čo sa týka argumentácie, že plánuje zostať v spoločnej
domácnosti, táto je zo strany manžela, scestná, nakoľko nie je to jej vôľa, že tam chce zostať, ale

nutnosť, vzhľadom k jej finančnej situácii, keďže si nevie zabezpečiť samostatné bývanie a manžel zo
spoločnej nehnuteľnosti neplánuje odísť. Toto zotrvanie manželky v spoločnom dome je len dočasné,
kým si nedokáže zabezpečiť bývanie.

Manžel uviedol, že je pravdou, že spolu plánovali, že sa manželke kúpi auto, musí si dať však dokopy, že

nemá šancu, vzhľadom na jej príjem, aby jej dal niekto úver, preto bol úver zobratý na neho ako dlžníka,
manželka si tiež musí uvedomiť, že zo svojho platu nie je schopná to splácať.
Na otázku súdu, aby sa vyjadril k tomu, že ak bude rozvod, nebudú peniaze, manžel uviedol: ,,Doslova
to tak nebolo povedané, povedal som, že až po prebehnutí rozvodu budeme toto riešiť. Sama manželka
musela zistiť za tento čas, ktorý prebieha od návrhu na rozvod, že sama neutiahne všetky náklady.

Neviem si predstaviť, ako by sme žili v spoločnej domácnosti, ak by došlo k rozvodu. Po poslednom
pojednávaní sme sa viac rozprávali o nás dvoch, vysvetlili sme si veci, ktoré sa stali pred rokmi a
manželka na to nechce zabudnúť, ale viem jej sľúbiť, že určite sa nám bude lepšie žiť ako rozdelene.“
Ďalej manžel uviedol: ,,Ja chcem uviesť, keďže vidím že to smeruje ku koncu, že za tieto posledné
mesiace sme mali intímny styk minimálne trikrát, chcem uviesť i to, že z finančných prostriedkov z tohto

úveru bol vyrovnaný vo výške asi 2.500 eur jej dlh titulom spotrebného úveru, teda nie je pravdou, že
by z týchto peňazí nič nemala.“

Manželka k výpovedi manžela uviedla: ,,Je pravdou, že po minulom pojednávaní sa stalo, že po tom
ako som si trochu vypila na jednej akcii a prezliekala som sa v izbe, prišiel za mnou, styk si dá

sa povedať vynútil, z mojej strany však v podstate ani nedošlo k intímnemu spojeniu. Čo sa týka
finančných prostriedkov, je pravdou, že z predmetného úveru bol vyrovnaný môj dlh na spotrebnom
úvere, poukazujem však na to, že ja som dala finančné prostriedky na akontáciu, keď si kupoval nové
auto pred 4 rokmi.“

11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe
ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (ods. 1) Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
(ods. 2, veta prvá)

13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo
vážne narušené a trvalo rozvrátené, manžel manželku upodozrieval z nevery, opakovane ju fyzicky
napadol, verbálne ju urážal. Takéto správanie nie je možné ničím ospravedlniť. Manželia síce žijú v
spoločnej domácnosti, čiastočne spolu i hospodária, manželka však už manželovi nedôveruje, keď tento
jej opakovane sľúbil, že sa zmení, k čomu však natrvalo nedošlo. Manželka už vzťah považuje za

ukončený, v manželovi necíti oporu.
Manžel s rozvodom nesúhlasil, správanie voči manželke, ktoré popísala nepoprel, nepoprel ani
skutočnosť, že dôvodom takéhoto správania bola jeho žiarlivosť.

14. Súd dospel k záveru, že v manželstve dlhodobo pretrvávajú nezhody z dôvodov vyššie uvedených,

manžel mal podľa názoru súdu dostatok času a príležitostí, keďže žijú v spoločnej domácnosti, zmeniť
svoje správanie, presvedčiť manželku o svojom vzťahu k nej. Súd je toho názoru, že správanie manžela
nesvedčí o tom, že má citový vzťah k manželke, v opačnom prípade by nebol schopný takto účelovo
konať (s cieľom udržať manželstvo) ako koná, keď z jeho vyjadrenia: ,, musí si dať však dokopy, že
nemá šancu, vzhľadom na jej príjem, aby jej dal niekto úver, preto bol úver zobratý na mňa ako dlžníka,

manželka si tiež musí uvedomiť, že zo svojho platu nie je schopná to splácať“ vyplýva, že si plne
uvedomuje, že manželka je na ňom finančne závislá a bez jeho pomoci sa nedokáže osamostatniť.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym
zväzkom, manžel napriek tomu, že nesúhlasil s rozvodom manželstva neprejavil skutočný záujem
o spolužitie s manželkou založenom na svojom vzťahu a citoch k nej, čo je dôležitou podmienkou

pre harmonické spolužitie v takomto zväzku v zmysle citovaného ustanovenia § 18 Zákona o rodine.
Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine);
pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

So zreteľom na obsah zhora citovaných ustanovení je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva
je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov a to s vedomím utvorenia
rodiny a na druhej strane i jej harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v manželstve
pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z
času na čas alebo aj častejšie robiť obtiaže (či už z dôvodov na strane jedného z manželov, alebo na

strane oboch), nemožno nechať bez povšimnutia faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto
treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin
ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému
rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú
príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý

vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah zlepšovať a
podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil
o správnosti ich rozhodnutia vstúpiť do manželstva a správať sa v ňom tak, aby prevážili len pozitíva,
pre ktoré by sa pre jeho životného partnera stali bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia
a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením

niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja
manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť
a naďalej ho udržiavať a (na druhej strane) tými prípadmi, v ktorých výsledkom hodnotenia je záver (v
tomto prípade už i len na strane jedného z manželov), podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné
zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a nie je tu už dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek

spôsobom mohlo dôjsť k náprave už narušených vzťahov.
V danom prípade, ako už súd uviedol, manželka už manželovi nedôveruje, vzťah už považuje za
ukončený, v manželovi necíti oporu.Preto súd vyhovel návrhu a manželstvo rozviedol, keď mal za to, že sú splnené zákonné podmienky
pre rozvod manželstva.

15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.

16. Zároveň súd uložil manželke v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh. Súdny
poplatok bol vyrúbený podľa položky 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu

Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.