Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Libor Kysucký

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 14Cb/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715207964
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3715207964.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudca Mgr. Libor Kysucký v právnej veci žalobcu Crossdefault

Management Group, k.s. so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO 45 462 801, zastúpeného
spoločnosťou +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář so sídlom Sokolovská 270/201, 190 00 Praha
9, IČO 02 894 742, správcu úpadcu ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze" so sídlom Skuteckého 17,
Banská Bystrica, IČO 36 300 314 proti žalovanému IMAO electric, s.r.o. so sídlom Mládežnícka 108,
017 01 Považská Bystrica, IČO 44 007 841, zastúpenému JUDr. Mariánom Karáskom, advokátom so
sídlom M. R. Štefánika 136, 017 01 Považská Bystrica o zaplatenie 1 405 049,76 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 36 483,37
€ na účet JUDr. Mariána Karáska, advokáta so sídlom M. R. Štefánika 136, 017 01 Považská Bystrica
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť do všeobecnej konkurznej
podstaty úpadcu ETOP - TRADING, a.s. v konkurze sumu 1 683 449,76 €,
úroky z omeškania 9,50% ročne zo sumy 1 683 449,76 € od 2.8.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 7.2.2014 vyhlásil konkurz na

majetok úpadcu ETOP - TRADING, a.s., pričom úpadcovi ustanovil za správcu spoločnosť Crossdefault
Management Group, k.s.. Žalobca uviedol, že úpadca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli
Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok úpadcu ako predávajúceho dodať žalovanému 3 084
fotovoltaických panelov v cene 333,70 € bez DPH za kus. Žalobca poukázal tiež na to, že úpadca tento
tovar žalovanému dodal, na základe čoho úpadca dňa 1.6.2011 vystavil faktúru č. 21100089 na sumu 1
234 956,96 €. Žalobca ďalej uviedol, že úpadca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok úpadcu dodať žalovanému 1 120 fotovoltaických panelov v cene

333,70 € bez DPH za kus. Úpadca horeuvedený tovar žalovanému dodal, na základe čoho úpadca
vystavil faktúru č. 21100093 na sumu 448 492,80 € s DPH.
V priebehu konania žalobca zobral návrh späť čo do zaplatenia sumy 278 400 € a čo do zaplatenia
úrokov z omeškania z tejto sumy (viď č.l. 111); súd preto konanie v tejto časti zastavil.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu namieta existenciu žalovaných pohľadávok,
nakoľko predmetné pohľadávky v celkovej výške 1 683 449,76 € zanikli úhradou časti pohľadávky podľa
faktúry č. 211000089 na bankový účet úpadcu dňa 10.6.2011 vo výške 139 200 € a dňa 24.6.2011 vo

výške 139 200 € a jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok s pohľadávkami žalovaného
vo výške 1 405 049,76 €. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu s tým, že že úpadca so
spoločnosťou Etop Green Energy, s.r.o. uzatvoril zmluvu o predaji časti podniku, pričom podľa čl. 1.3
tejto zmluvy bol predmetom danej zmluvy predaj časti podniku, ktorá sa týka podnikateľskej činnosti voblasti fotovoltaiky. Žalovaný poukázal tiež na to, že v zozname pohľadávok úpadcu sa žalované faktúry
nenachádzajú, čo dokazuje, že tieto pohľadávky v čase predaja časti podniku už neexistovali; žalovaný
vzniesol aj námietku premlčania (č.l. 73).

Súd považuje (najmä výsluchom svedka L.) za preukázané, že v roku 2011 žalovaný pre úpadcu
realizoval dodávky materiálu, resp. aj prác súvisiacich s fotovoltaickými elektrárňami. Tieto v
predmetnom období prežívali boom, nakoľko boli vysoké výkupné ceny elektriny z týchto zdrojov. Takáto
vyššia výkupná cena sa však aplikovala iba pri elektrárňach, na ktorých boli vykonané funkčné skúšky a
ktoréboliskolaudovanédo30.6.2011,apretovšetcichcelielektrárnedokončiťdo30.6.2011.Počastohto

boomu žalovaný nerobil len subdodávateľa pre úpadcu, ale mal aj zákazky na stavbu fotovoltaických
elektrární ako generálny dodávateľ a pre tieto elektrárne kupoval fotovoltaické panely aj od úpadcu.
Pri uzatváraní obchodov X. L. rokoval spravidla s pánom I., ktorého vnímal ako takého korunného
princa úpadcu. Tento dojem nadobudol už na prvotných rokovaniach s úpadcom. V roku 2011 žalovaný
staval osem, možno desať fotovoltaických elektrární, pričom každá takáto elektráreň obsahuje tisíce
panelov. Vzhľadom na tento boom v tomto období sa všetko robilo na slove chlapa. Konkrétne obchody

s úpadcom žalovaný uzatváral tak, že sa osobne stretol s pánom I., ktorý mu dal zoznam elektrární,
na ktorých chcel, aby žalovaný urobil odbornú prácu ohľadne elektriny. Úpadca sa totiž orientoval
iba na montáž stojanov, postavenie plota okolo elektrárne, avšak odborné práce s elektrinou zadával
iným spoločnostiam. Keďže vtedajší konateľ žalovaného sa obával toho, aby na strane žalovaného
nevzniklo saldokonto vo vzťahu k úpadcovi, žalovaný od úpadcu objednával fotovoltaické panely a že

takto objednané fotovoltaické panely úpadca následne doviezol na tú - ktorú elektráreň
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný cenu týchto panelov platil buď prevodom na účet,
resp. prostredníctvom zápočtov. Tieto zápočty sa v roku 2011 štandardne robili prostredníctvom e-mailu.
Pokiaľ ide o faktúry za služby žalovaného, vtedajší konateľ žalovaného tieto spravidla doručoval Ing. I.
osobne. Započítavanie iba prostredníctvom e-mailu bolo bežné, a to nielen vo vzťahu k úpadcovi, ale

aj k iným osobám. Pokiaľ sa vyskytli nejaké reklamácie zo strany úpadcu, vady žalovaný odstraňoval
operatívne ešte predtým, ako došlo k odovzdaniu diela.
Súd považuje za preukázané aj to, že úpadca používal dva ekonomické softvéry - jednak systém
Overtura a aj systém Money S3. Zákazníkovi sa posielala tá verzia faktúr, ktorá bola vytvorená v systéme
Overtura.

Súd považuje za preukázané aj to, že úpadca vyfakturoval žalovanému:
- faktúrou č. 21100089 sumu 1 234 956,96 € za 3 084 fotovoltaických panelov
- faktúrou č. 21100093 sumu 448 792,80 € za 1 120 fotovoltaických panelov Light way 235W.

Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 10.6.2011 žalovaný zaplatil úpadcovi sumu 139 200 € s tým,

že ako variabilný symbol bolo uvedené číslo 21100089.
Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 24.6.2011 žalovaný zaplatil úpadcovi sumu 139 200 € s tým,
že ako variabilný symbol bolo uvedené číslo 21100089.

Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný vyfakturoval úpadcovi:

- faktúrou č. 1110000766 sumu 169 200 €
- faktúrou č. 1110000767 sumu 82 425,60 €
- faktúrou č. 1110000771 sumu 596,14 €
- faktúrou č. 1110000903 sumu 139 200 €
- faktúrou č. 1110000904 sumu 40 126,80 €

- faktúrou č. 1110000902 sumu 143 086,80 €
- faktúrou č. 1110000897 sumu 191 653,20 €
- faktúrou č. 1110000898 sumu 191 653,20 €
- faktúrou č. 1110000899 sumu 248 400 €
- faktúrou č. 1110000901 sumu 178 486,80 €

- faktúrou č. 1110000900 sumu 1 440 €
- faktúrou č. 1110000906 sumu 40 126,80 €
- faktúrou č. 1110000907 sumu 38 686,80 €
- faktúrou č. 1110000908 sumu 38 686,80 €.

Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 11.8.2011 bola z e-mailovej adresy I..O. zaslaná správa
s textom: „V prílohe zasielam scan zápočtu pohľadávok a záväzkov - prosím o vytlačenie + scan +
potvrdenie z Vašej strany a vrátenie na moju adresu.“ Prílohou tohto e-mailu bol súbor vo formáte PDF
s názvom „Zápočet ETOP-IMAO.pdf“, ktorým odosielateľ e-mailu urobil prejav smerujúci k započítaniupohľadávok úpadcu vyplývajúcich z faktúr č. 211000089 a č. 21100093 v sume 1 405 049,76 € voči
záväzkom úpadcu vyplývajúcich z faktúr č. 1110000766 až č. 1110000907 v sume 1 405 049,76 €
Súd považuje za preukázané aj to, že X. L. horeuvedený e-mail preposlal na adresu Q..O..

Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 15.8.2011 bola z adresy Q..O. odoslaná správa s textom:
„Dobrý deň, v prílohe zasielam potvrdený zápočet. S pozdravom Y.. B. Q..“ Prílohou tohto e-mailu bol
súbor vo formáte PDF s názvom „Etop 12.8.2011.jpg“, ktorým pracovníčka žalovaného Y.. B. Q. urobila
prejav smerujúci k započítaniu pohľadávok úpadcu vyplývajúcich z faktúr č. 211000089 a č. 21100093
v sume 1 405 049,76 € voči záväzkom úpadcu vyplývajúcich z faktúr č. 1110000766 až č. 1110000907

v sume 1 405 049,76 €

Súd považuje za preukázané aj to, že Y.. I. bol obchodným riaditeľom spoločnosti ETOP - TRADING, a.s.
a že členom predstavenstva úpadcu sa stal až 15.8.2011 a že dovtedy bol členom dozornej rady úpadcu.
Súd považuje za preukázané (výsluchom svedka T.) aj to, že pán I. bol v súvislosti s fotovoltaickými
elektrárňami poverený vyhľadávať osoby, pre ktorú sa má elektráreň postaviť, nakúpiť potrebné

komponenty na stavbu elektrárne a koordináciou pracovníkov pri stavbe elektrárne a že pokiaľ ide o
komunikáciu zo žalovaným, túto mal u úpadcu na starosti práve Y.. I..
Súd považuje za preukázané (výsluchom svedka M.), že v spoločnosti ETOP - TRADING, a.s. mal
pán Knieža na starosti obchod, predaj a sčasti aj výrobnú časť a z toho dôvodu mal a mohol
podpisovať objednávky na nákup materiálu, dohodovať kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, pracovné zmluvy

a objednávky prepráv a iných služieb. Výrobu mal v spoločnosti ETOP - TRADING, a.s. na starosti
výrobný riaditeľ pán B.. V prípade, že by kúpno-predajná zmluva mala nejaký väčší objem, tak ostatní
členovia predstavenstva považovali za potrebné zavolať k tomu aj pána T.. Objem obchodu, od ktorého
už členovia predstavenstva volali k záležitosti aj pána T. však nebol presne vymedzený, pričom za
hranicu medzi väčším a menším zápočtom sa považovala spravidla suma 1 000 €; svedok M. však napr.

bez konzultácie s predsedom predstavenstva podpísal aj zápočet rádovo vo výške 100 000 €. Hoci
podľa Obchodného registra mali vystupovať dvaja členovia predstavenstva, v prípade pracovnej alebo
časovej tiesne podpisoval veci za ten úsek, ktorý mal na starosti, sám. V spoločnosti ETOP - TRADING,
a.s. nebolo žiadne formálne rozhodnutie, opatrenie alebo regulatív, ktorý by upravoval, čo môže a v
akom rozsahu podpisovať tá - ktorá osoba. V obchodnej praxi úpadcu sa postupovalo tak, že nie všetky

listiny podpisoval predseda predstavenstva a že teda ak Y.. I. dohodol obchod, v podstate mal právo aj
na to, aby doriešil aj formu vysporiadania tohto obchodu - napr. vzájomné započítanie.
Súd považuje za preukázané aj to, že v nielen u úpadcu to v praxi funguje naozaj tak, že zápočet podpíše
mnohokrát hocijaká dievčina z finančného oddelenia.
Súd považuje za preukázané aj to, že komunikácia medzi účtovníčkou spoločnosti ETOP - TRADING,

a.s. pani Hudákovou a žalovaným spravidla prebiehala prostredníctvom e-mailov. Faktúry však chodili
klasickou poštou. Rovnako aj výsledné zápočty sa zasielali klasickou poštou.
Súd považuje za preukázané aj to, že účtovníčka spoločnosti ETOP - TRADING, a.s. Jana Hudáková
zaúčtovala zápočet, hoci by jej tento prišiel i len e-mailom.
Súd považuje za preukázané aj to, že B. Q., pracovníčka žalovaného, v roku 2011 e-mailom dostala od

úpadcu jednostranný zápočet, tento potvrdila, podpísala a zaslala späť spoločnosti ETOP - TRADING,
a.s.. U žalovaného je bežnou praxou, že komunikácia s klientmi prebieha prostredníctvom e-mailov.
Okrem zápočtov sa e-mailom posielali napr. dodacie listy, potvrdenie týchto dodacích listov, faktúry.
Súd považuje za preukázané aj to, že B. Q. mala oprávnenie aj na podpisovanie zápočtov.
Súd považuje za preukázané aj to, že úpadca ako predávajúci uzatvoril so spoločnosťou ETOP GREEN

ENERGY, s.r.o. dňa 1.8.2012 z zmluvu o predaji časti podniku, ktorej predmetom je predaj jednej z častí
podniku predávajúceho kupujúcemu s tým, že sa jedná o časť podniku, ktorá tvorí samostatnú zložku
predávajúceho - týka sa podnikateľskej činnosti v oblasti fotovoltaiky. S predávanou časťou podniku
sú spojené práva a povinnosti, majetok a osobný substrát, o ktorých predávajúci informuje kupujúceho
v prílohách „Výpočet zmluvných vzťahov“, „Stav záväzkov a pohľadávok“, „Súpis majetku“, „Súpis

zamestnancov“ a „Súpis práv a iných majetkových hodnôt“. Kupujúci prebral záväzky predávajúceho
súvisiace s touto časťou podniku.
Súdpovažujezapreukázanéajto,ževovýpočtezmluvnýchzáväzkovsúokreminýchuvedenéajzmluvy
so spoločnosťou IMAO electric, s.r.o. týkajúce sa fotovoltaickej elektrárne Ľubotice a fotovoltaickej
elektrárne Veľký Krtíš.

Súd považuje za preukázané aj to, že v prílohe č. 2 - Stav záväzkov a pohľadávok nie je uvedená žiadna
pohľadávka úpadcu voči spoločnosti IMAO electric, s.r.o..
Súd považuje za preukázané aj to, že v prílohe č. 2 sú uvedené tri záväzky úpadcu voči spoločnosti
IMAO electric, s.r.o., a to v sumách 42 326,80 €, 154 800 € a 91 645 €.Súd považuje za preukázané aj to, že podpisy na zmluve o predaji podniku boli notárkou overené až
1.3.2013.
Súd považuje za preukázané aj to, že v čase, keď došlo k podpisu Zmluvy o predaji časti podniku, ETOP

- TRADING, a.s. mal okrem zložky fotovoltaika aj zložky kovovýroba a gumovýroba.
Súd považuje za preukázané aj to, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 7.2.2014 vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka ETOP - TRADING, a.s. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil spoločnosť
Crossdefault Management Group, k.s.; predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku uverejnené
13.2.2014.

Súd považuje za preukázané aj to, že aj dňa 31.5.2011 došlo medzi žalovaný a úpadcom k započítaniu
vzájomných pohľadávok a záväzkov formou dohody (č.l. 129).
Súd pri ustálení tejto skutočnosti vychádzal z obchodného vestníka č. 30/2014, z výpisu z obchodného
registra, z faktúr č. 21100089 a č. 21100093, z e-mailov, z jednostranného zápočtu súm 1 450 049,76
€, z výpisov z účtu, zo zmluvy o predaji časti podniku a jej príloh, z faktúr vystavených žalovaným a z
príslušných dodacích listov (č.l. 77 -106), z výsluchu svedkov X. L., Y.. A. T., Š. M., W. N. a B. Q..

Pokiaľ ide o e-maily a jednostranný zápočet, súd uveril, že tieto boli odoslané B. Q., pretože B. Q.
potvrdila, že predmetný e-mail a zápočet odoslala; pokiaľ ide o e-mail odoslaný z adresy I..O., súd uveril,
že tento odoslal Y.. I., nakoľko v konaní nebola spochybnená pravdivosť a pravosť tohto e-mailu (pokiaľ
odoslanie emailu zo zápočtom spochybnil Y.. I., súd mu neuveril - viď nižšie).
Pokiaľ sa v spise nachádzajú 2 verzie každej zo žalovaných faktúr - jedna verzia spracovaná v systéme

Money S3 (viď č.l. 20, 63) a druhá verzia spracovaná v systéme Overtura (viď č.l. 65, 66), súd za
relevantné považoval faktúry vystavené v systéme Overtura - z výsluchu svedka M. a svedkyne Q.I. totiž
vyplýva, že žalovanému boli doručené práve faktúry vystavené systémom Overtura - teda faktúry, na
ktorých sú dátumy splatnosti 1.7.2011, resp. 17.7.2011.
Pokiaľ ide o svedkov L., T., M., N. a Q., súd im uveril, nakoľko v konaní nevyšlo najavo nič, čo

by spochybňovalo ich hodnovernosť. Pokiaľ sa svedok T. vyjadroval k drôtom, kamerám, vyhoreniu
elektrární a k sfalšovaniu objednávok, výpoveď svedka T. sa v týchto častiach netýka súdenej veci.
Pokiaľ ide o svedka I., súd mu neuveril, nakoľko sám svedok na záver svojej výpovede spochybnil jej
správnosť (tým, že uviedol, že „nie všetky slová, ktoré vypovedal, sa stotožňujú s myšlienkami, ktoré
myslel“).

Súd ďalšie dôkazy nevykonal z dôvodu, že účastníci žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli.

Podľa § 40 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je
to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu
nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže
robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Pretože žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania (viď č.l. 73), súd najskôr skúmal, kedy začala
plynúť premlčacia doba.
Žalobca v súdenej veci svoje právo na zaplatenie sumy 1 405 049,76 € (resp. 1
683 449,76 € pred čiastočným späťvzatím) odvodzuje z týchto skutkových okolností:
- že spoločnosť ETOP - TRADING a.s. uzatvorila so žalovaným 2 kúpne zmluvy a

- že spoločnosť ETOP - TRADING a.s. na základe týchto kúpnych zmlúv žalovanému dodala 4 204
fotovoltaických panelov v cene 1 683 449,76 €.Pri kúpnej zmluve pritom platí, že kúpna cena je splatná buď v okamihu, ktorý upravuje zmluva alebo v
okamihu, keď predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom - inak povedané pri prevzatí tovaru
kupujúcim (viď napr. aj rozsudky KS v Košiciach sp. zn. 4Cob/101/2012, 4Cob/94/2012).

Žalobca však v konaní nepreukázal, že strany sa dohodli na tom, že kúpna cena bude splatná až po
uplynutí určitého času po dodaní panelov a preto treba vychádzať z toho, že kúpne ceny za 4 204
fotovoltaických panelov sa stali splatné v momente dodania týchto panelov žalovanému.
Vkonanínebolpredloženýžiadnydodacílist,ktorýbypreukazoval,vktorýkonkrétnydeňdošlokdodaniu
panelovžalovanému.Súdvychádzajúczfaktúrč.21100089ač.21100093-konkrétnezkolóniek„Dátum

dodania“dospelkzáveru,že3084panelovboložalovanémudodaných1.6.2011aže1120panelovbolo
žalovanému dodaných 17.6.2011 (tieto dátumy dodania tovaru sú zhodné aj na faktúrach vystavených
systémom Money S3 aj systémom Overtura); žalovanému teda dňa 1.6.2011, resp. 17.6.2011 vznikla
povinnosť zaplatiť kúpne ceny.
Z § 391 ods. 1 Obchodný zákonník vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo uplatniť na súde - rozhodujúci je teda ten okamih, keď predávajúcemu objektívne vznikla možnosť

podať žalobu na súd.
Vzhľadom na horeuvedené dátumy vzniku povinnosti zaplatiť kúpnu cenu potom možnosť podať žalobu
objektívne vznikla deň nasledujúci po dni, keď predávajúcemu vznikol nárok na zaplatenie ceny - t.j.
2.6.2011, resp. 18.6.2011.
Premlčacia doba teda začala plynúť 2. júna 2011, resp. 18. júna 2011 a uplynula 2. júna 2015, resp. 18.

júna 2015 (viď rozsudok NS SR 1Obo 338/1998). Pretože žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej
doby a žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd žalobu zamietol - z citovaného § 388 ObZ totiž
vyplýva, že ak povinná osoba namietne premlčanie, súd nemôže právo priznať.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že v spise sa nachádzajú 2 verzie každej zo

žalovaných faktúr - jedna verzia spracovaná v systéme Money S3 (viď č.l. 20, 63) a druhá verzia
spracovaná v systéme Overtura (viď č.l. 65, 66).
Verzie týchto faktúr sú zhodné čo do fakturovaných súm (t.j. 1 234 956,96 €, resp. 448
492,80 €), čo do dátumov vystavenia (t.j. 1.6.2011) a čo do dátumov dodania (t.j. 1.6.2011), pričom
odlišnosť je v dátume splatnosti - keď na faktúrach vystavených v systéme Money S3 sú uvedené

dátumy splatnosti 1.8.2011, kým na faktúrach vystavených v systéme Overtura sú uvedené dátumy
splatnosti 1.7.2011, resp. 17.7.2011. Za relevantné súd považoval faktúry vystavené v systéme Overtura
- z výsluchu svedka M. a svedkyne Q. totiž vyplýva, že žalovanému boli doručené práve faktúry
vystavené systémom Overtura - teda faktúry splatné 1.7.2011, resp. 17.7.2011. Ak by sa teda za začiatok
premlčacej doby brali dátumy splatnosti uvedené vo faktúrach (hoci v konaní nebolo preukázané, že

dohodou bola upravená iná splatnosť ako v deň prevzatia panelov a teda nie je dôvod vychádzať z
dátumov splatností uvedených vo faktúrach), aj v tomto prípade sú žalované sumy premlčané.

Pre úplnosť súd považuje za vhodné uviesť aj nasledovné:
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že úpadca mal peňažné pohľadávky voči žalovanému (viď faktúry

na č.l. 65 a 66) a že žalovaný mal peňažné pohľadávky voči úpadcovi (viď dodacie listy na čl. 78 - 106).
Za tejto situácie potom stačilo, aby čo i len jedna strana urobila prejav smerujúci k započítaniu. Takýto
prejav bol žalovaným skutočne urobený - a to 15. augusta 2011 (viď č.l. 126 v spojení s č.l. 133) a v
zmysle § 580 Občianskeho zákonníka tak došlo (aj) k zániku žalovaných pohľadávok.
Vsúvislostisozapočítacímprejavomnač.l.133spisusúduvádza,žepodľa§13Obchodnéhozákonníka

akciováspoločnosťaspoločnosťsručenímobmedzenýmkonáštatutárnymorgánom.Štatutárne orgány
však nie sú jediné osoby, ktoré môžu urobiť právny úkon za právnickú osobu. Právnickú osobu totiž
zaväzuje aj konanie tých, ktorí boli pri prevádzkovaní podniku poverení určitou činnosťou. Z vykonaného
dokazovania je pritom zrejmé, že B. Q. bola pri prevádzkovaní podniku žalovaného poverená takou
činnosťou, pri ktorej obvykle dochádza práve k podpisovaniu zápočtov.

Z rovnakého právneho dôvodu (t.j. § 15 Obchodného zákonníka) úpadcu zaväzuje konanie Y.. I., ktorý
tiež dňa 5.8.2011 podpísal prejav smerujúci k započítaniu. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé,
že Y.. I. bol pri prevádzkovaní podniku úpadcu poverený činnosťou obchodného riaditeľa. Podľa názoru
súdu zo samotnej skutočnosti, že Y.. I. bol obchodným riaditeľom, potom mohla tretia osoba, s ktorou

Y.. I. konal, usúdiť, že v rámci štruktúry úpadcu je Y.. I. na takej vysokej pozícii, že môže podpísať aj
zápočet, ktorý sa týka hoci aj sumy 1 405 049,76 €; podľa názoru súdu teda konanie Y.. I. spočívajúce
v tom, že sám podpísal zápočet zo dňa 5.8.2011 (č.l. 40) zaväzovalo úpadcu (dňa 5.8.2011 nakoniec
Y.. I. ešte nebol členom predstavenstva).Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť aj to, že ani v § 580 a 581 Občianskeho zákonníka a ani v §
358 až 364 Obchodného zákonníka nie je upravené, že jednostranný započítací prejav alebo dohoda o
započítaní musia byť urobené v písomnej forme. Pri započítacom prejave teda nie je potrebné, aby sa do

sféry protistrany dostala listina, na ktorej sa nachádza vlastnoručný podpis konajúcej osoby. Skutočnosť,
že úpadcovi bol doručený započítací prejav iba vo forme dátového súboru vzniknutého zoskenovaním
pôvodnej listiny teda nespôsobuje neplatnosť započítacieho prejavu pre nedostatok formy.

Pokiaľ ide o namietaný nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, na úvod treba uviesť, že pokiaľ ide o

zmluvu o predaji podniku, skutočne prevláda názor, že veci, práva (teda aj pohľadávky) a iné majetkové
hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku nie je potrebné v zmluve o predaji podniku individualizovať
(viď ASPI - LIT30973SK). Takýto názor potom na prvý pohľad skutočne môže viesť k záveru, že prípadné
pohľadávky spoločnosti ETOP - TRADING, a.s. voči žalovanému, aj napriek tomu, že tieto nie sú
výslovne zmienené v predmetnej zmluve, automaticky prešli na spoločnosť Etop Green Energy, s.r.o..
Tento záver však obstojí iba v prípade, ak by bola uzatvorená zmluva o predaji celého podniku - v takom

prípade logicky nebudú (napriek objektívne nejasnosti zmluvy, v ktorej by chýbal taxatívny výpočet vecí,
práv a záväzkov...) vznikať pochybnosti, či tá - ktorá vec, resp. pohľadávka prešla na kupujúceho alebo
nie. Nebude tu totiž okrem predávaného podniku existovať žiadny „zvyškový“ podnik, ktorého majiteľ
by mohol tvrdiť, že vec, resp. pohľadávka, resp. záväzok patrí do tohto „ zvyškového“ podniku.
Naproti tomu pri zmluve o predaji časti podniku z pôvodného podniku vzniknú dva podniky, pričom každý

bude mať iného majiteľa. Zákon preto umožňuje predať časť podniku iba v prípade, že táto časť tvorí
samostatnú organizačnú zložku (viď § 487 Obchodného zákonníka). Táto samostatnosť organizačnej
zložky sa pritom prejavuje tým, že o tejto zložke sa vedie samostatné účtovníctvo (viď napr. rozsudok
NS ČR 29Cdo/4773/2008). Pre vylúčenie pochybností o prípadnom rozpore s § 4 ods. 4 zákona o
účtovníctve súd považuje za potrebné uviesť, že v tejto súvislosti ide o vedenie tzv. vnútroorganizačného

účtovníctva.
Pretože v konaní nebolo preukázané (práve týmto vnútroorganizačným účtovníctvom), že žalované
pohľadávky prešli na spoločnosť Etop Green Energy, s.r.o., súd sa nestotožnil s názorom žalovaného
o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

Na druhej strane treba poukázať aj na to, že zmluva o predaji časti podniku má prílohu č. 2, v ktorej
je uvedený výslovný zoznam pohľadávok. V tomto zozname pohľadávok však absentujú pohľadávky
voči žalovanému zo žalovaných faktúr. Pretože je nelogické predpokladať, že ak úpadca v zozname
pohľadávok uviedol pohľadávku vo výške 79,71 € (viď č.l. 50), že by zabudol na pohľadávku vo výške

1,4 milióna €, súd dospel k záveru, že úpadca bol dňa 1.8.2012 presvedčený, že žalované pohľadávky
v tom čase už neexistovali - a to práve vzhľadom na ich započítanie

Žalovaný mal vo veci plný úspech a súd mu preto podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
priznal:

- odmenu 3 793,01 € za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 23.11.2015 (č.l. 35)
- odmenu 3 793,01 € za písomné vyjadrenie dňa 26.11.2015 (č.l. 32)
- odmenu 3 793,01 € za účasť na pojednávaní dňa 2.12.2015 (č.l. 71)
- odmenu 7 586,02 € za účasť na pojednávaní dňa 1.2.2016 (č.l. 110)
- odmenu 3 793,01 € za účasť na pojednávaní dňa 14.3.2016 (č.l. 134)

- odmenu 3 793,01 € za účasť na pojednávaní dňa 18.4.2016 (č.l. 144)
- odmenu 3 793,01 € za účasť na pojednávaní dňa 4.5.2016 (č.l. 155)
- režijný paušál 7 x 8,39 €.
Tarifnú odmenu a režijný paušál súd zvýšil o DPH.

Súd však nepriznal odmenu za spísanie podania zo dňa 11.12.2015 (č.l. 75) - toto podanie je totiž iba
sprievodným listom k zasielaným listinným dôkazom a teda ho nemožno považovať za podanie vo veci
samej.

Súd považuje za vhodné uviesť aj to, že ani § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších

predpisov nebráni tomu, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania - konanie sp. zn.
14Cb/255/2015 totiž nie je konanie, ktoré súvisí s konkurzným konaním (viď uznesenie NS SR 6Ndc
33/2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.