Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 17, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716203909
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716203909.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne S., zastúpenej Mgr.

Michalom Gargulákom, advokátom, kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovanému W., zastúpenému
JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Nám. Slobody 7, Michalovce o zriadenie vecného bremena
takto

r o z h o d o l :

1.Súdzriaďujevecnébremenoinremspočívajúcevprávecestyknehnuteľnosti,atokstavberodinného
domu súp. č. 92 postaveného na parc. reg. C KN č. 195/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
168 m2, zapísanej na LV č. XXXX, Obec C. A., kat. úz. C. v rozsahu špecifikovanom v geometrickom
pláne č. 10718966-15/2016, vyhotovenom dňa 25.4.2016 geodetickou kanceláriou Michal Jasovský

- GEOJAS, Hollého 38, 071 01 Michalovce, IČO: 10 718 966, ktorý bol autorizačne overené dňa
26.4.2016 Ing. Petrom Vicianom a ktorý bol následne úradne overený dňa 4.5.2016 pod č. G1-234/2016
povereným zamestnancom Okresného úradu Michalovce, katastrálnym odborom, ktorý geometrický
plán tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku, a to k parc. reg. C KN č. 195/1 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 773 m2, a to v rozsahu 187 m2 (diel č. 1 geom. plánu č. 10718966-15/2016),
Obec Nacina Ves, kat. úz. Nacina Ves, a to v prospech vlastníka stavby rodinného domu súp. č. XX
postaveného na parc. reg. C KN č. 195/2, Obec C., kat. úz. C..

2. Žalovaný, ako aj prípadne ďalší vlastníci nehnuteľnosti - pozemku, ku ktorému sa vecné bremeno
zriaďuje, sú povinní umožniť oprávneným z vecného bremena právo cesty spočívajúce v práve prechodu
peši a prejazdu motorovými vozidlami.

3. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému primeranú náhradu v sume 307,- Eur za zriadenie vecného
bremena, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

4.Žalobkyniakostraneplneúspešnejvkonanípriznávanáhradutrovkonania,ktoréježalobkynipovinný
nahradiť žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 16. 3. 2016 domáhala proti pôvodnému žalovanému
S. zriadenia vecného bremena. Žalobu odôvodnila tým, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia C., a to stavby
rodinného domu číslo súpisné XX postaveného na parcele registra C číslo 195/2 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 168 metrov štvorcových. Dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve

žalobkyne a B., ktorý je jej bývalým manželom. Manželstvo žalobkyne a jej bývalého manžela
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce v konaní 23P/149/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť 30. 11. 2015. Žalobkyňa spolu s bývalým manželom nadobudli predmetný rodinný
dom do bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva. Doposiaľ nedošlo k vysporiadaniubezpodielového spoluvlastníctva manželov a predmetná nehnuteľnosť je stále v režime podľa
ustanovenia § 143 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Nehnuteľnosť bola postavená na parcele
C číslo 195/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 metrov štvorcových, ktorá spolu s parcelou

registra C číslo 195/1 - zastavanej plochy s nádvoria vo výmere 773 metrov štvorcových, je zapísaná na
liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia C.. Uvedené parcely boli na základe darovacej zmluvy
vo výlučnom vlastníctve jej bývalého manžela, pričom bývalý manžel vlastnícke právo k citovanými
nehnuteľnostiam previedol na základe darovacej zmluvy zo dňa 25. 9. 2015 na svojho otca S.. Ten
bol v čase podania žaloby zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník. Žalobkyňa bývala v rodinnom

dome spolu so svojim synom maloletým B. a bývalým manželom, ktorý sa v auguste roku 2015
odsťahoval zo spoločnej domácnosti k rodičom a v súčasnosti v dome žije žalobkyňa s maloletým
synom. Žalobkyňa ako aj jej maloletý syn vstupovali do rodinného domu číslo súpisné XX a tento
aj riadne užívali až do 6. 11. 2015, keby žalovaný spolu s manželom žalobkyne uzamkli elektrickú
bránu slúžiacu ako vstup do rodinného domu pre motorové vozidlá, znefunkčnili ju odmontovaním
reťaze, pričom sa žalobkyňa dostala do domu až po príchode policajnej hliadky. Taktiež dňa 7. 11. 2015

žalovaný spolu s jej bývalým manželom znemožnili vstup do rodinného domu opätovným uzamknutím
elektrickej brány a parkovaním motorového vozidla pred bránou rodinného domu. Súčasťou rodinného
domu je aj garáž, ktorá sa nachádza v zadnej časti rodinného domu, do ktorého sa žalobkyňa nevedela
z dôvodu konania žalovaného dostať. Zamedzovanie vstupu žalobkyne do domu bolo sprevádzané
jednak konaním ako aj slovnými vyhrážaním sa žalovaného, že pozemok patrí do jeho výlučného

vlastníctva, zakázal jej vstupovať na pozemok, čím jej bránil v prístupe do rodinného domu. Predmetná
situácia bola riešená dňa 6. 11. 2015 príchodom policajnej hliadky a následne aj dňa 7. 11. 2015,
kedy žalobkyňa na základe listinných dôkazov predložených zo strany žalovaného sa dozvedela, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a že ním nie je jej bývalý manžel. Následne dňa 25. 11. 2015
vo večerných hodinách uzamkli aj bránku slúžiacu na vstup pre peších k rodinnému domu a odmietol

vpustiť žalobkyňu a jej maloletého syna do nehnuteľnosti. Urobil tak napriek tomu, že bránka slúžiaca
na vstup ako aj brána slúžiaca na vstup pre motorové vozidlá ako aj oplotenie rodinného domu nie
je vo vlastníctve žalovaného, ale v bezpodielovom spoluvlastníctva žalobkyne. Obdobné situácie sa
opakovali, keď dňa 26. 11. 2015 vo večerných hodinách na naliehanie polície a s ohľadom na zdravotný
stav maloletého syna, ktorý ochorel z dôvodu nevpustenia do domu dňa 25. 11. 2016, pustili žalobkyňou

a jej maloletého syna do rodinného domu. Uvedené sa opakovalo aj dňa 2. 12. 2015 kedy otec jej
bývalého manžela a bývalý manžel bránili vo vstupe do rodinného domu, posmievali sa aj policajnej
hliadke a znevažovali rozhodnutie súdu o nariadenom neodkladnom opatrení. Taktiež dňa 21. 12. 2015
bolo bránené v prístupe k nehnuteľnosti, kedy jej bývalý manžel spolu so svokrom bránili vo vstupe
vozidla do rodinného domu a to tak, že účelovo zaparkovali vozidlo pred vstupnú bránu rodinného

domu. Žalobkyňa podotkla, že aj v súčasnosti nemá kľúče od bránky na prechod pre peších a brána na
príjazd motorového vozidla je uzamknutá, a bolo tak aj v čase, keď vo veci bolo nariadené neodkladné
opatrenie. Žalobkyňa z dôvodu psychickej zaťaženosti neoznamovala na polícií ďalšie zamedzovanie
vstupu do rodinného domu motorovým vozidlom. V súčasnosti je stav taký, že elektrická brána slúžiaca
na prejazd motorových vozidiel je uzamknutá a bránka slúžiaca na vstup pre peších je otvorená.

Žalovaný svojím konaním podľa názoru žalobkyne nedôvodne a úmyselne zasiahol do dlhodobého
pokojného stavu prechodu žalobkyne ako aj osôb jej blízkych k nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Až
do prevodu vlastníckeho práva na žalovaného bol zabezpečený prístup žalobkyne a ďalších osôb k
nehnuteľnosti. Žalobkyňa podala proti žalovanému dňa 9. 11. 2015 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorá vec bola vedená na Okresnom súde Michalovce pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX..

V tomto konaní sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia a navrhla, aby súd nariadil
otcovi bývalého manžela, aby sa zdržal konania, ktorým by žalobkyni, jej synovi a ňou oprávneným
osobám obmedzoval, sťažoval alebo znemožňoval vstup a prechod nehnuteľnosti, a to peši alebo
motorovými vozidlami za účelom prístupu - príjazdu k stavbe rodinného domu, znášal vstup a prechod
žalobkyne jej syna a ňou oprávnených osôb k nehnuteľnosti takto pešo alebo motorovými vozidlami za

účelom prístupu - príjazdu k stavbe rodinného domu číslo súpisné XX. Návrhu žalobkyne bolo vyhovené
uznesením zo dňa 1. 12. 2015, ktoré sa stalo vykonateľným 15. 12. 2015. Proti uzneseniu podal otec
bývalého manžela odvolanie dňa 17. 12. 2015, v zmysle ktorého navrhol uznesenie zamietnuť. Na
odvolanie rozhodol Krajský súd v Košiciach tak že potvrdil uznesenie vo vyhovujúcich výrokoch o
nariadení neodkladného opatrenia a zmenil uznesenie vo výroku o rozsahu uloženej povinnosti a o

určení času trvania neodkladného opatrenia.

2.Žalobkyňa sa so žalovaným nevie dohodnúť na mimosúdnom vyriešení predmetného sporu. Žalovaný
doručil žalobkyni list dňa 9. 12. 2015, ktorý však podľa názoru žalobkyne nie je návrhom na mimosúdnevyriešenie danej situácie, ale obsahuje pre žalobkyňu nemožné a neprijateľné podmienky, ktoré len
podporujú to, že predmetný list bol zo strany žalovaného doručený žalobkyni iba z dôvodu účelového
preukázania tej skutočnosti, že sa žalobkyňa nechce dohodnúť na užívaní pozemkov, teda z dôvodu

negácie potreby nariadenia neodkladného opatrenia. V liste žiadal žalovaný uzavrieť nájomnú zmluvu,
kde bola určená výška nájomného 200 euro mesačne, čo je v hrubom nepomere s cenou pozemkov
v obci Nacina Ves, ktorá sa pohybuje okolo 3 eura, pričom za dané pozemky, ktoré sú zastavané
stavbami bude cena určite nižšia. Žalobkyňa reagovala na list žalovaného listom svojho právneho
zástupcu dňa 18. 1. 2015, ktorý bol žalovanému doručený a ktorým žiadala o predĺženie lehoty na

podanie komplexného stanoviska, ktoré žalobkyňa podala prostredníctvom právneho zástupcu listom
zo dňa 7. 1. 2015. Týmto listom žalobkyňa navrhla na vyriešenie celej situácie aj viacero alternatív ako
spor vyriešiť, napríklad uzavretím dohody o zriadení vecného bremena, či uzavretím kúpnopredajnej
zmluvy, ktorá sa javí ako najrozumnejšie riešenie, keďže žalovaný neužíval pozemky. Žalobkyňa je
toho názoru, že uzavretie nájomnej zmluvy nerieši vzniknutú situáciu stabilne a tak, aby v budúcnosti
nedochádzalo k ďalším sporom, nakoľko nájomný vzťah je možné ukončiť zo strany žalovaného a tým

by opätovne došlo k vzniku rovnakej situácie, ako teraz a už vôbec nezaručuje jeho vykonateľnosť
ako napríklad v prípade rozhodnutia súdu. Ako už bolo uvedené, majetok patriaci žalobkyni a jej
bývalému manželovi doposiaľ vyporiadaný nebol a jedna z alternatív možného vyporiadania BSM je,
že rodinný dom bude predaný tretej osobe. Táto osoba tiež bude potrebovať prístup k rodinnému domu,
a preto je potrebné na prístup k domu zriadiť vecné bremeno in rem, pričom uzavretie nájomnej zmluvy

medzi žalobkyňou a žalovaným takéto právo tretej osobe nezaručuje. Žalobkyňa tiež poukázala na
to, že žalovaný neužíval pozemok keďže bol darovaný synovi za účelovú výstavby rodinného domu,
tento pozemok v zásade žalovaný nevie ani využívať, keďže je zastavaný, a predmetná situácia bola
vytvorená len na znepríjemnenie života žalobkyne a jej maloletého syna. Žalobkyňa je toho názoru,
že súd môže zriadiť vecné bremeno v nevyhnutne potrebnom rozsahu pri úprave vzťahov medzi

vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby na cudzom pozemku v prospech vlastníka stavby, pričom
by malo byť zriadené vecné bremeno in rem. Na základe predložených listinných dôkazov je podľa
názoru žalobkyne nepochybné, že žalobkyňa nie je vlastníčkou priľahlého pozemku a je nepochybne
preukázané, že žalobkyňa je bezpodielovou spoluvlastníčkou stavby. Dom sa nachádza v zadnej časti
obce C., pričom z oboch strán sú postavené ďalšie rodinné domy. K domu vedie iba jedna prístupová

cesta nachádzajúca sa pred rodinným domom. Do domu sa nie je možné dostať ani zo zadnej časti,
nakoľko v zadnej časti nie je žiadna cesta a ani iný prístup k domu, nakoľko sa tam nachádzajú cudzie
pozemky. Jediná možná prístupová cesta je cez pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Parcela
číslo 195/1 obkolesuje celý rodinný dom - je priľahlým pozemkom k celému rodinnému domu, a teda
prístup do predmetného domu je možný vždy len cez pozemok žalovaného. Poukázala na konštantnú

judikatúru, podľa ktorej je toho názoru, že náhradu za zriadenie vecného bremena určí súd aj bez
návrhu a výška odplaty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva
cesty utrpí. Pokiaľ ide o rozsah vecného bremena, podľa názoru žalobkyne je za priľahlý pozemok
potrebnépovažovaťpozemoknielenbezprostrednepriľahlýpriamosúvisiacisostavbou,aleajpozemok,
cez ktorý vedie alebo môže uviesť prístupová cesta k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba -

rodinný dom. Iný výklad tohto pojmu by znemožnil naplniť zmysel zákona, a to zabezpečiť oprávnenému
prístup k stavbe. K rozsahu vecného bremena uviedla, že rozsah plochy, na ktorej má byť zriadené
vecné bremeno o výmere 187 metrov štvorcových bol vymedzený presne na prístupovom chodníku
pre peších k rodinnému domu a na ceste, ktorá vedie ku garáži rodinného domu a teda korešponduje
s už vybudovanými komunikáciami, ktoré slúžia ako prístupová cesta k rodinnému domu. Na základe

oznámenia obecného úradu ako aj s ohľadom na vedomosti žalobkyne, že cena nájmu za 1 meter
štvorcový pozemku, ktorý svojou povahou zodpovedá povahe pozemkov, ku ktorým sa žalobkyňa
domáha zriadenia práva zodpovedajúcich vecnému bremenu, predstavuje sumu vo výške 0,186 eura
za meter štvorcových na 1 rok a cena obdobného pozemku v obci sa pohybuje v rozmedzí od troch do
štyrocheurazameterštvorcový.Žalobkyňapovažujetietoveličinyzapodstatnépriurčenívýškynáhrady

za práva zodpovedajúce zariadiť sa majúcemu vecnému bremenu spočívajúcemu v práve prechodu
a prejazdu vlastníka rodinného domu v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie riadneho
užívaniarodinnéhodomu.Pretonavrhovalaprimeranúnáhraduvoformejednorázovejodplatyzanútené
obmedzenie vlastníckeho práva spočívajúce v zriadení práv zodpovedajúcich vecnému bremenu v
sume 307 euro za 187 metrov štvorcových.

3.Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila súdu internetovú verziu listu vlastníctva číslo
XXXX, kópiu rozsudku o rozvode manželstva, internetovú verziu listu vlastníctva číslo XXX, fotokópiu
dokladu od obvodného oddelenia policajného zboru, fotokópiu potvrdenia všeobecnej lekárky doktorkyB. potvrdenie o podaní oznámenia zo dňa 2. 12. 2015, potvrdenie o podaní oznámenia zo dňa 21.
12. 2015, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 9. 11. 2015, podanie žalobkyne zo
dňa 26. 11. 2006, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 21. 1. 2016, uznesenie Okresného súdu

Michalovce X C/XXX/XXXX, uznesenie Krajského súdu v Košiciach 1 Co/30/2016, list žalovaného zo
dňa 9. 12. 2015, list právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 18. 12. 2015, list zo dňa 7. 1. 2015, internetovú
verziu katastrálnej mapy dotknutých nehnuteľností, zákres do katastrálnej mapy zo dňa 17. 12. 2015
a geometrický plán.

4. Pôvodne označený žalovaný s návrhom nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6. 7. 2016
uviedol, že je nepochybné, že žalobkyňa užíva riadne oplotený pozemok, čiže obidve parcely zapísané
na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia C. v jeho vlastníctve. Užíva teda nehnuteľnosť
vo väčšom rozsahu ako je v priloženom geometrickom pláne. Je nepochybné, že žalobkyňa užíva
tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a bez toho, aby mu platila akúkoľvek odplatu. Žalobkyňa
mu nenavrhovala nikdy žiadnu sumu, ktorú je ochotná uhrádzať za užívanie parciel, čo je v právnom

štáte nepredstaviteľné, aby niekto užíval cudzí pozemok zdarma bez jeho súhlasu. Ak žalobkyňa v
žalobe uvádza určitú výšku odplaty za zriadenie vecného bremena a poukazuje na ním navrhnutú
výšku nájomného, tak uvádza, že žalobkyňa zabudla uviesť, že prístup cez jeho parcely využíva
na prevádzkovanie podnikania nehnuteľnosti postavenej na jeho parcelách, nakoľko ako vyplýva zo
živnostenského registra, je v nehnuteľnosti zriadená prevádzkareň, čo má nepochybne vplyv na výšku

nájomného. Žalobkyňa neuviedla žiaden protinávrh na jeho návrh nájomnej zmluvy, hoci ju na to vyzýval
emailom zo dňa 19. 1. 2016 prostredníctvom jej právneho zástupcu. Toto všetko dokazuje účelovosť
konania žalobkyne, ktorá nikde neuvádza, že by sa chcela dohodnúť na uzavretí nájomnej zmluvy k
predmetným parcelám, čo je jednou z podmienok na úspešnosť v tomto konaní. Opakovane ju vyzýval
na uzavretie nájomnej zmluvy, avšak bezvýsledne. Stále uviedla, že ona nič platiť nebude. Nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť strpieť právo prechodu a prejazdu cez
obe jeho parcely je za takejto situácie neprimeraným zásahom do jeho vlastníckeho práva. Žalobkyni
nebráni vo vstupe a v užívaní nehnuteľnosti, len chce, aby s ním uzavrela nájomnú zmluvu, čo doposiaľ
neurobila a neposlala žiaden protinávrh nájomnej zmluvy. Ak by žalobkyňa poslala protinávrh nájomnej
zmluvy, mohli o ňom rokovať a záležitosť mohla byť dávno uzavretá. Z uvedeného dôvodu považuje

žalobu za predčasne podanú. Aby si súd vytvoril obraz o osobnosti žalobkyne, predložil v prílohe
záznamy o podaní oznámenia na ňu z dôvodu jej konania proti občianskemu spolunažívaniu. Z nich
okrem iného vyplýva, že proti žalobkyni bolo vznesené obvinenie pre spáchanie trestného činu ublíženia
na zdraví jeho synovi.

5.Žalovaný k meritu veci navrhol jeho vypočutie v konaní.

6.Počas konania označený žalovaný S. previedol nehnuteľnosti, ktoré boli v jeho vlastníctve a boli
zapísané na liste vlastníctva číslo XXX na svojho syna W., preto súd uznesením zo dňa 1. 3. 2017 v
zmysle ustanovenia § 80 CSP rozhodol na návrh žalobkyne tak, že na miesto doterajšieho žalovaného

vstupuje do konania W..

7.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami podľa § 204 CSP a výsluchom žalovaného a zistil
tento skutkový stav:

8.Na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia C. je vedená nehnuteľnosť - rodinný dom číslo
súpisné XX, postavený na parcele číslo 195/2. Ako bezpodieloví spoluvlastníci sú na liste vlastníctva
uvedení B. a S. titulom zápisu stavby na základe rozhodnutia obce o určení súpisného čísla a titulom
vyhlásenia a sobášneho listu. Na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo prospech Unicredit Bank
Slovakia a.s.

9.NalistevlastníctvačísloXXX katastrálnehoúzemiaC.bolvčasepodaniažalobyzapísanýakovlastník
nehnuteľnosti, a to parciel číslo 195/11 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 773 metrov štvorcových
a číslo 195/2 - zastavanej plochy a nádvoria o výmere 168 metrov štvorcových pôvodne žalovaný S.
Ako nadobúdací titul ak je uvedená darovacia zmluva zavkladovaná dňa 25. 9. 2015. Podľa vyjadrenia

žalobkyne nehnuteľnosti pôvodne patrili jej bývalému manželovi, ktorý nehnuteľnosti daroval svojmu
otcovi S..10.Obvodné oddelenie policajného zboru Strážske dňa 26. 11. 2015 písomne potvrdilo, že žalobkyňa
dňa 25. 11. 2015 o 21.50 hod. telefonicky oznámila na obvodné oddelenie, že ju jej svokor S. nechce
pustiť na dvor k jej rodinnému domu v obci C.. Žalobkyňa požiadala o pomoc hliadku policajného zboru a

po príchode hliadky na miesto k rodinnému domu pán S. pustil oznamovateľku S. na dvor a umožnil jej
vstupdorodinnéhodomu.Následnepodľajejtvrdeniabránunapozemokuzamkol.PániB.uviedla,žena
svokra príde 26. 11. 2015 podať trestné oznámenie. Potvrdenie bolo spracované na žiadosť žalobkyne
podľa záznamov o výkone služby hliadky v zložení práporčík B. a práporčíčka D. a z údajov uvedených
v knihe fonogramov vedenej na obvodnom oddelení Policajného zboru v Strážskom, a to z dôvodu, že

trestné oznámenie na svokra podávať nechcela. Žalobkyňa výslovne žiadala do potvrdenia uviesť, že
svokor zámok na vstupnej bráne na pozemok vymenil aj napriek tomu, že podľa nej na to nemal nárok,
lebo brána na pozemok je v jej vlastníctve. Taktiež žiadala uviesť aj to že tým, že ju svokor na pozemok
nechcel pustiť, musela so synom B. narodeným v roku 2003 stáť pred bránou a čakať na príchod hliadky
polície, nakoľko vonku bola zima čo malo za následok, že syn ochorel a musela ísť lekárovi.

11.B. písomne potvrdila, že dňa 16.11.2015 bol vyšetrený na ambulancii B. a bol zistený respiračný
infekt. Má naordinované antibiotiká a zostáva v domácom liečení po dobu 1 týždňa.

12.Podľa potvrdenia obvodného oddelenia policajného zboru Strážske zo dňa 2. 12. 2015 žalobkyňa
urobila písomné oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to bránenie vstupu

na dvor rodinného domu v obci C. známou osobou. Ten istý deň vypovedala žalobkyňa na policajnom
oddelení, pričom vo výpovedi uviedla, že dnešného dňa, teda 2. 12. 2015 sa chcela dostať so svojim
osobným motorovým vozidlom k svojmu rodinnému domu aj so svojim maloletým synom B.. Keď stála
na mostíku pred svojím rodinným domom, prišiel k nej S. spolu so synom B., ktorý jej bránil vstúpiť na
dvor rodinného domu s tým, že jej bude otvárať bránku každý deň, od ktorej má lúče. Na opakované

výzvy, aby ju pustil na dvor aj s autom trval na tom, že ju na dvor nepustí. Keď mu ukázala uznesenie
Okresného súdu v Michalovciach o nariadení neodkladného opatrenia, ani toto nerešpektoval. Následne
bola privolaná hliadka obvodného oddelenia, no napriek tomu sa na dvor rodinného domu nedostala,
pretosarozhodlapodaťoznámenievovecipriestupku.S.ajpredslužbukonajúcouhliadkousavysmieval
dokumentu Okresného súdu slovami, že tento papier je hovno, že na dvor ju nepustí. Vo výpovedi ďalej

uviedla, že nechce podávať trestné oznámenie, ale trvá na tom, aby išlo o priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu.

13.Podľa potvrdenia obvodného oddelenia policajného zboru Strážske dňa 21. 12. 2015 urobila
žalobkyňa písomné oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to schválnosti -

bývalý manžel oznamovateľky B. bráni menovanej vjazdu na pozemok takým spôsobom, že odparkoval
vozidlo pred vstupnú bránu pozemku. Dňa 22. 12. 2015 vypovedala žalobkyňa na obvodnom oddelení
policajného zboru Strážske. Z výpovede vyplýva, že dňa 21. 12. 2015 o 21.15 hod si všimla, že na
mostíku pred domom stojí osobné motorové vozidlo FIAT bielej farby, ktoré jej prekáža v tom, aby sa
dostala na pozemok rodinného domu. Asi o 21.30 hod. počula ako sa pred vstupnou bránou pozemku

preprakuvávajú osobné vozidlá, a to značky FIAT a Citroen Jumper. Videla, že vozidlá viedli jej bývalý
manžel a jej bývalý svokor. Z dôvodu toho, čo sa tam deje odišla na balkón a videla ako jej bývalý
manžel hanblivým gestom ukazuje prostredník ruky a svedkom celej udalosti bol aj syn.

14.Pôvodne žalovaný S.istom adresovaným žalobkyni, ktorý nie je datovaný, vyzval žalobkyňu na

uzavretie priloženej nájomnej zmluvy na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX
katastrálneho územia Nacina Ves, na ktorých má žalobkyňa postavený rodinný dom. Zároveň bola
vyzvaná, aby predišli súdnym sporom, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od kedy sa
stal vlastníkom, a to od 25. 9. 2015. Ďalej vo výzve uviedol, že jeho nehnuteľnosti užíva bez právneho
dôvodu a v takých prípadoch musí platiť bezdôvodné obohatenie podľa Občianskeho zákonníka.

Prílohou listu bola aj nájomná zmluva na nehnuteľnosti, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli na
nájomnom vo výške 200 euro mesačne. Zmluva je datovaná 1. 12. 2015.

15.Žalobkyňa reagovala listom svojho právneho zástupcu zo dňa 17. 12. 2015, ktorou oznámila že
záujmestanoviskoknávrhuvlehote14dníažemázáujemnakomplexnommimosúdnomurovnanícelej

záležitosti. Dňa 7. 1. 2016 adresovala žalobkyňa žalovanému list, v ktorom uviedla, že nehnuteľnosť a
to dom číslo súpisné XX je vo vlastníctve nie len jej ale aj jeho syna, jej bývalého manžela. Uviedla,
že nemá záujem na uzatvorení nájomnej zmluvy v navrhovanom znení, pretože nesúhlasí s jej znením.
Podľa zmluvy prenajaté nehnuteľnosti majú slúžiť na účely bývania, čo je objektívne nemožné, pretožena účely bývania slúži rodinný dom. Ďalej nesúhlasila s výškou nájomného, pretože žalobkyni nebolo
zrejmé akým spôsobom dospel k výpočtu nájomného za pozemky. Nájomné vo výške 200 euro mesačne
za celkovú výmeru 941 metrov štvorcových je nereálne a nezodpovedá trhovej cene nájomného v danej

lokalite. Podľa vedomosti žalobkyne kúpna cena pozemku v obci C. sa pohybuje vo výške 3 Eur za meter
štvorcový, čo je nepomerné k navrhovanej výške nájomného. Uviedla, že pozemky spolu so synom
užíva len vo veľmi vymedzenom rozsahu a to na prechod od vstupnej bránky do rodinného domu a inej
časti pozemku neužíva a to aj napriek existencii vykonateľného neodkladného opatrenia, preto nemôže
dochádzať k bezdôvodnému obohateniu na jej strane v rozsahu tvrdenom žalovaným. Taktiež uviedla,

že žalovaný ako vlastník pozemku nemôže odovzdať predmet nájmu s jeho príslušenstvom - oplotením,
pretože oplotenie, vstupná bránka ako aj elektrická brána na výjazd pre motorové vozidlá nie sú vo
vlastníctve žalovaného, ani nie sú príslušenstvom pozemku, ale sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobkyne. Takýto spôsob úpravy vzťahov považuje za nehospodárny, nevytvára komplexné riešenie
situácie, preto nemá záujem na uzatvorení nájomnej zmluvy. Navrhla, že najlepším spôsobom riešenia
vzniknutej situácie bude uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy k nehnuteľnostiam, pretože pozemok je

možné využívať len v spojení s bývaním a jeho predajaschopnosť je výrazne obmedzená. Zároveň
navrhla, aby za účelovom umožnenia prechodu a prejazdu k domu došlo k uzavretiu dohody o zriadení
vecného bremena za náhradu, na základe ktorej by došlo k presnému vymedzeniu plochy pozemkov
cez, ktoré môže žalobkyňa prechádzať.

16.Podľa z výpisu zo živnostenského registra je žalobkyňa živnostníčka a podniká okrem iného v oblasti
holičstvo - kaderníctvo. Prevádzkarne holičstva a kaderníctva sú evidované na adresách na stenách C.
a ulica L. B..

17.Podľa rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 23P/149/2015, bolo manželstvo B. a S.

rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.11.2015. Maloletý B. pochádzajúci z manželstva bol
zverený podľa dohody rodičov do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné 115,00
Eur mesačne.

18. Z geometrického plánu predloženého žalobkyňou vyplýva rozsah vecného bremena vymedzený

dielom 1 v rozsahu 187m2.

19.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 151n ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

20.Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že vecné bremená sú inštitútom občianskeho práva, ktoré
obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti v jeho absolútnych právach vyplývajúcich z vlastníctva. Na základe
týchtoustanovenízákonavlastníknehnuteľnejvecijepovinnývprospechinejosobyniečotrpieť,niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Tieto obmedzenia však musia byť primerané okolnostiam a vlastníka môžu
obmedzovať len v nevyhnutnom rozsahu. V prípade vecných bremien zriadených „in rem“, ktoré sú

spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho,
kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho
vlastníka. Ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené,
nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena.21.Žalobkyňa sa práve takéhoto vecného bremena domáhala s odôvodnením, že vlastní rodinný dom,
ktorý stojí na pozemku jej nepatriacemu a prístup k jej domu je možný iba po cudzom pozemku.

22.Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa je doposiaľ bezpodielovou spoluvlastníčkou domu č.s.
XX postaveného na parcele č. 195/2 k.ú. C.. Spor nebol ani v tom, že pôvodným vlastníkom parcely
195/2 k.ú. C. bol jej bývalý manžel, že počas rozvodového konania bývalý manžel žalobkyne previedol
nehnuteľnosťnapôvodnežalovanéhoS.,ktorýhoužpočaskonaniapreviedolnasúčasnéhožalovaného

W.. Spor nebol ani v tom, že dom č.s. 92 nadobudla žalobkyňa spolu s bývalým manželom počas
manželstvaatvorímajetokpatriacidoichBSM.Keďžemajetokvrátanedomunebolvyporiadaný,dojeho
právoplatnéhovyporiadaniasúobajabývalímanželiavprávnomrežimebezpodielovýchspoluvlastníkov.
Nebola sporná ani skutočnosť, že v súčasnosti stojí dom č.s. XX na parcele, ktorá žalobkyni nepatrí
a parcela patrí žalovanému. Táto samotná skutočnosť oprávňuje v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka žalobkyňu ako vlastníčku stavby stojacu na cudzej nehnuteľnosti domáhať sa

zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty k jej nehnuteľnosti.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil bez toho, aby sa meritórne k navrhnutému petitu z hľadiska hmotného
práva vyjadril. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa užíva nehnuteľnosť bez právneho
dôvoduabeznáhrady,nikdymunenavrhlažiadnusumu,ktorújeochotnáplatiťaodmietla snímuzavrieť
nájomnú zmluvu, preto považuje žalobu za predčasnú. Nenamietal ani rozsah vecného bremena ani

výšku požadovanej jednorazovej náhrady. Vo vyjadrení iba konfrontoval neochotu žalobkyne uzavrieť
nájomnúzmluvuzanájomné200,00Eurmesačne,ktorépovažovalazavysokéstým,žeprístupcezjeho
parcely využíva na prevádzkovanie svojho podnikania. Tú istú argumentáciu použil aj vo svojej výpovedi
na pojednávaní bez toho, aby uviedol aká je podľa jeho názoru primeraná výška náhrady vzhľadom na
túto okolnosť a v tomto smere nepredložil ani nenavrhol žiadne dokazovanie. Na pojednávaní svoje

námietky rozšíril aj o námietku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne, pretože podľa jeho názoru mal
byť žalobcom aj bývalý manžel žalobkyne, keďže dom č.s. XX je doposiaľ v režime bezpodielového
spoluvlastníctva. Zároveň uviedol, že žalobkyni nebráni v užívaní nehnuteľnosti, skôr ona bráni užívať
nehnuteľnosť jemu.

23.Podľa názoru súdu ani jedna z námietok žalovaného nie je opodstatnená a nemá vplyv na právo
žalobkyne domáhať sa zriadenia vecného bremena. Ani užívanie pozemku bez právneho dôvodu, ani
neplatenie náhrady za jeho užívanie, ani odmietnutie uzavrieť nájomnú zmluvu nie je prekážkou na
zriadenie vecného bremena, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Jediným zákonným dôvodom
pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je existencia stavby na

cudzom pozemku s podmienkou, že prístup k nej je možný len po cudzom pozemku, čo je v prípade
žalobkyne splnené. Z geometrického plánu je zrejmé, že dom stojaci na parcele 195/2 je obkolesený
parcelou č. 195/1, teda len po tejto parcele je možný prístup k nehnuteľnosti žalobkyne.
Žalovaný namietal, že žalobkyňa užíva jeho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, bez náhrady a
odmietla s ním uzavrieť nájomnú zmluvu. Je pravda, že žalobkyňa v súčasnosti nemá právny titul na

užívanie pozemku žalovaného. Do tejto situácie sa však nedostala svojim protiprávnym konaním, ale
okolnosťami spôsobenými rozvodom jej manželstva. Pozemok, na ktorom stojí dom patril jej bývalému
manželovi, preto jej patrilo užívacie právo k pozemku odvodené od práva jej manžela, ktoré po rozvode
zaniklo. Užívanie pozemku bez právneho titulu a náhrady za takéto užívanie riešia iné inštitúty
občianskeho práva a žalovaný ich má možnosť využiť, ak je takáto požiadavka v súlade s právom a

dobrými mravmi.

24.Ani námietka vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní nie je opodstatnená. Žalobkyňa je v
konaní vecne aktívne legitimovaná, pretože je spoluvlastníčkou domu č.s. XX v C. To, že podľa názoru
žalovaného mal byť žalobcom aj bývalý manžel žalobkyne, má vplyv na okruh strán sporu na strane

žalobcov, ale nie na vecnú aktívnu legitimáciu žalobkyne. Hoci nenaplnenie podmienky okruhu strán
sporu z hľadiska hmotného práva môže mať vplyv na úspech v konaní, nie je tomu tak v prejednávanej
veci. Žalovaný argumentoval analógiou na podielové spoluvlastníctvo, pravdepodobne v tom zmysle, že
v prípade, ak je predmetom konania vec patriaca podielovým spoluvlastníkom, musia byť všetci stranami
sporu. Táto podmienka však neplatí bezpodmienečne. V prípade žalobkyne je potrebné vychádzať z

analógie k ustanoveniu § 126 Občianskeho zákonníka. Aktívna legitimácia v takých prípadoch patrí
vlastníkovi, ktorým žalobkyňa je. Nie je pritom podstatné, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového
spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez
toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho spoluvlastníka. Platí to aj pre bezpodielového spoluvlastníka.Žalobkyňa v nehnuteľnosti ako vlastníčka býva sama so svojim synom, bez svojho bývalého manžela,
ktorý sa z nehnuteľnosti odsťahoval. Žaloba o zriadenie vecného bremena z hľadiska vecnej aktívnej
legitimácie je určitým druhom ochrany vlastníctva žalobkyne, pretože zriadením vecného bremena sa

jej umožňuje výkon jedného zo základných práv vlastníka, a to vec užívať tým, že sa jej umožní
prístup k jej vlastníctvu. Podľa názoru súdu v takom prípade stačí, ak sa toho práva domáha ktorýkoľvek
spoluvlastník. Žalovaný sa tiež namietal, že žalobkyni nebráni nehnuteľnosť užívať, skôr ona jemu. Ani
táto okolnosť však nie je prekážkou pre zriadenie vecného bremena a nie sú ňou ani zjavne vážne
narušené vzťahy žalobkyne, jej bývalého manžela a jeho rodiny. V čase rozhodovania súdu žalobkyňa je

bezpodielovou spoluvlastníčkou domu, ktorý stojí na cudzom pozemku, preto má právo navrhnúť, aby
súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok,
pretože toto právo jej dáva zákon. Ak žalobkyňa skutočne bráni žalovanému vo vstupe na pozemok,
ktorý mu patrí, aj žalovaný môže využiť práva, ktoré mu v tomto smere občianske právo dáva.

25.Pokiaľ ide o rozsah vecného bremena, súd ho považoval za primeraný vo vzťahu k žalobkyni aj

žalovanému. Parcela číslo 195/1 je prakticky zastavaná domom. Dom sa nachádza v zastavanej časti
obce, z oboch strán sú postavené ďalšie rodinné domy a k domu nie je možné dostať sa ani zo zadnej
časti, pretože z tohto smeru nie je žiadna prístupová cesta. Dom je prakticky obkolesený parcelou 195/1,
ktorá patrí žalovanému. Preto bolo potrebné, aby rozsah vecného bremena určil presným zameraním
geometrický plán. Geometrickým plánom je riadne vymedzené, v akom rozsahu môže právo z vecného

bremena žalobkyňa využívať a žalovaný jeho rozsah ani nenamietal. Rozsah plochy vo výmere 187
m2 bol vymedzený na prístupovom chodníku pre peších k rodinnému domu a na ceste, ktorá vedie
ku garáži rodinného domu a ako uvádzala žalobkyňa korešponduje s už vybudovanými komunikáciami,
ktoré slúžia ako prístupová cesta a prístupový chodník k rodinnému domu č.s. XX. Je teda v rozsahu,
ktorý je potrebný na prístup k domu peši aj na neobmedzovaný prístup ku garáži, ktorá je súčasťou

domu. Geometrický plán pre vykonateľnosť rozhodnutia bude súčasťou rozsudku.

26.Súd zároveň zaviazal žalobkyňu na úhradu jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva žalovaného v sume 307,00 Eur za 187m2. Ako súd uviedol vyššie, žalovaný výšku náhrady
nenamietal, vo vyjadrení iba konfrontoval neochotu žalobkyne uzavrieť nájomnú zmluvu za nájomné

200,00 Eur mesačne, ktoré považovala za vysoké s tým, že prístup cez jeho parcely využíva na
prevádzkovanie svojho podnikania, teda pravdepodobne by mala byť vyššia. Urobil tak bez toho, aby
uviedol aká je podľa jeho názoru primeraná výška náhrady vzhľadom na túto okolnosť a v tomto smere
nepredložil ani nenavrhol žiadne dokazovanie. Žalobkyňa primeranosť náhrady odôvodnila tým, že
podľa oznámenia Obecného úradu C. je cena nájmu za 1m2 pozemku, ktorý svojou povahou zodpovedá

povahe pozemkov, ku ktorým sa má zriadiť vecné bremeno, predstavuje 0,186m2 a cena pozemku
za pohybuje v rozmedzí 3-4 Eur m2. Žalovaný výšku nájomného ani výšku ceny pozemku nenamietal.
Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú v civilnom sporovom konaní
za nesporné. Žalovaný výslovne nepoprel, že cena náhrady určená žalobkyňou je nesprávna, preto
ju súd priznal podľa návrhu žalobkyne. Súd sa stotožňuje s odôvodnením žalobkyne, že primeranú

náhradu treba vykladať s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä s ohľadom na to, akú ujmu
vlastník pozemku zriadením vecného bremena utrpí. Pôvodne žalovaný pozemky neužíval, pretože ich
daroval synovi, bývalému manželovi žalobkyne, teda nevykonával na ňom žiadnu činnosť, obmedzenie
ktorej by ho v akomkoľvek smere vážnym spôsobom zasiahlo. Pozemok užívali žalobkyňa a jej manžel
počas manželstva ako súčasť okolia rodinného domu od roku 2003, a to až do odchodu manžela

žalobkyne z domácnosti v roku 2015, potom pozemok nadobudol otec žalovaného. Veľmi nepresvedčivo
v tomto smere preto vyznieva aj vyjadrenie žalovaného, že má na pozemku svoje veci, ku ktorým
potrebuje prístup. Súd je preto toho názoru, že obmedzenie vlastníctva žalovaného je v primeranom
rozsahu, nezasiahlo závažným spôsobom do jeho práv, preto náhradu určenú žalobkyňou považoval
za primeranú.

27.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobkyni, ktorá mala
vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.