Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/333/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207107
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114207107.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803 právne zastúpený advokátskou kanceláriou
Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným v 1. rade: Eduard Š., bytom Prešov,
Švábska XX, právne zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom v Bratislave, Zámocká 8, v 2.
rade Ingrid Š., bytom Vyšný Slavkov XX v konaní o zaplatenie 3.070,08 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Zastavuje konanie v časti čo do istiny 575,64 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 143,52 Eur

a 8,5 % zo sumy 575,64 Eur od 21.3.2011 do zaplatenia.

III. Žalovaní v rade 1. a 2. majú náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 12.3.2014 doručil žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaných v rade 1., 2. úhrady
pohľadávky 3.070,08 Eur, ktorá vznikla v súvislosti s uzatvorenou zmluvou medzi žalovanými a
Slovenskou sporiteľňou, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX dňa 17.6.2005. Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa § 524 a nasledujúcich OZ zo dňa 27.6.2013 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu túto pohľadávku. Žalobca je toho

názoru, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507
Obchodného zákonníka a zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka ku dňu
postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 3.886,85 Eur a pozostáva z istiny 2.982,74 Eur,
zmluvného úroku 597,98 Eur, úroku za omeškanie 271,33 Eur a ostatného príslušenstva 34,80 Eur.
Sumu 34,80 Eur a dlžný úrok za omeškanie 271,33 Eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa
zmluvy o úvere postupca poskytol žalovaným úver vo výške 3.319,39 Eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 47,97 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní

splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.6.2015 v počte 64 a celkovej výške 3.070,08 Eur. Splátky
pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.6.2015 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky z úveru si neuplatňuje.

2. Podaním zo dňa 20.3.2017 žalobca vzal čiastočne žalobu späť vo výške 575,64 Eur spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 143,52 Eur a 8,5 % úrokom zo sumy 575,64 Eur od 21.3.2011 do
zaplatenia s tým, že predmetom žaloby ostáva istina 2.494,44 Eur, úrok za omeškanie vo výške 144,70

Eur zo splátok od 21.3.2011 do 11.8.2013 a 8,5 % ročný úrok za omeškanie 2.494,44 Eur od 12.8.2013
do zaplatenia.3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2015 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť,
keď poukazoval na to, že pri postúpení bankovej pohľadávky takéto postúpenie je spôsobilé len ak je v
súlade s § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách teda, ak napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo i
len časti svojho záväzku, môže banka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, ktorá
nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Predpokladmi postupiteľnosti bankovej pohľadávky na inú osobu je
písomná výzva banky a omeškanosť aspoň 90 dní. Pokiaľ tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka
nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 524 a nasledujúcich OZ a § 92 ods. 8 zák.

483/2001. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom
priamo v rozpore so zákonom a ako taká je neplatná podľa § 39 OZ a to nielen medzi stranami zmluvy
o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je
povinný dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho
záväzku a klient napriek tomu ostal v omeškaní s jeho splnením aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nepreukázal, že by

v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovanému postúpená na neho, boli
tieto podmienky splnené a tým nepreukázal , že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia
bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. Vzhľadom na túto skutočnosť
predmet sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah k žalovanému a jeho vystupovanie
je v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho procesu. Žalobca nedisponuje aktívnou

vecnoulegitimáciou,lebonepredložilžiadnydôkazosplnenípovinnostivyplývajúcejz§92ods.8zákona
o bankách. Tieto závery vyplývajú z viacerých rozsudkov súdov v Slovenskej republike.

4. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom, je banka je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky
nutné dodržiavať podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zák. 483/2011 a súčasne splnenie oboch

podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom ich splnenie žalobca nepreukázal. Z tohto
dôvodu je postúpenie pohľadávky uplatnenej touto žalobou neplatné v zmysle § 39 OZ. Hlavným účelom
§ 92 zákona o bankách podľa dôvodovej správy bolo nielen prelomenie bankového tajomstva, ale aj
úprava možnosti použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to
aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákon však stanovil podmienky, za akých je možné postúpiť bankovú

pohľadávku a jednou z nich je zaslanie písomnej výzvy klientovi, omeškanosť klienta viac ako 90 dní,
postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní, postupiteľnosť pohľadávky je možná aj tretej
osobe a nevyžaduje sa súhlas klienta.

5. O dobrej viere dlžníka však nemožno hovoriť v prípade, ak postúpenie pohľadávky je absolútne

neplatné podľa § 39 OZ pre zjavný rozpor s ustanoveniami zákona, ktoré obmedzujú možnosti
postúpenia pohľadávok. Dlžník totiž v takomto prípade nemôže byť v dobrej viere, že plní dlh svojmu
novému veriteľovi, aj keď mu postúpenie pohľadávky nebolo preukázané postupníkom zmluvou o
postúpení pohľadávky. O absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky môže ísť v takomto
prípade pre rozpor s kogentným ustanovením § 525 ods. 4 OZ, alebo ustanoveniami iných osobitných

predpisov. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex
tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. V takýchto prípadoch nie je vôbec možné hovoriť o platnej
cesii, ide o absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

6. Predmetom spôsobilým postúpeniu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka

alebo jej časť, ktoré sú už splatné (dospelé splátky za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po
tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní). Uvedené predpoklady
sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť slnené v čase
postúpenia pohľadávky. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 od. 8 zákona o
bankách žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Doručenie písomnej výzvy

banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Nemôže
byť postúpená pohľadávka, ktorá nie je splatná. Banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto záväzku v omeškaní, teda iba nesplácanú časť peňažného záväzku spolu s príslušenstvom
a celý záväzok môže postúpiť až po jeho predchádzajúcom zosplatnení. Takýto záver vyslovil a
vyvodil aj Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 29.5.2014 sp. zn. 6Co 119/2013. Spôsobilým

predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré
sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady
sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v časepostúpenia pohľadávky. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho právny predchodca mal
oprávnenie postúpiť pohľadávku a to s poukazom na druhú vetu § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa
ktorej ak klient banke uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva,

nemôže banka pohľadávku postúpiť. V opačnom prípade by išlo o postúpenie, ktoré je v rozpore
so zákonom. Banka môže postúpiť pohľadávku za súčasného splnenia podmienok v § 92 ods. 8
zodpovedajúcunesplácanémudlhuaniedlhu,ktorýešteniejesplatný.Tentozáverjednoznačnevyplýva
aj z dôvodovej správy ako aj z gramatického výkladu uvedeného ustanovenia. Banka má právo postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, pre takýto postup je však nevyhnutné, aby došlo k vyhláseniu

predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je však výlučným oprávnením banky, pričom toto
oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá,
keďže nemá bankovú licenciu. Právny predchodca žalobcu v rozpore so zákonom postúpil pohľadávku,
pričom nedodržal všetky podmienky postúpenia pohľadávky a tak žalobca nie je oprávnený z hmotného
práva uplatňovať voči žalovaným žiadne nároky, preto žalovaní žiadali žalobu celú zamietnuť.

7. Žalovaní súhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby, avšak pokiaľ ide o uplatnený nárok, žiadali ho v
celom rozsahu zamietnuť a zároveň aj vzniesli námietku premlčania, pretože pohľadávka je z roku 2010.

8. Žalobca po otvorení pojednávania na ústnom konaní 27.3.2017 zotrval na podanej žalobe, keď mal
za to, že sú splnené všetky podmienky postúpenia, pretože žalovaným bola zaslaná výzva na plnenie z

dátumom 22.3.2010 a banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čím sú splnené podmienky § 92 ods.
8 zákona o bankách o možnosti postúpenia takejto pohľadávky. § 89 ods. 1 zákona o bankách umožňuje
odklon od postupu podľa § 92 ods. 8 aj za iných podmienok, ako sú uvedené v tomto ustanovení a odklon
od postupu podľa § 92 ods. 8 neznamená absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pri výklade je potrebné
prihliadať aj na účel zákona, pričom účelom zákona o bankách nebolo sankcionovať banku za postup

podľa § 92 ods. 8. Žalobca nadobudol tieto práva v dobrej viere a preto požíva súdnu ochranu. O tom
hovoria aj nálezy ústavného súdu 1ÚS 242/2007, 1ÚS 640/2014 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove v konaní 13Co 112/2015 a 11Co 11/2015 z 25.8.2016, kedy Krajský súd v Prešove uznal aktívnu
legitimáciu žalobcu aj za predpokladu, že nebol splnený postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

9. Žalovaní v rade 1., 2. zotrvali na svojich písomných prednesoch a zastávali názor, že ustanovenie § 92
ods. 8 je kogentné a nemožno sa od neho odchýliť, čo vyplýva zo samotného textu, ktorý nedáva priestor
na odchýlenie. Pokiaľ ide o účel ochrany aj z dôvodovej správy vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle
zaradiť do tohto ustanovenia o ochrane bankového tajomstva aj ustanovenie o postúpení pohľadávky,
za akých podmienok je možné postupovať pohľadávky banky, ktoré sú pod prísnym dohľadom a

kontrolou NBS a toto ustanovenie slúži aj na ochranu klientov banky, neslúži na ochranu nadobúdateľa
pohľadávky. Banka pri postupovaní pohľadávky sa jednoznačne musí riadiť týmto zákonom , ktorý
jednoznačne uvádza, že musí to byť výzva, ďalej omeškanosť klienta 90 dní, úver musí byť zosplatnený
pred tým, ako je postupovaný na nebankový subjekt. Výzva banky nebola žalovaným nikdy doručovaná,
bola vygenerovaná zo systému, alebo ju má žalobca resp. jeho právny predchodca na internete a

sám žalobca píše, že vo viacerých prípadoch pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu
úver zosplatňuje, avšak mnohokrát len interne teda vo svojom systéme. Žalobca teda sám potvrdil
skutočnosť, že banka vydáva úkony so závažnými právnymi následkami iba interne, evidenčne a
je neprípustné, aby banka keď posiela výzvu, alebo hocijaký iný dokument, nemala k tomu dôkaz
minimálne z podacej knihy, že to odoslala, teda v tomto prípade neexistuje dôkaz o zaslaní výzvy

žalovaným. Vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru banky, ktoré bolo predložené žalobcom nie je
však výzvou na zaplatenie, pričom nie je splnený ani ďalší zákonný predpoklad a to od zaslania výzvy
omeškanosť 90 dní od jej doručenia, čo znamená, že žalobca mal vyčkať ďalších 90 dní na postúpenie
pohľadávky. K postúpeniu pohľadávky teda došlo v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, lebo nebola
dodržaná ani 90 dňová lehota, ani 15 dní pred zosplatnením neboli upozornení klienti na zosplatnenie.

Pokiaľžalobcaudáva,ževovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachsadohodli,žebankamôžepostúpiť
pohľadávkuajbezsúhlasuklienta,totoplatípreobchodnoprávnyvzťah,tedavprípadepostaveniadvoch
podnikateľov, ale spotrebiteľovi, ktorý podpísal zmluvu nebolo vysvetlené, že sa vzdáva do budúcna
svojho ochranného postavenia a takéto ustanovenie je v rozpore so samotným zákonom a princípom
ochrany slabšej strany. Žalobcom tvrdená dobromyseľnosť je spochybňovaná tým, že tento postup

nebol dodržiavaný vo veľkom množstve prípadov. Citované rozhodnutia žalobcom sa týkali konkurznej
veci a platnosti či neplatnosti právneho úkonu v prípade jeho vady. Žalovaní však namietajú postúpenie
pohľadávky v rozpore so zákonom pre nedodržanie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Ustanovenie § 92 ods. 8 je kogentné ustanovenie a nemožno sa od neho odchýliť. Žalobca nepreukázaldoručenie výzvy, čím neuniesol dôkazné bremeno. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
žalovaní považujú za neplatný právny úkon, keďže neboli dodržané podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Najvyšší súd SR v rozsudku 1Cdo 76/2001 publikovaný pod R46/2009 jednoznačne povedal,

že dlžník má možnosť napadať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak je toto postúpenie v
rozpore so zákonom. Tento názor potvrdil Ústavný súd SR v rozhodnutí 4ÚS 337/2012, v ktorom uviedol,
že ak dlžník napadá platnosť, je súd povinný sa vysporiadať aj so samotným postúpením. Banka teda pri
postúpení pohľadávky musí dodržať ustanovenie § 524 OZ a súčasne aj § 92 ods. 8 zákona o bankách a
taktiež ustanovenie § 525 OZ. Pri postúpení banka musí adresovať výzvu klientovi, klient musí byť 90 dní

nepretržite od doručenia výzvy v omeškaní so splatením dlhu, musí byť vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru pred postúpením pohľadávky a postúpená môže byť iba zročná tzv. dospelá časť pohľadávky,
teda nemožno postupovať živý úver. V danom prípade došlo k vyhláseniu úverovej splatnosti v rozpore
s § 53 ods. 9 OZ a bol postupovaný nezosplatnený úver. Nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti,
pohľadávka bola postúpená na tretí subjekt, ktorý nemal bankovú licenciu a nespadal pod dohľad NBS.
Ustanovenie § 92 ods. 8 je kogentné ustanovenie a je podmienkou platného postúpenia pohľadávky.

Doručenie výzvy nebolo preukázané zo strany žalobcu a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
nemôže byť výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom tu nie je splnená podmienka 90 dní,
lebo z oznámenia o postúpení vyplýva, že táto bola postúpená 20.6.2013 a časový úsek medzi týmito
udalosťami je 30 dní a nie 90 dní ako stanovuje zákon a ak banka koná v rozpore so zákonom, nemôže
byť takýto úkon konvalidovaný, je absolútne neplatný a z jeho kogentnej povahy vyplýva, že nemožno

ho meniť, je vylúčená akákoľvek modifikácia a nedodržanie znamená neplatnosť právneho úkonu.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvy o splátkovom
úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky z 9.7.2013,
zmluvou o postúpení pohľadávky z 27.6.2013, pokusom o zmier z 13.2.2014, písomnou odpoveďou

Slovenskej sporiteľne zo 14.2.2017, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.5.2013,
výzvou Slovenskej sporiteľni z 22.3.2010 o omeškaní ku dňu 28.2.2010, výzvou k úhrade a oznámení o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 22.7.2013 EOS KSI Slovensko, s.r.o. a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca sa domáhal po čiastočnom späťvzatí žaloby úhrady dlžnej pohľadávky 2.494 Eur s

príslušenstvom od žalovaných v rade 1., 2., ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
od postupcu Slovenská sporiteľňa zo dňa 27.6.2013 a uplatňuje si splátky úveru splatné od 20.3.2010 do
20.6.2015 v počte 64 s tým, že sa stali splatnými 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Postúpenie pohľadávky oznámila Slovenská sporiteľňa žalovaným listom zo dňa 7.9.2013.
Slovenská sporiteľňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 20.5.2013 ku dňu 17.5.2013, čím

sa stala pohľadávka splatnou a ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje sumu 3.820,33
Eur. Toto oznámenie o mimoriadnej splatnosti doručovala žalovaným. Žalovanému v 1. rade bola
zásielka uložená dňa 30.5.2013, žalovaná v 2. rade túto zásielku osobne prevzala 30.5.2013. Súdu
bola predložená výzva bez dátumu, v ktorom Slovenská sporiteľňa vyzvala žalovaného v 1. rade k
úhrade omeškaných splátok ku dňu 28.2.2010 vo výške 201,92 Eur do 10 dní od doručenia tejto výzvy.

Doklad o doručení tejto výzvy žalovanému v 1. rade žalobca nepredložil, nepredložil ani dôkaz, ktorým
by bolo preukázané doručovanie tejto zásielky a to z poštovej knihy. Dôkaz o doručovaní rovnakej výzvy
žalovanej v 2. rade nebol vôbec preukázaný. Slovenská sporiteľňa na výzvu súdu, aby predložila o tom
listinný dôkaz listom zo 14.2.2017 oznámila, že po postúpení pohľadávky odovzdala všetku súvisiacu
dokumentáciu o záväzkoch o vzťahu k postupníkovi. Listom zo dňa 9.7.2013 Slovenská sporiteľňa

žalovaným v rade 1,2 oznámila postúpenie pohľadávky podľa § 526 OZ s tým, že okamihom doručenia
tohto oznámenia sú povinný výlučne plniť postupníkovi EOS KSI Slovensko. Žalobca listom zo dňa
22.7.2013 vyzval žalovaných k úhrade a oznámil im vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
22.7.2013 s tým, aby dlh uhradili do 6.8.2013 s dátumom odoslania tejto výzvy 23.7.2013 žalovaným.
Z výpisu účtov úveru žalovaných vyplýva, že žalovaní pravidelne uhrádzali splátky do októbra 2009,

následne nesplácali splátky, potom uhradili splátku 3.3.2010, následne znova neuhrádzali, 25.10.2010
uhradili 100 Eur a 26.10.2010 50 Eur, čo bola ich posledná úhrada. Od tohto dátumu t.j. od 26.11.2010
neuhradili žiadnu splátku. Banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013 a toto
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sa dostalo do sféry žalovaných dňom 30.5.2013. Žalovaní v rade 1,2
po poslednej úhrade 26.11.2010 nerealizovali už žiadnu platbu a ani po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

dlh neuhradili.

12. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 9. OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 524 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

17. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 92 ods. 8 zákona 483/2001 o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto

peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv
o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná

odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Zmluva, ktorú uzatvorili účastníci o zabezpečovacom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §
52 OZ a vzťahuje sa na ňu zvýšená ochrana spotrebiteľa.20. Z výpisu účtu žalovaných vyplýva, že od 20.11.2009 sa dostali do omeškania z dôvodu neplatenia
mesačných splátok. Slovenská sporiteľňa na túto omeškanosť reagovala tým, že listom z 22.3.2010
oznámila žalovanému v 1. rade, že je v omeškaní so splácaním splátok ku dňu 28.2.2010 vo výške

201,92 Eur a vyzvala ho na úhradu dlžnej sumy do 10 dní. Žalovaní po tejto výzve realizovali len dve
platby25.10.2010100Eura26.10.201050Eur.Odtejtoposlednejplatby26.10.2010žalovaníneuhradili
ani jednu splátku. Banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť listom z 20.5.2013, ktorým oznámila žalovaným
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu poskytnutého úveru 17.5.2013 a vyzvala ich, aby do 15 dní
od prevzatia tohto oznámenia uhradili 3.820,33 Eur. Žalovaný dňom 30.5.2010 sa dozvedeli o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti, avšak žiadne plnenie neposkytli. Slovenská sporiteľňa dňa 27.6.2013 postúpila
túto pohľadávku na žalobcu ako postupníka a toto postúpenie oznámila žalovaným listom z 9.8.2013.

21. Žalovaní namietajú platnosť tohto postúpenia z dôvodu, že je v rozpore so zákonom a to v rozpore
s ustanovením § 53 ods. 9 OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách 483/2001 Z.z., lebo banka pred
vyhlásenímmimoriadnejsplatnostižalovanýmakosvojimklientomnezaslalavýzvunazaplatenie,ktorou

by žalovaných upozornila na zosplatnenie úveru a to 15 dní pred týmto zosplatnením a takisto nebola
dodržaná lehota 90 dní od doručenia a zaslania tejto výzvy žalovaným, lebo k postúpeniu malo dôjsť
až po uplynutí týchto 90 dní na postúpenie pohľadávky. Len pri takomto postupe banka môže postúpiť
pohľadávku i bez súhlasu klienta. Postúpenie pohľadávky na nebankový subjekt podlieha kontrole a
dohľadu Národnej banky Slovenska a toto ustanovenie slúži na ochranu klienta banky a nie na ochranu

nadobúdateľa pohľadávky. Ide o kogentné ustanovenie a banka pri postúpení pohľadávky sa musí riadiť
zákonom. Postúpeniu pohľadávky teda musí predchádzať výzva, musí byť 90 dní omeškania, musí ísť o
úver zosplatnený, pričom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo vykonané v rozpore s § 53 ods.
9 OZ, keď nebola dodržaná 90 dňová lehota na postúpenie pohľadávky ani 15 dňová lehota od výzvy
na upozornenie klienta na zosplatnenie. Pokiaľ banka mala vo všeobecných obchodných podmienkach

možnosť postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta bez plnenia týchto podmienok, takáto zmluvná
podmienkajevrozporesosamotnýmzákonomaprincípomochranyslabšejstrany,pričomspotrebiteľby
sa vopred vzdal do budúcna svojho ochranného postavenia a svojich práv. Postúpenie pohľadávky teda
bolo v rozpore so zákonom a dlžník má možnosť napadať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Ak je postupovaná pohľadávka v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, je neplatná pre

rozpor so zákonom podľa § 39 OZ.

22. V rámci dokazovania žalobca okrem listinného dôkazu a to výzvy zo dňa 22.3.2010, ktorou
oznamovala banka žalovanému v 1. rade, že je v omeškaní zo splátkami ku dňu 28.2.2010 vo výške
201,92 Eur nepredložil žiaden listinný dôkaz o doručovaní výzvy banky, že žalovaní ako klienti banky

sú nepretržite 90 dní od doručenia tejto výzvy v omeškaní so splácaním dlhu a boli vyzvaní na splnenie
pohľadávky. Žalobca nepredložil doklad o doručení ani výzvy zo dňa 22.3.2010 žalovaným v rade 1 a
2, predložil len text tejto výzvy.

23. Podľa § 524 ods. 1 pohľadávku možno postúpiť aj bez súhlasu dlžníka, na platné postúpenie

pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka, nemožno však postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom a dlžníkovi v ustanovení § 525 ods. 2 OZ je daná možnosť, aby na
základe dohody s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému.

24. V danom prípade sa však jedná o postúpenie bankovej pohľadávky, pri ktorej musia byť dodržané

všetky postupy uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona 483/2001 a v prípade postúpenia pohľadávky
bez súhlasu dlžníka musí tomu predchádzať výzva dlžníkovi v písomnej forme na úhradu omeškaného
peňažného záväzku s následkom možnosti postúpenia pohľadávky, ak ide o omeškanie presahujúce
jeden rok. Teda banka má možnosť po jednoročnom omeškaní klienta postúpiť svoju pohľadávku,
avšak ju to nezbavuje povinnosti doručiť klientovi výzvu na úhradu omeškaného peňažného záväzku s

následkom možnosti postúpenia pohľadávky.

25. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaných, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
je kogentné ustanovenie, nie dispozitívne, ako tvrdí žalobca a povinnosť upozornenia spotrebiteľa na
omeškanie v lehote nie kratšej ako 15 dní v prípade spotrebiteľských zmlúv vyplýva aj z ustanovenia

§ 53 ods. 9 OZ, ktorým sa modifikuje ustanovenie § 565 OZ pri spotrebiteľských zmluvách. Z tohto
vyplýva, že uplynutie 3-mesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť
celého peňažného dlhu, ale zákon vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na
zaplatenie celého dlhu a veriteľ musí toto urobiť v lehote aspoň 15 dní. Po jej uplynutí sa právo nazaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky stáva až vtedy účinným. Banka však neupozornila žalovaných
v zákonom určenej lehote na uplatnenie svojho práva - vyhlásenie splatnosti pred tým, než tento úver
zosplatnila a preto nemohlo dôjsť k vyhláseniu splatnosti. Právny predchodca žalobcu zosplatnil tento

úver v rozpore so zákonom - § 53 ods. 9 OZ a preto je taký postup v rozpore so zákonom podľa § 39 OZ.

26. Pri tomto postupe boli predmetom postúpenia aj čiastkové nároky žalobcu, ktoré sa nestali splatnými,
keďže banka zosplatnila úver v rozpore s § 53 ods. 9 OZ. Z takejto argumentácie vychádza aj rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 11.3.2015 4Co 145/2014, v ktorom súd vyslovil, že „zákonné podmienky pre

postúpenie pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy v zmysle ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky
a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v predmetnej veci
preukázané neboli, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu
na podanie žaloby ani oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, lebo nie je oprávnený na
vykonávanie bankovej činnosti.“ Z uvedeného citovaného záveru rozhodnutia Krajského súdu v Prešove

vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 je kogentné ustanovenie, ktoré je potrebné splniť a je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky.

27. Tvrdenie žalobcu, že výzva bola zasielaná s mimoriadnym vyhlásením zosplatnenia zo dňa
20.5.2013 nebolo preukázané, jednak výzva je s dátumom 22.3.2010 a na doručenke nie je vyznačené,

či zásielka obsahuje výzvu spolu s vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Naviac táto výzva bola vydaná
tri roky pred tým, ako došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca neponúkol žiaden ďalší
dôkaz, ktorým by preukázal toto tvrdenie, neuniesol teda dôkazné bremeno svojich tvrdení a preto
súd túto jeho argumentáciu odmietol. Naviac banka mohla vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru
už v roku 2010, kedy boli splnené podmienky postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom

k tomu pristúpila až v máji 2013, teda po uplynutí vyše troch rokov. Aj to svedčí tomu, že banka
nepristupovala s odbornou starostlivosťou pri vymáhaní pohľadávky z tohto úveru a od novembra 2010,
kedy žalovaní prestali uhrádzať splátky si až do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pripisovala zmluvné
úroky a poplatky, čím navyšovala pohľadávku.

28. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol z dôvodu, že nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. a tým nie je ani daná aktívna
legitimácia žalobcu na vymáhanie tejto pohľadávky. Postupník, na ktorého postupca t.j. pôvodný veriteľ
previedol svoju pohľadávku nie je chránený ani v prípade, ak konal v dobrej viere. Súd zastavil konanie
v časti čo do istiny 575,64 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 143,52 Eur a 8,5 % úrokom z istiny 575,64

Eur od 21.3.2011 do zaplatenia, podľa § 145 ods. 2 C.s.p. keďže žalobca v tejto časti vzal žalobu späť
a žalovaní s čiastočným späťvzatím súhlasili.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca v konaní nebol procesne úspešný, nevzniká mu nárok na náhradu trov konania, žalovaní boli
úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O trovách konania súd
rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý procesc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.