Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 18Cpr/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116227038
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:4116227038.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: F. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom P. X. XXX, XXX XX D. proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej
forme "ŽSR", so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 o zrušenie výpovede zo
zamestnania takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 11.10.2016, doplnenou a opravenou
podaním doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 21.06.2017, domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zrušiť výpoveď zo zamestnania danú žalobcovi. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od skončenia pracovného pomeru,
t. j. od 01.08.2016 do dňa právoplatnosti rozsudku, povinnosť vrátiť železničný preukaz, ako aj nahradiť
žalobcovi trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na ŽSR pracoval 31 rokov. Svoju prácu vykonával vždy zodpovedne.
V roku 2016 - teraz už nebohý prednosta P.. U. U. ho chcel zo ŽSR prepustiť. Tak usmerňoval

aj svojho námestníka G.. H. M., ktorý je teraz prednostom železničnej stanice Nitra, kde žalobca
naposledy pracoval. Najskôr ho falošne obvinili z práce pre inú spoločnosť - údajne 22.-25.09.2015
počas pracovnej doby vykonával prácu za odmenu pre tretí subjekt. Toto obvinenie žalobca odmieta.
Druhýkrát ho obvinili, že 28.03.2016 nenastúpil do pracovnej zmeny bez ospravedlnenia neprítomnosti.
Žalobca si dňa 27.03.2016 obaril ľavé chodidlo, nemohol od bolesti chodiť. Dňa 28.03.2016 mu volala
domov výpravkyňa T. F. a pýtala sa, či príde do práce. Považoval to za dostatočné oznámenie svojej
neprítomnosti zamestnávateľovi, pretože výpravca je vedúci zmeny, keď na pracovisku nie je prednosta.

Bol to veľkonočný pondelok, kedy na pracovisku nebol prednosta, takže vedúci zmeny bola výpravkyňa
F.. Povedal jej, aký má úraz, že nepríde, nemôže chodiť. Sám zamestnávateľovi nevolal, pretože nemal
kredit na telefóne, bol veľkonočný pondelok a všetko bolo zatvorené. Potom 30.03.2016 išiel svojej
obvodnejlekárkeP..F.N.doTrnavy,ktoráhoodmietlaošetriťauznaťpráceneschopným,povedala,žejej
niektovolalzoželezniceamalnaňupožiadavky.Bolnútenýísťnapohotovosť,leboranahoveľmibolela.
Dňa 31.03.2016 išiel opäť svojej obvodnej lekárke, ktorá ho od 30.03.2016 uznala práceneschopným.
Dňa 20.05.2016 mu doručili výpoveď. Dňa 31.07.2016 skočil pracovný pomer žalobcu so ŽSR. Dôvody

na porušenie pracovnej disciplíny žalobcom sú vymyslené a neopodstatnené. Celé konanie riadiacich
zamestnancov železničnej stanice Nitra považuje žalobca za vykonštruované a účelové na dosiahnutie
prepustenia žalobcu zo železnice.3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.08.2017. Vo vyjadrení uviedol, že
pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval od 16.01.1992 do 31.07.2016. Jeho posledné pracovné
zaradenie bolo robotník v doprave na železničnej stanici v Nitre, ktorá spadá pod vnútornú organizačnú

jednotku ŽSR - Oblastné riaditeľstvo Trnava. Pracovný pomer so žalobcom bol skončený výpoveďou z
dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu opakovaného menej závažného
porušeniapracovnejdisciplíny.Prvéupozornenienaporušeniepracovnejdisciplínyamožnosťvýpovede
bolo žalobcovi doručené 25.11.2015, pričom išlo o porušenie pracovnej disciplíny v dňoch 22. až
25.09.2015, kedy žalobca počas pracovnej doby vykonával za odmenu (200,- Eur) prácu pre tretí subjekt

a umožnil mu uskladniť stavebný odpad pri koľaji č. 13 v Železničnej stanici Nitra. Týmto svojím konaním
porušil základné povinnosti stanovené Pracovným poriadkom ŽSR, s ktorým bol oboznámený a to čl.
9 bod 1, 2, 3, 5 a 17. So žalobcom bol urobený zápis o porušení pracovnej disciplíny a bola mu daná
možnosť vyjadriť sa k porušeniu pracovnej disciplíny, pričom uviedol, že si je vedomý toho, že došlo
jeho konaním k porušeniu pracovnej disciplíny (zápis 09.11.2015). Pohovor so žalobcom a zápis bol
robený za prítomnosti predsedu ZV OZŽ pána F. I.. Zápis bol zrealizovaný až v tomto čase z dôvodu,

že od 05.10.2015 do 26.10.2015, teda 22 kalendárnych dní, bol žalobca práceneschopný a následne
bol práceneschopný od 28.10.2015 do 08.11.2015, teda ďalších 12 dní. Ďalšie porušenie pracovnej
disciplíny bolo 28.03.2016, kedy žalobca nenastúpil do svojej pravidelnej zmeny a túto skutočnosť
nenahlásil zamestnávateľovi s odôvodnením, že nemal peniaze ani kredit. Uvedené žalobca uviedol aj v
zápise zo dňa 11.05.2016. Žalobca bol práceneschopný od 30.03.2016 do 10.05.2016, teda celkom 42

dní. V zmysle § 144 ods. 6 o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ
po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. K prerokovaniu došlo 31.03.2016. V Knihe nedostatkov
vedenej na Železničnej stanici Nitra je dňa 28.03.2016 (Veľkonočný pondelok) zápis: „Do dennej zmeny
nenastúpil p. F. - obarená noha.“ O jeho zdravotnom stave sa vtedajší námestník prednostu stanice
G.. M. informoval popoludní dňa 29.03.2016 telefonicky u obvodnej lekárky žalobcu - P.. N.. Lekárka

oznámila, že žalobca u nej ešte nebol. Žalobca bol v jej ambulancii až dňa 30.03.2016 a od tohto dátumu
bol uznaný za práceneschopného z dôvodu úrazu, číslo dokladu N981998. PN trvala do 10.05.2016.
Dňa 11.05.2016 bol F. F. vyzvaný na doloženie ospravedlnia svojej neprítomnosti dňa 28.03.2016. Svoju
neprítomnosť žalobca nevedel ospravedlniť. Za prítomnosti členky ZVOZŽ G.. P. A. s ním bol spísaný
zápis, v ktorom uznal porušenie pracovného poriadku s tým, že volať nemohol, lebo nemal peniaze

ani kredit na mobilný telefón. Na základe týchto dvoch menej závažných porušení pracovnej disciplíny
pristúpil zamestnávateľ ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou. Výpoveď bola prerokovaná s
odborovouorganizáciou17.05.2016anáslednebolspracovanýnávrhnaskončeniepracovnéhopomeru
výpoveďou. Žalobca prevzal dňa 20.05.2016 list od žalovaného „Skončenie pracovného pomeru“, čo
potvrdil svojím podpisom. V zmysle uvedeného listu žalovaný končí pracovný pomer so žalobcom

výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. l písm. e) Zákonníka práce. Dvojmesačná lehota podľa ust. § 77
Zákonníka práce má hmotnoprávny charakter, z čoho vyplýva, že posledný deň lehoty musí byť návrh
doručený na príslušnom súde. Keďže pracovný pomer so žalobcom sa skončil dňa 31.07.2016, žalobný
návrh mal byť doručený na súd najneskôr dňa 30.09.2016. Nakoľko žalobca žalobný návrh podal na súd
po lehote stanovenej zákonom, ide o prekludovaný nárok. Skončenie pracovného pomeru so žalobcom

považuje žalovaný za platné, nakoľko boli splnené všetky hmotnoprávne aj procesné podmienky na
platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa a preto žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.09.2017. Vo vyjadrení
uviedol, že tak, ako je uvedené na Zápise so zamestnancom zo dňa 11.05.2016, pracoval u ŽSR

od roku 1984. Žalovaný uvádza až rok 1992. Zápis so zamestnancom zo dňa 09.11.2015 je podvrh
- účelovo vyrobený dokument. Vo veci, ktorá je predmetom tohto zápisu, nebol nikdy vypočúvaný.
Takýto dokument nikdy nepodpisoval. Prvýkrát ho vidí vo vyjadrení žalovaného. Domnieva sa, že podpis
F.. I. nemôže byť jeho. Nie je uvedený ani subjekt, pre ktorý mal pracovať. V dňoch 22.-25.09.2015
pracoval ako robotník, upratoval stanicu. Všetci riadiaci zamestnanci boli v práci, kontrolovali ho.

Podľa predpisov ŽSR musí byť Zápis so zamestnancom vykonaný bezodkladne po porušení pracovnej
disciplíny. Do 05.10.2015 pracoval, nikto z riadiacich zamestnancov ho nekontaktoval. Popiera skutkové
tvrdenie protistrany, že mal porušiť pracovnú disciplínu dňa 28.03.2016, kedy nenastúpil do pracovnej
zmeny a túto skutočnosť nenahlásil zamestnávateľovi. Sama vedúca zmeny ŽST Nitra, p. výpravkyňa,
dňa 28.03.2016 volala žalobcovi domov a pýtala sa, či príde do práce. Považoval to za dostatočné

oznámenie svojej neprítomnosti zamestnávateľovi. Povedal jej, aký má úraz, výpravkyňa zapísala do
Knihy nedostatkov túto skutočnosť a nasledovný pracovný deň si p. námestník M. danú vec prečítal.
Vždy číta tú knihu, takže zamestnávateľ bol informovaný, prečo nenastúpil. Žalobca sa domnieva, že
obvodnej lekárke P.. F. N. volal p. M. a požadoval od nej, aby ho neuznala práceneschopným tri dnispätne, ako to môže lekár urobiť. Na pohotovosť hneď po úraze nemohol ísť, lebo žije sám a nevlastní
auto. Nemal ho kto ani zaviesť. Zamestnávateľa pri zápise, ktorý s ním spisoval 11.05.2016, požiadal,
aby mu na tie dni od 28.-29.03.2016 dal dovolenku, nakoľko mal veľa dní nevyčerpanej dovolenky, čo

odmietli a ani do zápisu to neuviedli. Počas vypočúvania na neho kričali, vyhrážali sa mu prepustením.
Pani A. nebola fyzicky prítomná. Iba prednosta p. U. a p. M.. Podpísal ten zápis, ani ho nečítal. Keď sa
ho pýtali, či si vedomý porušenia Pracovného poriadku čl. 9, bod 17 a l8, povedal áno, doposiaľ nevie,
o čom tie body hovoria. Bol veľmi vystresovaný, už to chcel mať za sebou. Žalovaný uvádza, že p. M.
sa informoval o zdravotnom stave žalobcu. Zamestnávateľ však nemá ma to právo.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.10.2017. Vo vyjadrení
uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza nesprávny údaj o trvaní
pracovného pomeru, je nepravdivé. Trvanie, resp. dĺžka pracovného pomeru uvádzaná žalovaným
je správna. Pracovný pomer žalobcu trval od 16.01. 1992, počas ktorého žalobca vykonával rôzne
prevádzkové profesie ako traťový robotník, majster, kontrolór, pochôdzkar. Z dôvodu straty zdravotnej

spôsobilosti bola dohodnutá zmena pracovných podmienok a žalobca začal vykonávať typovú pozíciu
robotník v doprave a to s účinnosťou od 01.04.2010 do 31.07.2016, kedy jeho pracovný pomer skončil.
Žalobca do trvania pracovného pomeru započítava pravdepodobne aj obdobie pracovného pomeru
na TSS Olomouc, ktorá bola organizačnou súčasťou právneho predchodcu ŽSR a to od 03.07.1984
do 31.01.1991. Nakoľko však od 3l.01.1991 do 16.01.1992 je takmer ročné prerušenie, nie je možné

toto obdobie považovať za trvanie pracovného pomeru so žalobcom. Zápis so zamestnancom zo dňa
09.11.2015 nie je „podvrh“. Zápis bol vyhotovený v kancelárii prednostu ŽST Nitra za prítomnosti
vtedajšieho prednostu stanice U. U., predsedu Závodného výboru Odborového združenia železničiarov
pri ŽST Nitra F. I.. Terajší prednosta ŽST Nitra pán M., nakoľko mal otvorené dvere na svojej kancelárii,
videl prichádzať a odchádzať žalobcu, aj pána I.. Zápis bol spísaný bezodkladne, ihneď ako ho bolo

možné so žalobcom vykonať vzhľadom na čas zistenia čiernych skládok a práceneschopnosť žalobcu.
Žalobca počas svojej pracovnej doby v dňoch 22.09.2015 až 25.09.2015 pracoval pre firmu HP Plus
s. r. o., ktorá vykonávala rekonštrukčné práce na verejných toaletách ŽST Nitra. Za sumu 200,-
Eur žalobca zlikvidoval stavebný odpad pochádzajúci z rekonštrukčných prác na verejných toaletách
ŽST Nitra jeho vyvezením na pozemok ŽSR za koľaj č. 13 a k nakladacej rampe koľaj č. 7 v ŽST

Nitra, čo zistili zamestnanci ŽSR - Mostného obvodu Bratislava, ktorí nakladaciu rampu rekonštruovali.
Zistenie nahlásili vtedajšiemu prednostovi stanice pánovi U.. Oznámenie žalobcu prostredníctvom
službukonajúcej výpravkyne, že nemôže dňa 28.03.2016 nastúpiť do práce, nepovažuje žalovaný za
oznámenie vykonané žalobcom, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 144 Zákonníka práce a čl.
221 bod 3 Pracovného poriadku. Žalobcovi volala výpravkyňa v čase, kedy mal byť žalobca už na

svojom pracovisku a pracovať. Zamestnanec má bez zbytočného odkladu podľa možnosti vopred, teda
ešte pred začiatkom pracovnej zmeny, oznámiť zamestnávateľovi, že nemôže do zmeny nastúpiť a
dôvod neprítomnosti preukázať. Žalovaný o neprítomnosti žalobcu na pracovisku nebol informovaný
včas a dôvod neprítomnosti nebol preukázaný. Výpravkyňa neprítomnosť žalobcu uviedla do Knihy
nedostatkov, čo bola bežná prax a mala slúžiť na informovanie ostatných zamestnancov stanice. Naviac

žalobca ani nepreukázal dôvod svojej neprítomnosti v práci dňa 28.03.2016. Oznámenie vedúcemu
zmeny, že má obarenú nohu, nespĺňa zákonné náležitosti. Je to informácia pre zamestnávateľa, aby si
vedel zorganizovať zamestnancov v najbližších hodinách až dňoch, nie preukázanie prekážky v práci.
Dodatočná požiadavka žalobcu o čerpanie dovolenky bola zamietnutá z dôvodu, že o dovolenku sa
žiada vopred. Žalobca žiadal o udelenie dovolenky počas rozhovoru s ním, za prítomnosti pána G..

M. a komandujúcej dňa 11.05.2016, v deň zápisu, ktorý bol spísaný po ukončení práceneschopnosti
žalobcu, pričom išlo o súhlas na čerpanie dovolenky v dňoch 28. a 29.03.2016. Počas zápisu dňa
11.05.2016 na žalobcu nikto nekričal ani na neho nebol vykonávaný nátlak. Nik sa mu nevyhrážal. Zápis
bol vedený v pokojnej atmosfére v kancelárii dopravného námestníka ŽST Nitra za prítomnosti P. A.,
členky ZV OZŽ pri ŽST Nitra a prednostu stanice pána U.. Zápis žalobca čítal a potom ho vlastnoručne

podpísal. Súčasťou zápisu zo dňa 11.05.2016 je otázka žalobcovi, ktorá vychádza z porušených
ustanovení Pracovného poriadku ŽSR a to čl. 9 bod 17 a 18, ktoré boli pánom M. nahlas prečítané,
takže žalobcovi boli známe. Pracovný poriadok ŽSR vzal žalobca na vedomie svojím podpisom v
septembri 2014 po ukončení svojej práceneschopnosti. G.. M. sa kontaktoval s lekárkou žalobcu, ale
nie za účelom ovplyvňovania, ale informovania sa o práceneschopnosti žalobcu. Na základe uvedeného

skončenie pracovného pomeru so žalobcom považuje žalovaný za platné, preto žiadal žalobu zamietnuť
a zdôraznil, že žalobca žalobu podal na súd po lehote stanovenej zákonom, teda ide o prekludovaný
nárok.6. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to mesačný rozvrh zmien -
september 2015, upozornenie na možnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 12.11.2015, zápis so
zamestnancom zo dňa 11.05.2016, list - skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 18.05.2016,

mesačný rozvrh zmien - marec 2016, potvrdenie o dĺžke zamestnania a zápočte dôb zamestnania,
žiadosť o zrušenie výpovede z pracovného pomeru zo dňa 28.07.2016, odpoveď na sťažnosť zo dňa
30.03.2017.

7. Žalovaný na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to zápis so zamestnancom zo dňa 09.11.2015,

upozornenie na možnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 12.11.2015, zápis so zamestnancom
zo dňa 11.05.2016.

8. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 veta druhá CSP, ktorý sa na
pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, pričom
predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené.

9. Súd sa oboznámil so žalobou, doplnením žaloby, písomnými vyjadreniami strán sporu, vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami, pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav.

10. Podľa potvrdenia o dĺžke zamestnania a zápočte dôb zamestnania žalobca pracoval u žalovaného
v pracovnom pomere od 16.01.1992.

11. Listom zo dňa 18.05.2016 označeným ako Skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaný
podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce skončil so žalobcom pracovný pomer z dôvodu,

že dňa 28.03.2016 žalobca nenastúpil do plánovanej zmeny a svoju neprítomnosť neospravedlnil, za
čo mu bola udelená absencia. Svojím konaním porušil ustanovenia § 81 psím. a), b), c) Zákonník práce
a článku 9 psím. a), b), c) Pracovného poriadku ŽSR. Uvedenú skutočnosť v zmysle článku 13, bodu
6 písm. i) pracovného poriadku ŽSR klasifikovali ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Na možnosť skončenia pracovného pomeru v prípade opakovaného, aj menej závažného porušenia

pracovnej disciplíny bol žalobca upozornený dňa 25.11.2015. Podľa platnej kolektívnej zmluvy ŽSR a v
súlade s § 62 ods. 4 Zákonníka práce je výpovedná doba dvojmesačná a začína plynúť od prvého dňa
kalendárnehomesiacanasledujúcehopodoručenívýpovede,t.j.od01.06.2016.Pouplynutívýpovednej
doby, t. j. 31.07.2016 skončí pracovný pomer žalobcu so ŽSR. Zástupcovia zamestnancov prerokovali
v zmysle § 74 Zákonníka práce skončenie pracovného pomeru výpoveďou dňa 17.05.2016. Dňom

skončenia pracovného pomeru stráca žalobca nárok na všetky práva vyplývajúce z trvania pracovného
pomeru a súčasne sa mu prestanú vyplácať jeho doterajšie príjmy. Pred skončením pracovného pomeru
je povinný vrátiť pracovné pomôcky, ktoré mu boli pridelené, prípadne zapožičané na výkon práce.
Zároveň je povinný odovzdať služobný preukaz a železničný preukaz.

12. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), výpoveďou môže skončiť pracovný
pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

13. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

14. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď,
ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný

pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím

výpovednej doby.16. Podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď
z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u
zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

17. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

19. Podľa § 36 Zákonníka práce, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza
len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods.

7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na
zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

20. Podľa § 37 Zákonníka práce, doba na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti a doba, ktorej
uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím

posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.

21. Podľa § 122 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), lehota určená podľa dní
začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa
rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý

sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.
Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný
deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.

22. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, preto ju v
celom rozsahu zamietol.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že žalobca ako zamestnanec pracoval

v pracovnom pomere u žalovaného ako zamestnávateľa, keď dňa 20.05.2016 bola žalobcovi zo strany
žalovaného doručená výpoveď - listina zo dňa 18.05.2016 označená ako skončenie pracovného pomeru
výpoveďou. Výpoveď bola daná podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, z dôvodu
opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Prevzatie výpovede dňa 20.05.2016
žalobca potvrdil svojím podpisom. V konaní nebol deň doručenia výpovede žalobcovi sporný, sám

žalobca tvrdil, že výpoveď mu bola doručená dňa 20.05.2016. Výpovedná doba bola dvojmesačná,
začala plynúť dňa 01.06.2016 (od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede) a uplynula dňa 31.07.2016.

24. Zákonník práce v ustanovení § 77 jednoznačne uvádza, že zamestnanec, ako aj zamestnávateľ,

môže uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru najneskôr v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Keďže v danom prípade výpovedná doba uplynula
31.07.2016, dňom rozhodujúcim pre počítanie lehoty je deň 31.07.2016. Prvým dňom lehoty na
podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bol v danom prípade deň 01.08.2016.
Posledným dňom lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je deň

30.09.2016 ako posledný deň mesiaca v rámci lehoty počítanej podľa mesiacov v zmysle § 122
ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Posledným dňom lehoty je deň 30.09.2016 z toho dôvodu, že mesiac september nemá 31
dní, tak ako má mesiac júl.

25. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou sa musí súd
prioritne zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej dvojmesačnej
lehote, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote dochádza k jeho
zániku. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd je povinný na zánik práva prihliadať a toaj vtedy, ak to strana nenamieta. V takom prípade sa už ďalej nemožno neplatnosťou zaoberať, pretože
rozviazanie pracovného pomeru je účinné. V súdenom spore žalovaný namietol, že nárok žalobcu je
prekludovaný.

26. Lehota na uplatnenie nárokov týkajúcich sa neplatného skončenia pracovného pomeru podľa
§ 77 Zákonníka práce je lehotou hmotnoprávnou a prekluzívnou. V prípade žalobcu táto lehota
skončila v zmysle citovaného ustanovenia § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 30.09.2016. Žaloba však bola

osobne podaná na súde až dňa 11.10.2016. Keďže lehota podľa § 77 Zákonníka práce je prekluzívna,
začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (31.07.2016) a najneskôr v jej posledný deň
(30.09.2016), musí byť žaloba doručená súdu. Ak žaloba nebola podaná včas, alebo nebola podaná
vôbec, pracovný pomer sa skončí a po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty sa súd už otázkou
platnosti rozviazania pracovného pomeru nemôže zaoberať. Vzhľadom k preklúzii práva žalobcu na
uplatnenie nároku na súde, súd už bližšie nevyhodnocoval výsledky dokazovania, nevykonal výsluch

strán ani výsluch navrhnutých svedkov a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (vrátane
časti petitu, ktorým sa žalobca domáhal vrátenia železničného preukazu).

27. Bez právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že výpoveď je neplatným
pracovnoprávnym úkonom, nemožno vôbec hovoriť o tom, že by došlo k neplatnému rozviazaniu

pracovného pomeru dotknutých strán, teda, že by medzi nimi mohli vzniknúť práva a povinnosti
z neplatného skončenia pracovného pomeru. Ak nedošlo k podaniu žaloby o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, alebo ak takáto žaloba bola podaná oneskorene (tak ako je tomu aj
v danom prípade), aj keby dotknutý pracovnoprávny úkon bol postihnutý dôvodom neplatnosti, má v
pracovnoprávnych vzťahoch také právne následky, ako pracovnoprávny úkon bez vady.

28. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu mzdy, predpokladom vzniku nároku na
náhradu mzdy zamestnanca pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníkaprácerozhodnutiesúduoneplatnostitohtoskončeniapracovnéhopomeru.

Vzhľadom na právny záver súdu o tom, že nárok žalobcu na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru so žalovaným je prekludovaný, nebol dôvod k tomu, aby súd vecne preskúmaval uplatnený
nárok z titulu náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, pretože je zrejmé, že za tohto
stavu nie sú na strane žalobcu splnené zákonné podmienky preto, aby vôbec takýto nárok na jeho
strane mohol vzniknúť. Pokiaľ totiž súd dôjde k záveru, že nárok na uplatnenie neplatnosti rozviazania

pracovného pomeru je prekludovaný a z tohto dôvodu súd žalobu zamietne, nemôže v žiadnom prípade
na strane žalobcu vzniknúť právo dožadovať sa nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru, pretože tento pracovnoprávny úkon sa považuje za platný, resp. má rovnaké
právne následky ako platný právny úkon, aj keby bol postihnutý dôvodom neplatnosti. Platnosť takéhoto
právneho úkonu nie je potom možné preskúmavať ani v inom konaní, ani ako otázku predbežnú (v

danom prípade v konaní o náhradu mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru) a takéto
skončenie pracovného pomeru sa tým považuje za platné, čo má za následok absenciu základného
predpokladu pre vznik žalobcom uplatneného nároku, ktorého vznik je viazaný na neplatné skončenie
pracovného pomeru. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu zamietol aj v časti uplatnenej náhrady
mzdy.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní v plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.