Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202538
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8214202538.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu Z. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., P. XX, zast. JUDr. Vladimír Poch, advokát, Hviezdoslavova 3, Bardejov
proti žalovanému S.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. Q. XX, zast. JUDr. Peter Farkaš, Advokátska
kancelária spol. s r.o., Jahodová č. 6748/8, Prešov, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva, uzavretá dňa 27.8.2009 medzi žalobcom ako predávajúcim a

žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je byt č. 15 o výmere 69 m2, nachádzajúci sa na prízemí
obytného bloku C 22, na P. W. Č. XX I. G., súpisné číslo XXX, na parcele CKN 54, zapísaný na LV č.
XXXX, katastrálne územie G., Q. G., Q. G., s príslušenstvom a súčasťami v celosti, spolu s podielom
7503/135100 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach,
j e n e p l a t n á .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, podľa pomeru úspechu žalobcu

vo veci, ktorý činí 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Štát m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
skončí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 12.6.2013 sa žalobca domáhal voči vtedy
žalovanému ako žalovanému v 1. rade a Okresnému úradu Bardejov, katastrálny odbor ako žalovanému
v 2. rade, aby súd určil, že kúpna zmluva, uzavretá dňa 27.8.2009 medzi žalobcom ako predávajúcim
a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol byt č. 15 na prízemí obytného bloku C
22, na P. W. XX I. G., súpisné číslo XXX na KN 54, s príslušenstvom a súčasťami v celosti, spolu s
podielom7503/135100naspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachjeneplatná,pretožežalobcovi
nebola vyplatená kúpna cena, znalecký posudok nebol vypracovaný, v skutočnosti žalobca nechcel

predať byt, iba ho založiť a v čase podpisu nebol spôsobilý rozpoznať následky právneho úkonu, ktorý
uzatváral. Obaja žalovaní navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Veci bola pridelená spisová značka
4C 127/2013. Rozsudkom č.k. 4C 127/2013 - 51 zo dňa 12.2.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 11.3.2014, súd nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade zamietol, v zamietavej časti náhradu trov
konania účastníkom nepriznal, nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie,
ktorému bola pridelená spisová značka 4C 58/2014.

3.Súd vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami účastníkov, znaleckým posudkom S.. A. č. 20/2015,
spisom 4C 127/2013, ostatným spisovým materiálom.4. Účastníci tohto konania, žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci, uzavreli dňa 27.8.2009
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti - bytu č. 15, nachádzajúcom sa na prízemí

obytného bloku C 22, súpisné číslo XXX na ulici P. XX I. G., s príslušenstvom a súčasťami v celosti, spolu
s podielom 7503/135100 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného bloku, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený. Znaleckým
posudkom S.. A. č. 20/2015 bolo zistené, že u žalobcu bola v roku 1973 zistená prvá ataka schizofrénie s
katatónnym rysom, bol intenzívne liečený takmer 7 mesiacov a od roku 1973 do roku 1986 spolu 22 krát

hospitalizovaný a liečený na psychiatrickom oddelení. V roku 1978 prestal pracovať a bol invalidizovaný
s diagnózou schizofrenia simplex. Jeho ochorenie malo menlivý charakter a manifestovalo sa prejavmi
všetkých foriem schizofrénie. Do roku 1999 bol ambulantne liečený a 6.7.1999 bol odporučený na
hospitalizáciu pre zhoršenie stavu. Dňa 21.5.2003 a dňa 20.4.2005 bol privezený políciou pretože
napádal príbuzných a správal sa agresívne, po nasadení liečby bol prepustený do ambulantnej liečby.
Je primárne simlexný, s útlmom aktivity a neschopný nadväzovať adekvátne interpersonálne vzťahy,

je ovplyvniteľný, trpí nedostatočnou kritickosťou a nadhľadom so snahou o sociálnu izoláciu, ako aj
autizmom, čo je všetko dôsledkom schizofrenického ochorenia. Z lekárskeho hľadiska žalobca trpí
paranoidnou schizofréniou v chronickom priebehu, čo je chronické duševné ochorenie, ktoré prebieha u
žalobcu už 40 rokov, so závažne narušeným vnímaním, myslením, konaním, emotivitou, čo vyžadovalo
viac ako 25 rokov hospitalizácie pre závažné psychotické dekompenzácie. Pre toto ochorenie je od roku

1978 v plnom invalidnom dôchodku a je sústavne psychiatricky liečený. Podľa psychiatrického nálezu
MUDr. Korbovej zo dňa 3.7.2009, teda z obdobia krátko pred podpisom kúpnej zmluvy s žalovaným,
trpel žalobca uvedeným chronickým procesuálnym ochorením s postprocesuálnym defektom osobnosti
a reziduálnymi príznakmi, pre ktoré vyžadoval doživotnú chronickú liečbu a pravidelné psychiatrické
kontroly. Počas celej liečby, minimálne však od roku 1978 nedošlo u žalobcu k takému zlepšeniu

psychického stavu, aby bol čo i len znížený stupeň invalidity, alebo vysadená antipsychiotická liečba.
Ochorenie u žalobcu narušilo celý proces smerujúci k vôľovému konaniu - posúdenie potreby,
chcenie, motivačný proces a rozhodnutie. na základe vyšetrenia znalec dospel k záveru, že žalobca
dňa 27.8.2009 v čase uzavretia kúpnej zmluvy s žalovaným trpel závažnou duševnou poruchou -
paranoidnou schoizofréniou, v dôsledku ktorej nedokázal posúdiť obsah a následky takéhoto konania,

ale aj toto konanie ovládať. Znalec pri svojom výsluchu dňa 30.11.2015 uviedol, že invalidita žalobcu je
jedna vec a spôsobilosť konať právne úkony je druhá vec. Žalobca vie, že potrebuje niekoho kto by mu
radil, kto mu má pomôcť, pretože keď sa s nikým neradil, tak sa dostal do problémov. Predpokladom
jeho choroby je nekritickosť. Nepripúšťa si, že má chybu, že robí chyby, že potrebuje liečbu a pomoc.
Znalecký posudok nechcel doplniť. Žalobca trpí paranoidnou schyzofréniou. Je to ťažké duševné

ochorenie, s hrubo narušeným vnímaním, správaním, emotivitou a vnímaním reality. K duševnému
stavu žalobcu sa pred rokom vyjadrovali aj dvaja znalci z Prešova, ktorí jednoznačne potvrdili jeho
nespôsobilosť v čase skutku. Jednalo sa o znalcov MUDr. Mikulu a Moravčíka, ktorí dospeli k rovnakému
záveru ako on. Poukázal na odborné závery desiatok komisií, že žalobca trpí ťažkou duševnou
poruchou, ktorá má vplyv na jeho správanie, to nemôže ignorovať, vrátane záverov súčasnej ošetrujúcej

lekárky MUDr. Korbovej a iných lekárov, ktorí ho liečili. V tejto súvislosti si naštudoval vyše 1000
strán. Choroba žalobcu a jeho súčasný zdravotný stav ovplyvňuje jeho schopnosť vnímania reality,
uvedomenie si reality a svojho správania a má vplyv aj na realizácie jeho činnosti. To všetko je narušené.
Môže mať lepšie a horšie dni, ale jeho choroba má v podstate vplyv na jeho každodenné správanie a na
všetky úkony ktoré pritom robí, v podstate na jeho každodennú činnosť. Na rozhodnutiach žalobcu majú

veľký vplyv ľudia. Ak niekomu dôveruje, tak urobí čo mu povedia. Interpretácia daného konania môže
byť iná z jeho pohľadu a z pohľadu tretej strany. Dôležité je, že v dôsledku svojho zdravotného stavu v
danom čase takýto právny úkon urobiť nemohol, resp. nemohol urobiť zodpovedne.

6. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

7. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.9. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

10. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, jeho vôľa
pri uzatvorení kúpnej zmluvy s žalovaným dňa 27.8.2009 nebola určitá a vážna, keďže v danom čase
trpel závažnou duševnou poruchou - paranoidnou schoizofréniou, v dôsledku ktorej nedokázal posúdiť
obsah a následky takéhoto konania, ale aj toto konanie ovládať. Preto je takýto prejav vôle žalobcu v

rozpore s ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje podmienky platného právneho
úkonu a keďže žalobca konal v duševnej poruche v zmysle ustanovenia ô 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nemôže byť jeho právny úkon, spočívajúci v predaji ( a súhlase s predajom) vlastného bytu
žalovanému, platný.

11. K námietkam žalovaného, že žaloba je zmätočná súd uvádza, že k absolútnej neplatnosti súd

prihliadaexoffo,akžalobcatvrdilviacerédôvodyneplatnostiprávnehoúkonu,ktorýmbolakúpnazmluva
medzi účastníkmi zo dňa 27.8.2009 a súd zistil jeden takýto dôvod neplatnosti, ktorý navyše žalobca
v žalobe opísal, keďže uviedol, že nebol spôsobilý rozpoznať následky tohto právneho úkonu, je v
podstate nedôvodné, či v žalobe uviedol aj iné skutočnosti, ktoré s vecou súviseli viac alebo menej. Súd
po zistení právneho dôvodu absolútnej neplatnosti danej kúpnej zmluvy vo veci nebol povinný zaoberať

sa ostatnými právnymi, alebo inými dôvodmi, ktoré v žalobe žalobca uvádzal, pretože je na súde, ako
vec právne posúdi, žalobca nemusí uvádzať právne dôvody, postačí, ak zo žaloby nepochybne vyplýva
čoho sa domáha a z akých dôvodov. Tieto esenciálne náležitosti žaloba v tomto konaní obsahuje.
K námietkam žalovaného, že sa jedná o simulovaný právny úkon súd uvádza, že nedostatočná
spôsobilosť žalobcu uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu spôsobuje jej neplatnosť a teda aj neplatnosť

iného úkonu, ktorým účastníci mohli zastierať skutočný dôvod ich právneho úkonu. Ak žalobca nebol
spôsobilý uzavrieť kúpnu zmluvu, tak nebol spôsobilý uzavrieť ani inú zmluvu, namiesto nej, keďže
takýto simulovaný právny úkon predstavuje zložitejšiu právnu konštrukciu než bežný právny úkon,
ktorým je napríklad kúpna zmluva a k čomu je potrebné mať ešte zložitejšie myslenie, než pri bežných
a jednoduchých právnych úkonoch. Práve nedostatok vôle zo strany žalobcu spôsobil neplatnosť

právneho úkonu, žalobca nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania, jeho vôľa uzavrieť kúpnu
zmluvu teda nemohla byť vážna a určitá.
K námietkam žalovaného, že tvrdenia žalobcu, že nevedel, že sa jedná o predaj bytu sú špekulatívne
súd uvádza, že paranoidná schyzofrénia, prítomná u žalobcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy podľa
znaleckéhoposudkuvylučovala,žežalobcavedel,čopodpisujeaaképrávnenásledkysústýmspojené.

Špekulatívnosť žalobcu sa teda nijako nepreukázala.
K námietkam žalovaného ohľadne uvedenia do omylu súd uvádza, že relatívnou neplatnosťou právneho
úkonu nebolo potrebné ani hospodárne sa v tomto konaní zaoberať, pretože kúpna zmluva trpí
absolútnou neplatnosťou a na vyslovenie tejto neplatnosti postačí jeden dôvod, ktorý má sám osebe
takýto následok, nie je potrebné, aby ostatné dôvody existovali a súd ich po zistení jedného dôvodu

absolútnej neplatnosti právneho úkonu nemusí zisťovať (dokonca by ich ani zisťovať nemal, pretože
akékoľvek zistenia - ak by sa aj všetky ďalšie dôvody či relatívnej alebo absolútnej neplatnosti právneho
úkonu nepotvrdili, nič sa na pôvodnom zistení nemení).
K námietkam žalovaného, že žalobca nebol spôsobilý splnomocniť advokáta zastupovaním vlastnej
osoby ažetedasamotnážalobaniejepodpísanáoprávnenouosobousúduvádza,ževsúčasnostinieje

možné fyzickú osobu pozbaviť spôsobilosti k právnym úkonom, ale iba obmedziť. Takéto rozhodnutie je
však účinné od právoplatnosti do budúcna, nie do minulosti. Tu je však potrebné si uvedomiť, že žalobca
niejeosobou,ktorábybolaúplnenespôsobilá,resp.jejspôsobilosťbybolaobmedzenánatakmervšetky
právne úkony, čo znalec veľmi zrozumiteľne na výsluchu dňa 30.11.2015 vysvetlil. Žalobca vedel, že
urobil uzavretím kúpnej zmluvy s žalovaným chybu, pretože mu hrozilo vysťahovanie sa z neho. Možno

nedokázal presne usúdiť, aký právny úkon uzavrel a aké jednotlivé právne následky mu z toho plynú,
ale nepochybne vedel, že má problém, pretože môže prísť o strechu nad hlavou a riešil to. Skutočnosť,
že žalobca si je vedomý problémov, ktoré mu hrozia, naostatok vyplýva aj zo sťažnosti, ktorú žalobca po
ukončení dokazovania ( ale pred vyhlásením rozsudku) adresoval predsedníčke súdu a v ktorej okrem
iného popisuje svojím spôsobom okolnosti, ktoré sa stali. Pochybnosti o právnom úkone, spočívajúcom

v podpise plnomocenstva pre zástupcu žalobcu podľa názoru súdu nemôže byť dôvodom pre odopretie
spravodlivosti a už vôbec nie pre zamietnutie žaloby, keďže výsledky dokazovania bez akýchkoľvek
pochybností poukazujú na neplatný právny úkon žalobcu, ktorým previedol na žalovaného svoj byt a pre
ktorý mu hrozí neoprávnený zásah do práva na ústavného bývanie.12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, pričom pomer úspechu žalobcu vo veci predstavuje
100%. O trovách štátu súd rozhodol podľa st. §§ 262 ods. 1, 262 ods. 2, 255 ods. 1 C.s.p. a 470 ods.
1 C.s.p, ktoré štátu vznikli v súvislosti so znaleckým posudkom S.. A. č. 20/2015 vo výške 19,5 Eur,
ktoré štát prostredníctvom súdu znalcovi zaplatil, pričom štát má voči v celom rozsahu neúspešnému
žalovanému nárok na ich úhradu, o výške ktorých bude rovnako rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo

rozhodnutie vyhlásené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.