Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216010300
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216010300.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného E. F., pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda pod č. k. 2T/71/2016-154 zo dňa 10.04.2017, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 19.04.2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný E. F., nar. XX.XX.XXXX v H. L.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38

odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda pod č. k. 2T/71/2016-154 zo dňa 10.04.2017
uznalE.F.,zavinnéhozprečinukrádežespolupáchateľstvompodľa§20,§212ods.2písm.f)Trestného
zákona na tom skutkovom základe,

že

dňa 06. novembra 2015 v čase okolo 04,03 hod. v obci M., na ulici V. XX, po predchádzajúcej vzájomnej
dohode odcudzili z budovy predajne J. S. 1 ks priemyselnej kamery typu EVC-DG-DV370A28 tým
spôsobom, že pred vchodové dvere do predajne spoločne umiestnili kontajner na smeti a následne
obvinený E. F. na tento kontajner vyliezol a vytrhol kameru zo steny, pričom už odsúdený S. H. zatiaľ
stál pri ňom a kontroloval okolie, následne spoločne prešli na ulicu Q. číslo XXX/XX, ktorá sa takisto

nachádza v obci M., kde k stene pohostinstva Street fast food and Coffee bar spoločne premiestnili
stôl, ktorý stál na ulici, pričom následne obvinený E. F. na tento stôl vyliezol a v čase okolo 04.11
hod. odlomil z držiaka na stene pohostinstva priemyselnú kameru Hikvision typ DS-2CD2110-I, ktorú
podal už odsúdenému S. H., ktorý zatiaľ sledoval okolie a potom z miesta činu odišli, čím spôsobili,krádežou priemyselnej kamery typu EVC-DG-DV370A28 poškodenému S. W. škodu vo výške 120,24,-
Eur a krádežou priemyselnej kamery Hikvision typ DS-2CD2110-I poškodenej E. C. W. škodu vo výške
153,-Eur, a to napriek tomu, že obvinený E. F. bol dňa 12.02.2015 blokom na pokutu nezaplatenú na

mieste číslo 12025899, právoplatným dňa 12.02.2015, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

Okresný súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu poukazujúc na rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda Komárno, sp. zn. 2T/120/2014 zo dňa 01.03.2016.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného E. F. zaplatiť pošk. S. W., nar.
XX.XX.XXXX v H. L., trvale bytom I., G. N. č. XXX/XX, titulom náhrady škody 120,24 eur a pošk. E.
C. W., nar. XX.XX.XXXX v H. L., trvale bytom M., Q. č. XXX/XXX, titulom náhrady škody 153 eur a to
spoločne a nerozdielne už s odsúdeným F. H., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom H. U. , N. č. XXX/X.

Samosudca okresného súdu písomné vyhotovenie rozsudku odôvodnil v rozsahu č. l. 154-156 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2017
obžalovaný E. F. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe uznesením prijal a vyhlásil, že dokazovanie, v rozsahu v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody.

K výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu okresný súd uviedol :

Okresný súd veľmi stručne odôvodnil podľa akých právnych úvah dospel k záveru, že upustenie od
uloženia súhrnného trestu bude pre nápravu obžalovaného dostatočné.

Poukázal pritom na to, že predmetný skutok obžalovaný spáchal dňa 06.11.2015, teda ešte predtým,
ako bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 01.03.2016, sp. zn. 2T/120/2014 k
súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov, pre výkon ktorého trestu
bol zaradený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Vo veci,

podľa názoru okresného súdu, prichádza do úvahy v zmysle § 42 odsek 1 Trestného zákona uloženie
súhrnného trestu, prípadne podľa § 44 upustenie od súhrnného trestu a ďalšieho trestu.

Vzhľadom na to, že predmetný uložený nepodmienečný trest v trvaní 40 mesiacov si len obžalovaný
aktuálne odpykáva, ako aj vzhľadom na to, že sa priznal, oľutoval, okresný súd v zmysle citovaných

zákonných ustanovení mu upustil od uloženia súhrnného trestu.

Podľa názoru okresného súdu uložený trest postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal zákonnej lehote odvolanie prokurátor (č. l. 153 spisu) do výroku o treste v

neprospech obžalovaného, ktoré aj písomne odôvodnil (č. l. 159 spisu).

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu vo výroku
o upustení od uloženia súhrnného trestu sa nestotožňuje a považuje ho za nezákonný. Poukázal na
to, že obžalovaný spáchal predmetný skutok dňa 06.11.2015, t. j. síce predtým, ako bol vyhlásený

rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 01.03.2016 sp. zn. 2T 120/2014, avšak predmetným
rozsudkom bol obžalovanému ukladaný súhrnný trest, pri súčasnom zrušení rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 23.01.2015 sp. zn. 2T 8/2015. Podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky
na uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 01.03.2016
sp. zn. 2T 120/2014, nakoľko by nevyhnutne musel zrušiť aj týmto rozsudkom zrušený výrok o treste

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.01.2015 sp. zn. 2T 8/2015 (nakoľko ten by
zrušením rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 01.03.2016 sp. zn. 2T 120/2014 „obživol“), na čo
však rovnako nie sú splnené podmienky (stíhaný trestný čin bol spáchaný až po vyhlásení rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.01.2015 sp. zn. 2T 8/2015).Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám
vo veci rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný (č. l. 178 spisu), ktorý uviedol, že odvolanie prokurátora
považuje za zmätočné a nedôvodné. Podľa jeho názoru je rozhodnutie okresného súdu správne. Z tohto
dôvodu navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátor krajskej prokuratúry a
obhajca obžalovaného, bez prítomnosti obžalovaného (ktorý požiadal o vykonanie verejného zasadnutie
v jeho neprítomnosti).

Prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch odvolania a navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil
rozsudok vo výroku o treste a vo veci rozhodol sám.

Obhajca navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora a to s poukazom na záverečný návrh prokurátora na
hlavnom pojednávaní, kedy navrhol, aby bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Obžalovaný v
podstate urobil vyhlásenie o vine z dôvodu, že tak sudca, ako aj prokurátor mu uviedli, že bude upustené
od potrestania. V prípade, že krajský súd nezamietne odvolanie prokurátora navrhuhol, s prihliadnutím

na uvedené skutočnosti, uložiť obžalovanému trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek 1

Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to
oprávnená, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je
dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil :

- Okresný prokurátor v Dunajskej Strede pod č. 2Pv 55/16/2201 podal dňa 14.06.2016 na okresný súd
v Dunajskej Strede obžalobu na E. F. a už ods. S. H. pre krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, §
212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.

- Okresný súd vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obidvoch obvinených za vinných z prečinu
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona a uložil obvinenému
S. F. trest odňatia slobody na 4 mesiace s podmienečným odkladom a s určením skúšobnej doby na 18
mesiacov a obvinenému E. F. trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť len vo vzťahu

už odsúdenému S. H.. V tom čase obvinený E. F. podal proti predmetnému trestnému rozkazu zákonom
stanovenej lehote odpor. Okresný súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

- Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2017 (č. l. 137) vyplýva, že obžalovaný
E. F. urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, na čo okresný súd

postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného E. F., že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe a vyhlásil, že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaný
priznalspáchanieskutkovuvedenýchvobžalobesanevykonáavykonajúsadôkazysúvisiacesvýrokom
o treste a náhrady škody.

- Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 13 krát súdne trestaný prevažne pre
majetkovú trestnú činnosť.K výroku o vine :

Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný

zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm.
f/, písm. g/, písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom
prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c/.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 07.02.2012 sp. zn. 2Tdo/5/2011 (zverejnené v zbierka
stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 36/2012) : výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie, ktorý
bol vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/
Trestného poriadku alebo podľa § 257 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní
nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o

dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a analogicky
použitím ustanovenia § 334 odsek 4 Trestného poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 odsek
3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku vyjadruje obžalovaný svoju vôľu prijať
vinu za skutok spáchaný výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako
ako pri dohode o vine a treste (§ 333 odsek 3, § 343 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku).

Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného
výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal
z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie, ako

opravný prostriedok nie je prípustné a v prejednávanej veci proti tomuto výroku odvolanie ani nebolo
podané.

K výroku o treste :

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona: trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona: pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a miere závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 44 Trestného zákona : Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 <., ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a

nápravu páchateľa za dostatočný.

Z citovaného ustanovenia § 34 Trestného zákona vyplýva, že súd je povinný prihliadnuť na všetky
konkrétne okolnosti pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Uvedenými okolnosťami sú najmä spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z týchto ustanovení taktiež vyplýva, že
primárnym účelom trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona je ochrana spoločnosti pred páchateľom
trestného činu, ktorý sa má v prvom rade zabezpečiť vo forme represie. Zároveň má poslúžiť na
zabránenie v páchaní trestnej činnosti v podobe prevencie, či už individuálnej alebo generálnej.

V prípade, ak prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42, súd môže
upustiťoduloženiasúhrnnéhotrestunajmävtedy,akpredchádzajúcitrestpovažujezacelkomprimeraný
vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti alebo ak má za to, že súhrnný trest by mohol byťmiernejší než skôr uložený trest, ako aj v prípade, ak bol skorším rozsudkom trest určitého druhu uložený
na samej hornej hranici trestnej sadzby a v čase rozhodovania ešte nebol ani sčasti vykonaný.

Pri rozhodovaní o upustení od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 treba uplatniť všeobecné zásady pre
výmeru trestu uvedené v § 34.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T 120/2014 mal odvolací súd za preukázané,
že obžalovaný E. F. bol rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 01.03.2016 sp. zn. 2T 120/2014

uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona a iné a bol mu uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 2T/8/2015 zo dňa 23.01.2015, právoplatný dňa 16.02.2015, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením

stratili podklad. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2016.

Podľa ustálenej judikatúry aj podľa rozhodnutia NS ČR 8 Tz 28/2012: nie je prípustné, aby zrušením
výroku o treste bezprostredne predchádzajúcom a skoršom rozsudku zostal nedotknutý výrok o treste v
ňom predchádzajúcom rozsudku, ktorého platnosť by sa tým obnovila, v dôsledku čoho by tu boli vedľa

seba jednak nový výrok o uloženom ďalšom súhrnom treste a jednak pôvodný výrok o treste, ktorého
platnosť bola obnovená zrušením predchádzajúceho výroku o uložení súhrnného trestu.

Z vyššie uvedeného citovaného uznesenia Najvyššieho súdu ČR je zrejmé, že v danej veci neboli
splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu a teda neboli splnené podmienky ani na upustenie

od uloženia súhrnného trestu a to z dôvodu, že okresný súd ukladal súhrnný trest vo vzťahu rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 01.03.2016 sp. zn. 2T 120/2014 uznaný za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona a iné, ktorý rušil výrok o treste uložený skorším trestným rozkazom
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/8/2015 zo dňa 23.01.2015 právoplatný dňa 16.02.2015.
Nastala by situácia, kedy by trestná vec Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/8/2015 by tzv.

„obživla“, tak ako správne uviedol prokurátor vo svojom odvolaní, čo nie je prípustné.

Úvahy súdu I. stupňa o splnení podmienok na uloženie súhrnného trestu podľa § 42 odsek 2 Trestného
zákona v danej veci neboli správne, na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, výrokom o
treste bol porušený zákon, nakoľko do úvahy neprichádza uloženie súhrnného trest.

Z uvedeného dôvodu krajský súd považoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto postupom podľa
§ 321 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý výrok o upustení od uloženia
súhrnného trestu a následne sám rozhodol o treste, keď pri svojom rozhodovaní vyhodnotil osobu
obžalovaného, jeho trestnú minulosť a prihliadol na kritériá rozhodujúce pre druh a výmeru trestu podľa

§ 34 Trestného zákona.

Z odpisu registra trestov krajský súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 13 krát súdne trestaný, prevažne
pre majetkovú trestnú činnosť a vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti sa na neho hľadí ako na

špeciálneho recidivistu, u ktorého ani doposiaľ vykonané tresty nesplnili očakávaný prevýchovný účel. Z
hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného neprichádza
do úvahy uloženie výchovného trestu.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a jeho

úprimnéoľutovanie,súdpriznalobžalovanémujednupoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l/Trestného
zákona a zároveň mu priznal jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona
(bol už za trestný čin odsúdený). Postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností trest ukladal v rámci základnej trestnej sadzby,
ktorá, pri prečine podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, je v rozmedzí od 0 do 2 rokov. S poukazom na

všetky okolnosti prípadu a výšku spôsobenej škody považoval krajský súd za primerané a postačujúce
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby.Obžalovanéhopodľa§48odsek2písmenob/Trestnéhozákonaprevýkontrestuodňatiaslobodyzaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (keďže v posledných desiatich rokoch pred
spáchanímtrestnéhočinubolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestný

čin).

Podľa názoru krajského súdu ním uložený trest (aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúci spôsob života)
dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej
prevencie.

Výrokom o náhrade škody sa odvolací súd nezaoberal a to vzhľadom na to, že tento nebol napadnutý
odvolaním.

Záverom odvolací súd má potrebu uviesť, aj s prihliadnutím na námietku obhajcu, že obžalovaný mal
učiniť vyhlásenie po tom, ako mu bolo sľúbené zo strany súdu, ako aj zo strany prokurátora upustenie od

uloženia súhrnného trestu. Zo spisového materiálu ani zo zvukového záznamu o hlavnom pojednávaní
odvolacísúdtakétoskutočnostinezistil.Jevšakpreodvolacísúdnepochopiteľné,žeprokurátorokresnej
prokuratúry vo svojej záverečnej reči navrhol uznať vinu obžalovaného na skutkovom a právnom
základe obžaloby a zároveň, hoci na to neboli splnené podmienky, navrhol, aby súd upustil od uloženia
súhrnnéhotrestuvzhľadomnarozhodnutieOkresnéhosúduKomárno(č.l.151)anadruhýdeňvrozpore

so záverečným návrhom podal odvolanie v neprospech obžalovaného (č. l. 153). Je taktiež potrebné
uviesť, že obhajca bol na hlavných pojednávaniach prítomný, mal možnosť sa oboznámiť so spisovým
materiálom a mal možnosť svojho klienta informovať o tom, že v prípade takto „sľúbeného trestu“ a aj
takto uloženého trestu, tento nie je zákonný a v prípade odvolania prokurátora mu hrozí iný trest.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.