Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/219/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509210266
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2509210266.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľky: R. T., O..
T., L.. XX.XX.XXXX, J. S.. Y. XX/XX, G., právne zastúpená JUDr. Soňou Tóthovou, advokátkou so
sídlom AK Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, proti odporcovi: C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. X. C. XXX/X,
E., právne zastúpený Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom AK Záhradnícka 25, Bratislava, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov takto:

I.
Do výlučného vlastníctva navrhovateľky sa prikazujú hnuteľné a nehnuteľné veci v celkovej hodnote
58.514,68 eur a to:

1. byt č. XX nachádzajúci sa na ulici S.. Y. XX E. G., na X. poschodí bytového domu súp. č. XX, postavený

na pozemku parc. č. XXXX, v k.ú. G., zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra G.
na LV č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu súp. č. XX o veľkosti 64/4940 a spoluvlastníckym podielom o veľkosti 64/4940 na pozemku
parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1741m2, na ktorom je bytový dom postavený,
zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra G. na LV č. XXXX v zostatkovej hodnote
…………………………………………………………… 49.790,87 eur

2. garáž so súp. č. XXX nachádzajúca sa v k.ú. G., postavená na pozemku parc. č. XXXX,
zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra G. na LV č. XXXX v zostatkovej
hodnote....................................................6.638,78 eur

3. golfový bag v zostatkovej hodnote.. .......................... ......................... 100,- eur
4. zariadenie bytu č. XX na ulici S.. Y. XX E. G. (kuchynský stôl, 4 ks kuchynské stoličky, kuchynská

linka, kombinovaný sporák, chladnička, pohovka, obývačková stena, koberec, polička, koberec,
stolík, sprchovací kút, umývadlo, skrinková zostava na obuv s vešiakovou poličkou) v zostatkovej
hodnote .................................................................................................................700,- eur

5. zostatok na bežnom účte vedenom v Tatra banke, a.s. ku dňu 27.03.2008 v
sume .................................................................................................................1.285,03 eur

II.
Do výlučného vlastníctva odporcu sa prikazujú hnuteľné veci v celkovej hodnote 5.537,27 eur a to:

1. vodácka výstroj v zostatkovej hodnote ....................................................... 100,- eur

2. zostatková hodnota motorového vozidla účastníkov v sume ...................... 400,- eur3. zariadenie pochádzajúce z bytu č. XX na ulici S.. Y. XX E. G. (dve
kreslá, rádiogramofón, komoda, dve postele v spálni, rohová lavica) v zostatkovej

hodnote .........................................................................................................100,- eur

4. finančné prostriedky na účtoch v ČSOB, a.s. ku dňu 27.03.2008 v
sume ................................................................................................................ 2.387,60 eur

5. finančné prostriedky na doplnkovom dôchodkovom sporení v ING- Tatry-Sympatia, d.d.s., a.s. ku dňu
27.03.2008 v sume ............................................................................................................... 2.549,67 eur

III.

Súd navrhovateľke prikazuje zostatok úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania ku dňu 27.03.2008 v

sume 25.143,69 eur.

IV.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi na vyrovnanie podielov sumu 17.622,79 eur, do 90 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku

V.
Navrhovateľka a odporca sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny
poplatok vo výške 1.921,50 eur, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, došlým súdu dňa 06.10.2009, sa navrhovateľka domáhala vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, nakoľko rozvodom jej manželstva s odporcom rozsudkom Okresného súdu
Piešťany č.k. 4C/358/2008 - 31 zo dňa 03.03.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2008,
zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“), o vyporiadaní ktorého účastníci
neboli schopní uzavrieť dohodu. Navrhovateľka uviedla, že počas trvania manželstva s odporcom
nadobudli do BSM:

1)bytč.XXnachádzajúcisanauliciS..Y.XXE.G.,naX.poschodíbytovéhodomusúp.č.XX,postavený
na pozemku parc. č. XXXX, v k.ú. G., zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra G.
na LV č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu súp. č. XX o veľkosti 64/4940 a spoluvlastníckym podielom o veľkosti 64/4940 na pozemku parc.
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1741m2, na ktorom je bytový dom postavený, zapísaný

v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra G. na LV č. XXXX, v hodnote 49.790,87 eur (ďalej
len „byt“),
2) garáž so súp. č. XXX nachádzajúca sa v k.ú. G., postavená na pozemku parc. č. XXXX, zapísaná v
katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra G. na LV č. XXXX, v hodnote 6.638,78 eur,
3) osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, v hodnote 2.821,48 eur,

4) peňažné prostriedky tvorené zo spoločných úspor, na účte vedenom v ČSOB, a.s. na meno odporcu,
v čase rozvodu vo výške 1.660,- eur
5) športovú vodácku výstroj, v hodnote 1.659,69 eur
6) počítačovú zostavu, v hodnote 796,65 eur
7) spoločné zariadenie bytu na S.. Y. XX (v kuchyni - kuchynský stôl, 4 ks kuchynské stoličky, kuchynská

linka, kombinovaný sporák, chladnička, v obývacej izbe - sedacia súprava pozostávajúca z pohovky a
2 ks kresiel, obývačková stena, rádiogramofón, koberec, komoda, v detskej izbe - posteľ, písací stôl,
skriňa, polička, koberec, v spálni - 2 ks posteľ, 3 ks skriňa, 2 ks poličky, stolík, v kúpeľni - sprchovací
kút, umývadlo, automatická práčka, v chodbe - skrinková zostava na obuv s vešiakovou poličkou),
8) úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania nadobudnutý vo výške 19.916,35 eur pri úrokovej sadzbe

3,6% a dobou splatnosti 28 rokov, ktorého nesplatená výška v čase podania návrhu bola 31.547,33 eur.Navrhovateľka žiadala, aby súd BSM vyporiadal tak, že do jej výlučného vlastníctva z vyššie uvedeného
majetku prikáže - nehnuteľnosti uvedené v bode 1) a 2) a časť hnuteľných vecí uvedených v bode 7) /

kuchynský stôl, 4 ks kuchynské stoličky, kuchynská linka, kombinovaný sporák, chladnička, pohovka,
obývačková stena, koberec, polička, koberec, stolík, sprchovací kút, umývadlo, automatická práčka,
skrinková zostava na obuv s vešiakovou poličkou/ s tým, že súčasne bude zaviazaná na zaplatenie
zvyšnej časti úveru v bode 8) vo výške 23.448,61 až do jeho úplného splatenia. Do výlučného vlastníctva
odporcu žiadala prikázať hnuteľné veci v bode 3), 5) a 6), časť hnuteľných vecí uvedených v bode 7) /dve

kreslá v obývacej izbe, rádiogramofón, komoda, 2ks postele v spálni, rohová lavica/ a úspory na účte
uvedené v bode 4). Uvedené veci mali byť prikázané do vlastníctva účastníkov bez uloženia povinnosti
ktorémukoľvek z nich, zaplatiť vyrovnací podiel.
Navrhovaný spôsob vyporiadania v časti prikázania bytu do jej vlastníctva odôvodnila tým, že byt užíva
od rozvodu manželstva ona spolu so synom účastníkov konania S. T., pričom inú možnosť bývania
nemajú. Od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti hradí navrhovateľka všetky náklady spojené s

užívaním bytu. Vlastníctvo k predmetného bytu nadobudli podľa vyjadrenia navrhovateľky na základe
kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 600.000,- Sk, pričom každý z účastníkov sa na jeho nadobudnutí podieľal
odlišnou mierou - časť kúpnej ceny uhradila navrhovateľka sama z prostriedkov, ktoré nadobudla
darom od svojich rodičov, a to sumu vo výške 300.000,- Sk, zvyšná časť kúpnej ceny bola uhradená
zo spoločných prostriedkov, ktoré účastníci nadobudli za prevod členských práv k bytu v G. G..

Nakoľko sa navrhovateľka na kúpe bytu podieľala sumu 450.000,- Sk a odporca sumou 150.000, Sk
žiadala navrhovateľka započítať sumu 300.000,- Sk na vyrovnací podiel ako sumu použitú z vlastných
prostriedkov na nadobudnutie spoločného majetku. Cena bytu, ktorú navrhovateľka uviedla vo svojom
návrhu bola stanovená na základe odhadu trhovej ceny podľa vyjadrení troch realitných kancelárií.

K úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „úver od ŠFRB“) uviedla, že tento účastníci získali
v r. 2002 vo výške 19.916,35 eur (600.000,- Sk) s úrokom 3,6% z dlžnej sumy s dobou splatnosti 28
rokov. Ku dňu rozvodu manželstva bol zostatok dlhu vrátane úrokov vo výške 24.955,35 eur, ku dňu
podania návrhu na vyporiadanie BSM 23.448,61 eur. Od júna 2002 do júna 2006 bol úver splácaný
zo spoločných prostriedkov účastníkov, a to z účtu odporcu (79 splátok po 2.837,- Sk = 139.013,- Sk),

následne od júla 2006 splácala navrhovateľka splátky z vlastných prostriedkov. Po rozvode manželstva
odporcanavrhovateľkuopakovanevyzvalnavráteniesumy4.614,38eur(139.013,-Sk),sodôvodnením,
že táto suma mu patrí nakoľko bola vyplatená z jeho vlastných prostriedkov. Napriek nesúhlasu s týmto
tvrdením mu uvedenú sumu v januári 2009 vrátila z prostriedkov požičaných od svojho otca.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu s navrhnutým spôsobom vyporiadania nesúhlasil. Namietal
navrhovateľkou uvádzané hodnoty niektorých vecí a úver zo ŠFRB nepovažoval sa súčasť masy BSM.
Uviedol, že motorové vozidlo predal v zlom technickom stave v r. 2008 za cenu 200,- eur, spochybnil
zostatkovú hodnotu počítačovej zostavy ako aj vodáckej výstroje, ktorú odhadol cca na 400,- eur.
Úver nadobudnutý od ŠFRB bol podľa neho záväzkom účastníkov iba formálne, pretože vznikol počas

trvania ich manželstva, ale v skutočnosti bol použitím týchto prostriedkov zhodnotený výlučne majetok
rodičov navrhovateľky. Finančné prostriedky poskytnuté ŠFRB neboli vynaložené na hnuteľný alebo
nehnuteľný majetok účastníkov, nakoľko z nich bola financovaná výstavba rodinného domu vo E. M.,
na ktorú dal podnet a následne aj realizoval najmä otec navrhovateľky, a to za účelom zabezpečenia
vlastných majetkových záujmov. Účastníci boli totiž len formálnymi vlastníkmi predmetného domu a z

toho dôvodu otec navrhovateľky navrhol, aby účastníci previedli svoj byt na rodičov navrhovateľky, čo
bolo zrealizované na základe darovacej zmluvy zo dňa 04.10.2004 a následne účastníci uzatvorili dňa
15.01.2008 s rodičmi navrhovateľky zámennú zmluvu, na základe ktorej došlo k vzájomnej výmene
nehnuteľností. V zmysle uvedených skutočností považoval odporca jeho účasť na splácaní úveru v
príkrom rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na e-mailovú komunikáciu z otcom navrhovateľky - W..

I. T. v r. 2009, kedy Ing. T. uviedol, že navrhovateľka pracuje na dodatku k zmluve so ŠFRB a on ju
v danej veci urguje a súčasne zaťa požiadal o oznámenie počtu splátok, ktoré splatil a číslo účtu, na
ktorý mu má vrátiť tieto finančné prostriedky. Ing. T. odporcovi poukázal na účet sumu 4.614,40 eur a
súčasne e-mailom potvrdil svoj záujem na doriešení zmluvy so ŠFRB. Pokiaľ ide o vlastnícke právo k
bytu, uviedol, že toto nadobudli účastníci na základe zmluvy č. 59/85/15 - 1998 o prevode družstevného

bytudovlastníctvanájomcu-členabytovéhodružstva,zodňa20.10.1998,podľaktorejnebolacenabytu
účastníkmi vyplatená. Navrhovateľkou predložená darovacia zmluva je podľa neho účelová, odporca o
jej existencii v tom čase vôbec nevedel. jeho návrh na vyporiadanie BSM úúčastníkov bol taký, že do
jeho výlučného vlastníctva mali byť prikázané: zostatková hodnota motorového vozidla vo výške 200,-eur, športová výstroj v hodnote 400,- eur, zariadenie bytu (dve kreslá, rádiogramofón, komoda, dve
postele v spálni, rohová lavica) v hodnote 100,- eur, počítačová zostava v hodnote 0,- eur a do výlučného
vlastníctva navrhovateľky: byt v hodnote 60.000,- eur, garáž v hodnote 6.638,78 eur, zariadenie bytu

(kuchynský stôl, 4ks stoličky, kuchynská linka, kombinovaný sporák, chladnička, obývačková stena,
pohovka, televízor, koberec, skrinková zostava na obuv s vešiakovou poličkou, skriňa, posteľ, stolík,
polička, koberec v detskej izbe, 3ks skrine, stolík, 2ks poličky v spálni, umývadlo, sprchový kút, práčka)
v hodnote 1.000,- eur. Súčasne žiadal, aby bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť zvyšnú časť úveru až
do jeho úplného splatenia a titulom vyrovnania podielov zaplatiť odporcovi sumu vo výške 33.469,39 eur.

Navrhovateľka a odporca sa v priebehu súdneho konania pokúsili dohodnúť na ustálení predmetu BSM
ako aj zostatkovej hodnoty jednotlivých položiek a v období od 21.10.2010 do 11.10.2012 upravovali
a formulovali svoje vzájomné požiadavky. Masa BSM v časti aktív, vrátane zostatkových hodnôt
jednotlivých vecí, bola na základe zhodných tvrdení účastníkov ustálená napokon tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, spornými nakoniec medzi navrhovateľkou a odporcom zostali: 1.

peňažné prostriedky v sume 300.000,- Sk, ktoré boli použité na kúpu spoločného bytu, 2. otázka, či
úver získaný v priebehu manželstva patrí do BSM, a 3. peňažné prostriedky na účtoch účastníkov. Pre
uvedené spornosti účastníci k dohode nedospeli a vo veci vyporiadania rozhodol súd.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, predloženými listinnými dôkazmi,

vypočutím účastníkov, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 28.04.1990, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Piešťany č.k. 4C/358/2008 - 31 zo dňa 03.03.2008. Tento nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2008.
Syn účastníkov, ktorý bol toho času maloletý, bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol

zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 5.000,- Sk mesačne. Podľa rozsudku boli príčinou rozpadu
manželstva vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy účastníkov. Po rozvode manželstva nedošlo
medziúčastníkmikonaniakdohodeovyporiadaníichspoločnéhomajetkunadobudnutéhopočastrvania
manželstva.

Zo zmluvy č. 59/85/15-1998 o prevode vlastníctva družstevného bytu na nájomcu - člena bytového
družstva, zo dňa 20.10.1998 vyplýva, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva účastníci dňa
12.01.1999 nadobudli do BSM podiele 1/1 byt č. XX, na X. poschodí bytového domu na ulici S.. Y. E.
G., súp. č. XX, vchod č. XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach predmetného domu vo veľkosti 64/4940 (ďalej len „byt“).

Z darovacej zmluvy zo dňa 04.10.2004, uzatvorenej medzi účastníkmi ako darcami a rodičmi
navrhovateľky ako obdarovanými vyplýva, že účastníci konania darovali byt rodičom navrhovateľky, ktorí
v zmysle zmluvy nadobudli vlastnícke právo k bytu, a to každý v podiele 1/2.

Zo zámennej zmluvy zo dňa 15.01.2008, uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom ako účastníkmi
na jednej strane a rodičmi navrhovateľky ako účastníkmi na druhej strane vyplýva, že medzi účastníkmi
došlo k zámene nehnuteľností, a to tak, že účastníci konania nadobudli do výlučného vlastníctva vyššie
uvedený byt vrátane podielu na spoločných častiach a priestoroch a rodičia navrhovateľky nadobudli do
výlučného vlastníctva nehnuteľnosti: pozemok parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

476m2, pozemok parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137m2 a rodinný dom súp.
č. XXX postavený na parc. č. XXX/XXX, vedené v katastri nehnuteľností Správy katastra G. pre k.ú E.
M. zapísané na LV č. XXXX (ďalej len „rodinný dom“)

Z výpisov z LV č. XXXX, č. XXXX pre k.ú. G. a LV č. XXXX pre k.ú. E.Ľ. M. vyplýva, že v súčasnosti

sú vlastníkmi bytu v podiele 1/1 účastníci konania a vlastníkmi rodinného domu rodičia navrhovateľky,
a to každý v podiele 1.

Z LV č. XXXX pre k.ú. G. je preukázané, na základe kúpnej zmluvy E. XXXX/XX - XXXX/XX nadobudli
účastníci počas trvania manželstva do BSM garáž súp. č. XXXX postavenú na parc. č. XXXX.

Zo zmluvy č. XXX/XXX/XXXX o poskytnutí podpory vo forme úveru uzatvorenej dňa 11.03.2002 medzi
Štátnym fondom rozvoja bývania (ďalej len "ŠFRB") ako veriteľom a účastníkmi vyplýva, že na základe
uvedenej zmluvy ŠFRB poskytol účastníkom na výstavbu rodinného domu vo E. M. úver vo výške600.000,- Sk pri základnej úrokovej sadzbe 3,6% a dobe splatnosti 28 rokov. Úver sa účastníci zaviazali
splácať v mesačných splátkach vo výške 2.837, - Sk.

Zo stavebného povolenia č. XXXX/XXXXX - C. zo dňa 22.10.2001 vydaného Okresným úradom v
Piešťanoch - odbor životného prostredia, vyplýva, že účastníkom konania ako stavebníkom bolo udelené
stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu vo E. M.. Na základe kolaudačného rozhodnutia č.
X/XXXX - Y. zo dňa 07.04.2004 bol rodinný dom účastníkov, ako navrhovateľov vydania kolaudačného
rozhodnutia, skolaudovaný.

Z fotokópie darovacej zmluvy zo dňa 01.06.1996 vyplýva, že rodičia navrhovateľky darovali do jej
výlučného vlastníctva peňažnú sumu vo výške 300.000,- Sk za účelom úhrady kúpnej ceny za kúpu 3-
izbového bytu na X. poschodí na ulici S. Y. XX/XX E. G..

Na základe návrhu odporcu si súd vyžiadal stanovisko ním navrhnutých bánk za účelom zistenia, či v

časerozvodumalanavrhovateľkanasvojichúčtochvbankefinančnéprostriedky,ktorébolinadobudnuté
zo spoločných prostriedkov a súčasne boli na návrh navrhovateľky vykonané dopyty za účelom zistenia
výšky finančných prostriedkov na účtoch odporcu v čase rozvodu. Z vykonaných dopytov bolo zistené,
že ku dňu 27.03.2008 mal odporca v spoločnosti ING Tatry -Sympatia, d.d.s., a.s. na doplnkovom
dôchodkovom sporení zostatok finančných prostriedkov vo výške 2.549,67 eur, v ČSOB, a.s. mal k

uvedenému dňu na bežnom účte zostatok 1.107,57 eur a na termínovanom účte zostatok 1.280,65 eur.
Navrhovateľka mala v čase rozvodu bežný účet v Tatra banke, a.s. so zostatkom v sume 1.285,03 eur

Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z

manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.3)

Podľa § 144, OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.

V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (2) Z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 148 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 až 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. (2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na
požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Súd sa zaoberal spornými tvrdeniami účastníkov v časti pôvodu sumy 9.958,18 eur (300.000,- Sk), o
ktorých navrhovateľka uviedla, že tieto nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov do
svojho výlučného vlastníctva. Uvedené prostriedky mali byť následne v r. 1996 použité na odkúpenie

členských práv v Piešťanskom bytovom družstve. Toto tvrdenie rozporoval odporca, ktorý namietal
pravdivosť tejto skutočnosti spochybnením darovacej zmluvy zo dňa 01.06.1996 a súčasne tvrdil,
že členské práva boli odkúpené od právneho predchodcu p. D. za nadobúdaciu cenu 600.000,-
Sk. Túto sumu účastníci uhradili jednak zo spoločných 300.000,- Sk a jednak zo sumy 300.000,-Sk "zapožičaných" od rodičov navrhovateľky. Darovaciu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľkou ako
obdarovanou a jej rodičmi ako darcami označil odporca za účelovú a mal za to, že táto zmluva bola
vypracovaná až dodatočne a bola antidatovaná. Odporca potvrdil, že mal vedomosť o tom, že suma

300.000,- Sk pochádza od rodičov navrhovateľky, avšak súčasne argumentoval tým, že on sám bol
presvedčený, že zo strany rodičov navrhovateľky ide o pôžičku v prospech oboch účastníkov, ktorú im
časom splatia. Toto tvrdenie odporca preukazoval listovou komunikáciou medzi ním a navrhovateľkou
ako aj medzi ním a otcom navrhovateľky. V liste zo dňa 23.03.2008 adresovanom otcovi navrhovateľky
odporca poukázal na skutočnosť, že sumu 350.000,- Sk, ktorú účastníci od rodičov navrhovateľky dostali

na odkúpenie členských práv v družstve, považuje za pôžičku a mal v úmysle túto splatiť. V reakcii na
tento list dňa 25.03.2008 otec navrhovateľky ohľadne spornej sumy uviedol „ ... R. som dal, koľko som
dal, ako dar ...“ . Následne v liste zo dňa 12.12.2008 adresovanom narhovateľke odporca uviedol: „...
sumu 350.000,- Sk vrátime Tvojim rodičom“.

V tejto otázke teda súd po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že odporca mal vedomosť o tom, že

suma 300.000,- Sk, ktorú použili s navrhovateľkou na odkúpenie členských práv v družste pochádzala
od rodičov navrhovateľky. Z uvedeného súčasne vyplynulo, že sám odporca bol presvedčený o tom,
že tieto prostriedky dostali účastníci ako pôžičku. Napriek tomuto subjektívnemu presvedčeniu odporcu
súd pri vyhodnocovaní dôkazov prihliadal na listinné dôkazy podporené najmä darovacou zmluvou,
ktorej neplatnosť odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, a predmetom ktorej bola sporná suma.

S prihliadnutím na uvedené má súd za preukázané, že sumu 300.000,- Sk nadobudla počas trvania
manželstva navrhovateľka titulom darovania do svojho výlučného vlastníctva, a túto následne použila
na odkúpenie členských práv v bytovom družstve. Nakoľko na obstaranie spoločného bytu boli použité
finančné prostriedky vo vyššie uvedenej výške, vznikol navrhovateľke podľa § 150 OZ nárok na náhradu
vloženého oddeleného majetku do spoločného majetku vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk).

Na základe návrhu účastníkov súd vykonal šetrenia v peňažných ústavoch, v rámci ktorých zistil, že tak
odporcaakoajnavrhovateľkamalivčaserozvoduzaloženéúčtyvniektorýchbankách.Konkrétnekudňu
27.03.2008 mal odporca v spoločnosti ING Tatry -Sympatia, d.d.s., a.s. na doplnkovom dôchodkovom
sporení zostatok finančných prostriedkov vo výške 2.549,67 eur, v ČSOB, a.s. mal k uvedenému dňu
na bežnom účte zostatok 1.107,57 eur a na termínovanom účte zostatok 1.280,65 eur. Navrhovateľka

mala k uvedenému dátumu na bežnom účet v Tatra banke, a.s. so zostatok vo výške 1.285,03 eur.
Odporca namietal zahrnutie sporenia v ING Tatry -Sympatia, d.d.s., a.s. do predmetu BSM, nakoľko nie
je preukázané z akých prostriedkov bolo sporenie platené. Nakoľko zmluva o doplnkovom dôchodkovom
sporení bola uzavretá dňa 15.05.2001, t.j. počas trvania manželstva a odporca nepreukázal, že by
sporenie hradil z iných ako spoločných prostriedkov, mal súd za to, že uvedená suma vo výške 2.549,67

eur ako aj ostatné vyššie uvedené peňažné prostriedky na účtoch oboch účastníkov, sú predmetom
BSM.

Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala, aby do masy BSM bol zahrnutý aj nesplatený úver, ktorý
účastníci za trvania manželstva získali od ŠFRB na výstavbu rodinného domu s čím odporca nesúhlasil.

Tvrdil, že záväzok spočívajúci v splácaní úveru ŠFRB nepatrí do BSM, pretože BSM sa vyporiadava
podľa stavu v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode a nakoľko v čase rozvodu už bol
na základe zámennej zmluvy povolený vklad vlastníckeho práva k rodinnému domu v prospech rodičov
navrhovateľky, nemôže byť táto nehnuteľnosť predmetom BSM. Súčasne by bolo v rozpore s princípmi
vyporiadania BSM ako aj proti dobrým mravom, ak by odporca znášal záväzok, ktorý bol zobratý pre

účely výstavby domu pre iné osoby, a teda by znášal niečo z čoho nemá žiaden prospech. Podľa jeho
tvrdení bol úver od ŠFRB pôžičkou pre rodičov navrhovateľky a neslúžil zveľadeniu majetku samotných
účastníkov. V danej skutočnosti sa názory účastníkov značne rozchádzali, nakoľko odporca potvrdil, že
k podpísaniu žiadosti o úver ani k jeho čerpaniu nebol prinútený, avšak bral ho s vedomím, že dom
postavený za tieto peniaze bude patriť rodičom navrhovateľky a jedného dňa ho účastníci spolu zdedia.

Naopak navrhovateľka sa pridŕžala tvrdenia, že snahou jej rodičov bolo zabezpečiť bývanie účastníkov
a pomôcť im pri výstavbe ich rodinného domu. Za týmto účelom rodičia navrhovateľky predali aj vlastný
byt,pretoimúčastnícináslednesvojbytdarovali,abynezostalibezstrechynadhlavou,keďonibudúmať
postavený svoj dom. Samotná zámenná zmluva, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti
bola dôsledkom rozvodu účastníkov a snahou o urovnanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.

S uvedenými prevodmi odporca súhlasil a nenamietal ich realizáciu. Odporca slobodne darovaciu aj
zámennú zmluvu podpísal.
Argument odporcu o tom, že rodinný dom postavený čiastočne z prostriedkov získaných zo sporného
úveru, bol v čase rozvodu manželstva na základe zámennej zmluvy prevedený do vlastníctva rodičovnavrhovateľky neobstojí, nakoľko v danom prípade nie je spornou otázka, či je súčasťou BSM a teda
aj predmetom vyporiadania rodinný dom, ale len skutočnosť, či je súčasťou BSM úver od ŠFRB. Na
základe zámennej zmluvy rodičia navrhovateľky síce nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu

vrátane tiarch, ktoré na ňom spočívajú, t.j. záložného práva v prospech ŠFRB, avšak neprešla na nich
pohľadávka, ktorú má ŠFRB voči účastníkom.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že úver od ŠFRB bol získaný účastníkmi počas trvania
manželstva, na základe ich spoločnej žiadosti na účely výstavby rodinného domu vo E. M.. Takto získané

finančné prostriedky aj boli použité na výstavbu predmetného rodinného domu. V následne vydanom
stavebnom povolení č. XXXX/XXXX - C. boli označení ako stavebníci účastníci konania a rovnako aj
v kolaudačnom rozhodnutí Obce E. M. č. Výst. X/XXXX - Y. zo dňa 07.04.2004. Hoci, ako vyplýva z
tvrdení navrhovateľky, celú výstavbu rodinného domu finančne aj materiálne zabezpečovali jej rodičia, v
konečnom dôsledku nadobudli tento rodinný dom pôvodne do vlastníctva účastníci. Preto nie je možné
jednoznačne tvrdiť, že peniaze z úveru boli použité "na výstavbu domu rodičov navrhovateľky". Napriek

tomu, že rodinný dom bol neskôr prevedený do vlastníctva rodičov navrhovateľky, súd vzal do úvahy
skutočnosť, že účastníci si slobodne, vo svojom mene a vedomí si právnych následkov, spoločne vzali
úver za účelom výstavby ich rodinného domu a peniaze z úveru na uvedený účel aj použili. Je pritom
možné dôvodne predpokladať, že v tom čase nemali zámer vzdať sa v budúcnosti vlastníckeho práva
k tomuto postavenému domu

V zmysle ustanovenia § 143 OZ je predmetom BSM všetko, čo môže byť premetom vlastníctva a
čo manželia nadobudli počas trvania manželstva (s výnimkou daru, dedičstva, a i.), a to vrátane
peňazí získaných z úverov alebo pôžičiek. Ak ku dňu rozvodu manželstva majú účastníci nesplatený
spoločný dlh, predstavuje tento pasívum vyporiadavaného BSM. S prihliadnutím na spomenuté zákonné

ustanovenie a vyššie uvedené skutočnosti považuje súd skutočnosť, že nesplatený úver predstavuje
pasívum vyporiadavaného BSM, za nesporné. Za dôkazne preukázané považoval súd iba skutočnosti
osvedčené listinnými dôkazmi v rozsahu, ako je uvedené vyššie, ktorých dôkaznú silu neoslabili ani
protirečivé tvrdenia účastníkov. Účastník má povinnosť tvrdenia (§79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a
povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania

postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a
účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal za pravdivú.

V rámci ustálenia masy BSM a za účelom odstránenia spornosti súd preskúmal aj tvrdenie odporcu
ohľadne platnosti zmluvy o úvere, darovacej zmluvy a zámennej zmluvy a predbežne posúdil platnosť

uvedených právnych úkonov (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 679/2001: "ak súd posudzuje
(ne)platnosť právneho úkonu ako otázku predbežnú, rieši ju bez zreteľa na to, kto je účastníkom tohto
konania, i keby účastníkom konania nebol žiaden z účastníkov tohto právneho úkonu. S riešením
(ne)platnosti právneho úkonu ako otázky predbežnej ale zákon nespája žiadne právne následky pre
účastníkov tohto právneho úkonu“). V prípade darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol byt účastníkov,

odporca argumentoval, že išlo o zastieraný (disimulovaný) právny úkon vykazujúci nedostatok vážnosti
vôle,ktoréhocieľomnebolobezodplatnédarovanienehnuteľnosti,alezabezpečeniepohľadávkyrodičov
navrhovateľky predstavujúcej finančné prostriedky vložené do rodinného domu. Následne odporca
rozšíril svoje tvrdenia s tým, že jednotlivé právne úkony vykonané účastníkmi konania (zmluva o
poskytnutí úveru, darovacia a zámenná zmluva) obchádzali zákon, a preto sú v zmysle ustanovenia §

39 OZ absolútne neplatné. Tieto tvrdenia vyhodnotil súd ako čiastočne účelové, avšak po zohľadnení
vykonaného dokazovania a tvrdení účastníkov ohľadne odporcom uvedených právnych úkonov, dospel
súd najmä k záveru, že odporca bez pochybností nepreukázal, že by zmluva o úvere, darovacia zmluva
alebo zámenná zmluva napĺňali znaky právnych úkonov obchádzajúcich zákon, prípadne zastieraných
právnych úkonov. Prinajmenšom zo strany odporcu mal však súd za to, že uvedené úkony urobil s tzv.

vnútornou výhradou. Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon len
predstieral, v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon
urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich. Na vnútornú
výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je platný,
akoby vnútorná výhrada neexistovala.

Súčasne považuje súd za potrebné uviesť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu prichádza do úvahy
len ak je odôvodnená účelom, ktorý sleduje zákon. Účel § 39 OZ treba vnímať vo väzbe na princípy
spravodlivosti a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Sankcia absolútnej neplatnosti právnehoúkonu je namieste vtedy, ak sa jej dopad prieči tomu, čo sa ňou sleduje. Je potrebné skúmať, na ochranu
koho je sankcia absolútnej neplatnosti zakotvená a následne určiť, či daný rozpor so zákonom skutočne
spôsobuje neplatnosť úkonu. Pri rešpektovaní zásady ochrany dobrej viery a zásady ochrany slobodnej

vôle treba vychádzať z predpokladu, že právne úkony sú platné.

Súd na základe tvrdení účastníkov konania podporených listinnými dôkazmi ustálil masu BSM, avšak
súčasne považoval za nevyhnutné zohľadniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo.
Odporca na podporu svojich tvrdení o tom, že úver zo ŠFRB nepatrí do masy BSM argumentoval

tým, že medzi ním a navrhovateľkou existovala v čase uzatvárania zámennej zmluvy, t.j. v čase
pred rozvodom, ústna dohoda ohľadne úveru. Predmetom tejto dohody bola podmienka odporcu, že
zámennú zmluvu na nehnuteľnosti podpíše len za predpokladu, že po rozvode manželstva prejde
úver výlučne na navrhovateľku, resp. jej rodinu. Uvedené tvrdenia odporca podporil aj predložením
návrhu Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 04.04.2008 (ďalej len „návrh dohody“), ktorý po konzulácii s
advokátkou vypracovala navrhovateľka. K podpísaniu uvedenej dohody nakoniec účastníci nepristúpili,

avšak dôkazná sila tohto návrhu dohody spočíva v skutočnosti, že dohoda o vyporiadaní BSM
vypracovaná, resp. konzultovaná osobou s právnickým vzdelaním, by bezdôvodne neopomenula
zahrnutie nesplateného úveru získaného počas trvania manželstva do masy BSM. Nakoľko zo znenia
ustanovenia § 143 OZ (ako aj z vyššie uvedenej argumentácie) ako dôvod odpadá skutočnosť, že by
úver do BSM nepatril, logicky sa ponúka druhá možnosť a tou je, že navrhovateľka v rámci tohto návrhu

dohody rešpektovala ústnu dohodu s odporcom. Súčasťou návrhu bola aj povinnosť navrhovateľky
vyplatiť odporcovi vyrovnací podiel. O existencii tejto dohody svedčí aj následná listová a e-mailová
komunikácia odporcu s navrhovateľkou ako aj jej otcom. Z e-mailovej komunikácie prebiehajúcej medzi
odporcom a otcom navrhovateľky v období od 22.01.2009 do 09.03.2009 je zrejmé, že v tom čase riešili
otázku prepísania úveru od ŠFRB výlučne na navrhovateľku, v čom ju otec podporoval a dokonca

urgoval. Súčasne z e-mailov vyplýva, že odporca a otec navrhovateľky sa dohodli, že tento odporcovi
vráti peniaze za všetky splátky úveru, ktoré hradil on (celkovo 48 splátok), čo následne aj urobil. V listoch
zo dňa 25.03.2008 a 01.02.2011 otec navrhovateľky uviedol, že pri podpise zámennej zmluvy vyjadril
svoj záujem byť vlastníkom rodinného domu s tým, že ako sa účastníci podelia o byt je ich vecou a
rovnako, že požiadal navrhovateľku, aby so ŠFRB vybavila, že bude ako dlžník zapísaná len ona, na

čo je však potrebné predloženie dohody o vyporiadaní BSM. Rovnako z listovej komunikácie medzi
navrhovateľkou a odporcom v r. 2009 vyplýva, že účastníci nezohľadňovali úver ako predmet BSM.
Hoci uvedené listy nespochybňujú, že by predmetný záväzok z úveru nebol súčasťou BSM, dostatočne
preukazujú skutočnosť, že zo strany navrhovateľky existoval záujem (resp. záväzok) na prevzatí tejto
pohľadávky na seba, a to bez započítania nárokov voči odporcovi.

Z protichodných tvrdení účastníkov nie je jednoznačne preukázané, či bolo zámerom samotných
účastníkov od počiatku zabezpečiť, aby rodinný dom nadobudli do vlastníctva rodičia navrhovateľky,
alebo tak ako tvrdí navrhovateľka bola táto skutočnosť až dôsledkom rozvodu účastníkov. Bezpochyby
je ale zrejmé, že v konečnom dôsledku mala z úveru od ŠFRB prospech výlučne rodina navrhovateľky.

Hoci tento úver bol súčasťou BSM a bol použitý na výstavbu rodinného domu, celkový predmet
BSM účastníkov ním zhodnotený nebol. Táto skutočnosť bola zohľadnená aj v ústnej dohode medzi
navrhovateľkou a odporcom ohľadne vyporiadania vzťahov k úveru. Súd vo veci uzavretia tejto ústnej
dohody s navrhovateľkou uveril tvrdeniam odporcu, nakoľko ich vierohodnosť vyplynula z kontextu
vykonaného dokazovania a súčasne sa jeho výpoveď v tomto smere javila byť logická a presvedčivá.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd upustil od výsluchu svedka navrhnutého odporcom - otca
navrhovateľky, nakoľko v zmysle skutočností zistených z listinných dôkazov mal za to, že výsluchom
tohto svedka nebudú zistené nové skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie súdu v danej veci. Spolu
s uvedeným ako aj s prihliadnutím na nepriaznivý zdravotný stav otca navrhovateľky nepovažoval súd

výsluch za nevyhnutný.

Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho
zániku. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať
z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený

alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva by sa podstatne popieral trhový systém. V rámci vyporiadania BSM sa vyporiadavajú
aj práva a záväzky, najmä spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Ak ku dňu vyporiadania BSM nebol dlh účastníkov uhradený, prikážeho súd na úhradu niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu, t.j. vrátane do
tej doby už kapitalizovaného príslušenstva.

Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj zhodných tvrdení účastníkov v časti aktív, ustálil masu
BSM, ktorú vyporiadal vo vecnom členení tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Aktíva
zaniknutého BSM boli vyčíslené v zostatkovej hodnote 64.051,95 eur. Navrhovateľka žiadala, aby jej
bola vrátená suma 9.958,18 eur (300.000,- Sk) vynaložená z jej oddelených prostriedkov na získanie
spoločného majetku. Hodnota spoločného majetku v časti aktív (64.051,95 eur) redukovaného o vložený

osobný majetok navrhovateľky tak predstavuje sumu 54.093,77 eur. Po odpočítaní nesplatenej časti
úveru vo výške 25.143,69 eur predstavuje hodnota spoločného majetku sumu 28.950,08 eur, z ktorej
by mal každý z účastníkov obdržať 1/2, t.j. hodnotu 14.475,04 eur. Nakoľko do výlučného vlastníctva
navrhovateľky prikázal súd čistú hodnotu BSM vo výške 33.370,99 eur (58.514,68 eur - 25.143,69 eur)
a odporcovi v výške 5.537,27 eur, patril by odporcovi v prípade zachovania princípu parity vyrovnací
podiel vo výške 13.916,86 eur (33.370,99 eur - 5.537,27 eur = 27.833,72 eur / 2).

Navrhovateľka žiadala, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil jej starostlivosť o spoločného syna
v priebehu trvania manželstva ako aj životný štýl odporcu, ktorý si počas celého manželstva
zabezpečoval len vlastné koníčky a potreby. Ohľadne životného štýlu odporcu za trvania manželstva
však navrhovateľka svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, a preto ich súd v rámci rozhodnutia

o vyporiadaní BSM nezohľadnil. Naopak ale súd prihliadol na okolnosti, týkajúce sa dohody účastníkov
ohľadne prevzatia spoločného úveru navrhovateľkou, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, a preto sa
pri vyporiadavaní odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Súd pritom
vychádzal zo znenia ustanovenia § 150 OZ, ktorý po zohľadnení individuálnych okolností konkrétneho
prípadu umožňuje, aby podiely oboch manželov na majetku patriacom do BSM boli stanovené aj inak

ako v rovnakej výške. Pri takomto určení výšky podielov prihliadne súd na hľadiská uvedené v tretej
vete tohto ustanovenia, t.j. na potreby maloletých detí, ako sa každý s manželov staral o rodinu, a na
to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. V danom prípade vychádzal súd
z posledného kritéria (zásluha o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku), pričom súd zohľadnil
vyššie uvedené skutočnosti spočívajúce vo fakte, že prospech zo spoločného úveru účastníkov mala

v konečnom dôsledku výlučne rodina navrhovateľky, a teda spoločný majetok ním zhodnotený nebol.
Súčasne súd prihliadol na preukázanú existenciu ústnej dohody odporcu s navrhovateľkou, predmetom
ktorej bol jej záväzok prevziať na seba úver za predpokladu, že odporca podpíše zmluvu o zámene
nehnuteľností.

V zmysle uvedeného bol súdu toho názoru, že rešpektovanie princípu parity v danom prípade by bolo
jednak v rozpore s dobrými mravmi, ale predovšetkým s naplnením účelu ustanovenia § 150 OZ,
podstatou ktorého je spravodlivé vyporiadania BSM účastníkov. Uvedené ustanovenie pripúšťa výnimky,
ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, a teda kvantitatívna stránka vyporiadania pri zohľadnení
týchto okolností môže teda v určitom prípade viesť aj k zvýšeniu podielu jedného z manželov na úkor

druhého z manželov.

Pri odklonení sa od princípu rovnosti podielov, použil súd pri určení vyrovnacích podielov „kľúč“ v rámci
ktorého odporca nadobudne 80% z čistej hodnoty spoločného majetku. Hodnota spoločného majetku
v časti aktív (64.051,95 eur) redukovaného o vložený osobný majetok navrhovateľky tak predstavuje

sumu 54.093,77 eur. Po odpočítaní nesplatenej časti úveru vo výške 25.143,69 eur predstavuje hodnota
spoločného majetku sumu 28.950,08 eur, z ktorej by za použitia uvedeného princípu rozdelenia majetku
mal odporca nadobudnúť do výlučného vlastníctva hodnotu 23.160,06 eur (80% z 28.950,08 eur).
Nakoľko do výlučného vlastníctva odporcu boli prikázané aktíva v hodnote 5.537,27 eur, uložil súd
navrhovateľke, aby na vyrovnanie podielov vyplatila odporcovi sumu vo výške 17.622,79 eur (23.160,06

eur - 5.537,27 eur). Na zaplatenie určil súd navrhovateľke lehotu 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Lehoty na plnenie, ktoré súd uložil účastníkom na splnenie uložených povinností sú odôvodnené § 160
ods. 1 O.s.p. Dlhšia lehota na zaplatenie vyrovnávacieho podielu ako aj lehota na zaplatenie súdneho
poplatku je uložená s prihliadnutím na rozsah uloženej platobnej povinnosti.

K použitiu uvedeného rozdelenia pristúpil súd na základe vykonaného dokazovania, za použitia voľnej
úvahy, za účelom dosiahnutia objektívneho a spravodlivého vyporiadania účastníkov. Pri uvedenom
postupe súd rešpektoval skutočnosť, že zo spoločného úveru nebol zhodnotený majetok účastníkov,
a preto nemôže byť v plnom rozsahu aj ťarchou odporcu pri vyporiadavaní BSM. Súčasne však súdzohľadnil aj fakt, že nesplatený úver je súčasťou vyporiadavaného BSM a napriek okolnostiam prípadu je
povinnosťouodporcuniesťzodpovednosťzaprávnenásledkynímvykonanýchprávnychúkonov(podpis
úverovej zmluvy).

O poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM rozhodol súd podľa položky č. 6b sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v platnom znení. Za základ pre účely vyrúbenia súdneho poplatku súd vzal sumu 64.051,95
eur (súčet aktív), pričom 3% z tejto sumy predstavujú sumu vo výške 1.921,50 eur. Táto poplatková

povinnosť je u oboch účastníkov konania solidárna (spoločná a nerozdielna), a to podľa § 2 ods. 3 vyššie
citovaného zákona a o vzniku poplatkovej povinnosti súd rozhodol podľa § 5 ods. 1 tohto zákona.

Súčasne sod rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a pretože žiaden z účastníkov
nemal vo svojich návrhoch plný úspech, súd žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(zák.č.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok).