Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207107
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114207107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1.) U.
Š., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. XX, XXX XX J., právne zastúpený advokátom JUDr. Patrik Podhorský, so
sídlom Zámocká 8, 811 01 Bratislava 2.) A. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. R. XX, XXX XX L., o zaplatenie
3.070,08,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 17C/333/2014-159 zo
dňa 24. apríla 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., III.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Zastavuje konanie v časti čo do istiny 575,64 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 143,52 Eur

a 8,5% z sumy 575,64 Eur od 21.3.2011 do zaplatenia.

III. Žalovaní v rade 1. a 2. majú náhradu trov konania vo výške 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52, § 53 ods. 1, 9, § 524, § 525 ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 255 zákona č. 160/2015 Z. z.
civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal po čiastočnom späťvzatí žaloby úhrady
dlžnej pohľadávky 2.494,- Eur s prísl. od žalovaných, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky od postupcu Slovenská sporiteľňa zo dňa 27.06.2013 a uplatňuje si splátky úveru splatné
od 20.03.2010 do 20.06.2015 v počte 64 s tým, že sa stali splatnými 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Postúpenie pohľadávky oznámila Slovenská sporiteľňa žalovaným listom
zo dňa 07.09.2013. Slovenská sporiteľňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 20.05.2013

ku dňu 17.05.2013, čím sa stala pohľadávka splatnou a ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
predstavuje sumu 3.820,33,- Eur. Súdu bola predložená výzva bez dátumu, v ktorom Slovenská
sporiteľňa vyzvala žalovaného v 1. rade k úhrade omeškaných splátok ku dňu 28.02.2010 vo výške
201,92,- Eur do 10 dní od doručenia uvedenej výzvy. Doklad o doručení tejto výzvy žalovanému v 1.rade žalobca nepredložil, nepredložil ani dôkaz, ktorým by bolo preukázané doručovanie tejto zásielky.
Zmluva, ktorú uzatvorili účastníci o zabezpečovacom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §
52 OZ a vzťahuje sa na ňu zvýšená ochrana spotrebiteľa. Z výpisu účtu žalovaných vyplýva, že od

20.11.2009 sa dostali do omeškania z dôvodu neplatenia mesačných splátok. V danom prípade sa
však jedná o postúpenie bankovej pohľadávky, pri ktorej musia byť dodržané všetky postupy uvedené
v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 a v prípade postúpenia pohľadávky bez súhlasu dlžníka
musí tomu predchádzať výzvy dlžníkovi v písomnej forme na úhradu omeškaného peňažného záväzku
s následkom možnosti postúpenia pohľadávky, ak ide o omeškanie presahujúce jeden rok. Teda banka

má možnosť po jednoročnom omeškaní klienta postúpiť svoju pohľadávku, avšak ju to nezbavuje
povinnosti doručiť klientovi výzvu na úhradu omeškaného peňažného záväzku s následkom možnosti
postúpenia pohľadávky. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 o bankách je kogentné ustanovenie, nie dispozitívne, ako tvrdí žalobca a povinnosť
upozornenia spotrebiteľa na omeškanie v lehote nie kratšej ako 15 dní v prípade spotrebiteľských zmlúv
vyplýva aj z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ktorým sa modifikuje ustanovenie § 565 OZ pri spotrebiteľských

zmluvách.Ztohovyplýva,žeuplynutie3-mesačnejlehotyodsplatnostinezaplatenejsplátkynepostačuje
na splatnosť celého peňažného dlhu, ale zákon vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje
právo na zaplatenie celého dlhu a veriteľ musí toto právo uplatniť v lehote 15 dní. Po jej uplynutí sa
právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky stáva až vtedy účinným. Banka však neupozornila
žalovaných v zákonom určenej lehote na uplatnenie svojho práva - vyhlásenie splatnosti pred tým,

než tento úver zosplatnila a preto nemohlo dôjsť k vyhláseniu splatnosti. Právny predchodca žalobcu
zosplatnil tento úver v rozpore so zákonom a preto je taký postup v rozpore so zákonom podľa § 39 OZ.
Tvrdenie žalobcu, že výzva bola zasielaná s mimoriadnym vyhlásením zosplatnenia nebolo preukázané.
Na základe vyššie uvedených dôvodov zamietol žalobu z dôvodu, že nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky a tým nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na vymáhanie pohľadávky. Postupník,

na ktorého postupca previedol svoju pohľadávku nie je chránený ani v prípade, ak konal v dobrej viere.
6alobca nebol v konaní procesne úspešný, nevzniká mu nárok na náhrad trov konania, žalovaní boli
úspešní preto im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o ktorých rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti časti, v ktorej súd zamietol
žalobu žalobcu z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení
pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu postupníka a súd má z týchto
oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o

postúpení. Uviedol, že zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom
postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu je
zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného
záväzku. Správnosť o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť
posúdením druhej vety citovaného zákona. Poukázal na to, že ak by zákonodarca v predmetnom

ustanovení mienil upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý už je
splatný a s ktorým je dlžník v omeškaní, potom by druhá veta ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná. K oprávneniu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalobcom
uviedol, že právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť
vyhlásil až žalobca, a to podaním zo dňa 19.07.2013 označeným ako „Výzva k úhrade a Oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. Poukázal na ust. § 524 a § 488 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého základným právom veriteľa je právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu, pričom
citoval aj rozhodnutia Krajských súdov v Bratislave a Trenčíne. Je zrejmé, že banka môže postúpiť
peňažnýzáväzokakocelok,vrátanepríslušenstvaavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverupostupcom
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o

bankách nemožno spájať s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Uviedol,
že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca má za to, že záver súdu o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie pre nepreukázanie splnenia podmienok podľa ust. 92 ods. 8 Zákona o bankách
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zastáva názor, že aktívnu vecnú legitimáciu

v konaní preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj
zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a
nárok na uplatnený žalobou je v plnom rozsahu dôvodný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudokzmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 281,61,- Eur.

5. K odvolaniu podali vyjadrenie žalovaní, ktorí uviedli, že odvolanie považujú za nedôvodné, so
skutočnosťami v ňom uvedenými sa nestotožňujú a naopak majú za to, že rozsudok súdu prvého stupňa
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Namietali, že výzva pred postúpením pohľadávky
nebola bankou žalovanému nikdy doručovaná ani zasielaná. Uvedená výzva je vytlačená zo systému
bez toho, aby bola zaslaná žalovaným. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy žalobca neuniesol

dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Ďalej mali za to, že ak by žalobca dodržal podmienky
postúpenia pohľadávky, banka nemôže postúpiť pohľadávku ktorá nie je splatná. Uviedol, že banka
vopred neupozornila žalovaného v lehote určenej zákonom na uplatnenie svojho práva pred tým ako
úver zosplatnila, teda nemohlo dôjsť k vyhláseniu splatnosti. Domnievajú sa, že právny predchodca
žalobcu úver zosplatnil v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením a takýto postup odporuje zákonu
a preto je neplatný. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky,

pričom toto oprávnenie môže realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca
nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Uviedli, že s prihliadnutím na právnu argumentáciu jednoznačne
vyplýva, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Uviedli, že súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, keď vyhodnotil postúpenie pohľadávky za neplatné z dôvodu nedodržania podmienok
postúpenia pohľadávky. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným aj trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

6. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaných nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní s
výnimkou označenia zmluvy, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky. Uvedenú skutočnosť
však odvolací súd posúdil ako zrejmú nesprávnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorá
nemala vplyv na právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Odvolací súd si osvojuje

odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti rozsudku v súvislosti s odvolacími dôvodmi
dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p.):

9. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru
o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre

platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu. Teda zásadnou otázkou odvolacieho súdu,
ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na
postúpenie tzv. bankovej pohľadávky.

10. Zákon o bankách predstavuje lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý čo sa týka

inštitútu cesie sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. V súvislosti s
odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt a výkladom ustanovenia
§ 92, ods. 8 Zákona o bankách odvolací súd má za to, že spôsobilým predmetom postúpenia v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1)
splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol

klient banky (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky.

11. Ak odvolateľ vo svojom odvolaní poukazuje na odlišné názory vyslovené v rozhodnutiach iných

krajských súdov, odvolací súd poznamenáva, že nie je viazaný názorom vyslovenom v inom rozhodnutí,
pričom tieto rozhodnutia nemusia byť založené ani na rovnakých skutkových základoch. Odvolací
súd je povinný prihliadať na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pričom krajské
súdy nepredstavujú najvyššie súdne autority a taktiež rozhodnutia, na ktoré odvolateľ poukázalnepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Skutočnosti uvedené v odseku 8 § 92 Zákona o bankách
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky (obdobný právny názor vyslovený aj v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove,

sp. zn. 6Co/119/2013, 19 Co/194/2015 a 4Co/145/2014). Splnenie uvedených osobitných zákonných
predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky
rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej
banky.

12. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo
podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor
so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon
zakazuje (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené
neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v
týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky,

ktorá na postupníka prechádza pre neplatnosť zmluvy.

13. Zo znenia citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že prvá obligatórna
podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky
doručená a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie

ako 90 kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky
doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku
inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je
základným a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť. Že žalobca nepreukázal už prvú

obligatórnu podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Písomné oznámenia postupcu o
postúpení pohľadávky zo dňa 07.09.2013 adresované žalovaným, ktoré priložil žalobca k žalobe a na
ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.

14. Po splnení tejto podmienky môže banka pristúpiť k postúpeniu „spôsobilej pohľadávky“, teda

pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách totiž vyplýva,
že ak je klient banky napriek jej písomnej výzve v kvalifikovanom omeškaní „čo len s časťou svojho
peňažného záväzku“ voči banke môže banka svoju „pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku“ postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. V rozpore s uvedeným tvrdením odvolacieho súdu
žalobca vo svojom odvolaní namieta, že pri kvalifikovanom omeškaní klienta banky s časťou svojho

peňažného záväzku (nesplatených niekoľko splátok) má banka v zmysle Všeobecných obchodných
podmienok oprávnenie postúpiť inému subjektu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, pohľadávku z celého
úveru. Takýto výklad žalobcu však nezodpovedá účelu, zmyslu a logickému posudzovaniu § 92 ods. 8
Zákona o bankách.

15. Odvolací súd nijako nespochybňuje oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z celého úverového
vzťahu, avšak to by musela Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpiť k ukončeniu úverového vzťahu
(vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru). Takýmto spôsobom postupujú ostatné bankové subjekty na
finančnom trhu.

16. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil
záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane
druhej, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy-
preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.05.2013.

17. Z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7 Zákona o bankách) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút

postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“
Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila zmluvou z 28.06.2011 predmetnú pohľadávku z úveru
v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Keďže ku
dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný, celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti),Slovenská sporiteľňa, a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z
neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 28.06.2011 je z uvedených dôvodov
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi v spore chýba aktívna

vecná legitimácia. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s právnym názorom vyjadreným súdom prvej
inštancie, v zmysle ktorého žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže
vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno
podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený mimoriadnu
splatnosť predmetného úveru vyhlásiť.

18. K námietke žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou
vecnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky, keďže uvedené ustanovenie je o úprave výnimiek z
bankového tajomstva a nie je o platnosti postúpenia pohľadávky, odvolací súd takýto výklad považuje
za účelový. Žalobca predmetnou argumentáciou v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané
podmienky v predmetnom ustanovení, ale nenesie za to žiadne následky a banka na neho platne

postúpila pohľadávku. Ak by súd prijal takúto argumentáciu, banka ako inštitúcia prísne regulovaná
štátomprostredníctvomNárodnejbankySlovenska,ktorávykonávasvojučinnosťnazákladebankového
povoleniabymohlaneobmedzenepostúpiťpohľadávkuzbankovéhoúverunebankovejinštitúcii(zväčša
inkasným spoločnostiam), ktoré nie sú nositeľom takéhoto bankového povolenia. Uvedený výklad
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách odvolací súd považuje za neprípustný a nesprávny, pretože

obchádza zákon a umožňuje tzv. nebankovkám spravovať bankový úver, pričom na túto činnosť nie sú
oprávnené.

19. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie
pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods.

8 Zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splanenévčasepostúpeniapohľadávky.Zdôvodu,žetietoskutočnostivprejednávanejvecipreukázané
neboli súd prvej inštancie správne dospel k záveru že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.,
tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100% voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).