Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/281/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107205171
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7107205171.6

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobkyne : A.. R. M., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v B. A. č. XX, proti žalovanému: A.. S. M., narodený XX.X.XXXX, bytom v F., F. XX, zastúpený
JUDr. Štefanom Jančom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nerudova 14, o zaplatenie 19.974,30 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C 32/2007

zo dňa 26.4.2017

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením označeným v záhlaví

(č.l.561) rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak v zmysle ust. § 256 CSP v spojení s ust. § 257 CSP, nakoľko vzal za preukázané, že u
žalobkyne sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ju nezaviazal nahradiť žalovanému trovy
konania. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v jej osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch. Jediným príjmom žalobkyne je invalidný dôchodok vo výške 201,30 € mesačne, ktorého

poberateľkou je od 2.5.2013. V období od 3.11.2011 až do priznania invalidného dôchodku bola
pritom žalobkyňa dlhodobo práceneschopná a za obdobie dočasnej práceneschopnosti od 3.11.2011
do augusta 2012 jej boli vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 4.863,10 €. Žalobkyňa žije v
obci B. A. v spoločnej domácnosti s priateľom v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Žalobkyňa
je vlastníčkou rodinného domu v kat. úz. D. od roku 2007 a priľahlých parciel - záhrady s výmerou 610
m2 a zastavané plochy a nádvoria s výmerou 147 m2 a 19 m2. Titulom nadobudnutia bola darovacia

zmluva zo dňa 14.6.2007 a kúpna zmluva zo dňa 15.6.2007. V tomto dome býva otec žalobkyne,
o ktorého sa žalobkyňa stará tak, že zabezpečuje všetky jeho potreby. Od roku 2015 je žalobkyňa
vlastníčkou motorového vozidla Kia Ceed. Nemá žiadne iné príjmy ani úspory. Vzhľadom na výšku trov
konania, ktoré by bola povinná zaplatiť žalovanému (1.987,69 €) súd konštatoval, že ich zaplatenie by
neprimerane zasiahlo do jej majetkových pomerov a na druhej strane nepriznaním tejto náhrady trov
konania žalovanému nebude dotknutá jeho majetková sféra. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť,

jevlastníkomdvochnebytovýchpriestorovvF.naC.XX,XXanaP.XXajevlastníkomdvochmotorových
vozidiel.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol zmeniť napadnuté
uznesenie tak, že súd zaviaže žalobkyňu na náhradu trov celého konania, vrátane trov odvolacieho
konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalobkyni vyplatil titulom dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 1.260.000,- Sk dňa 30.4.2004, pričom súd nezisťoval,
ako žalobkyňa s touto sumou naložila. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností v obci D. od roku 2007a vzhľadom na skutočnosť, že býva v B. A., argumentoval, že je v jej finančných možnostiach dovoliť si
udržiavať dve nehnuteľnosti. Pokiaľ jej boli počas jej práceneschopnosti vyplácané nemocenské dávky
(4.863 € za 10 mesiacov), jej mesačný príjem predstavoval 490 €, čo nesvedčí o žiadnej „chudobe“.

Za najpodstatnejšie považoval zistenie, že žalobkyňa je vlastníčkou osobného motorového vozidla Kia
Ceed, pričom podľa potvrdenia zo dňa 15.7.2014 bola vlastníčkou motorového vozidla Renault Megane.
Cena motorového vozidla Kia Ceed v základnom modeli bez akejkoľvek výbavy predstavuje 16.800 €,
a teda žalobkyňa musí mať dostatok finančných prostriedkov napriek tomu, že jej jediným príjmom je
invalidný dôchodok 201,30 €. Je teda evidentné, že zaplatenie náhrady trov konania vo výške 1.987,69

€ je v možnostiach žalobkyne, keďže táto suma predstavuje iba 1/8 ceny jej nového auta.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na
to, že výplata titulom vyrovnania podielov z BSM bola realizovaná ešte v roku 2004, pričom o trovách
konania sa rozhodovalo až v roku 2012, resp. 2015. Vyplatená suma bola pritom iba minimálnym
podielom zo spoločného domu na R. ulici v centre F., kde hodnota tejto nehnuteľnosti sa pohybuje

najmenejvovýške200.000€.Poukázalanato,žeeštezatrvaniamanželstvajužalovanýspolusosynom
vyhodilzdomunaulicuapočaskonaniasazbavillukratívnehobytunaŠ.XXvF..Okremtohopredalsvoj
podielvobchodnejspoločnostiFA-GA,s.r.o.Bratislava,ktorémalazákladnéimanievovýške6.000.000,-
Sk. Poprela, že by bola vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. B. A. a ohľadne rodičovského domu v kat.
úz. D. uviedla, že tento nadobudla po dohode s bratom darom a býva v ňom jej otec. Poprela špekulácie

žalovaného o luxusnom spôsobe života a k vlastníctvu motorového vozidla uviedla, že neznamená, že
ho kúpila z vlastných prostriedkov. Uviedla, že sa stará o svojho 89-ročného otca a auto potrebuje na
prevoz k lekárovi a na nákupy. Motorové vozidlo Kia Ceed má cenu v základnom modeli 11.290 €. Na
druhej strane žalobca je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, ktoré sú vyššej kategórie ako jej vozidlo,
a teda aj drahšie. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie.

5.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP).

6. Súd v prejednávanom spore rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 256 CSP v spojení s ust.
§ 257 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, a teda žalovanému,
ktorému inak patrí náhrada trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, nepriznal ich náhradu v zmysle

ust. § 257 CSP.

7. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania považoval osobné,
majetkové a zárobkové pomery žalobkyne, ktorej jediným príjmom od 2.5.2013 je invalidný dôchodok
vo výške 201,30 € mesačne. Priznanie náhrady trov žalovanému, ktorých výška dosahuje takmer 2.000

€, by teda neprimerane zasiahlo do majetkových pomerov žalobkyne.

8. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje, lebo zistené osobné, majetkové
a zárobkové pomery žalobkyne nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP
pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v celom rozsahu.

9. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od

zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.
Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú

zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovanéhozákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď

spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

11. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

12. V prejednávanej veci súd zistil, že žalobkyňa bola od 3.11.2011 dlhodobo práceneschopná, za
obdobie do augusta 2012 jej bolo vyplatených na nemocenských dávkach 4.863,10 € a od 2.5.2013
až doposiaľ je jej jediným príjmom invalidný dôchodok vo výške 201,30 € mesačne. Žalobkyňa je
vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. D. a je vlastníčkou motorového vozidla Kia Ceed od roku 2015.
Žalobkyňa nemá žiadne vyživovacie povinnosti, ani dlhy, nevlastní iný majetok vyššej hodnoty ani
úspory.

13. Napriek skutočnosti, že jediným príjmom žalobkyne je jej invalidný dôchodok vo výške 201,30 €
mesačne, v konaní žalobkyňa nepreukázala, že by bola osobou v hmotnej núdzi, čo vzhľadom na jej
celkovo zistené majetkové pomery ani nie je možné konštatovať.

14. Z hľadiska rozhodovania o (ne)priznaní náhrady trov konania žalovanému preto nie je možné
zohľadniť iba tú skutočnosť, že jej jediným príjmom je invalidný dôchodok. Rozhodujúce z tohto hľadiska
sú jej celkové osobné a majetkové pomery, ktoré nepochybne neumožňujú záver, že žalobkyňa je
osobou v hmotnej núdzi a tieto pomery neodôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalovanému
v celom rozsahu.

15. Aj keď jediným príjmom žalobkyne je invalidný dôchodok vo výške 201,30 € mesačne, nemožno
pominúť, že je vlastníčkou rodinného domu, záhrady a zastavaných plôch v obci D. a vlastníčkou
motorového vozidla Kia Ceed od roku 2015 v minimálnej nadobúdacej hodnote 11.000 €, pričom nemá
žiadne vyživovacie povinnosti ani žiadne dlhy.

16. Aj keď teda zo svojho invalidného dôchodku žalobkyňa nie je schopná uhradiť žalovanému trovy
konania (vo výške desaťnásobku jej mesačného príjmu), nemožno nezohľadniť pri rozhodovaní o jej
povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému jej celkové zistené majetkové pomery a tieto nasvedčujú
tomu, že nie je úplne vylúčená jej schopnosť nahradiť trovy konania žalovanému bez toho, aby tým došlo

k ohrozeniu uspokojovania jej základných potrieb.

17.Niejesícemožnéspravodlivopožadovaťodžalobkyne,abyzaúčelomúhradytrovkonaniaspeňažila
svoj nehnuteľný majetok, ktorý slúžil na zabezpečovanie jej bytových potrieb a v súčasnosti slúži
na zabezpečenie bytových potrieb jej otca, ani aby speňažila motorové vozidlo, ktoré taktiež užíva

predovšetkýmzaúčelomzabezpečeniastarostlivostiosvojhootca,akoajprevlastnúpotrebusohľadom
na jej zdravotný stav, avšak je treba dať za pravdu žalovanému, že tieto majetkové pomery žalobkyne
nemožno hodnotiť ako hmotnú núdzu.

18. Vychádzajúc z celkových osobných a majetkových pomerov žalobkyne odvolací súd dospel k záveru,

že je v jej možnostiach a schopnostiach nahradiť trovy konania žalovanému v rozsahu 50% bez toho,
aby tým došlo k ohrozeniu uspokojovania jej základných potrieb, pričom pri stanovení rozsahu odvolací
súd zohľadnil tú skutočnosť, že jediným príjmom žalobkyne je invalidný dôchodok, z ktorého je nútená
zabezpečovať všetky svoje potreby a nemá žiadne úspory ani majetok, ktorého speňažením by mohla
získať finančné prostriedky na úhradu trov žalovaného v celom rozsahu, keďže hnuteľný a nehnuteľný

majetok slúži na zabezpečovanie jej osobných potrieb a potrieb súvisiacich so starostlivosťou o otca.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v zmysle ust.
§ 388 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov (prvoinštančného) konania proti žalobkyni v
rozsahu 50% v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP.

20. Nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 50% nebude mať nepriaznivý dopad na
majetkové pomery žalovaného vzhľadom na súdom zistené osobné, majetkové a zárobkové pomeryžalovaného, ktorý je podnikateľom, vlastníkom dvoch nebytových priestorov v centre Košíc a vlastníkom
dvoch motorových vozidiel.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP.

22. V odvolacom konaní boli obe sporové strany čiastočne (ne)úspešné, keďže odvolaniu žalovaného
bolo vyhovené iba v rozsahu 50%, preto odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).