Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/281/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112231253
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112231253.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava
proti žalovanej Slovenskej republike Ministerstvu spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo

dňa 17.2.2015 č. k. 18C/548/2012-124 a odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné
z 21.4.2015 č. k. 18C/548/2012-145 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poukázal na to, že pôvodnými žalobami spojenými na spoločné konanie sa žalobca vo vzťahu k
žalovanej domáha zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď v konkrétnych
exekučných veciach konal ako exekučný súd Okresný súd Prešov, v ktorých súdny exekútor v súlade s

§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku predložil súdu návrh žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom, požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a súd takéto
poverenie vydal. Následne podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku boli exekučnému súdu doručené v
týchto veciach návrhy oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Žalobca očakával, že súd mu svojou
činnosťou poskytne súdnu ochranu a v zákonom stanovenej lehote dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu. O týchto návrhoch nerozhodol exekučný súd včas napriek tomu, že podaný návrh

spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom.

VtejtosúvislostisúdprvéhostupňapoukázalajnakonkrétneexekučnékonaniaOkresnéhosúduPrešov,
a to 28Er/3006/2002, 26Er/3535/2004, 26Er/868/2005, 26Er/2420/2004, 26Er/56/2003, 23Er/613/2004
a napokon 7Er/2429/2003, ako aj 26Er/2421/2004. Z obsahu znaleckého posudku znalca S.. N.. K. I.
č. 1/2013 zistil, že tento obsahuje právne hodnotenie predmetu sporu a z obsahu posudku č. 1/2004

Ekonomickej univerzity v Bratislave zistil, že týmto znaleckým posudkom boli vyčíslené náklady na
činnosti žalobcu spojené pri neskorom rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora. Súd prvého stupňa vec
správne posúdil podľa zákona č. 514/2003 Zb. a s poukazom na § 41 a nasl. Exekučného poriadku.
Zdôraznil, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora sa vo všeobecnosti vykonávajú ďalšie
procesné úkony, v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nemožno považovať
za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu. Navyše v konaniach, ktoré

sa začali do 31.8.2005, v tom čase platná právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o takomto návrhu do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného a k zmene v tejto súvislostidošlo až s účinnosťou od 1.9.2005. V tejto súvislosti poukázal prvostupňový súd na ust. § 238 ods. 1
Exekučného poriadku. Podľa názoru súdu prvého stupňa tak žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, možno považovať za hypotetické. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol a o

trovách konania účastníkov rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci
na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v §9 ods. 2 zákona č. 514/2003

Zb.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti
a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Poukázal v tejto súvislosti na
článok 144 ods. 1 Ústavy SR. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V

danomprípadezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnej
lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní

zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami tiež neguje
doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru ESĽ vo Štrasburgu. Žalobca nechápe aký môže mať na
výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s

predmetom konania nesúviseli. Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Ak okresný súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla
škoda, pričom ďalej uvádza, že bližšie nešpecifikoval jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie
pohľadávkypočasobdobiaomeškaniaexekučnéhosúdu,potomsúdnevykonaldostatočnédokazovanie

oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku totiž vyplýva, ktoré
konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou
znaleckého posudku sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú
podrobný prehľad o vynaložení mzdových nákladov, nákladov na tlač, nákladov na úpravu informačného
systému, poštovné náklady a pod.. V konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik

nároku na náhradu škody. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému pojednávaniu
návrhnaprerušeniekonaniazdôvodu,žeprebiehakonanieoprejudiciálnejotázke,ktoroujerozhodnutie
o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti
podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
rozhodnúť. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej mocia/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo

d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť
na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne
vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťoutohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri
aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona
zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo

aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. len tie, ktoré
vznikli od 01.01.2013.

To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca
vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa) uviesť právne významné okolnosti uvedené v

tomto ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať
aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybuje
v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo účinné v čase,
keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavanom
exekučnom konaní uvedenom v žalobe a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek
v priebehu exekučného konania a to aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na
zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konanie začaté
pred 01.09.2005.

Je potrebné predovšetkým konštatovať, že v namietaných exekučných veciach spomínaných súdom
prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k
disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, alebo Ústavného súdu SR, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval.

Je nutné vziať do úvahy aj to, že vychádzajúc z ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.8.2005, právnou úpravou nebola stanovená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. K tejto zmene došlo až s účinnosťou od 1.9.2005, pričom podľa prechodných a záverečných
ustanovení účinných od 1.9.2005, konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do

31.8.2005, ak § 238 ods. 2 Exekučného poriadku neustanovuje inak.

Exekučná vec Okresného súdu Prešov sp. zn. 28Er/3006/2002 (povinná K. A.), sa začala z hľadiska
začatia konania dňa12.8.2002, keď exekučný súd dňa 5.9.2002 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 16.10.2009 bol doručený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom bolo rozhodnuté

uznesením z 11.4.2012. V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 26Er/3535/2004 (povinný S. H.)
bolo konanie začaté 18.8.2004 s tým, že exekučný súd uznesením z 10.4.2012 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju. V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 26Er/868/2005 (povinná E.
T.), žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená 12.5.2005 s tým, že súd
vydal dňa 16.5.2005 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 18.11.2010 bol podaný návrh na zmenu

súdneho exekútora, keď exekučný súd uznesením z 25.4.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju. V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 26Er/2420/2004 (povinný C. K.) bola žiadosť o
udelenie poverenia doručená 4.6.2004. Dňa 2.7.2009 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora
a uznesením zo 16.4.2012 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V konaní Okresného súdu
Prešov sp. zn. 26Er/56/2003 (povinný K. F.) je zrejmé, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená

exekučnému súdu 15.7.2003, ktorý dňa 29.7.2003 poverenie vydal. Podaním z 18.11.2010 navrhol
oprávnený zmenu súdneho exekútora a uznesením z 23.4.2012 tomuto návrhu bolo vyhovené. V konaní
Okresného súdu Prešov sp. zn. 23Er/613/2004 (povinný F. J.) bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručená 8.11.2004. Dňa 9.11.2004 exekučný súd vydal poverenie na vykonanieexekúcie s tým, že dňa 2.7.2009 bol podaný súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a 22.6.2010
tomuto návrhu bolo vyhovené. V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Er/2429/2003 (povinný N.
D.) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu 4.11.2003, keď 10.11.2003 súd

poverenie na vykonanie exekúcie vydal. Dňa 2.7.2009 oprávnený doručil návrh na zmenu súdneho
exekútora a uznesením zo 16.4.2012 sa rozhodlo o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení.
Napokon v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 26Er/2421/2004 (povinný C. C.) žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená 4.6.2004 a uznesením zo 16.4.2012 súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Je teda zrejmé, že vyššie uvedené exekučné veci Okresného súdu Prešov, ktoré žalobca v podaných
žalobách označil, sa začali z hľadiska začatia konania pred 1.9.2005. Ako bolo vyššie naznačené ust. §
44ods.7Exekučnéhoporiadkusanatietovecinevzťahujeaodvolacísúdzdôrazňuje,žeprirozhodovaní
o takto uplatnených nárokoch žalobcu je potrebné vychádzať aj z judikatúry Ústavného súdu SR, pričom
je potrebné použiť závery tohto ústavného orgánu aplikované v rozhodnutí IV. ÚS 606/2012, ktoré sa

týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci.

V nej bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (teda nie návrh na zmenu súdneho
exekútora) podaná 15.08.2011, nasledovala výzva na predloženie rozhodcovskej zmluvy zo 16.04.2012,
ktorá bola predložená 04.05.2012 a uznesením z 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia

zamietnutá. Ústavný súd SR okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ
- žalobca - podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase
väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane
súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne

akceptovateľné.

Ako bolo vyššie naznačené, tieto závery Ústavného súdu SR sú akceptovateľné aj pokiaľ ide o označené
exekučné veci, aj keď nešlo o rozhodnutie súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale
o rozhodnutie o zmene exekútora na základe návrhu oprávneného. Základné zásady nazerania na

problematiku prieťahov v konaní, ktoré boli vyslovené v tomto rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 606/2012 sú aplikovateľné aj na postup súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Naďalej
platí, že žalobca skutočne podával v danom období viacero exekučných návrhov, ktoré následne boli
postupované súdu v podobe návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po udelení takéhoto
poverenia nasledovali ďalšie procesné návrhy (tak ako v predmetnej veci), napr. v podobe návrhu na

zmenu exekútora. Teda platí, že žalobca musí vychádzať z daných technických a administratívnych
možností súdu, ktorý má spracovať hromadné žiadosti a musí počítať aj s určitým zdržaním.

Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Zb., sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť
žalovaného účastníka plynúca zo zákona č. 514/2003 Zb. daná nie je.

Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňarozhodolsprávneouplatnenomnárokuzostranyžalobcu
s poukazom aj na vyššie uvádzané závery a zistenia, a preto rozsudok potvrdil postupom podľa § 219

ods. 1, 2 O. s. p..

Uznesením zo dňa 21.4.2015, č. k. 18C/4548/2012-145, súd prvého stupňa uložil žalobcovi, aby v lehote
15 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- Eur podľa položky č.
7a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.

Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť ako nedôvodné. Tvrdí,
že vydané rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody skutkové a právne, ktoré viedli súd k jeho vydaniu.
Podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom. Spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nepodliehajú spoplatneniu
ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod.. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku
a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku.
V prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosťna podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutímalebonesprávnymúradnýmpostupom.Žalobcovitakbolavrozporesozákonomosúdnych
poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu

prestavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Použitie analógie legis je v prípade vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy
vylúčené. Preto, ak je účastníkovi konania v rozpore so zákonom ukladaná poplatková povinnosť tam
kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Navyše podľa § 18ca zákona o súdnych

poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do tohto obdobia, i keď sa stanú splatnými až po 30.9.2012. V danom prípade bola
žaloba žalobcom podaná pred 1.10.2012. Konanie tak začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Zb.,
a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012. Poukazuje
tiež na viaceré rozhodnutia krajských súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k tejto problematike.

Aj toto rozhodnutie preskúmal odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je nie je.

Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4

ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „poplatkového zákona“), oslobodené od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na
zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k novele zákona o súdnych poplatkoch, pričom bolo vypustené
s účinnosťou od 01.10.2012 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného
oslobodenia vzťahujúce sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.
286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté od 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

Privýkladepredmetnéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnévychádzaťzceléhokontextupoplatkového

zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým

do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj

keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú
povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným úradný postupom

sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na

jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho neprávnym postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny

poplatokzaodvolaniepodľa§6ods.2druhávetapoplatkovéhozákona,položky7asadzobníkasúdnych
poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co 530/2013-97 zo dňa
30.04.2014).

S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.