Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200662
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5416200662.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu:
Spoločenstvo vlastníkov bytov Pelhřimovská 1193, so sídlom v Dolnom Kubíne, Pelhřimovská 1193/3,
IČO: 37 800 175, zastúpeným BUKNA, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne,
Jánoškova 1545, IČO: 36 865 044, proti žalovanému: Ing. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K.,
zastúpeným JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom v V., K. XX, o zaplatenie 590,49 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/21/2016-128
zo dňa 19. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2016, sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu
domáhal zaplatenia sumy vo výške 590,49 eur s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 590,49
eur od 25.11.2015 až do zaplatenia. O žalobe tunajší súd rozhodol dňa 29.09.2016 rozsudkom č.k.
6C/21/2016-76, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s 5,05 % úrokom
z omeškania ročne od 19.02.2016 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol(výrok II.)
a trovách konania rozhodol tak, že právo na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému v rozsahu
67,44 % (výrok III.). Odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu č.k. 6C/21/2016-76 zo dňa 29.09.2016

v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 500,- eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 19.02.2016 do zaplatenia a o náhrade
trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok okresného súdu
v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý. Krajský súd v Žiline v odôvodnení
svojho uznesenia uviedol, že okresný súd v predmetnej veci nedostatočne zistil skutkový stav veci a
v dôsledku toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu
predmetného sporu. Zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi okresný súd ako súd

prvej inštancie nemohol vyvodiť len z tvrdení strán sporu, ale bolo nevyhnutné pri skúmaní základných
predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia
SOI, na ktoré žalobca poukazuje. Bez uvedeného oboznámenia sa s obsahom rozhodnutia nebolo
možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Po rozhodnutíodvolacieho súdu tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní prítomný právny zástupca
žalobcu uviedol, že žalobca rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, na ktoré odkazuje odvolací
súd vo svojom rozhodnutí, nemá, pretože toto rozhodnutie žalobca neprevzal. Pokiaľ ide o návrhy

na ďalšie dokazovanie zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nemá návrhy na ďalšie dokazovanie.
Takéto návrhy nemala ani strana žalovaného. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu zamietol. Ako
uviedol odvolací súd, bez oboznámenia sa s obsahom rozhodnutia SOI, na ktoré poukazoval žalobca
nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Dôkazné
bremeno ohľadne preukázania zodpovednosti za škodu spočívalo na žalobcovi ako na poškodenom,

pričom toto bremeno neuniesol. Ak aj samotný žalobca daným rozhodnutím nedisponoval, preto že ho
neprevzal, nič mu nebránilo, aby poznajúc právny názor odvolacieho súdu, navrhol toto rozhodnutie
vyžiadať od Slovenskej obchodnej inšpekcie, resp. navrhol pripojiť exekučný spis tunajšieho súdu sp.
zn. 9Er/303/2015, kde sa musí toto rozhodnutie ako exekučný titul nachádzať (tu súd vychádza z obsahu
upovedomenia o začatí exekúcie na č.l. 15 spisu). Podľa ust. § 185 ods. 2 a 3 CSP súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy

nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. CSP
ustanovuje inak, t.j. zakotvuje možnosť súdu vykonať dôkaz aj bez návrhu a tento zabezpečiť alebo
obstarať v ustanoveniach § 295, § 303, § 311, § 319. Všetky uvedené ustanovenia sa však vzťahujú

k sporom s tzv. slabšou stranou (spotrebiteľ, zamestnanec, diskriminovaná osoba...). V danej veci však
žalobca nemá postavenie tzv. slabšej strany, a preto ustanovenia umožňujúce vykonanie dôkazu aj
bez návrhu, nemožno v predmetnom spore aplikovať. Za takejto situácie, kedy žalobca nepredložil, ani
nenavrholzabezpečiť(obstarať)dôkaz,lenpriktorombybolomožné(vychádzajúcznázoruodvolacieho
súdu), vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu, musel súd žalobu pre neunesenie dôkazného

bremena žalobcu ohľadne preukázania zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá mu mala vzniknúť
zaplatením sumy 500,- eur vymáhanej v exekučnom konaní v prospech SOI, zamietnuť. Vzhľadom na
takýto výsledok sporu, keď žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu, súd na rozhodnutie o
trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého právo na náhradu trov konania priznal
žalovanému voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. V zákonnej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolania žalobca. V podanom odvolaní
uviedol,žeKrajskýsúdŽilinaakoodvolacísúduznesenímzodňa30.06.2017zrušilrozsudokOkresného

súdu Dolný Kubín zo dňa 29.09.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bode
9. uznesenia zo dňa 30.06.2017 krajský súd zastáva názor, že zodpovednosť žalovaného za škodu
vzniknutú žalobcovi okresný súd ako súd prvej inštancie nemohol vyvodiť len z tvrdení strán sporu,
ale bolo nevyhnutné pri skúmaní základných predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej ako „SOI"), na ktoré

žalobca poukazuje. Bez uvedeného oboznámenia sa s obsahom rozhodnutia nie je možné vyvodiť
zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Po rozhodnutí odvolacieho súdu,
Okresný súd Dolný Kubín vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní žalobca oznámil súdu, že
predmetné rozhodnutie SOI, na ktoré odkazuje odvolací súd vo svojom rozhodnutí, nemá, pretože toto
rozhodnutie žalobca neprevzal. Rovnako rozhodnutím SOI nedisponoval ani žalovaný. Vzhľadom na

vyššie uvedené, súd žalobu zamietol. Žalobca by však chcel poukázať na ust. § 391 ods. 2 Civilného
sporového poriadku v zmysle ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Právny názor
odvolacieho súdu spočíval v tom, aby sa Okresný súd Dolný Kubín ako súd prvej inštancie oboznámil s
obsahom rozhodnutia SOI, čo však následne v konaní nebolo splnené. Teda postup súdu prvej inštancie

nebol správny, nakoľko nedodržal právny názor odvolacieho súdu. Žalobca sa aj snažil predmetné
rozhodnutie SOI získať, avšak neúspešne. V rámci odpovede SOI žalobcovi odporučila, aby sa v
rámci odvolacieho konania krajský súd obrátil na SOI so žiadosťou o zapožičanie celého spisu č.
EN/0398/05/2014, nakoľko SOI nemôže zapožičať spis žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemal možnosť dostať sa k rozhodnutiu SOI. Nemohol ho tak predložiť v konaní pred súdom prvej

inštancie. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že okresný súd sa mal na to, aby vo veci riadne
rozhodol, oboznámiť s rozhodnutím SOI. Táto podmienka splnená nebola. Z dôvodov uvedených vyššie
žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 19.09.2017 zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní budú okrem inéhovykonané tie dôkazy, ktorých vykonanie súd prvého stupňa mal vykonať vzhľadom na právny názor
odvolacieho súdu. Žalobca zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, kde opätovne uviedol, tak ako už v priebehu konania
pred súdom, že žalobca nepredložil doklady preukazujúce jeho zodpovednosť za škodu. Žalobca spolu
so žalobou predložil okrem iného aj listinné dôkazy vyhotovené SOI, z ktorých bolo zrejmé, že voči
žalobcovi bolo začaté správne konanie a to v čase keď už žalovaný nebol predsedom žalobcu, čiže

musel očakávať aj rozhodnutie v danej veci. Preto podľa názoru žalovaného je tvrdenie žalobcu, že
rozhodnutieSOIneprevzalúčelové,resp.boltýmpreukázanýlenľahostajnýprístupžalobcukdanejveci.
Žalobca teda žiadnym spôsobom riadne neprodukoval prostriedky procesného útoku a ani nepreukázal
ním uplatnený nárok voči žalovanému. Prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil, ako
je už vyššie uvedené z dôvodu, že bez oboznámenia sa s obsahom rozhodnutia SOI nie je možné
vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Žalobcovi muselo byť bez

akýchkoľvek pochybnosti zrejmé, že ak nepredloží predmetné rozhodnutie, príp. ak nenavrhne, aby
súd prvej inštancie zabezpečil tento dôkaz bude musieť súd prvej inštancie žalobu zamietnuť. Napriek
tejto právnej vedomosti ostal žalobca nečinný a súdu len oznámil, že rozhodnutie nemá. Preto má
žalovaný za to, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade so zákonom a nie ako mylne uvádza
žalobca, že postup súdu prvej inštancie nebol správny, pretože nedodržal právny názor odvolacieho

súdu. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí 5Co/12/2017 zo dňa
30.06.2017 neuložil súdu prvej inštancie, že uvedené rozhodnutie SOI má zabezpečiť (a neukladá mu
to ani zákon). Zo znenia bodu 9 rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva tá skutočnosť, že len na základe
tvrdení žalobcu nebol preukázaný jeho nárok voči žalovanému. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní
pokračoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu. Preto žalobcov odkaz na ustanovenie §

391 ods. 2 CSP je nesprávny. Tvrdenie žalobcu, že sa aj snažil predmetné rozhodnutie SOI získať,
avšak neúspešne, považuje žalobca v celom rozsahu za účelové a zmätočné. Z listiny predloženej
žalobcom spolu s odvolaním vyplýva, že žalobca predmetnú žiadosť na SOI zaslal až mesiac po
vynesení rozhodnutia vo veci samej, čo opätovne preukazuje jeho nečinnosť v priebehu doterajšieho
súdneho konania, ktorá nemôže byť na ťarchu žalovaného. Podľa názoru žalovaného zo strany žalobcu

ide len o účelové konanie, ktorým sa snaží spochybniť vecné správne rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Naviac v predloženej listine je zrozumiteľné uvedené: „V tomto Vašom konkrétnom prípade, ... nemôže
Slovenská obchodná inšpekcia Vám dať k dispozícii celý spis a rozhodnutie, na ktoré máte právo -
č. EN / 0398/ 05 / 2014 - máte k dispozícii " Z predmetného jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo
predmetné rozhodnutie doručené a v prípade, že ho napriek tomu nemal, mohol v priebehu súdneho

konania ako aj pred jeho začatím, kedykoľvek požiadať SOI o predmetné rozhodnutie a SOI by mu
toto rozhodnutie dala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a to najmä na nečinnosť žalobcu,
ktorý nepredložil rozhodnutie SOI ani nenavrhol zabezpečiť tento dôkaz, súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Civilné
sporové konanie je charakteristické tým, že žalobca za účelom preukázania svojho nároku musí uniesť

dôkazné bremeno a za tým účelom je povinný vykonať všetky úkony v priebehu konania na súde prvej
inštancie. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. 6C/21/2016 zo dňa 19.09.2017 ako vecne správny potvrdil. Zároveň, aby mu súd
aj priznal trovy tohto odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 56,42
eur (1 úkon právnej služby á 38,18 eur - vyjadrenie k odvolaniu, 1 x režijný paušál á 8,84 eur a 9,40

eur titulom 20 % DPH).

4. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku. Žalobca predložil súdu všetky potrebné doklady
a dôkazy, ktoré mu boli dostupné. Z predložených dôkazov ako aj samotného dokladu s názvom
„Oznámenie o začatí správneho konania" zo dňa 09.01.2015, ktoré bolo predložené súdu, vyplýva

zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi, a teda samotný dôvod pre ktorý bola
žalobcovi udelená pokuta. Nekonanie, resp. opomenutie povinností žalovaného, ako štatutárneho
orgánu žalobcu, t. j. nepreberanie pošty, neposkytnutie súčinnosti a ignorovanie výziev zo stany SOI
a pod., bolo dôvodom uloženia pokutu žalobcovi. Žalobca jasne preukázal v konaní, že žalovaný
spôsobil žalobcovi škodu. Žalovaný v celom konaní akokoľvek nepreukázal svoju nevinu. Žalobca by

chcel opätovne poukázať na pochybenie súdu prvej inštancie. Žalobca nebol akokoľvek vyzvaný na
predloženie dokladov v domnení, že konanie bude po pojednávaní pokračovať ďalej. Z uvedeného
vyplýva, že postup súdu prvej inštancie nebol správny. Žalobca preukázal, že rozhodnutie SOI sa snažil
získať, avšak ho nezískal. Žalobca nemal žiadnu inú možnosť ako sa dostať k predmetného rozhodnutiu.A následne ho tak ani nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto veci tak mal
preukázateľne konať Okresný súd Dolný Kubín ako súd prvej inštancie. Pokiaľ by si žalovaný svoje
povinnosti plnil riadne a zodpovedne, v žiadnom prípade by nedošlo k udeleniu pokuty. Preto žalobca

určite nemôže niesť zodpovednosť za to, že bola udelená pokuta. Nakoľko však v dôsledku pochybenia
žalovaného k udeleniu pokuty došlo, má žalobca za to, aby všetky dôsledky svojho nekonania znášal v
plnom rozsahu žalovaný. Vytýčená pokuta bola len dôsledkom dlhodobejšieho nekonania žalovaného
v tejto veci. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Dolný Kubín zo dňa 1 9.09.2017 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V ďalšom konaní budú okrem iného vykonané tie dôkazy, ktorých vykonanie súd prvej
inštancie mal vykonať vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu. Žalobca zároveň žiadal súd, aby
zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

5. K replike žalobcu zaslal žalovaný dupliku. Vyjadrenie žalobcu ako aj jeho odvolanie voči rozsudku
súdu prvej inštancie žalovaný považuje za účelové, ktorým sa snaží zodpovednosť za výsledok konania,

t.j. jeho neúspech nedôvodne preniesť na súd prvej inštancie. V danom prípade je potrebné poukázať
na skutočnosť, že žalobca bol v priebehu celého súdneho konania zastúpený advokátom, ktorému sú
zrejmé ustanovenia čl. 8, čl. 17, § 153 ods.2 a § 154 CSP a preto má vykonať všetky potrebné úkony
v záujme svojho klienta. Tvrdenie že sa žalobca snažil[ o získanie rozhodnutia z SOI je podľa názoru
žalovaného preukázateľne len účelové. Žalobca v priebehu celého súdneho konania neprejavil žiadnu

snahu získať predmetné rozhodnutie, čím bola podľa žalovaného preukázaná žalobcova ľahostajnosť
a nečinnosť, keď mal za to, že súd prvej inštancie rozhodne len na základe jeho tvrdení bez toho,
aby ich náležitým spôsobom preukázal. Žalovaný do pozornosti odvolaciemu súdu dáva skutočnosť, na
ktorú poukázal už vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2017 a to, že v doklade predloženom žalobcom
spolu s odvolaním bolo uvedené: V tomto Vašom konkrétnom prípade,...nemôže Slovenská obchodná

inšpekcia Vám dať k dispozícii celý spis a rozhodnutie, na ktoré máte právo - č. EN/0398/05/2014 -
máte k dispozícii." Z predmetného jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo rozhodnutie doručené a ak
ho s odstupom času aj nemal, mohol v priebehu súdneho konania (nie až po vydaní druhého rozsudku
okresným súdom), ako aj pred jeho začatím, požiadať SOI kedykoľvek o predmetné rozhodnutie a SOI
by mu toto rozhodnutie dala. Tiež si mohol kópiu predmetného rozhodnutia obstarať napr. z exekučného

spisu. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. 6C/21/2016 19.09.2017 potvrdil. Zároveň žalovaný navrhol, aby mu súd priznal trovy
tohto odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 56,87 eur, úkon právnej
služby á 38,18 eur - vyjadrenie, 1 x režijný paušál á 9,21 eur a 9,48 eur titulom 20 % DPH). Zároveň
si žalovaný uplatnil aj náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie

podané proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/21/2016-76 zo dňa 29.09.2016 vo výške
30,- eur (poplatková povinnosť uložená žalovanému uznesením Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa
16.11.2017).

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s

rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Odvolací súd preskúmaním rozsudku, odvolacích dôvodov a súdneho spisu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie postupoval procesne správne. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentov

odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu,
potvrdil ako vecne správny.

12. V prejednávanej veci za neúspechom žalobcu stála nedostatočná dôkazná situácia, v dôsledku
ktorej nebolo možné jeho žalobe vyhovieť. Žalobca rozhodnutie, z ktorého by bolo možné posúdiť

otázku subjektu zodpovedného za škodu spôsobenú úhradou pokuty v prospech Slovenskej obchodnej
inšpekcie v priebehu konania nepredložil a ani nenavrhol takýto dôkaz vykonať. Pokiaľ aj tvrdil, že
predmetné rozhodnutie neprevzal, bolo jeho povinnosťou v záujme úspechu v konaní, rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline č.k.
EN/0398/05/2014 zo dňa 17. 04. 2015, právoplatné 09. 06. 2015, vykonateľné 09. 07. 2015 zabezpečiť.

Ak správny orgán žalobcovi kópiu rozhodnutia neposkytol, nič nebránilo žalobcovi obrátiť sa na súdneho
exekútora, v ktorého exekútorskom spise sa predmetné rozhodnutie o uložení pokuty ako exekučný titul
nachádzalo, a požiadať o kópiu uvedeného rozhodnutia. Rovnako tak, mal žalobca možnosť v prípade
neúspechu na správnom orgáne, či u exekútora požiadať súd prvej inštancie o zapožičanie správneho
spisu alebo exekútorského spisu. Žalobca však v tomto smere a rozsahu inciatívu nevyvinul, za čo však

nesie zodpovednosť len on sám, naviac ak bol od začiatku súdneho konania zastúpený advokátom.
13. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)